Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/192/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201399
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816201399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu R. X., nar. X.X.XXXX, bytom Z. Č.. XXXX/
XX, R., zastúpený Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka so sídlom Šafárikova č. 8, Rožňava, IČO: XX XXX
XXX proti žalovanej Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, v spore
o vydanie bezdôvodného obohatenia 326,-eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava č.k. 12C 35/2016-37 zo dňa 7.11.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v I. a III. výroku.

P r i z n á v ažalobcovi proti žalovanej plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v
tomto znení:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 268,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 26.02.2016 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 64 %, ktorú bude povinná zaplatiť žalovaná.
O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

2.Vykonanýmdokazovanímmalzapreukázané,že žalobcaažalovanáuzavrelidňa12.03.2012Zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 350,- Eur žalobcovi. Žalobca sa

zaviazal zaplatiť okrem poskytnutej úverovej sumy aj poplatok vo výške 322,- Eur v 12 mesačných
splátkach po 56,- Eur, počnúc dňom 17.04.2012.

3. Žalobca mal celkom uhradiť žalovanej sumu 672,- Eur, pričom uhradil sumu 618,- Eur.

4. Splátky boli uhradené v dňoch 06.09.2012, 03.12.2012, 22.01.2013, 04.03.2013, 22.05.2013,
30.06.2013, 16.08.2013, 22.10.2013, 21.11.2013 a 22.01.2014 v sume po 56,- Eur (10 x 56,- Eur) a dňa

21.08.2012 v sume 58,- Eur. Uvedené úhrady boli preukázané jednak potvrdením o prevzatí finančných
prostriedkov a jednak predloženým prehľadom splátok a pokút vystavených žalovanou.5.Následnesúdpristúpilkprieskumuzmluvyoúverevzmyslezákonač.129/2010Z.z.azistil,žezmluva
neobsahovala údaje o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov, ročnej úrokovej sadzby
úveru, o lehote splatnosti splátok a konečnej splatnosti úveru. Absencia uvedených náležitosti zmluvy v

súlade s ust. § 11 ods. 1 má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový.
Preto bolo povinnosťou žalobcu zaplatiť sumu do výšky poskytnutého úveru 350,-eur. Pokiaľ žalobca
zaplatil sumu vo výške 618,- Eur, čo bolo v konaní preukázané listinnými dôkazmi, rozdiel medzi týmito
sumami tvorí suma 268,- Eur. Táto suma predstavuje sumu, ktorú žalovaný zaplatil nad rámec platobnej
povinnosti vyplývajúcej z úverovej zmluvy.

6. Po právnom posúdení veci v zmysle ust. § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 2 , § 9 ods. 1,2 , § 11 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. v platnom znení v čase
uzavretia zmluvy a § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka uzavrel, že v danom prípade si žalobca
dôvodne uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaná získala majetkový prospech bez
právneho dôvodu, keďže úver, ktorý bol poskytnutý žalobcovi na základe úverovej zmluvy bolo potrebné

považovať od počiatku za bezúročný a bezpoplatkový pre absenciu zákonných náležitosti podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch. Dokazovaním mal preukázané, že v prípade žalovanej sa táto obohatila
na úkor žalobcu o sumu, ktorou žalobca úver preplatil, t.znamená o sumu 268,-eur, ktorú je povinná
žalovaná vydať žalobcovi. Vo zvyšujúcej časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 58,-eur
súd žalobu zamietol, keďže žalobca preukázal úhrady len vo výške 618,-eur a keďže bolo povinnosťou

žalobcu zaplatiť sumu do výšky poskytnutého úveru 315,-eur, rozdiel medzi týmito sumami tvorí suma
268,-eur.

7. Úrok z omeškania priznal žalobcovi v zákonnej výške v zmysle § 117 ods. 1 a ods. 2 Obč.zákonníka
a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5%. Pokiaľ žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo

výške 5,5% ročne aj vo zvyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 C.s.p.. Pretože žalobca bol úspešný v rozsahu 82% a
žalovaná v rozsahu 18% konečný úspech mal v spore žalobca v rozsahu 64% (82-18), v ktorom rozsahu
mu priznal náhradu trov konania.

8. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP, teda
že okresný súd rozsudok nedostatočne odôvodnil, najmä sa nevysporiadal s argumentáciou žalovanej,
čím odňal žalovanej možnosť konať pred súdom, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1

Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto
zmluva bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Keďže
zmluva obsahuje všetky náležitosti nepomenovanej zmluvy, nemôže byť považovaná za bezúročnú
a bez poplatkov. Dohoda zmluvných strán nesporne vylúčila aplikáciu dispozitívneho ustanovenia
Občianskeho zákonníka. V dôvodoch odvolania zdôraznil, že u nebankových subjektov nemožno

obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Zároveň poukázal na ust.
Obchodného zákonníka v § 499, podľa ktorého sa v prípade zmluvy o úvere okrem platenia samotných
úrokov umožňuje aj dojednanie tzv. poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov. Je teda zrejmé,
že slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale výslovne ho uvádza.
Žalovaná zastáva názor, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia,

ktorú stanovuje zákon a razantne odmieta, že by z jej strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Navyše
žalovaná nevie z čoho žalobca vypočítal sumu vo výške 268,-eur, nakoľko poskytnutý úver predstavoval
sumu vo výške 350,00 eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 322,-
eur. Doposiaľ bolo uhradených 450,-eur. Žalobca eviduje platby zo dňa 6.9.2012, 4.3.2013, 16.8.2013,
22.5.2013, 30.6.2013, 22.10.2013, 21.11.2013 a 22.1.2014 v sume 56,-eur a dňa 21.8.2012 v sume 2,-

eur, t.j. celkovo platby v sume 450,-eur. Z uvedeného vyplýva, že žaloba uhradil len sumu 100,-eur nad
sumu poskytnutého úveru.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že okresný súd rozhodnutie odôvodnil
dostatočne a presvedčivo a vyrovnal sa so všetkými právnymi argumentami, ktoré žalovaná počas

konania namietala. Zároveň zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu svojich tvrdení žalobcom.
Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil originály potvrdení o prevzatí finančných prostriedkov
k danej úverovej zmluve, s ktorými sa okresný súd oboznámil a v dôvodoch rozsudku na str. 7 sa
podrobne vyjadril. Predmetom v spore teda bolo jasne originálnymi listinami preukázané, akú sumužalobca žalovanej zaplatil z titulu predmetnej zmluvy, tiež bolo dôkazným prostriedkom - zmluvou o
spotrebiteľskom úvere ustálené, že zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a že neobsahuje podstatné
náležitosti a teda zo zákona je bezúročná a bez poplatkov a že žalovaná prijala vyššiu sumu od

žalobcu, než na akú mala právny nárok. To, že žalovaná eviduje nižšiu sumu zaplatenú žalobcom
ako v skutočnosti zaplatil (dôkazmi sú potvrdenia), je dôsledkom konania zamestnanca žalovanej, ktorý
uvedené prijaté úhrady žalovanej neodovzdal a proti ktorému je vedené trestné konanie na OR PZ
Rožňava.

10. V dôvodoch vyjadrenia poukázal na nekalú obchodnú praktiku žalovanej spočívajúcu v tom, že
predkladá spotrebiteľovi na podpis zmluvy, v ktorých absolútne nie je uvedené, v akej výške bude
mesačne spotrebiteľ hradiť úroky úverov a v akej splácať istinu. Zároveň žalobca k zmluve o úvere
uviedol, že zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a nie zmluvou uzavretou podľa Obchodného zákonníka.
Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou nespĺňala podstatné náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z.
a teda je nesporné, že zo zákona je sankcionovaná tým, že sa stáva bezúročnou a bez poplatkov.

11. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrila.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.júla
2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas, oprávnenou osobou, proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je
dôvodné.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.3.2018 v poj. miestnosti č.
dv. 230/II.poschodie o 9.10 hod., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené
dňa 15.3.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 CSP.

14. Odvolací súd konštatuje, že uplatnené odvolacie dôvody žalovanou nie sú naplnené.

15. Napadnutý rozsudok obsahuje úplné a výstižné odôvodnenie napadnutého rozsudku, dáva
odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a
má náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci,
na ktorý aplikoval správny právny predpis, ktorý aj správne vyložil a vzhľadom k tomu zo skutočností

dostatočne preukázaných vyvodil správne právne závery v kontexte ust. § 451 ods. 1 a 2 OZ, ust. § 52
ods. 1 až 2, ako aj ust. 53 ods. 1 až 5 OZ, s odkazom na § 9 ods. 1,2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

16. Pretože žalovaná má nárok len na plnenie, ktoré poskytla žalobcovi, čo v danom prípade predstavuje

330,-eur, je povinná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 268,-eur, keďže žalobca zaplatil
žalovanej celkove sumu vo výške 618,-eur.

17. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou
zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) ako aj osobitných

ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z.

18. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1
Obchodnéhozákonníka,ževšetkyprávnevzťahysabudúspravovaťObchodnýmzákonníkomajnapriek
povahe výlučného obchodného záväzku, je zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že žalobca ako

dlžník nebol podnikateľom zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto
sa dá právny vzťah ktorého účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použijú v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva (§ 52 ods. 2 OZ).

19. Súd prvej inštancie zmluvný vzťah sporových strán správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský a
úverovú zmluvu uzavretú stranami sporu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010
Z.z.. Z vykonaného dokazovania súd dospel k správnemu záveru, že zmluva uzavretá stranami sporu
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretiazmlúv, pretože neobsahuje údaje o úrokovej sadzbe úveru, o ročnej percentuálnej miere nákladov a
priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov, rovnako absentuje i údaj o konečnej splatnosti
úveru a v dôsledku toho je potrebné v zmysle ust. § 11 ods. 1 cit. zák., poskytnutý úver považovať za

bezúročný a bez poplatkov.

20. Odvolací súd podotýka, že pokiaľ niektoré náležitosti zmluvy o úvere, predpokladané zákonom č.
129/2010 Z.z., boli upravené v zmluvných podmienkach, nepodpísaných zmluvnými stranami, takáto
dohoda o podstatných náležitostiach úverovej zmluvy nespĺňa podmienku písomnej formy.

21. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných zmlúv o úvere
namiesto sankcie neplatnosti zmluvy sankcionoval veriteľa tým, že poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv).

22. Ak teda žalobca plnil žalovanej sumu 618,-eur a mal plniť iba sumu 350,-eur vznikol na strane

žalovanej majetkový prospech vo výške 268,-eur, ktorý je povinná žalovaná vydať v zmysle § 451
Občianskehozákonníka.Zuvedenéhodôvodusúodvolacienámietkyžalovanejajohľadnenesprávneho
právneho posúdenia veci právne irelevantne. Odvolací súd preto potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v prvom výroku, ktorým prvoinštančný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
268,-eur spolu s príslušenstvom pohľadávky úrokmi z omeškania ako aj vo výroku o trovách konania (v

treťom výroku v zmysle ust. §387 ods. 1,2 CSP).

23. Výrok II, ktorým vo zvyšujúcej časti prvoinštančný súd žalobu zamietol, nebol zo strany žalobcu
odvolaním napadnutý, preto nadobudol právoplatnosť.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný
a z dôvodu plného úspechu v odvolacom konaní má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
Keďže odvolací súd úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, prichádza do
úvahy ďalší procesný postup v zmysle § 262 ods. 2 CSP a to rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške

priznaného nároku na náhradu trov odvolacieho konania s odkazom na ust. § 251 CSP.

26.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).