Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 24, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812207450
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7812207450.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu N. T., F. U. T., H. Č.. X, zastúpeného
JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá č. 45, proti žalovanej
Slovenskej správe ciest, so sídlom v Bratislave, Miletičova č. 19, o zaplatenie 115.562,83 eura s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 20.07.2016 č.k. 4C/592/2012 -261

takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku
žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca je vlastníkom, resp. podielovým
spoluvlastníkom parciel zapísaných na N. Č.. XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX
E. XXXX W. L. U. V.. Ú.. T.. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že uvedené parcely sú v súčasnosti
zabudované do cestného telesa štátnej cesty v úseku I. T., pričom celková výmera zabudovaných
zastavaných pozemkov predstavuje XXXX,X Y.. Súd ďalej vychádzal zo Znaleckého posudku č. 1/2013,

ktoréhoobsahombolovyhotoveniegeometrickéhoplánusozaverenímpozemkovvovlastníctvežalobcu
zastavané cestou a zo znaleckého posudku č. 89/2014, ktorým znalec mal určiť výšku bezdôvodného
obohatenia žalovaného užívaním pozemkov.

3. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu
nie je dôvodný. Pozemky žalobcu sú zastavané cestou prvej triedy, ktorá je v správe žalovaného,

bol toho názoru, že v predmetnej veci došlo bez akýchkoľvek pochybností k zriadeniu stavby pred 1.
januárom 1992, resp. i pred 1. aprílom 1983, preto nemožno v zásade z hľadiska posúdenia existencia
neoprávnenej stavby aplikovať právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť od 01.01.1992 obsiahnutá
v § 135c Občianskeho zákonníka. Tento občianskoprávny vzťah vzniknutý na základe neoprávnenej
stavby trval i po 01.01.1992 a pri použití ust. § 868 Občianskeho zákonníka bolo a je potrebné
naďalej posudzovať tento vzťah podľa § 135c Občianskeho zákonníka po novele. Dospel k záveru,

že žalobca môže žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako vlastník pozemku zastavaného
komunikáciou úspešne podať na súde len za podmienky, že nevznikol iný právny dôvod, na základe
ktorého sa môže vlastník pozemku domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva. Usporiadanie pomerov
vlastníka pozemku a vlastníka stavby s aplikáciou ust. § 135c Občianskeho zákonníka v spojení s §
868 Občianskeho zákonníka vylučuje aplikáciu ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu súd
nemohol posúdiť nárok žalobcu ani ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a preto žalobu

zamietol.4. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní uviedol, že súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že námietka premlčania žalovanej nie je dôvodná, pretože v
žalobnom návrhu bolo žalovanej nájomné spätne od 01.08.2009 do 01.08.2012 a úprava o zmene
žaloby nebola nad rámec časového obdobia uplatnených nárokov v žalobe. Podľa jeho názoru v konaní
nie je medzi účastníkmi sporné, že pozemky v jeho výlučnom vlastníctve sú užívané žalovanou bez

akéhokoľvekprávnehotituluabeztoho,žebymubolaplatenánáhrada.Jetedatohonázoru,žežalovaná
sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje a je teda povinná mu nahradiť bezdôvodného obohatenie vo
forme peňažnej náhrady. Bolo preto úlohou súdu prvej inštancie podľa jeho názoru posúdiť, či jeho
skutkové tvrdenia v žalobe umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa noriem o bezdôvodnom
obohatení.

6. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil. Podľa jej názoru, vyhovením žalobe ako nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, čo by nezaplateného nájomného, ako to navrhuje žalobca, nedôjde k
usporiadaniu pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. Naopak protiprávny stav bude
naďalej pretrvávať.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre
zmenu rozhodnutia.

8. V prejednávanej veci odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie súd prvej inštancie, nemožno
považovať za správne, ak súd pri rozhodovaní sa nevyporiadal s námietkami žalovanej ohľadom jej
pasívnej vecnej legitimácie a prípadným premlčaním nároku žalobcu.

9. Podľa § 3d ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty I. triedy vrátane
ichprejazdných úsekov,colnépriestory aobcesúvovlastníctveštátu,akosobitnýpredpisneustanovuje
inak.Diaľnice,cestypremotorovévozidláacestyI.triedy,ktorýchverejnýmobstarávateľomjeSlovenská
republika na základe koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu, sú vo vlastníctve štátu.

10. Podľa § 3d ods. 5 písm. b) zákona č. 135/1961 Zb. správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak
ide o cesty vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory - právnické osoby na
tento účel zriadené ministerstvom.

11. Z citovaného zákonného ust. § 3d ods. 1 je zrejmé, že cesty I. triedy vrátane prejazdných úsekov sú
vo vlastníctve štátu, ktorých správu vykonávajú právnické osoby na tento účel zriadené ministerstvom.

12. Žalovaná v konaní predložila zriaďovaciu listinu, ktorou Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií
Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 14.02.2005 zriadilo Slovenskú správu ciest - teda žalovanú
dňom 01.01.1996, ktorej základným účelom a predmetom činnosti je správa ciest I. triedy a súvisiacich
pozemkov vo vlastníctve štátu, plnenie povinností ustanovených predpisov o správe majetku štátu,
údržba a prevádzka ciest I. triedy ako majetku vo vlastníctve štátu v stave zodpovedajúcom účelu, na

ktorý je určený.

13. Z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že žalobca v konaní uplatnil voči žalovanej peňažný nárok
titulom bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti, čomu zodpovedá v podstate
plnenie bez právneho dôvodu. V prípade užívania stavby na cudzom pozemku bez právneho dôvodu

dochádza k obohateniu vlastníka stavby už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho
oprávnenie stavbu užívať, preto povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí
stavba, stíha vlastníka bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo realizuje.14. Vzhľadom na uvedené je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou
pasívnej legitimácie žalovanej a v tejto súvislosti sa nevyporiadal s námietkou žalovanej vo vzťahu k
jej pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko je iba subjektom, ktorý vykonáva právo hospodárenia správy

ciest I. triedy.

15. Vzhľadom na pochybenie súdu prvej inštancie pri zisťovaní pasívnej vecnej legitimácie žalovanej
bude úlohou v ďalšom konaní vyporiadať sa s námietkami žalovanej vo vzťahu k jej pasívnej vecnej
legitimácie a za tým účelom bude vychádzať z citovaných zákonných ustanovení § 3d ods. 1, 5 písm.

b) zákona č. 135/1961 Zb. a zriaďovacej listiny.

16. Pochybenie súdu prvej inštancie spočíva aj v tom, ak sa nevyporiadal ani so vznesenou
námietkou premlčania zo strany žalovanej. Bolo úlohou súdu prvej inštancie, aby v súlade so zásadou
hospodárnosti konania sa prednostne zaoberal len otázkou premlčania práva, lebo to účinnej a
rýchlejšie vedie k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, nie samým nárokom. Je tomu tak preto, že

ak vynútiteľnosť určitého práva je odvrátená námietkou premlčania, súd nemôže už z tohto dôvodu
uplatnené právo priznať. Preto otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí zaoberať na
základe námietky vždy ako primeranou otázkou a až následne meritórne posudzovať nárok uplatnený
žalobcom. Súd v prejednávanej veci takto nepostupoval, ak sa nezaoberal žalovanou vznesenou
námietkou premlčania žalovanou, ale posudzoval meritórne uplatnený nárok.

17. Za nesprávne považuje odvolací súd aj právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ak súd pri
rozhodovaní vychádzal z názoru, že „usporiadanie pomerov vlastníka pozemku a vlastníka stavby s
aplikáciou ust. § 135c Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 868 Občianskeho zákonníka vylučuje
aplikáciu ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd nemohol posúdiť nárok žalobcu ani

ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a žalobe vyhovieť“.

18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Bezdôvodné obohatenie je jedným z právnych dôvodov vzniku záväzkov a je teda samostatným

zaväzovacím dôvodom. Právna úprava bezdôvodného obohatenia poskytuje ochranu majetkovým
vzťahom a zabezpečuje, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, toto obohatenie vydal.
Je tak zaistené odčerpanie neoprávnene získaných hodnôt a zároveň realizovaná jedna zo základných
zásad občianskeho práva, t.j. zákaz bezdôvodne sa obohatiť na úkor iného.

21. Povinnosť k vydaniu bezdôvodného obohatenia nastupuje, ak ku vráteniu neoprávnene získaných
majetkových hodnôt nemôže dôjsť v rámci konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi podľa
príslušných ustanovení, ktoré sa na daný právny pomer vzťahujú a neprichádza do úvahy ani
zodpovednosťzaškodu.Záväzokzbezdôvodnéhoobohateniavznikáibavprípade,žemedziúčastníkmi
neexistuje iný právny vzťah, v rámci ktorého zvláštna právna norma ukladá povinnosť, ktorá smeruje v

podstate k rovnakému cieľu. O bezdôvodné obohatenie nepôjde, ak je povinnosť splniť daná na základe
iného ustanovenia zákona, alebo je založená zmluvne.

22. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady

toho, kto stavbu zriadil.

23. Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže
ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

24. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe.25. V rámci vyporiadania neoprávnenej stavby postupom podľa § 135c Občianskeho zákonníka
nedochádza k vráteniu neoprávnene získaných majetkových hodnôt, ale súd rozhoduje na návrh
vlastníka pozemku o tom, či stavbu odstráni, prikáže ju za náhradu alebo zriadi za náhradu vecné

bremeno.Tedanárokyzneoprávnenejstavbyupravenév§135criešiaprávnevzťahyvlastníkapozemku
a vlastníka neoprávnenej stavby do budúcna a nie za dobu - čas pred vyporiadaním ich vzťahu, preto k
vydaniu bezdôvodného obohatenia, treba pristúpiť úpravou v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ust.
§ 135c Občianskeho zákonníka nerieši a nie je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia, ktoré
by malo prednosť pred všeobecnou úpravou v § 451 Občianskeho zákonníka. Ust. § 135c teda nie je

právnou normou, ktorá smeruje v podstate k rovnakému cieľu ako bezdôvodné obohatenie.

26. Je nesporné, že bezdôvodné obohatenie na úkor vlastníka vzniká i užívaním jeho veci (v danom
prípadenehnuteľnosti),bezprávnehodôvodu,leboneoprávnenýužívateľtakzískalmajetkovýprospech.
O bezdôvodné obohatenie by nešlo iba v prípade, ak by povinnosť plniť bola daná na základe
iného ustanovenia zákona, alebo by bola založená zmluvne. V danom prípade však povinnosť plniť

žalovanému, nevyplýva z iného ustanovenia zákona, či zmluvného vzťahu, preto odvolací súd je
toho názoru, že oba právne inštitúty vyporiadanie neoprávnenej stavby podľa § 135c a bezdôvodné
obohatenie môžu obstáť popri sebe, teda vzájomne sa nevylučujú. Ak teda súd prvej inštancie pri
rozhodovaní vychádzal z názoru, že aplikácia § 135c Občianskeho zákonníka vylučuje aplikáciu ust. §
451 Občianskeho zákonníka, jeho právne posúdenie nemožno považovať za správne.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom porušil
práva účastníkov na spravodlivý proces, odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p.
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

28. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení a následne posúdiť pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v
zmysle citovaných zákonných ustanovení a v prípade ak dospeje k opätovným záverom, že žalovaná je
v konaní pasívne vecne legitimovaná, bude sa zaoberať prednostne vznesenou námietkou premlčania
a následne vo veci rozhodne.

29. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

30. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).