Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 7, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/131/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111225628
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4111225628.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: V. R. bytom H. XXX, zastúpený
JUDr. Marekom Ďuranom, advokátom, so sídlom Nitra, Boženy Němcovej 4, proti žalovaným: 1/ K. T.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom P. č. XXX, 2/ Bc. C. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, N., obaja zastúpení
JUDr. Dianou Bereseckou, advokátkou, so sídlom Farská 33, Nitra, 3/ T. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom
V. F. XX, N., o zaplatenie 40000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 14. februára 2013 č.k. 9C/42/2012-296, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v prvom, v druhom a treťom rade vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia
sumy 40 000 eura od pôvodného žalovaného, C. V., zastúpený opatrovníčkou K. T., bytom P. XXX, ktorý
dňa XX. XX. XXXX zomrel. Y. súd preto ďalej konal so žalovanými v prvom až treťom rade, ako právnymi
nástupcami, ktorí v dedičskom konaní dedili po poručiteľovi rovnakým dielom.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že dňa 26. 01. 2011 mal pôvodný žalovaný C. V.

prehlásiť, že si v tento deň požičal od žalobcu sumu 40 000 eur, ktorú prevzal v hotovosti pri podpísaní
čestného prehlásenia a ktorú mal vrátiť najneskôr do 30. júna 2011 s tým, že v prípade nevrátenia sumy
má veriteľ právo siahnuť na jeho majetok a to rodinný dom, nachádzajúci sa v katastrálnom území N. -
D., zapísaný na liste vlastníctva č XXX. Pôžička bola bezúročná.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 657 Občianskeho
zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).
1.3.Konštatoval, že zo strany žalobcu nebolo jednoznačne preukázané reálne odovzdanie predmetných

peňazí pôvodnému žalovanému. Za nevierohodnú vyhodnotil výpoveď svedkyne K. manželky žalobcu,
kde rozpor bol predovšetkým ohľadne prítomnosti T. A., priateľa T. V., ktorý vo svojej výpovedi nepotvrdil
vedomosťaprítomnosťpriodovzdanípeňazíalebouzavretiazmluvyopôžičke. Ďalejsúdprvejinštancie
poukázal na skutočnosť, že pôvodný žalovaný trpel duševnou poruchou a to už v čase podpísania
dohody o pôžičke dňa 26. 01. 2011, ako to vyplýva zo znaleckého posudku. Ako nepresvedčivú
vyhodnotil aj výpoveď žalobcu v súvislosti so zabezpečením finančných prostriedkov, ktoré mal získať z
titulu podnikania účasťou vo verejnej obchodnej spoločnosti, ktorá skutočnosť nebola preukázaná, preto

žalobca nepreukázal dispozíciu s príjmom, z ktorého si nasporil peniaze, ktoré mal následne požičať
pôvodnému žalovanému. Dospel k záveru, že medzi stranami sporu neboli prenechané žiadne finančné
prostriedky podľa dohody o pôžičke dňa 26. 01. 2011, preto nemohlo ísť o zmluvu o pôžičke, ktorá je
reálnym kontraktom.1.4.O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo
99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“), tak, že úspešnému
pôvodnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 2 837,92 eura z titulu trov právneho

zastúpenia.
2.Rozsudoksúduprvejinštancienapadolodvolanímžalobca,domáhajúcsajehozmenytak,žeodvolací
súd vyhovie žalobe žalobcu, resp. zruší rozsudok a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Dôvodil,žesúdprvejinštanciedospelknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ predovšetkým namieta skutočnosť, že oba znalecké

posudky MUDr. X. a MUDr. C. M. pochádzajú z obdobia oveľa neskoršieho než došlo k vykonaniu
sporného právneho úkonu zo strany pôvodného žalovaného. Právoplatne bol pozbavený spôsobilosti
na právne úkony až rozsudkom zo dňa 23. 11. 2011 sp.zn. 13Ps/8/2011. Preto až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia konal pôvodný žalovaný ako osoba plne spôsobilá na právne úkony so
všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Súd prvej inštancie však túto skutočnosť vôbec nezohľadnil
a pôvodného žalovaného automaticky posudzoval podľa jeho zdravotného stavu ako nespôsobilého aj

na také úkony, ktoré vykonal v období, keď za nespôsobilého z právneho hľadiska považovaný nebol.
V priebehu konania nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorý by hodnoverným spôsobom preukazoval, že
pôvodne žalovaný v čase vykonania sporného úkonu trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila pre tento
konkrétny úkon neschopným. Poukázal na svedecké výpovede K. T. a C. V..
2.1. Namietal, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s tým najzásadnejším dôkazom,

ktorým je samotná „dohoda o pôžičke“ vlastnoručne podpísaná zo strany pôvodného žalovaného, keď
nezohľadnilto,žesámdňa26.01.2011prednotáromvlastnourukoupodpísallistinu„Dohodaopôžičke“,
v ktorej prehlásil, že si od žalobcu požičal peniaze v žalovanej výške a že tieto od neho zároveň v
hotovosti aj prevzal. Je presvedčený, že súd prvej inštancie mal vyhodnotiť výpoveď svedkyne T. ako
podporný nepriamy dôkaz, že došlo k odovzdaniu peňazí zo strany žalobcu, nakoľko táto potvrdila, že

videla na stole položené peniaze a výslovne aj dosvedčila to, že v tomto čase bola v dome spolu so
žalobcom prítomná aj jeho manželka.
2.2. Žiada napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd žalobe žalobcu v plnom
rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
3. Pôvodný žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu iba poukázal na skutočnosť, že je

bez významu skutočnosť, že pôvodne žalovaný bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony až potom,
ako podpísal Dohodu o pôžičke, o ktorú žalobca opiera svoj nárok. Poukázal na znalecký posudok
MUDr. C. M., z ktorého jednoznačne vyplýva, že pôvodne žalovaný už v čase podpisovania dohody o
pôžičke dňa 26. 01. 2011 trpel duševnou poruchou, ktorá mala vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti, ako aj na správanie. V danom prípade preto neexistuje objektívnejší dôkaz, ako znalecký

posudok vypracovaný znalcami z odboru psychiatrie. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno,
že pôvodnému žalovanému zaplatil sumu 40 000 eur, keď sa mu nepodarilo preukázať, že vôbec
takouto sumou mohol disponovať. Jeho tvrdenie, že predmetné finančné prostriedky získal z podnikania
z rôznych spoločností s ručením obmedzeným je spochybnené tým, že žalobca nebol spoločníkom ani
konateľom spoločností, z ktorých mu mal plynúť zisk. Viackrát zmenil výpoveď aj ohľadom osôb, ktoré

mali byť prítomné pri odovzdávaní peňazí. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje ako vecne správny
potvrdiť.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, rozsudkom zo dňa 22. 01. 2014 č.k. 25Co/210/2013-324,
rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, tento rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Poukázal predovšetkým na znalecké posudky V.. S. X. a MUDr. M. a

skonštatoval, že v čase podpisu dohody o pôžičke pôvodne žalovaný trpel duševnou poruchou, pre ktorú
bol nespôsobilý na právny úkon, keďže nie je schopný si vybaviť osobné, či úradné záležitosti a ani
vnímať obsah právnych úkonov.
5. Žalobca rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním. Najvyšší súd Slovenskej republiky,
rozhodujúc o dovolaní žalobcu, rozsudok odvolacieho súdu uznesením zo dňa 25. januára 2017 č.k.

7Cdo/131/2016-419 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozsudku
bolo procesné pochybenie odvolacieho súdu, keď odvolací súd opomenul doručiť vyjadrenie pôvodného
žalovaného žalobcovi, v dôsledku čoho došlo k odňatiu možnosti žalobcovi konať pre d súdom podľa
§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP.
6. Odvolací súd, po opätovnom obdržaní spisu zo súdu prvej inštancie, vyzval žalobcu, aby oznámil,

či v danej veci došlo k podstatnej zmene a či naďalej trvá na podanom odvolaní. Žalobca v písomnom
vyjadrení uviedol, že dňa 30. 08. 2016 došlo k úmrtiu pôvodného žalovaného C. V. a žiadal zistiť okruh
dedičov a následne pokračovať v konaní s týmito dedičmi.7. Odvolací súd po zistení skutočnosti, že C. pôvodný žalovaný, dňa 30. 08. 2016 zomrel, z dedičského
spisu sp.zn. 10D/257/2016 zistil, že dedičmi po poručiteľovi sú K. Bc. C. V. a T. ktorí dedili po poručiteľovi
rovnakým dielom, keď čistá hodnota majetku poručiteľa bola vyčíslená na sumu 52 197 eur.

8. Následne odvolací súd uznesením zo dňa 23. januára 2018 č.k. 25Co/131/2017-436 rozhodol, že
v konaní bude pokračovať s dedičmi po poručiteľovi, a to K. T., Bc. C. V. a T. V.. Zároveň vyzval
strany sporu, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka na danú právnu vec.
9.Žalovanívprvomavdruhomradesúduoznámili,žesaplikáciouustanovenia§38ods.2Občianskeho

zákonníka súhlasia.
10. Žalobca v podanom písomnom vyjadrení uviedol že s aplikáciou tohto ustanovenia nesúhlasí,
nakoľko oba znalecké posudky pochádzajú z obdobia oveľa neskoršieho než došlo k vykonaniu
sporného právneho úkonu a to takmer rok. Poručiteľ bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na
právne úkony a že rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 23. 11. 2011, preto až do nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia konal ako osoba plne spôsobilá na právne úkony so všetkými

dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Žiadnym dôkazným prostriedkom nebolo v konaní preukázané, že
poručiteľ v čase podpisovania dohody o pôžičke dňa 26. 01. 2011 trpel takou duševnou poruchou, ktorá
by ho robila na tento právny úkon neschopným. Preto nie je možné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 2
Občianskehozákonníka.Zaúčelomobjasneniaskutkovejsituácienavrhuježalobcadoplniťdokazovanie
o svedeckú výpoveď T., ktorý sa v súčasnosti nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v C.,

ktorý žil v spoločnej domácnosti so žalovanými a bol priamo prítomný pri preberaní finančnej pôžičky a
vie sa vyjadriť k relevantným skutočnostiam. Svedok nebol doteraz spomínaný z dôvodu, že vyslovene
žiadal o jeho neuvedenie jeho osoby pred súdom, nakoľko zo strany žalovaného Bc. C. V. mu bolo
verbálne pohrozené, že ako príslušník policajného zboru sa pričiní o to, že v iných veciach bude stíhaný
a odsúdený na trest odňatia slobody. Keďže dnes už je odsúdený táto jeho obava odpadla a sám prejavil

záujem o vypovedanie pred súdom ako svedok.
11.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015
Z.z., ďalej len „CSP“), opätovne rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie,
po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa
§ 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1

CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3
CSP, ako aj po postupe podľa § 382 CSP, bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania, dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku správny, preto napadnutý rozsudok vo veci samej
podľa § 387 ods. 1 CSP, z iných právnych dôvodov, potvrdil.

12.V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
12.1.Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12.2.V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalobcom proti rozsudku súdu prvej
inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.
13.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 40 000 eur
od pôvodne žalovaného C. V., z titulu uzavretej zmluvy o pôžičke. Žalobca predložil súdu prvej inštancie
písomnú Dohodu o pôžičke, zo dňa 26. 01. 2011, z ktorej vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému sumu

40 000 eur, ktorú prevzal v hotovosti pri podpísaní čestného prehlásenia a ktorú mal vrátiť najneskôr do
30. júna 2011. Podpis C. V. bol overený notárom.
13.1. Predmetná dohoda o pôžičke bola predmetom aj trestného oznámenia zo strany žalovaného v
druhom rade, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie. V rámci tohto trestného konania boli
zabezpečené znalecké posudky a to č. 04/2012 MUDr. C. M., znalkyne odboru zdravotníctvo, odvetvie

psychiatria, ktorá v závere znaleckého posudku konštatovala, že pôvodný žalovaný v čase podpisu
predmetnej dohody o pôžičke trpel duševnými poruchami, organické poruchy nálady v anamnéze a
schizoafektívnej poruchy (poruchy pamäti evidované už od roku 2008, na ktoré sa liečil ambulantne a
aj bol hospitalizovaný roky predtým a od marca 2011 sa k týmto diagnózam pridružila aj neurologickádiagnóza akútny recidivujúci mozgový infarkt. Z dôvodov takto zmeneného psychického stavu mal
zmenené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Ďalej znalkyňa uviedla, že už v čase podpisovania
zmluvy, dňa 26. 01. 2011, pôvodný žalovaný trpel uvedenými duševnými poruchami a to: organické

poruchy nálady afektívne, porucha schizoafektívna. V čase podpisovania dohody pôvodný žalovaný
už týmito poruchami trpel a tieto poruchy mali vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti,
ako aj na správanie, nebol schopný chápať zmysel trestného konania, nie je schopný správne
vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti prípadu , ani adekvátne vypovedať. Znalecký posudok bol
vypracovaný dňa 02. 04. 2012.

13.2. Ďalší znalecký posudok č. 05/2011 na pôvodného žalovaného bol vypracovaný znalcom MUDr. S.
X., súdnym znalcom, psychiatrom a to pre účely posúdenia zdravotného stavu poručiteľa pre konanie
o pozbavení jeho spôsobilosti. Znalec vypracoval znalecký posudok 06. 10. 2011. V závere znalec
odpovedal na otázky súdu a konštatoval, že pôvodne žalovaný trpel duševnou poruchou, zmiešanou
kortiko-subkortikálnou demenciou vaskulárnej genézy, čo je porucha trvalého charakteru s nepriaznivým
priebehom, ktorú nie je možné vyliečiť ani zmierniť jej prejavy navonok, má problémy orientovať sa

v čase a v priestore, nie je schopný si uvedomiť obsah a význam právnych úkonov, nevie si vybaviť
svoje osobné ani úradné záležitosti, nie je schopný vnímať význam súdneho konania, je nesamostatný,
vyžaduje opateru druhej osoby. Následne bol uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 23. 11. 2011 č.k.
13Ps/8/2011-61 pozbavený spôsobilosti na právne úkony, umiestnený v Zariadení sociálnych služieb
S. a bola mu ustanovená opatrovníčka K. T.. V rámci konania o pozbavenie spôsobilosti pôvodného

žalovaného, bol v tomto konaní vypočutý aj znalec MUDr. S. Grác, ktorý vo svojom výsluchu potvrdil, že
pôvodný žalovaný už v januári tohto roku (XXXX) v dôsledku duševnej poruchy nebol schopný posúdiť
význam právnych úkonov (č.l. 35 spisu).
14.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

15. Odvolací súd, opätovne rozhodujúc o odvolaní žalobcu, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu jednak
dôvodiac, že pôvodný žalovaný už v čase podpísania dohody o pôžičke dňa 26. 01. 2011 trpel duševnou
poruchou , ako to jednoznačne vyplýva zo znaleckého MUDr. C. M. a MUDr. S. X.. Dôvodom zamietnutia

bola tiež skutočnosť, že žalobca v konaní jednoznačne nepreukázal, že došlo k reálnemu odovzdaniu
peňazí.
15.1.Napriektomu,žesúdprvejinštancievnapadnutomrozsudkukonštatovalnespôsobilosťpôvodného
žalovaného na uzavretie predmetnej dohody o pôžičke, neaplikoval v danej veci ustanovenie § 38 ods. 2
Občianskehozákonníka.Odvolacísúdpretopodľa§382CSPupozornilstranysporunamožnúaplikáciu

tohto ustanovenia. Žalobca s touto aplikáciou nesúhlasil dôvodiac, že pôvodný žalovaný bol pozbavený
spôsobilosti na právne úkony až v novembri 2011, pričom znalecké posudky boli vypracované oveľa
neskôr, takmer po roku, ako došlo k uzavretiu predmetnej dohody o pôžičke. Žalovaní v prvom a v
druhom rade s touto aplikáciou súhlasili. Žalovaná v treťom rade sa nevyjadrila.
16. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá

spôsobilosť na právne úkony.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
16.1. Z vyššie citovaných právnych ustanovení jednoznačne teda vyplýva, že pre platnosť právneho
úkonu sa vyžaduje spôsobilosť konajúcej osoby na právne úkony (ustanovenie § 38 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Osobitným dôvodom neplatnosti právneho úkonu je prípad, keď právny úkon urobila osoba
konajúca v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento úkon nespôsobilou. Neplatnosť právneho úkonu
podľa ustanovenia § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy vtedy, ak je účastník
právneho úkonu rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony.
Neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné

zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje
konanie ovládnuť. Podľa ods. 2 § 38 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon osoby konajúcej
v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Nie je potrebné, aby konajúca
osoba bola v dobe právneho úkonu zbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby jej spôsobilosť bola
obmedzená. Postačí, aby v rozhodne dobe bola konajúca osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá

ju robí na právne úkony neschopnou. Neplatnosť právneho úkonu môže spôsobiť i okamžitá duševná
porucha. V každom prípade je potrebné konkrétne skúmať, či je tu súvislosť medzi duševnou poruchou
a právnym úkonom a či práve pre duševnú poruchu bol účastník neschopný urobiť konkrétny právny
úkon buď preto, že nedokázal posúdiť následky takéhoto konania, alebo nebol schopný ovládnuť svojekonanie. Táto skutočnosť je predmetom znaleckého dokazovania. Samotným výrokom rozhodnutia
súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony nenastáva vždy rozhodujúca zmena
v posudzovaní napr. platnosti urobených právnych úkonov, tie môžu byť neplatné už z toho dôvodu,

že boli urobené v duševnej poruche, ktorá robí osobu na tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods.
2 Občianskeho zákonníka) bez toho, aby bolo treba, aby táto osoba bola pozbavená spôsobilosti na
právneúkony(RIII/1979,).Akbolprávnyúkonurobenýfyzickouosobou,ktorániejespôsobilánaprávne
úkony, alebo osobou konajúcou v duševnej poruche, považuje sa za neplatný. Neplatnosť podľa tohto
ustanovenia je absolútnou neplatnosťou podľa § 37 Občianskeho zákonníka.

17.Konštatovanie existencie takej duševnej poruchy, ktorá robí osobu, vykonávajúcu právny úkon,
neschopnou pre tento úkon, je odborným konštatovaním a vyžaduje znalecké dokazovanie. V
predmetnej veci boli predložené súdu prvej inštancie dva znalecké posudky, ktoré boli síce vypracované
pre iné účely, jeden pre trestné konanie, v ktorom sa riešila trestnoprávna otázka dohody o pôžičke
uzavretej medzi žalobcom a pôvodným žalovaným (ktorá je predmetom tohto konania) a druhý znalecký
posudok bol vypracovaný pre účely pozbavenia spôsobilosti pôvodného žalovaného na právne úkony.

Oba znalecké posudky sa však týkali posúdenia zdravotného stavu pôvodného žalovaného znalcami
psychiatrami. Obaja znalci zhodne konštatovali (bez akýchkoľvek rozporov), že pôvodný žalovaný už
v čase uzavretia predmetnej dohody o pôžičke (26. 01. 2011), trpel duševnými poruchami, ktoré
ho robili nespôsobilými pre tento úkon a žalovaný nevedel rozpoznať dôsledky svojho konania. S
poukazom na závery týchto znaleckých posudkov, ako aj výpoveď znalca MUDr. X. v konaní o pozbavení

spôsobilosti pôvodného žalovaného na právne úkony, odvolací súd nemal žiadny pochybnosti o tom, že
pôvodný žalovaný v čase uzavretia dohody o pôžičke dňa 26. 01. 2011 nebol spôsobilý pre duševné
poruchy takúto dohodu uzavrieť. S poukazom na toto konštatovanie je preto dohoda o pôžičke uzavretá
medzi žalobcom a pôvodným žalovaným absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko ho uzavrela
osoba, ktorá konala v duševnej poruche, ktorá je robí pre tento úkon neschopnou. Až následné

zbavenie spôsobilosti na právne úkony pôvodného žalovaného autoritatívnym rozhodnutím súdu, na
tejto skutočnosti, že pôvodný žalovaný už v čase uzavretia dohody, nebol spôsobilý takúto dohodu pre
existenciu duševných porúch, uzavrieť, nič nemení a pre rozhodnutie v danej veci nie je podstatné.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu zakladá jeho neexistenciu a preto žalobe žalobcu nebolo možné
vyhovieť. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyhodnotil právny úkon, ktorý bol uzavretý medzi žalobcom a

pôvodným žalovaným (dohoda o pôžičke), pre nespôsobilosť pôvodného žalovaného, ako absolútne
neplatný.
18. Odvolací súd podľa § 387 ods. 3 CSP k podstatným námietkam odvolateľa, žalobcu, uvedených v
podanom odvolaní uvádza:
18.1. Základnou a podstatnou námietkou, ktorú žalobca v podanom odvolaní uvádza, je, že pôvodný

žalovaný bol až v novembri 2011 pozbavený spôsobilosti na právne úkony a že znalecké posudky
boli vypracované až oveľa neskôr, po roku, ako došlo k uzavretiu dohody o pôžičke. K tejto námietke
odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené zdôvodnenie a iba dodáva, že nie je podstatné pre aplikáciu
ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy a či vôbec bola osoba uzatvárajúca právny
úkon, pozbavená, resp. obmedzená spôsobilosti na právne úkony, podstatnou skutočnosťou je, že

táto osoba v čase uzatvárania právneho úkonu konala v duševnej poruche, ktorá ju pre tento úkon
robila neschopnou. Skutočnosť, že pôvodný žalovaný, v čase uzatvárania dohody o pôžičke (26. 01.
2011) už trpel duševnými poruchami, potvrdili obaja znalci, ktorí posudzovali zdravotný stav pôvodného
žalovaného aj v tomto čase. Preto námietka žalobcu v tomto smere opodstatnená nie je a odvolací súd
ju vyhodnotil ako účelovú.

18.2. K ďalšej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, odvolací
súd iba poznamenáva, že vzhľadom k tomu, že tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd dospel
k zhodnému záveru o nespôsobilosti pôvodného žalovaného uzavrieť predmetnú dohodu o pôžičke
dňa 26. 01. 2011 pre existenciu duševných porúch, ktorými trpel, nebol dôvod zaoberať sa ďalšími
skutočnosťami, ktoré by boli rozhodujúce v prípade, ak by tento právny úkon bol platne uzavretý.

Keďže nedošlo k platnému uzavretiu dohody o pôžičke, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok, nebol dôvod
zaoberať sa a zabezpečovať ďalšie dôkazy pre rozhodnutie vo veci samej, t.j. vo veci pôžičky a jej
vrátenia.
18.3. Žalobca v podanom vyjadrení k aplikácii ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka (s
ktorým sa nestotožnil), navrhuje vypočuť ako svedka T. ktorý mal byť prítomný pri odovzdávaní peňazí.

Vzhľadom na konštatovanie o nespôsobilosti pôvodného žalovaného uzavrieť predmetnú dohodu o
pôžičke a teda s poukazom na neplatnosť tejto dohody, nebolo potrebné ďalej vykonávať dokazovanie
smerujúce k preukázaniu reálneho odovzdania peňazí zo strany žalobcu pôvodnému žalovanému.
Pôvodný žalovaný, ktorý v čase uzavretia dohody o pôžičke jednoznačne trpel duševnými poruchami,ktoré ho robili nespôsobilým pre uzavretie tohto právneho úkonu, nemohol dohodu o pôžičke platne
uzavrieť a preto nebol dôvod na skúmanie reálneho odovzdania peňazí. Z tohto dôvodu preto návrh na
výsluch svedka T. odvolací súd zamietol ako neopodstatnený a nedôvodný. Okrem toho odvolací súd iba

poukazuje na ustanovenie § 366 CSP (predtým ustanovenie § 120 ods. 4 OSP), ktoré neumožňovalo v
odvolacom konaní vykonávať dôkazy, ktoré mohli byť vykonané už na súde prvej inštancie. Navrhovaný
výsluch svedka bez akýchkoľvek pochybností mohol byť vykonaný na súde prvej inštancie.

19. Za vyššie uvedenej situácie potom odvolací súd, keďže výrok napadnutého rozsudku považoval za

vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, po tom, ako strany sporu podľa § 382 CSP, vyzval k použitiu
iného právneho ustanovenia, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 255 ods. 1 CSP,
úspešným žalovaným v prvom až treťom rade vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).