Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, March 23, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sa/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200086
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne: MUDr. N. L.,

bytom Q. R. X/A, E., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o.,
Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23775-2/2017-BA zo dňa 23.1.2017,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 23775-2/2017-

BA zo dňa 23.1.2017, ktorým žalovaný podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. potvrdil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 700-0412242416-GC04/16 zo dňa 2.11.2016 predpisujúce
žalobkyni za obdobie október 2009 až december 2010 poistné na nemocenské poistenie, starobné
poistenie, invalidné poistenie a poistné na rezervný fond v celkovej výške 3 812,84 eur, resp. toto
rozhodnutie na odvolanie žalobkyne iba čiastočne zmenil vypustením časti textu týkajúcej sa § 152a
zákona o sociálnom poistení z výroku rozhodnutia.

2.Uvádzala,žedôvodompredpísaniapoistnéhobolaskutočnosť,žejejpodľanázorusociálnejpoisťovne
nezaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby zrušením povolenia na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia všeobecnej ambulancie pre dospelých ku dňu 30.9. 2009, ale zaniklo dňa
31.12.2010, nakoľko žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na
výkon povolania lekár vydanej Slovenskou lekárskou komorou. Má za to, že rozhodnutie žalovaného
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia. Podľa jej názoru jej k 30.9.2009 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, o čom svedčí aj skutočnosť, že
následne požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu a Štatistickému úradu SR oznámila
skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Nebola si vedomá toho, že by
licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár bola oprávnením zakladajúcim status
SZČO, túto licenciu nikdy nevyužívala a nemala na ňu žiaden príjem. Prevádzkovanie ambulancie
ako fyzická osoba ukončila z dôvodu, že od 1.10.2009 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať

obchodná spoločnosť DK PRAKTIK s.r.o., ktorej bola žalobkyňa zamestnankyňou. Výklad ustanovení
zákona č. 461/2003 Z.z. žalovaným považuje za formalistický a vo vzťahu k nej nespravodlivý nakoľko
odvodové povinnosti si vždy riadne a včas plnila, a nepovažuje za dôvodné, aby jej nevedomosť mala
pre ňu extrémne negatívny dopad v podobe predpísania poistného a penále. Namietala súčasne, že ozačatí predmetného nedávkového konania nebola upovedomená a nebola jej tak poskytnutá možnosť
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Uvádzal, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické
osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Skutočnosťou
rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely

sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia
na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo
činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej
výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu,
nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010, status samostatnej zárobkovo

činnej osoby. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 sa
za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe
status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považujú povolenie na
prevádzkovaniezdravotníckehozariadeniaalebopovolenievydanépodľaosobitnéhopredpisualicencia
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) vydané podľa zákona č. 578/2004 Z.z. v znení

neskorších predpisov. V čase, kedy bolo žalobkyni dňom 30.9.2009 Trnavským samosprávnym
krajom zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, bola aj držiteľkou licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov, číslo: L1A/TT/0484/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 2.12.2005, na základe
žiadosti žalobkyne, doručenej Slovenskej lekárskej komore dňa 16.11.2005. Predmetná licencia bola

na žiadosť žalobkyne zrušená rozhodnutím zo dňa 14.11.2014 ku dňu 31.12.2014. Licencia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe /§ 68 ods. 1 písm. a)/ vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v
zneníneskoršíchpredpisov,označovanáakoL1A,nazákladektorejmôžusamostatnúzdravotníckuprax
vykonávaťzdravotníckipracovnícinapr.vpovolanílekár,logopéd,psychológ,sapovažujezaoprávnenie
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne

zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v
pracovnom pomere. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom
roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon č. 461/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie

a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy
dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je
podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo

výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou právneho
postavenia samostatnej zárobkovo činnej osoby.

5. Tvrdenie žalobkyne o tom, že si nebola vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe je oprávnením zakladajúcim status SZČO, je podľa žalovaného stotožnením sa s jeho právnym

názorom, pričom žalobkyňa nepredložila žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že došlo k naplneniu
podmienok zániku povinného sociálneho poistenia dňom 30.9.2009. Právne postavenie žalobkyne ako
samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bolo pritom vecou samostatného
konania, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č.63969-28/2016TT
zo dňa 3.5.2016, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že žalobkyni povinné nemocenské a povinné

dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 30.9.2009, ale zaniklo 31.12.2010. Toto rozhodnutie bolo v rámci
odvolacieho konania potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
3.10.2016, rozhodnutie je záväzné, nezmeniteľné a bol ním konečným spôsobom upravený status
žalobkyne na účely sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa bola povinná prihliadať na právoplatné
rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia, ktoré nebolo napadnuté žalobou.

6. V súvislosti s namietanými procesnými pochybeniami žalovaný poukazoval na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7 Sžso/20/2010, v ktorom bol vyslovený právny názor, podľa ktorého
konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keďpríslušná organizačná zložka urobila voči účastníkovi prvý úkon, za ktorý je možné považovať aj
doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi
pre rozhodnutie.

7. Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec v neprítomnosti oboch účastníkov konania,
ktorí svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnili a s postupom súdu vyslovili súhlas, oboznámil
sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a
dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

8. Súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia zo dňa 23.1.2017, ktorým žalovaný potvrdil (zmena
rozhodnutia sa z hľadiska predmetu tohto konania týka jeho nepodstatnej časti) rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 2.11.2016 predpisujúce žalobkyni podľa § 144 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení k úhrade poistné za obdobie mesiacov október 2009 až december
2010 v celkovej výške 3 812,84 eur.

9. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a
podanie odhlášky z poistenia ku dňu 30.9.2009 neboli v konaní medzi účastníkmi spornými, rovnako
ako skutočnosť, že žalobkyňa za mesiace október 2009 až december 2010 povinné poistné neodviedla

(v tomto smere žalobkyňa voči záverom žalovaného nenamietala).

10. Sporným medzi účastníkmi zostalo, či žalobkyňa v období mesiacov október 2009 až december
2010 bola alebo nebola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená a v tejto súvislosti povinná poistné
odvádzať.

11. Podľa obsahu spisového materiálu, v súlade s tvrdením žalovaného, rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, pobočka Trnava č. 63969-28/2016TT zo dňa 3.5.2016 bolo určené, že samostatne
zárobkovo činnej osobe MUDr. N. L. nezaniklo dňa 30.9.2009 povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie, ale zaniklo 31.12.2010. V spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho

orgánu - ústredia č. 40525-4/2016 BA zo dňa 21.9.2016 toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
3.10.2016.

12. Podľa § 128 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,

(1) Poistené na nemocenské poistenie platí
a) zamestnanec,
b) zamestnávateľ,
c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba.

(2) Poistné na starobné poistenie platí
a) zamestnanec,
b) zamestnávateľ,
c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
e) štát,
f) Sociálna poisťovňa.

(3) Poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) zamestnanec,
b) zamestnávateľ,
c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
e) štát.

(4)Poistnénainvalidnépoistenieneplatípoistenec,ktorýjedôchodkovopoistenýpopriznanístarobného
dôchodku alebo predčasného starobné dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani poistenec,
ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu adovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je
poistenec podľa prvej a druhej vety.

(5) Štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity
za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) až e), g) a h) a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods.
1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské.

(6) Zúčtovanie poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity platené štátom ustanoví
všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s ministerstvom financií.

(7) Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej
podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku zo
základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia.

(8) Poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ.

(9) Poistné na garančné poistenie platí zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený.

(10) Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí
a) zamestnanec, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
b) zamestnávateľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
c) dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.

(11) Poistné do rezervného fondu solidarity platí
a) zamestnávateľ,
b) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
c) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
štát.

Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné
platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe

alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho
odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa
dlžnú sumu nepredpíše.

Podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, na konanie vo veciach sociálneho poistenia

sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto
zákonom.

Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky

Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila
voči účastníkovi konania prvý úkon.

13. Rozhodovacia súdna prax vo vzťahu k otázke, či licencia L1A na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zák. č. 578/2004 Z.z. bez ďalšieho zakladá pre jej držiteľa

pre účely sociálneho poistenia postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, riešenej v konaniach o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne o zániku sociálneho poistenia, nie je vzhľadom
na nejednoznačnosť súvisiacej právnej úpravy jednotná a ustálená. Práve uvádzaná spornosť zániku
sociálneho poistenia odôvodňuje postup Sociálnej poisťovne podľa § 178 ods. 1 písm. a) zákona o
sociálnom poistení - rozhodovanie o zániku poistenia, tak, ako bolo v prípade žalobkyne realizované

právoplatným rozhodnutím pobočky Trnava zo dňa 3.5.2016 v spojení s rozhodnutím odvolacieho
orgánu zo dňa 21.9.2016, ktorým bolo určené, že povinné poistenie žalobkyne zaniklo 31.12.2016. K
tejto skutočnosti - vydaniu rozhodnutia o zániku poistenia žalobkyňa v konaní stanovisko nezaujala
napriek tomu, že naň žalovaný poukazoval vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe.14. Rozhodnutie vo veci zániku povinného poistenia žalobkyne vydané kompetentným správnym
orgánom nie je predmetom tohto konania, súd naň v zmysle § 132 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) prihliadal

a vychádzal z takto stanovenej doby povinného poistenia žalovanej v celom rozsahu odôvodňujúcej
záver o porušení odvodovej povinnosti a dôvodnosti predpísania poistného, samotná výška ktorého
žalobkyňou spochybnená nebola.

15. V súlade s právnou argumentáciou žalovaného správneho orgánu je súčasne potrebné konštatovať,

že zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o
správnom konaní na konanie vo veciach sociálneho poistenia, pričom podľa jeho špeciálnej právnej
úpravy obsiahnutej v § 185 ods. 4 je konanie začínajúce na podnet organizačnej zložky poisťovne
začaté odo dňa vykonania prvého úkonu voči účastníkovi konania. Súdnou praxou i právnou teóriou
bolo ustálené, že za takýto prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, v danom prípade
rozhodnutia o predpísaní poistného, charakter ktorého neposkytuje ani žiadne logické dôvody pre

zotrvanie na požiadavke súčinnosti s účastníkmi konania pred vydaním rozhodnutia.

16. Súd preto ako nedôvodnú posudzoval aj námietku žalobkyne týkajúcu sa porušenia zásady
vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 správneho poriadku.

17. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd v napadnutom rozhodnutí žalovaného a v jeho vydaniu
predchádzajúcom postupe správnych orgánov vo veci nezistil žalobkyňou namietané pochybenia, ktoré
by zakladali niektorý z dôvodov zrušenia rozhodnutia upravených procesným predpisom a preto žalobu
podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

18. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému
žalovanému správnemu orgánu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.