Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoSr/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816209458
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816209458.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne G. J., narodenej X.X.XXXX, bývajúcej
v D. č.XXX, zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Zámocká č. 26,
proti žalovanému : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803,
zastúpenému : TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
č.k. 8Csr/1/2017-112 zo dňa 13.7.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok
stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom v Bratislave, Vansovej
č. 2, zriadený záujmovým združením právnickým osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom v Bratislave,
Rusovská cesta 15, sp. zn. SRSAspA 12006/16 zo dňa 8.8.2016. Žalobkyni priznal náhradu trov konania
podľa pomeru úspechu v spore vo výške 100 %. Žalovaného zaviazal uhradiť na účet Slovenskej pošty,
a.s. prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému eKolok, Slovenská pošta, a.s., so sídlom v

Banskej Bystrici, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124 súdny poplatok zo žaloby vo výške 331,50 € na
základe pripojeného platobného predpisu, v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku zo
dňa 8.8.2016 č.k. SRSAspA 12006/16, ktorý bol vydaný rozhodcom Mgr. Petrom Senovským zo
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, ktorým bola zaviazaná na úhradu
sumy 1.051,88 € s príslušenstvom v prospech žalovaného. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že

dňa 10.11.2005 uzavrela s právnym predchodcom žalovaného Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v
zmysle ktorej jej mal byť poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 18.000,00 Sk (597,49 €) s neskorším
navýšením úverového rámca na 24.000,00 Sk (796,65 €). Napriek riadnemu splácaniu úveru s
mesačnýmisplátkamipo23,24€azaplateniusumyvovýške1.860,72€,pôvodnýveriteľpostúpilzvyšnú
časť pohľadávky vo výške 1.301,88 € s príslušenstvom na žalovaného Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 18.10.2013. Po opakovaných osobných návštevách žalovaného, v snahe zachrániť svoj majetok
podpísala mu všetky písomnosti, ktoré jej predložil, a tak podpísala dňa 27.3.2014 aj Dohodu o uznaní

záväzku a Rozhodcovskú zmluvu, pričom vôbec nerozumela obsahu týchto listín, pretože konala pod
tlakom a v strese. Jednoznačne išlo o spotrebiteľský typ zmluvy a žalobkyňa mala za to, že nie všetky
dojednané podmienky v zmluve sú platné. Žalobkyňa žalobou uplatnený nárok neuznáva ako celok a
má za to, že žaloba na rozhodcovskom súde bola podaná neoprávnene a nedôvodne, pretože nie jesi vedomá žiadneho dlhu voči žalovanému. Nesúhlasila s rozhodnutím rozhodcovského súdu, ktorý jej
bol doručený a domáhala sa jeho zrušenia z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v zmysle písm. a/, c/, d/, j/ tohto ustanovenia, pretože rozsudok bol vydaný

vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania a má za to, že pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. V prípade úspechu si uplatnila
náhradu trov konania.

3. Žalovaný nesúhlasil so žalobou žalobkyne, ani s jej tvrdeniami, že nerozumela obsahu podpísaných

listín a konala pod tlakom a v strese a tieto tvrdenia považoval za účelové. Okolnosti, za akých došlo
k uzatvoreniu dohody a rozhodcovskej zmluvy vyplývajú zo žalobcom vypracovaného a podpísaného
dotazníka k Dohode, ktorý žalovaný priložil do spisu ako svoju prílohu. Žalobkyňa po uplynutí zákonnej
lehoty napriek výzve žalovaného neoznačila stály rozhodcovský súd a ani neodmietla rozhodcovské
konanie. V zmysle § 73 ods. 8 ZoSRK, preto žalovaný podaním zo dňa 27.4.2016 žalobkyni oznámil
výber stáleho rozhodcovského súdu, čím došlo aj k zákonnému zloženiu právomoci na prejednanie

predmetného sporu. Vo veci konajúci rozhodcovský súd následne vo svojom konaní posúdil
predmetnú zmluvu,akoajnárokyznejvyplývajúce,vykonalpotrebnédokazovanieanáslednerozhodol.
Žalobkyni bola rozhodcovským súdom riadne doručená žaloba, spolu s výzvou na predloženie žalobnej
odpovede. Žalobkyňa (v rozhodcovskom konaní žalovaná spotrebiteľka) však zostala nečinná v lehote
určenej rozhodcovským súdom a žalobnú odpoveď nedoručila do dňa vydania rozhodcovského

rozsudku (8.8.2016). Napokon uviedol, že z rozhodcovského spisu vyplýva, že žalobkyni bol doručený
rozhodcovský rozsudok 26.8.2016, márne jej preto uplynula trojmesačná lehota ustanovená v § 46 ods.
1 zákona o rozhodcovskom konaní na zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa túto lehotu
zmeškala, pretože žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola na súde podaná dňom 20.12.2010.
Žalovaný navrhol, aby žalobu ako nedôvodnú súd zamietol a žalovanému priznal plný nárok na náhradu

trov konania.

4. Žalobkyňa odmietla tvrdenie žalovaného, že by bola v konaní pred rozhodcovským súdom nečinná,
pretože na výzvu rozhodcovského súdu zo dňa 15.6.2016 podala písomné stanovisko prostredníctvom
zvolenej advokátky dňa 3.8.2016 a doručila ho rozhodcovskému súdu. Tvrdila, že podľa nej žalobná

odpoveď bola podaná v určenej lehote, lehota 30 dní od doručenia výzvy a vo výzve rozhodcovského
súdu určená, nie je lehotou prepadnou. Rozhodcovský súd vyhlásil rozsudok dňa 8.8.2016 aj
napriek písomnému stanovisku k výzve, ktoré už v čase rozhodovania mal doručenú. Žalobkyni bol
rozhodcovský rozsudok doručený prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 15.12.2016, žaloba bola
podaná 20.12.2016, teda v zákonnej lehote. Celú záležitosť na základe plnomocenstva prevzala jej

právna zástupkyňa a žalobkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že jej bol dňa 26.8.2016 doručený
rozhodcovský rozsudok.

5. Žalovaný naďalej tvrdil, že rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni 26.8.2016, a preto
lehota na podanie lehoty o jeho zrušenie (trojmesačná) márne uplynula 26.11.2016. Rozhodcovský

súd doručoval rozhodcovský rozsudok do vlastných rúk priamo žalobkyni, nakoľko v čase jeho
doručovania nemal vedomosť o tom, že žalobkyňa si zvolila zástupcu. Ak bol aj právnemu zástupcovi
žalobkyni rozhodcovský rozsudok neskôr zo strany rozhodcovského súdu zasielaný, s najväčšou
pravdepodobnosťou zasielal rozhodcovský súd tento rozsudok duplicitne, a to po zistení, že po vydaní
a doručovaní rozhodcovského rozsudku do vlastných rúk žalobkyni bola oneskorene doručená žalobná

odpoveď zo strany právnej zástupkyne žalobkyne.

6. Za použitia ust. § 46 ods. 1,2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
v zákonnej trojmesačnej lehote. Z vyžiadaného rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 12006/16 vyplýva, že žalobkyňa sa
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila ku výzve zo strany Rozhodcovského súdu dňa
3.8.2016 a priložila aj plnomocenstvo na zastupovanie pre túto advokátku. Uvedené dokumenty boli
rozhodcovskému súdu doručené dňa 12.8.2016. Rozhodcovský súd rozhodol rozsudkom 8.8.2016,
ktorý bol doručený dvakrát, žalobkyni dňa 26.8.2016 a jej právnej zástupkyni dňa 15.12.2016, ktorá

dňa 20.12.2016 podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd mal za to, že minimálne
v čase rozhodovania, respektíve expedovania rozhodcovského rozsudku bolo rozhodcovskému súdu
známe, že žalobkyňa je v rozhodcovskom konaní právne zastúpená, a preto Stály rozhodcovský súd
rozhodcovský rozsudok správne doručoval právnej zástupkyni žalobkyne, aj keď s väčším časovýmodstupom. Súd dospel teda k záveru, že počiatok trojmesačnej lehoty na podanie žaloby na zrušenie
rozhodcovského rozsudku začal plynúť až doručením tohto rozsudku právnej zástupkyni žalobkyne.

7. Právny vzťah medzi stranami sporu bol založený zmluvou o úvere, ktorá bola uzavretá 10.11.2005,
avšak rozhodcovská zmluva a dohoda boli podpísané dňa 17.3.2014. Vzhľadom na prechodné
ustanovenia uvedené v § 73 ods. 1,2,3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní súd pri posudzovaní nárokov žalobkyne na zrušenie rozhodcovského rozsudku, vydaného
8.8.2016 podľa platnej právnej úpravy teda konal a rozhodoval podľa zákona č. 335/2014 Z.z.., avšak

pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy uzavretej 27.3.2014 v konaní podľa vtedy platnej právnej
úpravy, postupoval podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodoval teda na
základe ustanovení tohto zákona v znení platnom a účinnom v čase podpísania rozhodcovskej zmluvy,
teda do 31.12.2014. Na základe ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. (§ 3, § 4) dospel k záveru,
že prípadná námietka žalobkyne ohľadne neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nie je dôvodná, pretože
žalobkyňa uzavrela individuálne dohodnutú rozhodcovskú zmluvu pre prípad riešenia sporov súvisiacich

s predmetnou zmluvou o úvere a z obsahu rozhodcovskej zmluvy jednoznačne vyplynulo, že bolo
dohodnuté, že spory sa budú riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom
Slovenskej republiky.

8. Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 45 ods. 1,2,3, § 47 ods. 1,2 zákona č. 335/2014 Z.z.

a dospel k záveru, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo ust. § 45 ods. 1 písm.
i/ zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nakoľko pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať
vplyv na výsledok sporu. Predložená zmluva je totiž predtlačený formulár, bežne používaný žalovaným
a po preskúmaní súdom tento dospel k záveru, že zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Následne použil ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1,4
Občianskeho zákonníka, ale aj § 2, § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do
30.6.2006, t.j. v čase uzavretia zmluvy o úvere. Na základe týchto ustanovení zmluva o úvere uzavretá
medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného dňa 10.11.2005 je zmluvou spotrebiteľskou a

neriadi sa režimom Obchodného zákonníka. Ako taká je v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. a/, g/, i/, ods. 5
zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože neobsahuje vyžadované náležitosti, ročnú úrokovú sadzbu,
sumu, počet a termíny splátok, istiny úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a
celkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom.Vzmluveje uvedenámesačnásplátka
19,91 € (600,- Sk) bez uvedenia počtu a termínu splátok, pričom z toho ani nevyplýva aká je výška

splátok istiny, aká je suma splátok, aká je výška iných poplatkov. Právny predchodca žalobcu v zmluve
uviedol len celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. Neuvedenie týchto zákonom
predpísaných náležitosti, a to najmä ročnej úrokovej sadzby, ročnej percentuálnej miery nákladov, ale aj
sumu a termíny splátok istiny úrokov a poplatkov sa považuje za neprijateľné zmluvné podmienky a ako
také v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka tieto podmienky považoval za neplatné. Vzhľadom

k tomu, že žalobkyňa úver na základe tejto zmluvy čerpala, zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná,
avšak podľa § 4 ods. 2 písm. g/ a ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez
poplatkov. Takéto uzatváranie spotrebiteľskej zmluvy považoval za nekalú obchodnú praktiku veriteľa a
odôvodnil, prečo v predmetnom spore nemá vplyv na právne posúdenie veci vnútroštátnym súdom ani
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie č. C-42/15.

9. Napriek týmto zisteným skutočnostiam rozhodcovský súd nepostupoval v zmysle platnej právnej
úpravy a svojím rozhodnutím zaviazal žalobkyňu a plnenia, ktoré boli v rozpore so zákonom, a preto
bolo potrebné žalobe vyhovieť a rozhodcovský rozsudok podľa § 45 ods. 1 písm. i/ zákona č. 335/2014
Z.z. o rozhodcovskom konaní zrušiť.

10. Výrok o náhrade trov konania sa oprel o ust. § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom k tomu, že žalobkyňa
bola plne úspešná v spore, priznal jej náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%, pričom
o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. O povinnosti žalovaného uhradiť súdny poplatok rozhodol v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992
Zb. v znení neskorších predpisov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.12. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K nesprávnemu posúdeniu došlo z toho
dôvodu, že pokiaľ súd posúdil žalobu ako podanú včas, rozhodol nesprávne. Poukázal na to, že

žalobkyňa obdŕžala výzvu Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 15.6.2016, aby sa v lehote 30 dní
vyjadrila a zaslala žalobnú odpoveď a túto výzvu prevzala dňa 2.7.2016. Podľa žalovaného posledným
dňom na vyjadrenie preto bol deň 1.8.2016. Žalobkyňa sa však vyjadrila k žalobe prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne až podaním zo dňa 3.8.2016, ktoré bolo Stálemu rozhodcovskému súdu doručené
12.8.2016, ktorý však medzi tým už rozhodol rozsudkom dňa 8.8.2016. Tento rozhodcovský rozsudok

bol doručovaný dvakrát. Prvýkrát žalobkyni dňa 26.8.2016 (ide o dátum doručenia) a druhýkrát bol
doručený jej právnej zástupkyni 15.12.2016. Žalovaný opakovane poukázal, že žalobkyňa nedodržala
lehotu na zaslanie žalobnej odpovede Stálemu rozhodcovskému súdu k žalobe. Zaslala toto vyjadrenie
oneskorene a žalobná odpoveď bola doručená rozhodcovskému súdu až po rozhodnutí vo veci samej.
Rozhodcovský súd v súlade so svojou povinnosťou vyplývajúcou z § 33 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskomrozhodcovskomkonanídoručilúčastníčkespotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonania(v

tomto prípade žalobkyni) písomné vyhotovenie svojho rozsudku priamo. Preto lehota v zmysle ust. § 46
ods.1zákonaospotrebiteľskomrozhodcovskomkonanízačalaplynúťoddoručeniarozsudkužalobkyni,
t.j. od 26.8.2016 a márne uplynula 26.11.2016, pričom žalobkyňa žalobu na súde podala až 20.12.2016.
Pokiaľ by rozhodcovský súd nebol doručoval rozsudok priamo žalobkyni, bol by postupoval v rozpore
s § 33 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Skutočnosť, že neskôr doručoval

duplicitne aj právnej zástupkyni žalobkyne práve z dôvodu, že po vydaní a doručovaní rozhodcovského
rozsudku zistil, že žalobkyňa má právne zastúpenie na základe plnej moci, nemožno považovať za
skutočnosť, ktorá by v rozpore so zákonom posúvala začatie plynutia lehoty na podanie žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku. V čase vydania, resp. doručovania rozhodcovského rozsudku
žalobkyňa nebola zastúpená právnym zástupcom. Vzhľadom k tomu, že žalovaný považuje žalobu o

zrušenie rozhodcovského rozsudku za podanú oneskorene, navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, resp. ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

13. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá sa plne stotožnila s rozhodnutím

a právnym záverom súdu prvej inštancie, navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom
rozsahu potvrdil a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Je pravdou, že rozhodcovský súd vo
veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom 8.8.2016, ktorý bol následne žalobkyni doručený 26.8.2016
a právnej zástupkyni 15.12.2016 a z týchto dátumov je zrejmé, že rozhodcovský súd mal v čase
expedovania rozhodcovského rozsudku, t.j. po 12.8.2016 vedomosť o tom, že žalobkyňa je právne

zastúpená. Rozhodcovský rozsudok následne doručoval rozhodcovský súd z neznámych dôvodov
právnej zástupkyni žalobkyne s väčším časovým odstupom, avšak žaloba bola podaná včas v súlade
s ust. § 46 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Následne aj v súvislosti s
posudzovaním celkového nároku žalobkyne bolo dokazovaním pred súdom prvej inštancie preukázané,
že pri rozhodovaní rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na

ochranu práv spotrebiteľov. Napriek tomu rozhodcovský súd rozhodol tak, že zaviazal žalobkyňu na
plnenia a nepostupoval podľa platnej právnej úpravy.

14.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúdprejednalodvolanieakopodanévčasaoprávnenouosobou
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Žalobca použil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého

stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a
pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný

tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav, a o omyl v aplikácii práva ide vtedy,ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

16. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by
opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by
v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd

prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne
vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané
dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na
ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru
odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá
riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

17. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý
sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní
neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny

potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce,

preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie s
prihliadnutím na odvolacie námietky odvolací súd dodáva:

19. Odvolacie námietky žalovaného spočívali v tom, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil začiatok
a plynutie lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá podľa žalovaného

uplynulá márne a žaloba mala byť preto zamietnutá.

20. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že obsahuje kópiu dokumentov z rozhodcovského spisu
č. SRSAspA12006/16, okrem iného aj kópiu doručenky o doručení výzvy v tomto konaní žalobkyni
G. J. na žalobnú odpoveď, ktorú táto prevzala 2.7.2016 (č.l. 72 spisu). Vyjadrenie k výzve zo dňa

3.8.2016 spolu s priloženým plnomocenstvom zo dňa 3.8.2016 bolo doručené Stálemu rozhodcovskému
súdu dňa 12.8.2016, ako vyplýva z pečiatky nachádzajúcej sa na tomto podaní (č.l. 73, 76 spisu).
Rozsudok bol Stálym rozhodcovským súdom vydaný dňa 8.8.2016 a na č.l. 80 sa nachádza kópia
doručenky o doručení tohto rozsudku priamo G. J. s dátumom 26.8.2016 a na č.l. 81 kópia doručenky
o doručovaní rozsudku právnej zástupkyni žalobkyne JUDr. Hedvige Galovej s dátumom prevzatia

15.12.2016. Vzhľadom k tomu, že ide o kópie spisu Stáleho rozhodcovského súdu, nie je možné zistiť,
kedy bol predmetný rozhodcovský rozsudok daný na poštu na doručenie účastníčke rozhodcovského
konania G. J., t.j. či na poštu bol tento rozsudok daný ešte pred dátumom 12.8.2016, kedy Stálemu
rozhodcovskému súdu už bolo známe, že G. J. udelila plnomocenstvo na zastupovanie v konaní právnej
zástupkyni advokátke JUDr. Galovej. Z kópie doručenky, ktorá osvedčuje doručenie rozsudku žalobkyni

všakjeevidentné,žezásielkaboladoručovanádňa25.8.2016auloženánapoštedňa25.8.2016.Jeviac
než pravdepodobné, že zásielka bola daná na poštu po 12.8.2016. Žalovaný nepredložil do skončenia
dokazovania dôkaz o tom, že písomné vyhotovenie rozhodcovského rozsudku bol doručované žalobkyni
ešte pred 12.8.2016.

21. Podľa § 28 ods. 7 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľ sa môže v
konaní dať zastúpiť advokátom alebo iným zástupcom v súlade so všeobecným predpisom o konaní
pred súdmi (CSP). Podľa § 33 ods. 2 veta prvá Stály rozhodcovský súd doručuje písomnosti
spotrebiteľovi do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú Stálym

rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu.22. Podľa § 71 ods. 1 tohto zákona, ak niektorú otázku v konaní nemožno riešiť podľa tohto zákona,
použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha veci
pripúšťa (CSP).

23. Vzhľadom k tomu, že Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bližšie neuvádza rozsah
zastúpenia na základe plnomocenstva udeleného advokátovi, v zmysle ust. § 70 ods. 1 je potrebné tento
rozsah aplikovať z ust. § 92 ods. 2 CSP, t.j. že splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie
udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo takéto splnomocnenie udelené, je

oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.

24. Podľa § 110 ods. 1 CSP ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa
písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo
vykonaťaleboakotomsúdrozhodnesohľadomnapovahuveci.Výzvanazaplateniesúdnehopoplatku,
ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi.

25. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia možno teda uviesť, že ak má v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní spotrebiteľ udelené plnomocenstvo advokátovi, ide o zastúpenie pre celé
konanie, je potrebné doručovať písomnosti tomuto advokátovi. Prípadné doručenie takejto písomnosti
iba účastníkovi je neúčinné. V takomto prípade nezačnú plynúť ani lehoty na vykonanie procesného

úkonu, ak sa ich začiatok viaže na moment doručenia. Vznik splnomocnenia na účely sporového
konania je podmienený výlučne relevantným prejavom vôle splnomocniteľa, a to v písomnej forme.
Splnomocnením preukazuje zástupca v spore svoje oprávnenie konať v mene zastúpenej strany.
Legitimovanie zástupcu týmto spôsobom má osobitný právny význam voči súdu, protistrane aj iným zo
subjektov zúčastneným na konaní. Povinnosť súdu konať pri splnení zákonných podmienok so stranou

ako so zastúpeným subjektom a s tým spojené procesné úkony a postupy voči zástupcovi bezprostredne
súvisia so základným právom strany na súdnu ochranu (článok 46 Ústavy SR) a na spravodlivé súdne
konanie (článok 6 Dohovoru). Právne účinky splnomocnenia nie sú pritom viazané na jeho predloženie
súdu. Ak je zástupca oprávnený konať za zastúpenú stranu, môže toto svoje oprávnenie preukázať aj
dodatočne, prípadne v rámci postupu súdu pri odstraňovaní nedostatku procesnej podmienky. Vznik

plnomocenstva a jeho účinky je teda rozdielne koncipovaný ako odvolanie a výpoveď plnomocenstva.

26. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu je podstatné preto, či Stály rozhodcovský súd
mal po vyhlásení svojho rozsudku v danej veci 8.8.2016 doručovať spotrebiteľke (žalobkyni v tomto
konaní) alebo jej právnej zástupkyni. Dňa 12.8.2016 bolo rozhodcovskému súdu doručené podanie

spotrebiteľky obsahujúce žalobnú odpoveď, prílohou ktorej bolo aj plnomocenstvo pre advokátku,
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v písomnej forme bol doručovaný žalobkyni ako spotrebiteľke
po tomto dátume, preto relevantné a účinné doručenie tohto rozsudku je možné len splnomocnenej
advokátke spotrebiteľky.

27. Keďže iné námietky proti rozsudku súdu prvej inštancie zo strany žalovaného vznesené v odvolaní
neboli, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 v spojení

s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).