Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115228775
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115228775.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: A. L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom H. - M., S. XX/XX, zastúpenej BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo
nám. 25, IČO: 36 833 533, proti žalovanej: S. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., T. XXXX/X, o neplatnosť
kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 25. októbra 2016, č. k.

19C/512/2015-114, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania z r u š u j e
a vec mu vracia v tejto časti na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy zastavil, žalobkyni
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zároveň požiadal Slovenskú poštu o vrátenie súdneho

poplatku žalobkyni v sume 92,80 eura v zmysle § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. O súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa zobrala žalobu v
celom rozsahu späť, akceptoval späťvzatie žaloby a konanie zastavil v zmysle § 144, § 145 ods. 1 a
§ 146 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). O náhrade trov konania
rozhodol s poukazom na ust. podľa § 256 ods. 1 CSP majúc za to, že k späťvzatiu žaloby prišlo vplyvom
konania prokurátora (vstúpil do katastrálneho konania a podal protest) a správnych orgánov, na ktoré

nemala žalobkyňa žiaden vplyv. Žalovaná neplatnosť kúpnej zmluvy popierala.
2. Uznesenie súdu prvej inštancie, vo výroku o náhrade trov konania, napadla v zákonnej lehote
odvolaním žalovaná, domáhajúc sa jeho zmeny a priznania náhrady trov konania v rozsahu 100 %. V
dôvodoch svojho odvolania uviedla, že odvolanie podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/
CSP. Podľa právnej teórie a ustálenej súdnej praxe zavinenie účastníka pri zastavení konania je nutné
posudzovať len z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. Nie je zrejmé, ako mala zastavenie

konania zaviniť žalovaná. Poukázala na tú skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu dňa 16. 09. 2015, v
predmetnej veci nebol v tom čase podaný žiadny protest prokurátora, k prevzatiu právneho zastúpenia
došlo dňa 26. 05. 2016 a súdu to bolo oznámené dňa 20. 06. 2016. Ak by aj mala byť príčinou späťvzatia
skutočnosť, že bol podaný protest prokurátora a bolo mu vyhovené, ako to uvádza súd, žalobkyňa mohla
vziať žalobu späť predtým, než došlo k prevzatiu právneho zastúpenia. Súd nesprávne zistil skutkový
stav, nakoľko z dôkazov vyplýva, že zastavenie konania späťvzatím žaloby procesne zavinila žalobkyňa

atiež,žetietotrovybynebolivznikli,pokýmbydošlokspäťvzatiužalobybezzbytočnéhoodkladupotom,
čo sa o existencii dôvodov na späťvzatie žalobkyňa dozvedela. Poukázala tiež na ust. § 220 CSP, pričom
namietala, že z odôvodnenia uznesenia nevyplýva, o aký protest sa konkrétne jedná, aké rozhodnutie
správneho orgánu ním bolo napadnuté, neuvádza, ako sa s protestom oboznámil, či je súčasťou spisu,
prípadne či sa jedná o skutočnosť, ktorá je súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v

napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že zobrala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu,
že po podaní žaloby sa v rámci správneho (katastrálneho) konania domohla nároku, ktorý si v žalobeuplatnila. Z objektívneho hľadiska teda nastal výsledok, ktorého sa žalobkyňa domáhala v tomto konaní,
a preto žalobu vzala späť. Nemala v čase podania žaloby inú možnosť, ako domáhať sa súdnej ochrany
svojich práv. Nesúhlasí s nelogickým tvrdením žalovanej, že medzi podaním protestu a späťvzatím

žaloby neexistuje príčinná súvislosť. Žalobkyňa nebola viazaná žiadnou lehotou na späťvzatie žaloby,
vzala žalobu späť v dostatočnom časovom predstihu ešte pred otvorením prvého pojednávania vo
veci samej v záujme minimalizovať trovy konania oboch strán. Rozhodnutie spĺňa i všetky náležitosti
stanovené v § 220 CSP a skutočnosť, že rozhodnutie o trovách konania nie je podstatou súdneho
konania, ale jeho vedľajším produktom zohľadnil aj samotný zákonodarca v ust. § 236 CSP, v ktorom

výslovne stanovil, že uznesenie má byť stručne odôvodnené.
4. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila písomne žalovaná. Opätovne poukázala na ust. § 256 CSP. Vo
svojom odvolaní poukazovala, že žalobkyňa sa dozvedela o výsledku katastrálneho konania po podaní
protestu prokurátora a napriek uplynutiu značného časového obdobia, k späťvzatiu žaloby došlo až
podaním, ktoré bolo súdu doručené 21. 10. 2016. Žalovanej vznikli trovy právneho zastúpenia práve
tým, že zastupovanie prevzal 26. 05. 2016 a trovy boli účelne vynaložené v súvislosti s ochranou jej práv.

5. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej navrhla uznesenie vo výroku o náhrade trov konania potvrdiť.
6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal
uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že

uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť
a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu
zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného ust. § 470 ods.
1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na
všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami
z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
10.Podľa§ 262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
12. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou

súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na
oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,
ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska
a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom

procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale
vo vzťahu príčinnej súvislosti, ktorou príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže byť
aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho,
kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci

nemôžebyťrozhodnutéazistené,čibolažalobapodanádôvodne,vznikájejzásadnápovinnosťnahradiť
druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je považovaný aj
žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne
podanej žaloby.
13. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie obdobné § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, v zmysle

ktorého v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existovali dve výnimky (§ 146 ods. 2 OSP), ktoré sa
do ust. § 256 ods. 1 premietli ako pravidlo. Ako už bolo uvedené (bez ohľadu na to, že do Civilného
sporového poriadku nebola výslovne prebratá druhá veta § 146 ods. 2 OSP) naďalej platí, že ak sa presprávanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy
konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. V danom prípade však žalobkyňa zobrala žalobu
späť bez toho, aby žalovaná plnila, čoho sa žalobou domáhala. Nemožno teda prisvedčiť názoru súdu

prvej inštancie, že žalobkyňa nemala na späťvzatie žaloby žiaden vplyv, pretože k späťvzatiu žaloby
prišlo pod vplyvom konania prokurátora, (ktorý vstúpil do katastrálneho konania, keď podal protest) a
správnych orgánov. S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje. Žalovaná v tomto
spore nesporne procesne nezavinila zastavenie konania, pretože v tomto súdnom konaní nesplnila to,
čo od neho žalobkyňa požadovala v žalobnom petite. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti

dospel k opačnému záveru, ako súd prvej inštancie ohľadom konštatovania zavinenia žalobkyne na
zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Žalobkyňa vzala svoju žalobu späť bez toho, aby takýto
jej úkon bol vyvolaný správaním sa žalovanej v konaní, a preto procesne zavinila zastavenie konania.
14. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého
súdneho procesu, t.j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť
o trovách konania (§ 362 ods. 1 CSP). Tak ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný

skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je
potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
15. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že ust. § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ust. § 150
ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorého platilo, že „ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať“. Súd prihliadne najmä na okolnosti či

účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý
mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia ust. §
257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasi neprizná. Musí

ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania
a nesmie odporovať dobrým mravom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009).
16. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní sa mal zaoberať aj

aplikáciou ust. § 257 CSP. Nové ust. § 257 CSP je formulované podstatne všeobecnejšie, než pôvodne
§ 150 ods. 1, 2 OSP a vytvára väčší priestor na voľnú úvahu súdu. Použitie tohto ustanovenia preto
negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu
musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí
mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257

vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: - dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje,
výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na
nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5 Cdo/67/2010, sp. zn. 3 MCdo/46/2012) nemožno § 257 považovať

za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez
zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,

nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia, len na základe všeobecného záveru
hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom nároku. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť
vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácie. K aplikácii ust. § 257 dochádza
aj z aspektov sociálnych, čo však podľa názoru odvolacieho súdu nie je daný prípad. Dôvody hodné
osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, ktoré súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní skúmať a

posudzovať, bude hodnotiť povahou a okolnosťami daného sporu. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní
zhodnotí zmenu skutkového stavu po podaní žaloby žalobkyňou, ktorý popisuje v späťvzatí žaloby. Súd
prvej inštancie tieto skutočnosti posúdi v zmysle ust. § 257 CSP, pre ktoré by žalobkyni nepriznal nárok
na náhradu trov zastaveného konania.
17. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je súd prvej inštancie povinný zaoberať

sa ust. § 257 CSP, uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to z dôvodov, že súd je povinný vytvoriť procesný
priestor umožňujúci stranám konania vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu ust. § 257 CSP.
Súčasťou práva na spravodlivý proces je vytvorenie priestoru preto, aby strana konania mohla účinneuplatňovať námietky a argumenty, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie súdu, a s ktorými sa súd
musí v rozhodnutí náležite vyporiadať. Inak povedané, z práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť
súdu vytvoriť pre strany sporu procesný priestor k tomu, aby sa vyjadrili k eventuálnemu uplatneniu

moderačného práva podľa ust. § 257 CSP. Takáto povinnosť je o to naliehavejšia v rámci odvolacieho
konania, keď po prijatí rozhodnutia už strana sporu nemá procesný nástroj svoje námietky uplatniť, na
rozdiel od súdu prvej inštancie, keď je možné námietky uplatniť ex post v odvolaní. Z uvedených dôvodov
preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).