Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2Cb/21/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912208242
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7912208242.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v spore žalobcu: C.-A., A.. P.. U.., A. A. C.

XX, XXX XX O., T.: XXXXXXXX, proti žalovanému: T. E., A.. A. P.. U.., A. A. P. X, E., T.: XXXXXXXX,
zastúpeného: JUDr. Vladimír Vrabeľ, advokát so sídlom v Košiciach, Hlavná 70, o zaplatenie 28.925,73
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.5.2012 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 28.925,73 Eur a náhrady trov konania, titulom zmluvnej pokuty. Žalobu

odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel s žalovaným ako objednávateľom zmluvy o dielo, a to:
1. Zmluvu o dielo č. X/X/Z/XX/KLAMP-A., s.r.o., zo dňa 26.2.2008 (ďalej len Zmluva č. 1),
2. Zmluvu o dielo č. X/X/Z/XX/KLAMP-A., A..P..U../. zo dňa 18.6.2008 (ďalej len Zmluva č. 2),
podľačl.X.Zmluvnépokuty,bodX.3vnadväznostinačl.VI.„platobnépodmienky“,bodVI.1vyfakturoval
žalovanému k Zmluve č. 1 faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 10.5.2012 zmluvnú pokutu vo výške 13.604,70
Eur a k Zmluve č. 2 faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 10.5.2012 zmluvnú pokutu vo výške 15.321,03 Eur.

2. Tunajší súd vydal platobný rozkaz, ktorým žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, proti ktorému podal v
zákonnej lehote žalovaný odpor. V odpore proti platobnému rozkazu (č.l. 35-36) žalovaný namietal, že
nárok žalobcu titulom zmluvných pokút je v celom rozsahu neopodstatnený. Podľa žalovaného medzi
sporovými stranami nedošlo k dohode o zmluvnej pokute. V čl. X., bod X.3 Zmluvy č. 1 a Zmluvy č. 2
sa zmluvné strany dohodli, že „v prípade omeškania objednávateľa so zaplatením faktúr je zhotoviteľ
oprávnený požadovať zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,05 % z nezaplatenej čiastky za každý
deň omeškania. Z týchto ustanovení vyplýva (rovnaké v Zmluve č. 1 aj v Zmluve č. 2), že zmluvné strany

určito, jasne a zrozumiteľne sa dohodli na zmluvných úrokoch z omeškania a nie na zmluvnej pokute
tak, ako to nedôvodne tvrdí žalobca. Poukázal na to, že úroky z omeškania v zmysle čl. X., bod X.3.
Zmluvy č. 1 a Zmluvy č. 2 si žalobca uplatnil už v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod
sp. zn. 6Cb/37/2010, kde vo veci bolo právoplatne rozhodnuté. Poukázal na druhý odsek na strane 2
zápisnice o pojednávaní zo dňa 6.4.2011 v tomto konaní, kde žalobca sám potvrdil, že si v konaní uplatnil
iba 9 % zákonný úrok z omeškania za oneskorené zaplatenie faktúr a „zatiaľ úroky z omeškania za
oneskorené zaplatenie faktúr dojednané medzi žalobcom a žalovaným v Zmluvách č. 1, 2, si doposiaľ

neuplatnil“. V prípade, ak by si žalobca v konaní uplatňoval zmluvné úroky z omeškania podľa čl. X., bod
X.3. Zmluvy č. 1 a Zmluvy č. 2, čo však žalovaný popiera, pretože si žalobca v tomto konaní nedôvodne
uplatnil zmluvnú pokutu, tak výpočet uvedený vo faktúrach č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX,ktorý označil žalobca ako zmluvnú pokutu, je nesprávny čo do základu a výšky. Vzhľadom na uvedené
žalovaný navrhuje, aby súd nárok žalobcu zamietol.

3. Okresný súd Trebišov rozhodol medzitýmnym rozsudkom č. k. 2Cb/21/2012 - 272 zo dňa 27.1.2014
tak, že nárok žalobcu je čo do základu dôvodný.

4. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby Krajský
súd v Košiciach zmenil medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa tak, že nárok žalobcu čo do základu

niejedôvodnýažalobuzamietol.Zároveňžiadalpriznaťtrovykonaniapozostávajúceztrovkonaniapred
súdom prvého stupňa v sume 7.228,05 eur a trov odvolacieho konania v sume 553,42 eur, trovy konania
vo výške 1.735,50 eur, alternatívne, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

5. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/99/2014 - 308 zo dňa 26.5.2015 odvolací súd zrušil

medzitýmny rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výpoveďou štatutárnych zástupcov sporových strán, prednesmi
advokátov sporových strán, výsluchmi svedkov T.. M. J., Y. P., B.. N.P. O. a zistil tento skutkový stav:

7. Zo Zmluvy č. 1 (č.l. 77-83) a zo Zmluvy č. 2 (č.l. 4-10) súd zistil, že v týchto zmluvách o dielo je znenie
čl. X. „Zmluvné pokuty“ upravený zhodne, a to:
- X.1. Ak Zhotoviteľ mešká so začatím realizácie zmluvne dohodnutých prác podľa harmonogramu
schváleného stavebným dozorom Objednávateľa alebo mešká s dodržiavaním dielčích termínov
určených a schválených v tomto harmonograme, zmluvné strany sa dohodli na zmluvnej pokute 0,05

% z ceny diela za každý deň omeškania.
- X.2. Ak Zhotoviteľ odovzdá dielo uvedené v čl. III. po termíne uvedenom v bode IV.1. z dôvodov na
strane Zhotoviteľa, objednávateľ môže požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z ceny diela za
každý deň omeškania, až do odovzdania diela.
- X.3. V prípade omeškania Objednávateľa so zaplatením faktúr je Zhotoviteľ oprávnený požadovať

zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,05 % z nezaplatenej čiastky za každý deň omeškania.
- X.4. Úhrada alebo zápočet ktorejkoľvek zmluvnej sankcie nezbavuje Zhotoviteľa povinnosti dielo riadne
dokončiť, ani jeho ďalších povinností podľa tejto Zmluvy ani jeho zodpovednosti za škodu alebo straty
vzniknuté Objednávateľovi a nepresahujúce zmluvné sankcie.
- X.5. Zmluvné pokuty musia byť uplatnené písomne, inak sú neplatné.

8. Podľa prednesu právneho zástupcu žalobcu (na pojednávaní konanom dňa 19.3.2013 č.l. 123-129)
žalobca má za to, že sankciu, t. j. zmluvnú pokutu si žalobca voči žalovanému vyúčtoval oprávnene,
nakoľkovkonanívedenomnaOkresnomsúdeTrebišovsižalobcavočižalovanémuuplatnil9%zákonný
úrok z omeškania, a nie zmluvnú pokutu podľa bodu X.3. v čl. X „Zmluvné pokuty“, čo je zrejmé

aj z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu v Trebišove, ktorý v rozhodnutí uviedol, že zaviazal
žalovaného k zaplateniu úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka t. j. zákonnej
sankcie, teda z nároku uplatneného a priznaného v konaní vedenom pod. sp. zn. 6Cb/37/2010.

9. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného poukázal na to, že v oboch Zmluvách v čl. X., bod

X.3. bolo výslovne medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že pre prípad, že sa dostane objednávateľ /
žalovaný/ do omeškania s úhradou faktúr, je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške
0,05 % z nezaplatenej čiastky za každý deň omeškania. Z tohto ustanovenia sa nedá vyvodiť, že by
išlo o penále alebo zmluvné pokuty, ale ide výlučne o dohodu na zmluvných úrokoch podľa § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka. Poukázal na samotné ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a

predniesol, že z tohto ustanovenia vyplýva, že ak boli dohodnuté zmluvné úroky z omeškania v Zmluve,
tak zmluvné strany môžu uplatniť tieto zmluvné úroky. Ak neboli dohodnuté, tak potom majú nárok na
zákonné úroky. Z rozsudkov, ktoré boli vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cb/37/2010 vyplýva,
že žalobca si už uplatnil zmluvné úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, tieto
rozsudky sú právoplatné, tak nie je možné opätovne sa dožadovať zmluvných úrokov z omeškania.

10. Žalobca v konaní tvrdil, že text Zmluvy č. 1 aj Zmluvy č. 2 pripravil žalovaný, ktorý túto skutočnosť
tvrdenú žalobcom nepoprel.11. Podľa výpovede konateľa žalovaného (č.l. 127) v článku X., bod 3. oboch Zmlúv o dielo boli
jednoznačne dohodnuté úroky z omeškania. Uviedol, že technický úsek žalovaného, ktorý tieto Zmluvy
pripravoval po obsahovej stránke, v základných článkoch kopíroval Zmluvu o dielo uzavretú medzi

generálnym dodávateľom stavby a žalovaným v tomto konaní. Išlo o obdobnú zmluvu medzi generálnym
dodávateľom stavby, ktorým bola spoločnosť R. M., ktorý vystupoval v postavení Objednávateľa a
žalovaný v tomto vzťahu vystupoval ako Zhotoviteľ. Konateľ žalovaného uviedol, že Zmluva č. 1 a
Zmluva č. 2 nebola zmluvnými stranami podpísaná za účasti oboch zmluvných strán. Zmluva č. 1 a
Zmluva č. 2 bola vyhotovená technickým úsekom žalovaného, najprv ju za žalovaného podpísal konateľ

T.. Y. T. a ďalší konateľ p. G. a táto zmluva bola poštou doručená žalobcovi, ktorý ju podpísal, čo vyplýva
aj z dátumov podpisu. Kým na Zmluve č. X je dátum podpisu v Trebišove 9.6.2008, tak zo strany žalobcu
bola táto Zmluva č. 2 podpísaná dňa 18.6.2008. Čo sa týka Zmluvy č. 1, bola v Trebišove podpísaná
žalovaným dňa 19.2.2008 a zo strany žalobcu dňa 26.2.2008. Teda tak Zmluva č. 1, ako aj Zmluva č.
2 neboli podpísané v ten istý deň žalobcom ako Zhotoviteľom a žalovaným ako Objednávateľom.

12. Konateľ žalobcu na tomto pojednávaní výslovne uviedol, že nenamieta tvrdenie konateľa žalovaného
o tom, ako boli zmluvy podpísané.

13. Žalovaný predložil aj Zmluvu o dielo č. 2/5/Z/07, uzavretú medzi spoločnosťou R., Q..A.., M., ako
Objednávateľom a žalovaným ako Zhotoviteľom dňa 18.6.2007 (č.l. 131-134), kde časť X. „Zmluvné

pokuty“ v bode 3. je dohodnutý takto: „V prípade omeškania Objednávateľa so zaplatením faktúry je
Zhotoviteľ oprávnený požadovať zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,03 % z nezaplatenej čiastky
za každý deň omeškania.“ Sudkyňa na pojednávaní konštatovala, že aj ďalšie body čl. X. zmluvy o dielo
uzavretej medzi R., Q..A.., M., ako Objednávateľom a žalovaným ako Zhotoviteľom, t.j. body 1., 2., 4.
a 5. sú zhodné s tým, ako je obsah článku X. dohodnutý medzi sporovými stranami v Zmluvách č. 1 a

č. 2, rozdiel je len vo výške samotných sankcií.

14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 28.5.2013 (č.l. 142-150) poukázal na
svoj prednes v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cb/37/2010 zo dňa 6.4.2011, zapísaný na strane 2. v
predposlednom odseku, v ktorom uviedol, že: „....zatiaľ úroky z omeškania za oneskorené zaplatenie

faktúr dojednané medzi navrhovateľom a odporcom v zmluvách č. 1,2, si doposiaľ neuplatnil. Uplatnil si
iba 9 % zákonný úrok“. K tomuto právny zástupca žalobcu uviedol, že v podstate tento jeho prednes,
ktorý urobil a hovoril o úrokoch z omeškania, mal doslova na mysli výraz spomenutý v čl. X., bod
3. ktorý je označený ako zmluvné pokuty. Výraz úrok z omeškania použil preto, že je uvedený v čl.
X., bod 3. zmluvy o dielo, ale jednoznačne mal na mysli zmluvné pokuty, keďže čl. X., bod 3. je

zadefinovanývoddielezmluvnýchpokút.Poukázalnaobsahzápisniceopojednávanívovecivedenejna
Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 6Cb/37/2010, zo dňa 16.5.2011, kde na strane 2, v treťom odseku
právny zástupca žalobcu uviedol, že: „obdŕžali sme vyjadrenie, resp. stanovisko právneho zástupcu
navrhovateľa a chceme uviesť, že žiadne nové skutočnosti tu navrhovateľ neudáva. Je pravdou, že sme
v omeškaní s úhradou faktúr. Je pravdou, že oneskorene bolo odovzdané dielo zo strany navrhovateľa,

ale navrhovateľ práve uplatnením si úrokov z omeškania uplatnil tie sankcie, ktoré voči nám mal s
oneskorenou úhradou. My trváme na tom, že uplatnenie zmluvnej pokuty je oprávnené tak, ako je to
zakotvené v zmluve a započítaním došlo k zániku nároku, čo do výšky 57.124,87 Eur tak, ako sme
to špecifikovali na pojednávaní. Nárok navrhovateľa je dôvodný čo do výšky 24.776,75 Eur.“ Právny
zástupca žalobcu ďalej uviedol, že v ďalšom odseku tejto zápisnice je zapísaný takýto jeho prednes:

„právny zástupca navrhovateľa udáva, že nemôže súhlasiť s tvrdením právneho zástupcu odporcu,
pretože rovnako v zmluve je možnosť sankcionovať za oneskorenú úhradu zmluvnou pokutou, a to vo
výške 0,05 %. My sme si toto neuplatnili, sme v lehote a môžeme si to uplatniť. Neuplatňovali sme si
to z toho dôvodu, že bola dohoda medzi účastníkmi, že si toto uplatňovať nebudú.“ Podľa prednesu
právneho zástupcu žalobcu tento zápis o jeho prednese v konaní sp. zn. 6Cb/37/2010 na pojednávaní

konanom 16.5.2011 preukazuje, že strana žalobcu si v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov
pod sp. zn. 6Cb/37/2010 uplatňovala zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne a v tomto konaní
si žalobca voči žalovanému uplatňuje zmluvnú pokutu.

15. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného predniesol, že sa nestotožňuje s tvrdením, že

na pojednávaní dňa 6.4.2011 a 16.5.2011 vo veci sp. zn. 6Cb/37/2010 bolo preukázané, že si neuplatnil
zmluvné pokuty, práve naopak, z týchto vyjadrení jednoznačne vyplýva, že si neuplatnil zmluvný úrok
podľa čl. X., bod 3. zmlúv o dielo. Poukázal na to, že aj z listu žalovaného z 25.5.2012 nevyplýva, že
zamestnanec žalovaného, ekonomický riaditeľ Y. P., uznal, že sa jedná o zmluvnú pokutu, ak reaguje navyúčtovanie penalizačných faktúr, z ktorých je neurčito vymedzený nárok, ktorý žalobca označuje ako
zmluvná pokuta - úrok. V tomto duchu aj reagoval T.. P. a uviedol, že v odseku 3 a nasledujúcich listu
žalovaného pre žalobcu z 25.5.2012: „...sami uvádzate splatnosť faktúry 16.5.2008, ale úroky začínate

počítať od 9.5.2008 podľa zmluvy, t. j. 7 dní po doručení faktúry, t.j. od 16.5.2008.“

16. Svedok T.. M. J. na pojednávaní konanom dňa 28.5.2013 (č.l. 142-150) vypovedal, že žalovaný je
jeho bývalý zamestnávateľ. Vo svojej výpovedi potvrdil, že Zmluvy č. 1 a č. 2 pripravoval on osobne na
základe zmluvy medzi žalovaným a R., pričom Zmluva č. 1 a Zmluva č. 2 je vlastne v 90 % „preklopením“

tej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a R.. Vypovedal, že vzhľadom na skutočnosť, že
objem prác dohodnutých medzi žalovaným a R. bol podstatne väčší než objem prác medzi žalobcom a
žalovaným, tak potom jednotlivé sankcie a nároky boli v zmluvách medzi žalobcom a žalovaným mäkšie
v porovnaní s tým, ako mal sankcie dohodnuté žalovaný so spoločnosťou R., Q..A.. Vypovedal, že sa
s konateľmi žalovaného dohodol na tom, že to, čo má žalovaný uzavreté so spoločnosťou R. a.s., tak
toto preklopí do tých zmlúv, ktoré bude uzatvárať žalovaný s poddodávateľmi, teda aj s žalobcom. Na

základe toho on potom akoby kopíroval ustanovenia zo zmluvy o dielo uzavretej medzi žalovaným a R.
do zmluvy o dielo medzi žalovaným a žalobcom. Zmluvu uzavretú medzi žalovaným a R. mal žalovaný
v elektronickej podobe, takže ju nebolo potrebné pracne opisovať, už len v tej elektronickej podobe bola
táto zmluva „preklopená“ do zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. „Preklopením“ obsahu zmluvy medzi
žalovaným a R. dôvodil svedok aj to, prečo v časti X., bod 3. je upravený úrok z omeškania, keď je

zaradený do časti X., označený ako zmluvné pokuty.

17.Napojednávaníkonanomdňa15.7.2013(č.l.173-178)svedokY.P.,bývalýzamestnanecžalovaného
vypovedal, že podpisoval listy žalovaného pre žalobcu datované dňa 25.5.2012 a 10.5.2012, ktorými
žalovaný žalobcovi vracal doručené sankčné faktúry. Uviedol, že z ekonomického hľadiska nie je rozdiel

medzi zmluvnou pokutou, penále, úrokom a úrokom z omeškania, všetky tieto položky sú nákladovými
položkami, ale z právneho hľadiska ich posúdiť nevie, lebo nie je právnik. K výrazom použitým v listoch,
ktoré podpísal, teda k výrazom zmluvná pokuta, úrok a penále uviedol, že tieto výrazy použil preto, lebo
boli použité v tých faktúrach, ktoré vracal žalobcovi.

18. Z listu žalovaného žalobcovi zo dňa 10.5.2012 (č.l. 56) súd zistil, že ho vybavuje T.. P., a je
označený: Vrátenie faktúry č. XXXXXXXX Q. Č.. XXXXXXXX V liste je uvedené, že na základe listu
žalobcu zo dňa 10.5.2012 žalobca žalovanému doručil faktúru č. XXXXXXXX a č. XXXXXXX, ktorých
predmetom fakturácie boli zmluvné pokuty vyplývajúce zo Zmluvy č. 1 a Zmluvy č. 2, tieto faktúry vracia
žalovaný žalobcovi, nakoľko výška zmluvných pokút nie je vypočítaná v súlade so zmluvne dojednanými

podmienkami, nie je jasné, ako žalobca k výpočtom zmluvných pokút za jednotlivé faktúry dospel,
nakoľko uvádza ku každej faktúre iba konečnú sumu zmluvných pokút; na základe toho, čo žalovaný
vykonal výpočet zmluvnej pokuty kvôli overeniu správnosti výpočtu žalobcu, presne podľa zmluvných
podmienok,atovofaktúreč.XXXXXXXX,konkrétnekfaktúreč.XXXXXXXXvypočítanázmluvnápokuta
žalovanýmje4.353,14Eurazmluvnápokutavypočítanážalobcom je6.350,85Eur.Vofaktúrežalobcuč.

XXXXXXXX k faktúre č. XXXXXXXX je žalovaným vypočítaná zmluvná pokuta 1.011,34 Eur a zmluvná
pokuta vypočítaná žalobcom je 4.540,85 Eur. Ďalej je v liste uvedené, že žalovaný predpokladá, že v
ostatných výpočtoch zmluvných pokút sú nesprávne sumy a tieto faktúry žalovaný nemôže akceptovať,
pokiaľ zo strany žalobcu žalovanému nebudú doručené faktúry s výpočtami zmluvných pokút presne
podľa zmluvných podmienok a podľa možnosti aj s podrobným výpočtom zmluvnej pokuty. Žalovaný

priložilakoprílohuč.1žalovanýmvypočítanézmluvnépokutykfaktúramč.XXXXXXXXač.XXXXXXXX,
pričomprepočtyvykonanéžalovanýmniesúuznanímďalšíchnárokovaničodovýšky,aničodozákladu,
bez riadneho vyúčtovania nároky žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút žalovaný neuznáva.

19. Z obsahu listu žalovaného adresovaného právnemu zástupcovi žalobcu datovaného dňa 25.5.2012

(č.l. 55) vyplýva, že za žalovaného ho vybavoval T.. P.. Tento list je označený ako vrátenie faktúry
č. XXXXXXXX a faktúry č. XXXXXXX a v liste žalovanému uvádza právnemu zástupcovi žalobcu, že
dňa 24.5.2012 boli žalovanému opätovne doručené faktúry č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX, ktorých
predmetom sú zmluvné pokuty. Faktúry obsahujú prílohy s podrobným výpočtom zmluvných pokút tak,
ako to bolo žalobcom požadované, ale vo výpočtoch zmluvných pokút sa nachádzajú matematické

chyby, nesprávny postup pri výpočte zmluvných pokút, nesprávne vymedzenie obdobia zmluvnej pokuty,
nesprávane základy pre výpočet zmluvnej pokuty, duplicitne vypočítané úroky za to isté obdobie. Ďalej
v tomto liste uvádza, že pri kontrole faktúry č. XXXXXXXX, ktorá je prílohou penalizačnej faktúry č.
XXXXXXXX, zistili nedostatky vymenované v liste pod por. č. 1-4, pričom vo vymenovaní nedostatkovpod bodom 1 uvádza T.. P. úroky, pod bodom 2 úroky aj penále, pod bodom 3 penále a pod bodom 4
opätovne penále. V závere listu je uvedené, že na jednu prílohu k faktúre č. XXXXXXXX je to až príliš
veľa chýb a takto vypočítané pokuty nemôže žalovaný uznať, tak ich v prílohe vracia na prepracovanie

a žiada o správny výpočet zmluvných pokút.

20. Svedkyňa B.. N. O. na pojednávaní konanom dňa 17.9.2013 (č.l. 183-190) vypovedala, že jej
zamestnávateľ R., Q..A.., M., realizoval ako generálny dodávateľ pre Východoslovenskú vodárenskú
spoločnosť dielo pod názvom: O., O. Z. Q. C. Z. O. P. E.. Jej zamestnávateľ potom uzatváral

subdodávateľské zmluvy na realizáciu jednotlivých týchto celkov, ktorých súbor tvorí jednu stavbu. Na
základe toho došlo k uzavretiu zmluvy medzi zamestnávateľom svedka, t. j. spoločnosťou R., Q..A..,
M., ako generálnym dodávateľom a žalovaným ako dodávateľom. Prvotná zmluva bola zmluva o dielo
medzi objednávateľom Z., kde ako zhotoviteľ celého diela vystupoval R., Q..A.., M., a tento (t. j. R.,
A., A., M.) uzavrel následne zmluvu už v postavení objednávateľa s žalovaným ako zhotoviteľom.
Žalovaný bol jedným zo zhotoviteľov voči objednávateľovi, teda voči spoločnosti R., Q..A.., M.. Zmluvu

medzi R., Q..A.., ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom pripravoval objednávateľ diela, t.
j. zamestnávateľ svedka - R., Q..A.., M.. Zmluvy pripravovalo zmluvné oddelenie, ona bola prítomná pri
koncepcii zmluvy, rovnako ako ďalšie právničky z tohto právneho oddelenia. Ona návrh pripravila, ďalšie
právničky už len fyzicky vyhotovili zmluvu. Svedkyňa po nahliadnutí na čl. X. Zmluvy č. 2 vypovedala,
že táto časť nehovorí o zmluvných pokutách, ale o sankciách, samotný zhotoviteľ - pričom má na

mysli žalovaného, pretože tento bol vo vzťahu zhotoviteľa k objednávateľovi, t. j. k R., Q..A.., M. - tak
tento zhotoviteľ navrhol úrok z omeškania, aby nedošlo k duplicitnej sankcii zo strany objednávateľa.
Keby to bola zmluvná pokuta, mohol by si žalovaný ako zhotoviteľ vo vzťahu k R., a.s., uplatniť aj
zákonný úrok z omeškania. Svedkyňa po nahliadnutí do zmluvy o dielo uzavretej 18.6.2007 medzi
objednávateľom R., Q..A.., a zhotoviteľom - žalovaným v tomto konaní a po prečítaní si bodu X.3. na

otázku právneho zástupcu žalovaného vypovedala, že po prečítaní tohto bodu jej vychádza, že je v ňom
zakotvené oprávnenie od zhotoviteľa požadovať zaplatenie úrokov z omeškania z nezaplatenej čiastky.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného, prečo bod X.3. je uvedený v čl. X. zmluvné pokuty, svedkyňa
vypovedala, že keď ona robí zmluvy, tento článok sa nazýva: „zmluvné pokuty - sankcie.“ Je to jediný
článok v zmluve, ktorý hovorí o sankciách. Mohli sa tieto úroky z omeškania dohodnúť v hociktorom

bode, ona si myslí, že podstata je, ako je tento pojem uvedený, že to nie je zmluvná pokuta, ale úrok
z omeškania. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaného vypovedala, že si myslí, že práve
žalovaný bol ten, kto navrhol tento bod.

21. Z obsahu spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 6Cb/37/2010 súd zistil:

Žalobca, ktorý je totožný so žalobcom v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cb/21/2012, proti žalovanému,
ktorý je totožný so žalovaným v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cb/37/2010, sa domáhal zaplatenia
85.140,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % odo dňa 2.9.2010 až do zaplatenia a náhrad
trov konania. Návrh odôvodnil tým, že žalobca uzavrel s žalovaným zmluvy o dielo, pričom je zrejmé,
že tie zmluvy o dielo, ktorým súd v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cb/21/2012 priradil označenie Zmluva

č. 1 a Zmluva č. 2, a na ich základe realizoval pre žalovaného stavebné práce v hodnote 424.260,03
Eur, pričom žalovaný neuhradil žalobcovi z takto fakturovanej ceny prác sumu vo výške 85.140,01 Eur
napriek urgenciám. Z obsahu návrhu predchádzajúceho navrhovanému petitu nie je možné vyvodiť, či
v petite uplatnený úrok z omeškania vo výške 9 % odo dňa 2.9.2010 až do zaplatenia sumy 85.140,01
Eur uplatňuje žalobca ako zákonný úrok z omeškania prípadne ako úrok z omeškania dohodnutý medzi

zmluvnými stranami.
Na pojednávaní v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cb/37/2010 konanom dňa 6.4.2011 právny zástupca
žalobcu uviedol, že poukazuje na to, že zatiaľ úroky z omeškania za oneskorené zaplatenie faktúr
dojednané medzi žalobcom a žalovaným v zmluvách č. 1, 2 si doposiaľ neuplatnil, uplatnil si iba 9 %
zákonný úrok.

Na pojednávaní vo veci vedenej pod sp. zn. 6Cb/37/2010 dňa 16.5.2011 právny zástupca žalovaného
uviedol, že nárok žalobcu je dôvodný čo do výšky 24.776,75 Eur. Na to právny zástupca žalobcu
reagoval tak, že nemôže súhlasiť s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, pretože rovnako v zmluve
je možnosť sankcionovať za oneskorenú úhradu zmluvnou pokutou, a to vo výške 0,0 5%. Podľa
prednesu právneho zástupcu žalobcu žalobca si toto neuplatnil, je ešte v lehote a môže si to uplatniť.

Neuplatňoval si to z dôvodu, že taká bola dohoda medzi účastníkmi, že toto si uplatňovať nebudú.
Konateľ žalovaného uviedol, že tvrdí, že k žiadnej dohode medzi ním a štatutárnym zástupcom žalobcu
nedošlo, žalovaný si uplatnil oprávnene zmluvnú pokutu.22. Z obsahu spisu 6Cb/37/2010 vyplýva, že predmetom tohto konania bol nárok žalobcu ako
Zhotoviteľa diela voči žalovanému ako Objednávateľovi diela na zaplatenie prác zhotoviteľa (žalobcu)
vykonané podľa Zmlúv č. 1 a č. 2, ktoré žalovaný ako objednávateľ nezaplatil žalobcovi ako

zhotoviteľovi riadne a včas. S týmto nárokom si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania za
oneskorenúúhradufaktúr,ktorýmižalobcaakozhotoviteľúčtovalžalovanému akoobjednávateľovicenu
prác vykonaného diela.

23. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 15. júna 2011, č. k. 6Cb/37/2010-144, rozhodol tak, že

žalovaného zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi 53.338,12 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z
tejtosumyod2.9.2010dozaplatenia,konaniezastavilčodovýšky3.239,10Eurazamietolnávrhžalobcu
čo do výšky 28.562,08 Eur. O odvolaní žalovaného rozhodol odvolací súd - Krajský súd v Košiciach,
rozsudkom zo dňa 29. marca 2012, č. k. 2Cob/174/2011-178 tak, že potvrdil rozsudok v napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobe vyhovel. Dovolací súd - Najvyšší súd SR, v tejto
veci o dovolaní žalovaného uznesením zo dňa 19. júna 2012, č. k. 5Obdo 24/2012 rozhodol tak, že

dovolanie žalovaného odmietol.

24. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vo veci sp. zn. 6Cb/37/2010-144, vyplýva: „Súd
zaviazal odporcu aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. V
danom prípade je to 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 53.338,12 Eur od 2.9.2010 do zaplatenia, lebo

vtedy sa dostal odporca do omeškania so zaplatením.“ Ani z predchádzajúceho obsahu odôvodnenia
rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva konkrétne, či súd prvého stupňa pri priznaní 9 % úroku zo
meškania ročne podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka priznal úrok z omeškania dohodnutý medzi
účastníkmi zmluvného vzťahu alebo zákonný úrok z omeškania.

25. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že v tomto odôvodnení sa odvolací
súd nezaoberal tým, či priznaný úrok z omeškania k priznanej istine 53.338,12 Eur je úrokom z
omeškania dohodnutým medzi sporovými stranami v Zmluve č. 1 a č. 2, alebo zákonným úrokom z
omeškania.

26. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

27. Podľa § 544 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti

nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

28. V § 300 až 302 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník) sú

upravené niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute.

29. Podľa § 266 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej
osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy
V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý

by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v
obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
Pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom
vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného
správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.

Prejav vôle, ktorý obsahu výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu
strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

30. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 15.1.2009 (zák. č. 454/2008 Z. z.) do
31.1.2013: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté,
dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.31. Podľa § 768f Obchodného zákonníka ustanovenie účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na
omeškania, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995
Z. z. v znení účinnom od 1.7.2010 (nar. vl. SR č. 281/2010 Z. z.) do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 2.9.2010 predstavovala 1 %.

34. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

35.Zvyššiecitovanýchzákonnýchustanoveníjezrejmé,žeúpravaCivilnéhosporovéhoporiadkuúčinná
od 1.7.2016 sa použije na všetky konania, a to i konania začaté pred týmto dňom.

36. Zmluvná pokuta a úroky z omeškania sú odlišné samostatné právne inštitúty. Prvým rozdielom
medzi nimi je závislosť zmluvnej pokuty od dohody zmluvných strán, bez ktorej nie je možné zmluvnú
pokutuuplatniť,zatiaľčovprípadezmluvnýchúrokov,akdôjdekomeškaniuspeňažnýmzáväzkomajpri
absencii dohody o zmluvných úrokoch nárok na zákonné úroky z omeškania vzniká ex lege samotným

porušením povinnosti aj bez potreby osobitnej dohody zmluvných strán. Ďalším rozdielom je, že zmluvná
pokuta ako sankcia za porušenie zabezpečovacej povinnosti môže zabezpečovať akúkoľvek povinnosť.
Úroky z omeškania sú špeciálnou sankciou, sankcionujú výlučne omeškanie s plnením peňažného
záväzku. Zmluvná pokuta je samostatný právny nárok, ktorý možno vymáhať samostatne, úroky z
omeškania sú v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky.

37. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, nakoľko obsah
dohody o zmluvných úrokoch obsiahnutý v bode X.3 Zmluvy č. 1 a č. 2 je tak jednoznačný, že jeho znenie
nepripúšťa iný výklad. Z obsahu dohody v tomto bode je určito, zrozumiteľne a nespochybniteľným
spôsobom zrejmé, že žalobca a žalovaný sa dohodli na úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne z

nezaplatenej čiastky pre prípad omeškania objednávateľa so zaplatením faktúr, pričom z obsahu bodu
X.3 nevyplýva, že sú v ňom použité neurčité výrazy, ktoré by pripúšťali rôzny výklad a pochybnosť výrazu
by bolo potrebné posudzovať v zmysle § 266 Obchodného zákonníka.
Žalobca a žalovaný v bode X.3 dohodli zmluvné úroky z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň
omeškania z nezaplatenej čiastky pre prípad omeškania objednávateľa so zaplatením faktúry, ktoré

sú vyššie ako zákonné úroky z omeškania. Dojednanie vyšších úrokov z omeškania, než zákonných
úrokov z omeškania však neznamená, že došlo k dojednaniu zmluvnej pokuty. Žalovaný poukázal v
konaní pred súdom na obsah dohody podľa čl. X. bod X.3 Zmluvy č. 1 a č. 2, ktorý označil ako dôkaz na
preukázanie, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je dôvodný a tiež nie je dôvodný nárok na úroky
z omeškania, lebo si ich žalobca neuplatnil v tomto konaní, ako v konaní Okresného súdu Trebišov pod

sp. zn. 6Cb/37/2010. Žalobca v tomto konaní sa výslovne dožaduje iba zaplatenia zmluvnej pokuty.
K argumentácii, že jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v tomto konaní je oprávnený, lebo bod
X.3 Zmluvy č. 1 a č. 2 je začlenený do článku X s názvom „Zmluvné pokuty“ má súd za to, že nie je
dôležité, kde bol zaradený bod X.3 Zmluvy č. 1 a č. 2, ale dôležité je, aby z celkového obsahu bolo
zrejmé a nepochybné, že ide o zmluvnú pokutu, resp. iné dojednanie napr. úroky. Konateľ žalovaného

na pojednávaní 19.3.2013 jednoznačne potvrdil, že v článku X. bod X.3 Zmlúv č. 1 a č. 2 bol dohodnutý
úrok z omeškania čo znamená, že jeho vôľa v čase uzatvorenia zmluvy bola v zhode s jeho jazykovým
prejavom (§ 34 OZ, § 35 ods. 2 OZ).

38. Je nepochybné, že Zmluvu o dielo č. 1 a č. 2 aj so sporným čl. X. bod X.3. vypracoval žalovaný, ktorý

v priebehu celého konania tvrdil, že napriek označeniu tohto článku ako „Zmluvná pokuta“ riešil dohodu
účastníkov o úrokoch z omeškania. Z čl. X. bod X.3 uvedených zmlúv vyplýva, že „v prípade omeškania
Objednávateľa so zaplatením faktúry je Zhotoviteľ oprávnený požadovať zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 0,05 % z nezaplatenej čiastky za každý deň omeškania.“ V ostatných ustanoveniach týkajúcichsa zmluvných pokút, nie sú spomínané úroky z omeškania, ale napr. v čl. X. bod X.1 je uvedené, že
zmluvné strany sa dohodli na zmluvnej pokute 0,05 % z ceny diela za každý deň omeškania. Aj bod
X.2 výslovne hovorí o zmluvnej pokute. Už samotné porovnanie bodov X.1., X.2. a X.3. naznačuje,

že ich obsah nie je totožný a že teda bod X.3. nemal byť dohodou o zmluvnej pokute, ale dohodou o
úrokoch z omeškania.

39. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu zamietol.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie uvedených ustanovení CSP a priznal žalovanému
plnú náhradu trov konania, keďže mal v konaní úspech. Po právoplatnosti tohto rozsudku o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.