Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413218324
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1413218324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: 1/ N.. W. X., B.. XX.XX.XXXX, X. R.
D.. Č.. X, X., 2/ N.. T. X., B.. XX.XX.XXXX, X. C. D.. Č.. X, X., obaja zast. advokátkou JUDr. Alexandrou
Machanovou, Mierové nám. č. 19, Senec, proti žalovanému: N. V., B.. XX.XX.XXXX, X. Y. B.. Č.. X, X.,
zast. advokátskou kanceláriou AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o. Panenská ul. č. 7,
Bratislava, o 4.399,45 eur s prísl., na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV
z 5. septembra 2017, č. k. 6C/422/2013- 121, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia proti žalovanému
domáhali zaplatenia 4.399,45 eur s prísl. z titulu náhrady škody. Žalobcom súd prvej inštancie uložil
povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobcovia 1/, 2/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV pre kat. úz. T. Č.. XXXX a to parcely č. XXX/XX o

výmere 410 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXX/XXX vo výmere 186 m2 - zastavané
plochyanádvoriaarodinnéhodomu súp.č.XXXpostavenéhonaparceleč.XXX/XXX.Žalovanýuzavrel
so žalobcom 2/ dohodu o výkone stavebného dozoru, ktorou sa žalovaný zaviazal vykonať stavebný
technický dozor pri stavbe rodinného domu žalobcov do ukončenia výstavby kolaudačným rozhodnutím.
Žalovaný sa zaviazal dvakrát týždenne vykonať kontrolu technologických postupov odkontrolovaním
ucelených prác. Za výkon tohto dozoru bola dojednaná odmena vo výške 8.000,- Sk mesačne. Z
príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že žalobkyňa 1/ zaplatila žalovanému za odborný stavebný

dozor dňa 02.10.2008 sumu 16.000,- Sk a dňa 02.12.2008 taktiež sumu 16.000,- Sk. Obec T. dňa
30.05.2008 vydala stavebné povolenie č. U.-U., právoplatné dňa 14.07.2008, ktorým stavebníkom
N.. X. H. T.. X. povolila stavbu rodinného domu na pozemku parc. č. XXX/XX podľa dokumentácie
overenej v stavebnom konaní. Rozhodnutím obce T. Č.. U.-XXX/XXXX z 21.07.2011 bolo začaté
kolaudačné konanie na rodinný dom na pozemku parc. č. XXX/XX s plánovaným miestnym zisťovaním
dňa 02.08.2011. Obec T. ako stavebný úrad rozhodnutím z 21.11.2011, č. U.-XXX/XXXX prerušila
kolaudačné konanie a stavebníci boli vyzvaní, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy predložili doklady

o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným
zákonom, pretože miestnou ohliadkou dňa 30.09.2011 bolo zistené, že stavebníci zrealizovali stavbu
rodinného domu v rozpore so stavebným povolením, keďže stavba bola osadená o 0,5 m vyššie ako
bola stavebným povolením povolená. Rozhodnutím správcu dane č. XXXXXXXXXX, zo dňa 15.03.2012bola žalobkyni 1/ vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2012 vo výške 911,30 eura. Rozhodnutím správcu
dane č. XXXXXXXXXX, zo dňa 05.03.2013 bola žalobkyni 1/ vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok
2013 vo výške 111,85 eura. Obec T. kolaudačným rozhodnutím č. U., z 24.07.2012, právoplatným dňa

02.08.2012, povolila užívanie stavby - rodinného domu na pozemku parc. č. XXX/XX. Dňa 15.08.2011
uzavreli žalobcovia 1/, 2/ ako prenajímatelia s T. G. ako nájomcom zmluvu o nájme, na základe
ktorej žalobcovia T. G. prenajali rodinný dom postavený na parcele č. XXX/XX a to na obdobie
od 01.11.2011 do 31.11.2012. Nájomné bolo dojednané sumou 1.200,- eur mesačne. Súčasne bolo
v nájomnej zmluve dojednané, že ak žalobcovia nebudú schopní odovzdať prenajatú nehnuteľnosť

nájomcovi do dohodnutého termínu začiatku nájmu, t.j. do 01.11.2011, budú povinní zaplatiť nájomcovi
zmluvnú pokutu vo výške 3 - násobku mesačného nájomného, teda vo výške 3.600,- eur. Z potvrdenia
zo dňa 12.11.2011 vyplýva, že prenajímatelia akceptovali výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 15.08.2011
zo strany nájomcu a zmluvné strany nájomnej zmluvy potvrdili vyplatenie zmluvnej pokuty nájomcovi
vo výške 3.600,- eur. Z technickej správy geodetického zamerania výšky podlahy X. B. L. P. G. J. na
L. L.. Č.. XXX/XX kat. úz. T. vyplýva, že vykonaným meraním k 08.12.2011 bol zistený rozdiel výšok

z meraní výšky na X. B. L. a na osi cesty a výšky podlahy vo výške 0,61 m, t. j. podlaha domu je o
0,61 m vyššie ako os cesty. Zo záznamov zo stavebného denníka vyplynulo, že investor (žalobcovia
1/, 2/) odovzdal konateľovi stavebnej spoločnosti stavenisko dňa 05.08.2008. Odovzdania sa zúčastnili
žalobcovia 1/, 2/, majster zhotoviteľa Š. a stavbyvedúci W.. V období od 11.08. do 15.08.2011 bol okrem
iného na stavenisko privezený štrk a boli vytýčené výšky podkladového betónu. Stavebný dozor N.. V. -

žalovanýurobilvstavebnomdenníkuprvýzáznamvobdobíod17.08.do28.08.2008,kedysavyjadril,že
výstuž základnej dosky vyhovuje stanoveným normám. Posledný záznam stavebného dozoru bol zo dňa
30.09.2008,kedyžiadaldôsledneochrániťhydroizoláciuvmiestepresahu.Žalobcoviavžalobetvrdili,že
žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo stavebného dozoru, v dôsledku čoho im vznikla škoda
vo výške 799,45 eur. Keďže totiž predmetný dom nebol skolaudovaný, správca dane im za rok 2012

vyrúbil vyššiu daň za stavebný pozemok a ornú pôdu vo výške spolu 911,30 eur (3 eurá za ornú pôdu +
908,30eurzastavebnýpozemok).Akbybolpredmetnýdomriadneskolaudovaný,daňbypredstavovala
sumu 111,85 eur a rozdiel teda predstavuje 799,45 eur (911,30 - 111,85 = 799,45 eur). Ďalej žalobcovia
tvrdili, že v dôsledku nedodržania termínu odovzdania skolaudovaných nehnuteľností museli nájomcovi
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3.600,- eur a táto suma tiež predstavuje škodu, za ktorú zodpovedá

žalovaný. Spolu teda žalobcovia uplatnili zaplatenie sumy 4.399,45 eur (3.600 + 799,45 = 4.399,45 eur).

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej
inštanciepoukázalnato,žezodôvodneniakolaudačnéhorozhodnutiaopovoleníužívaniastavbyzodňa
24.07.2012 vydaného obcou T. vyplýva, že stavebný úrad (obec T.) vydal dňa 21.11.2011 rozhodnutie,

ktorým prerušil kolaudačné konanie. Stavebníci podali podnet na preskúmanie uvedeného rozhodnutia
mimo odvolacieho konania, pričom krajský stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým zrušil uvedené
rozhodnutie stavebného úradu s odôvodnením, že stavebníci síce osadili stavbu rodinného domu o 0,5
m vyššie, ako bola stavba povolená, ale túto skutočnosť nie je nutné posúdiť ako podstatnú odchýlku
od stavebného povolenia, ktorú by bolo potrebné prejednať v samostatnom konaní. Zároveň je v tomto

kolaudačnom rozhodnutí uvedené, že rodinný dom bol vyhotovený v súlade s overenou projektovou
dokumentáciou. Je teda podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že z kolaudačného rozhodnutia nevyplýva
záveroakejkoľvekzodpovednostižalovanéhoakostavebnéhodozoru,keďžestavebnýúradkonštatoval
súladné vyhotovenie stavby. Navyše práve odvolací stavebný úrad posúdil konanie prvostupňového
stavebného úradu ako neadekvátne, keď obec T., z dôvodu navýšenia stavby o 0,5 m pôvodne začaté

kolaudačné konanie prerušila. Na predloženej dohode o výkone stavebného dozoru chýba dátum, kedy
túto dohodu sporové strany uzatvorili a nie je ani presne špecifikovaný rodinný dom, na ktorom mal byť
stavebný dozor realizovaný. Sporové strany však nemali za sporné to, či k stavebnému dozoru malo
dochádzať, odkedy a na ktorom rodinnom dome, preto súd prvej inštancie považoval túto skutočnosť
napriek formálnym nedostatkom dohody za nespornú. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z výpovedí

sporových strán vyplýva, že žalovaný ako stavebný dozor skončil výkon stavebného dozoru niekedy
na prelome rokov 2008 a 2009, pričom kolaudačné konanie začalo až oznámením o jeho začatí dňa
21.07.2011. Je teda zrejmé, že extrahovať zodpovednosť žalovaného na celý priebeh výstavby, teda až
do momentu začatia kolaudačného konania, pričom od ukončenia jeho stavebného dozoru mohlo dôjsť
k rôznym skutočnostiam odôvodňujúcim osadenie stavby o 0,5 m vyššie, ako bolo stavebným povolením

povolené, by nebolo náležité. Popritom v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný ako jediná
zodpovedná osoba bol v celom rozsahu zodpovedný za výsledný negatívny stav, a to vyrubenie vyššej
dane na rok 2012. To, že stavebné konanie nebolo ukončené kolaudačným rozhodnutím už v roku 2012,
nemôže byť bezozvyšku a výlučne pričítané na vrub stavebného dozoru, keďže žalobcovia jednoznačnenepreukázali zodpovednosť žalovaného za z ich pohľadu vzniknutú škodu. Tak široko koncipovaná
zodpovednosť žalovaného (zohľadňujúc fakt, že stavebný dozor bol vykonávaný 2 krát do týždňa, v
celkovej dĺžke iba 4 mesiace a navyše ako doplnkový stavebný dozor) nebola podľa súdu prvej inštancie

preukázaná.Vnadväznostinato,žesúdprvejinštancienemalpreukázanúzodpovednosťžalovanéhoza
vyrubenie vyššej dane, nemohla preto nastúpiť ani jeho zodpovednosť za zaplatenie zmluvnej pokuty za
výpoveď z nájmu, keďže zmluvná pokuta bezprostredne súvisí s neskorým kolaudačným rozhodnutím.
Súd prvej inštancie napokon poukázal na skutočnosť, že predvolaný svedok (nájomca domu) dňa
07.08.2017 telefonicky ospravedlnil z dôvodu dovolenky svoju neúčasť na pojednávaní dňa 05.09.2017,

pričom z úradného záznamu na č. l. 110 spisu vyplýva, že svedok G. (B.. XX.XX.XXXX), ktorý mal
prijať zmluvnú pokutu vo výške 3.600,- eur, a ktorý mal byť zmluvnou stranou tvrdeného nájomného
vzťahu, uviedol, že účastníkov konania nepozná a pravdepodobne mal byť na pojednávanie predvolaný
jeho otec. Ten istý svedok však už v písomnom podaní zo dňa 04.09.2017 na č. l. 112 spisu opätovne
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní tento raz z dôvodu pracovných povinností a osvedčil
skutočnosť, že došlo k ukončeniu nájomného vzťahu a vyplateniu zmluvnej pokuty, ktorú aj prijal. V

tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Túto nejednoznačnosť
však súd nemal za potrebné odstraňovať, keďže vzhľadom k tomu, že nemal preukázanú zodpovednosť
žalovaného za vyrubenie vyššie dane z nehnuteľnosti, teda že žalobcovia nepreukázali primárnu
dôvodnosť uplatneného nároku, nebol ani dôvod odstraňovať vzniknutú pochybnosť v postoji svedka, a
z dôvodu neunesenia dôkazného bremena súd žalobu zamietol.“ S poukazom na tieto závery súd prvej

inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedli, že
k navýšeniu stavby došlo v momente jej osadenia na pozemok, pričom stavba bola na pozemok

osádzaná v čase vykonávania stavebného dozoru žalovaným. Práve pri tomto úkone došlo k pochybeniu
zo strany žalovaného a tento nedostatok už nebolo možné v priebehu výstavby odstrániť. Žalovaný teda
pochybil pri plnení povinnosti vyplývajúcej z ust. § 45 ods. 3 a z ust. § 46b písm. a/ zák. č. 50/1976 Zb.,
t. j. pri sledovaní spôsobu a postupu uskutočňovania stavby, ale i pri plnení povinnosti vyplývajúcej z ust.
§ 46b písm. c/ tohto zákona, teda mal vplývať na odstránenie závad, ktoré na stavbe zistil a keďže tieto

závady nebolo možné vzhľadom na ich charakter odstrániť, mal ich bezodkladne oznámiť stavebnému
úradu. Žalovaný pritom podľa vlastných slov vedel o vyššom osadení stavby už od septembra 2008,
túto skutočnosť však nezaznamenal do stavebného denníka a ani ju neoznámil stavebnému úradu.
To, že žalovaný si ako stavebný dozor neplnil svoje povinnosti, podľa žalobcov vyplýva aj z toho, že
do stavebného denníka urobil iba dva záznamy, pričom tvrdil, že stavebný denník ani neviedol. Ďalej

žalobcovia v odvolaní uviedli, že vzhľadom na to, že žalovaný ich neupozornil na nesprávne osadenie
stavby, nemali dôvod pochybovať o tom, že stavba bude riadne a včas skolaudovaná a preto po
miestnom zisťovaní, ktoré prebehlo dňa 02.08.2011, uzavreli dňa 15.08.2011 s T. G. zmluvu o nájme
predmetného rodinného domu. V tejto súvislosti žalobcovia v odvolaní uviedli: „tu poukazujeme na
skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy o nájme došlo dňa 15.08.2011 a pre nesprávne osadenie stavby

nebol predmet nájmu skolaudovaný a teda sa doň svedok G. ani nikdy nenasťahoval je pochopiteľné,
že s odstupom 6 rokov na celú udalosť pozabudol a v prvom momente po prevzatí zásielky zo súdu sa
domnieval, že na pojednávanie mal byť predvolaný jeho otec, najmä aj už k podobnej zámene s jeho
otcom v minulosti došlo.“

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

7.Súdprvejinštancievykonalvovecidokazovanievdostatočnomrozsahu,najehozákladezistilsprávne
skutkový stav veci a vec po právnej stránke aj správne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok
aj riadne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že príčinná súvislosť medzi
zavineným porušením povinností žalovaného ako stavebného dozoru a vznikom škody by tu bola iba
za predpokladu, že práve iba v dôsledku zavineného porušenia povinností zo strany žalovaného došlok oneskoreniu kolaudácie predmetného domu a teda ku vzniku žalobcami tvrdenej škody. Zo spisu
vyplýva, že obec T. ako stavebný úrad rozhodnutím z 21.11.2011, č. U.-XXX/XXXX prerušila kolaudačné
konanie z dôvodu, že stavba bola osadená o 0,5 m vyššie ako bola povolená príslušným stavebným

povolením. Žalobcovia podali podnet na preskúmanie uvedeného rozhodnutia stavebného úradu - obce
T. a krajský stavebný úrad rozhodnutím z 28.05.2012, č. H. uvedené rozhodnutie zrušil
z dôvodu, že stavebníci síce osadili stavbu o 0,5 m vyššie ako bola povolená stavebným povolením,
ale túto skutočnosť nie je potrebné posúdiť ako podstatnú odchýlku od stavebného povolenia, ktorú
by bolo potrebné prejednať v samostatnom konaní. Následne stavebný úrad - obec T. vydal dňa

24.07.2012 kolaudačné rozhodnutie č. U., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2012. Vydaniu
kolaudačného rozhodnutia teda v konečnom dôsledku pochybenie v osadení stavby nebránilo. Z toho
je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že ak niekto spôsobil oneskorenie kolaudácie predmetného
domu, tak to bola obec T., ktorá kolaudačné konanie prerušila, hoci pre tento postup neboli splnené
zákonné podmienky. Keďže predmetné rozhodnutie o prerušení kolaudačného konania krajský stavebný
úrad zrušil, ide o nezákonné rozhodnutie, v dôsledku ktorého došlo k predĺženiu už aj tak dlho trvajúceho

kolaudačného konania. Samotní žalobcovia v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. adresovanej Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR uviedli: „Obec T. ako miestne príslušný stavebný úrad však zbytočne predlžovala lehotu,
nakoľko návrh na začatie kolaudačného konania bol doručený 23.03.2011, pričom až o 4 mesiace
neskôr (!!!), teda 21.07.2011 oznámil stavebný úrad začatie kolaudačného konania, pričom 02.08.2011

bolo vykonané miestne zisťovanie, avšak samotné rozhodnutie o prerušení kolaudačného konania je z
dátumu 21.11.2011. Jedná sa teda o 8 mesiacov, pričom chcem upozorniť na skutočnosť, že sa
nekolaudoval žiadny technologicky náročný celok v podobe kotolne, resp. iného technologického celku,
ale o jednoduchý rodinný dom“.

9. Žalobcovia uzavreli ako prenajímatelia s T. G. ako nájomcom zmluvu o nájme predmetného domu
dňa 15.08.2011, teda ešte pred tým, že bol tento dom skolaudovaný. Žalobcovia teda v podstate touto
nájomnou zmluvou neprenajali rodinný dom, ale iba stavbu rodinného domu. Pritom do jeho kolaudácie
neboli oprávnení stavbu predmetného domu užívať a teda ani ju prenajať (§ 76 ods. 1, v spojení
s § 82 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. v znení platnom ku dňu 15.08.2011). Ku dňu uzavretia

zmluvy o nájme (15.08.2011) žalobcovia nemohli s istotou predpokladať, že predmetná nehnuteľnosť
bude skolaudovaná ku dňu začiatku nájmu, teda k 01.11.2011. Pokiaľ za tohto stavu žalobcovia dňa
15.08.2011 uzavreli s T.. G. nájomnú zmluvu, v ktorej si dojednali povinnosť zaplatiť nájomcovi zmluvnú
pokutu vo výške 3 - násobku mesačného nájomného pre prípad, že nebudú schopní nehnuteľnosť mu
odovzdať na užívanie ku dňu 01.11.2011, za finančnú ujmu, ktorá im vznikla prípadným zaplatením

tejto zmluvnej pokuty nemôže niesť zodpovednosť žalovaný. Okrem toho, vzhľadom na obsah úradného
záznamu zo 07.08.2017 (č.l. 110), podľa ktorého T. G. telefonicky oznámil súdu prvej inštancie, že
žalobcovnepozná,ažeasidošlokomylu,keďpravdepodobneideojehootcaT.G.,možnomaťdôvodné
pochybnosti o tom, či uzavretie predmetnej zmluvy o nájme nebolo z strany žalobcov iba účelovým
konaním slúžiacim na to, aby mali dôvod požadovať od žalovaného sumu 3.600,- eur z titulu zmluvnej

pokuty. Na tom nič nemení ani podanie T. G. zo 04.09.2017, v ktorom si zrazu spomenul, že skutočne so
žalobcami uzavrel v roku 2011 zmluvu o nájme predmetnej nehnuteľnosti a že žalobcovia mu skutočne
zaplatili 3.600,- eur z titulu zmluvnej pokuty.

10. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil

podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení
s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).