Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/264/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115226915
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115226915.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a
členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne:
M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX/X, W.- H., zastúpená advokátskou kanceláriou BIZOŇ
& PARTNERS, s.r.o. so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533, proti
žalovanému: Poľnohospodárska pôda s.r.o., so sídlom Bratislava, Žehrianska 3, IČO: 44 138 369,

zastúpená advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 223, Zvolen, IČO: 36 861 723, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k.
19C/482/2015-85 zo dňa 14.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách strán sporu z r u š u j e
a vec v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie, žalobkyni priznal právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100% . Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146
ods. 1, § 256 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP). Uviedol, že dňa 04.09.
2015 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam. Podaním právneho zástupcu žalobkyne doručeným sudu dňa 17. 10. 2016
vzala žalobkyňa žalobu v plnom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť nakoľko v období po podaní

žaloby došlo k podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor
č. V 5169/2015 zo dňa 23.7.2015, ktorým bol povolený vklad v prospech žalovanej, ktorému protestu
bolo vyhovené. Súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie zastavil s poukazom na ust. § 145 ods.
1 CSP. Poukázal na to, že žalobkyňa využila svoje dispozičné oprávnenie a vzala žalobu späť v celom
rozsahu skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 alebo pojednávanie. O náhrade
trov konania rozhodol tak, že aj keď k späťvzatiu žaloby prišlo v dôsledku zmeny okolností za ktorých

bol návrh podaný a to vplyvom podania protestu prokurátora a konaním správnych orgánov, na ktoré
nemala žalobkyňa žiadny vplyv, žalovaná popierala neplatnosť kúpnej zmluvy, a preto rozhodol tak, že
žalobkyňa mala právo na náhradu trov konania.
2. Žalovaná napadla uznesenie v časti výroku o náhrade trov konania odvolaním podaným v zákonnej
lehote. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, g/, h/ CSP. Poukázala
na to, že ak späťvzatie žaloby nebolo možné odôvodniť výsledkom správania žalovanej vo vzťahu k
žalobným požiadavkám, nebolo možné odvodiť súvislosť, a teda ani procesné zavinenie vo vzťahu k
žalobe.Podľaprávnejteórieaustálenejsúdnejpraxe,zavinenieúčastníkaprizastaveníkonaniajenutné
posudzovať len z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. Z odôvodnenia rozhodnutia nie

je zrejmé, ako mala zastavenie konania zaviniť žalovaná, keďže v odôvodnení súd uvádza objektívne
okolnosti, na ktoré nemal vplyv ani jeden z účastníkov. Zdôraznila, že relevantné hmotnoprávne otázkyneboli dosiaľ vyriešené s konečnou platnosťou a protest prokurátora bol podaný na inom právnom
základe.Súdlenkonštatovalpodanieprotestuprokurátora,aleužneskúmaldôvodyvňomuvedené.Bez
prejednaniameritaveciabezvykonaniadokazovanianebolomožnédôjsťkzáveruozavinenížalovanej.

Na druhej strane, súd neskúmal procesné zavinenie ohľadne trov, ktoré by inak neboli vznikli, a to
podľa ustanovenia § 256 ods. 2 CSP. Žalobkyňa podala žalobu dňa 04.09. 2015.K prevzatiu právneho
zastúpenia žalovanej advokátskou kanceláriou prišlo dňa 26. 05. 2016, čo bolo súdu oznámené listom
zo dňa 29. 06. 2016. Späťvzatie žaloby bolo súdu doručené dňa 17.10.2016. Ak by aj mala byť príčinou
späťvzatia skutočnosť, že bol podaný protest a bolo mu vyhovené, ako to uvádza súd, mohol žalobca

žalobu vziať späť predtým, než došlo k prevzatiu právneho zastúpenia. Pokým by takto postupoval,
žiadnetrovyprávnehozastúpeniabynevznikli.Vdanomprípadeniejezrejmásúvislosťmedzizavinením
žalovanej a zastavením konania, tak ako to konštatuje súd. Súd nesprávne zistil skutkový stav, nakoľko
z dôkazov vyplývalo, že zastavenie konania späťvzatím žaloby procesne zavinila žalobkyňa. Žiadala,
aby odvolací súd zmenil výrok napadnutého uznesenia v časti o trovách tak, že žalovaná má právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecnesprávnepotvrdiťapriznaťjejnáhradutrovodvolaciehokonania. Malazato,žežalovanáprocesne
zavinila zastavenie konania. Uviedla, že sa domáhala určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktorých
vlastnícke právo previedla na žalovanú kúpnou zmluvou, ktorá bola podľa nej absolútne neplatná. Na

základe uzatvorených kúpnych zmlúv bola žalovaná zapísaná ako vlastník sporových nehnuteľností. V
tom čase podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Po proteste prokurátora bola
opätovne zapísaná ako vlastník predmetných nehnuteľností, keď správny orgán rozhodnutím vyhovel
protestu prokurátora a zrušil napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru
o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Z

objektívneho hľadiska teda procesne nastal výsledok, ktorého sa domáhala v tomto konaní, a preto
bola povinná pre nedostatok naliehavého právneho záujmu vziať žalobu späť. Je preto irelevantné,
že v tomto konaní nedošlo k prejednaniu veci samej, keďže túto skutočnosť nezavinila.; tohto hľadiska
je nesporné, že žaloba v tomto konaní bola podaná dôvodne, a teda že existenciu tohto konania
a trov v ňom vzniknutých zapríčinil žalovaný, tým že podvodne uzavrel neplatnú zmluvu na škodu

žalobkyne, pričom túto musel následne protestovať prokurátor z dôvodu ochrany zákonnosti. Za týchto
okolností preto nie je možné spravodlivo požadovať, aby si znášala trovy konania. Z hľadiska vzniku
trov konania na strane žalovaného je právne irelevantné, kedy prevzal právny zástupca žalovaného,
advokátska kancelária LawService, s.r.o., právne zastúpenie, keďže žalovaný bol takmer počas celého
konania zastúpený inou advokátskou kanceláriou. Žalobkyňa, ktorá nebola viazaný žiadnou lehotou na

späťvzatie žaloby, vzala žalobu späť v dostatočnom časovom predstihu ešte pred otvorením prvého
pojednávania vo veci a to v záujme minimalizovať trovy konania oboch strán sporu. V doplnení
svojho vyjadrenia žalobkyňa poukázala na časový sled právnych skutočností , s poukazom na príčinnú
súvislosť s podaním späťvzatia žaloby. Zdôraznila, že dosiahla to, čoho sa podanou žalobou domáhala,
teda „evidenčného obnovenia vlastníckeho liste vlastníctva z titulu neplatnej kúpnej zmluvy," nakoľko

žalovaný prehral svoj spor v konaní o proteste prokurátora. Preto zastavenie tohto konania zmysle
ustanovenia § 256 ods. 1) CSP treba posudzovať, že ho procesne zavinila žalovaná. Všetky uvádzané
skutočnosti sa týkajú výlučne procesnoprávnej povahy zavinenia žalovanej, pre ktoré podala žalobu a
neskôr ju zobrala späť. V tomto smere poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.10.2010
sp.zn. 3Sžo 225/2010.

.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b)

a c/ CSP zrušiť a vec súdu prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
5. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
6. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
7. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.
9. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia

žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť
pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP znamená, že trovy je povinná
nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem "procesné zavinenie" sa posudzuje výlučne
z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej

zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie
tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v
doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, ktorou príčinou je správanie sa strany
sporu. Prvok zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie
je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie
muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne,

vzniká jej zásadná povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila
zastavenie konania je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u
žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby.
10. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie obdobné § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, v zmysle
ktorého v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo, že žiaden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existovali dve výnimky (§ 146 ods. 2 OSP), ktoré sa
do ust. § 256 ods. 1 premietli ako pravidlo. Ako už bolo uvedené (bez ohľadu na to, že do Civilného
sporového poriadku nebola výslovne prebratá druhá veta § 146 ods. 2 OSP) naďalej platí, že ak sa pre
správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy
konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. V danom prípade však žalobkyňa zobrala žalobu

späť bez toho, aby žalovaná plnila, čoho sa žalobou domáhala. Nemožno teda prisvedčiť názoru súdu
prvej inštancie, že žalobkyňa nemala na späťvzatie žaloby žiaden vplyv, pretože k späťvzatiu žaloby
prišlo pod vplyvom konania prokurátora, (ktorý vstúpil do katastrálneho konania, keď podal protest) a
správnych orgánov. S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje. Žalovaná v tomto
spore procesne nezavinila zastavenie konania, pretože v tomto súdnom konaní nesplnil to, čo od neho

žalobkyňa požadovala v žalobnom petite. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k
opačnému záveru, ako súd prvej inštancie ohľadom konštatovania zavinenia žalovanej na zastavení
konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Žalobkyňa vzala svoju žalobu späť bez toho, aby takýto jej úkon
bol vyvolaný správaním sa žalovanej v konaní, a preto procesne zavinila zastavenie konania.
11. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého

súdneho procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť
o trovách konania (§ 362 ods. 1 CSP). Tak ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. V tejto súvislosti
odvolací súd konštatuje, že ust. § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ust. § 150 ods. 1 prvej vety

OSP, v zmysle ktorého platilo, že "ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať". Súd prihliadne najmä na okolnosti či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril;
to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia ust. § 257 CSP
pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky

predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasi neprizná. Musí ísť
o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania

a nesmie odporovať dobrým mravom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009).
12. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa doručila dňa 04.09. 2015 súdu prvej
inštancie žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to pozemok parc. č. 2917- orná pôda o
výmere 936 m2, parcela reg. „C", k. ú. N.. Pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti bola žalobkyňa. Kúpnou
zmluvou uzatvorenou dňa 21.08.2015 medzi ňou ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou bola

predaná za kúpnu cenu 0,54,- eur/m2, teda 500 eur. Tvrdila, že žalovaná v čase podpisu kúpnej zmluvy
mala vedomosť o pripravovanom rozhodnutí o vybudovaní strategického priemyselného parku v lokalite,
kde sa pozemok nachádzal a teda o tom, že jeho hodnota je niekoľkonásobne vyššia ako suma, za ktorú
pozemok kúpila žalovaná. Uviedla, že uzatvorená kúpna zmluva je v rozpore so zákonom č. 140/2014Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Zároveň tvrdila, že kúpna zmluva bola
absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi, nakoľko bola uzatvorená
žalobkyňou ako nepodnikateľom, pri ktorom bola zneužitá jej nevedomosť o trhovej cene nehnuteľnosti,

jej ľahkomyseľnosť a dôverčivosť. Žiadala, aby súd určil, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
Dňa 17. 10. 2016 doručila žalobkyňa súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby v celom rozsahu z dôvodu,
že na základe protestu prokurátora bola opätovne zapísaná ako vlastník predmetných nehnuteľností a
tak stratila naliehavý právny záujem na predmete žaloby. Žiadala, aby súd konanie zastavil, priznal jej
náhradu trov konania v plnom rozsahu a rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku. Následne

súd rozhodol napadnutým uznesením.
13. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné ( Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie

spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať
základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.
14. Odvolací súd preskúmavajúc odvolanie žalovanej dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaní sa mal zaoberať aj aplikáciou ust. § 250 CSP. Nové ust. § 250 CSP je formulované
podstatne všeobecnejšie, než pôvodne § 150 ods. 1 a 2 OSP a vytvára väčší priestor na voľnú úvahu

súdu. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo
na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o
nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: - dôvody
hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné

okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však
neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej
judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5 Cdo/67/2010, sp. zn. 3
MCdo/46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie
(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci

neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je
aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane,
ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia, len na
základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom nároku. K dôvodom hodným

osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácie. K
aplikácii ust. § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych, čo však podľa názoru odvolacieho súdu nie je
daný prípad. Dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, ktoré súd prvej inštancie bude
v ďalšom konaní skúmať a posudzovať, bude hodnotiť povahou a okolnosťami daného sporu.
15. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní zhodnotí zmenu skutkového stavu po podaní žaloby

žalobkyňou, ktorý popisuje v späťvzatí návrhu. Žalobu podala dňa 04. 09. 2015, po podaní žaloby
bol podaný protest prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra, smerujúci proti rozhodnutiu Okresného
úradu Nitra, katastrálny odbor, zo dňa 23. 07. 2015 č. V 5169/2015, ktorým bol povolený vklad
vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou
ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor v konaní č.

V 5169/2015 protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím č. ÚP 45/2015-9, ktoré bolo potvrdené
rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov č. ÚPo 19/2016-4/To. Správny
orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovanú platne prevedené a
do katastra nehnuteľnosti opätovne zapísal žalobkyňu ako vlastníčku predmetných nehnuteľností.
Dôvodom bolo posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu. Súd prvej inštancie

tieto skutočnosti posúdi v zmysle ust. § 257 CSP, pre ktoré by žalovanému nepriznal nárok na náhradu
trov zastaveného konania.
16. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je súd prvej inštancie povinný zaoberať
sa možnosťou aplikácie ust. § 257 CSP, uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods.
1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to z dôvodov,

že súd je povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám konania vyjadriť svoje stanovisko k
prípadnému použitiu ust. § 257 CSP. Súčasťou práva na spravodlivý proces je vytvorenie priestoru
preto, aby strana konania mohla účinne uplatňovať námietky a argumenty, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť
rozhodovanie súdu, a s ktorými sa súd musí v rozhodnutí náležite vyporiadať. Inak povedané, z právana spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu vytvoriť pre strany sporu procesný priestor k tomu, aby
sa vyjadrili k eventuálnemu uplatneniu moderačného práva podľa ust. § 257 CSP. Takáto povinnosť je o
to naliehavejšia v rámci odvolacieho konania, keď po prijatí rozhodnutia už strana sporu nemá procesný

nástroj svoje námietky uplatniť, na rozdiel od súdu prvej inštancie, keď je možné námietky uplatniť ex
post v odvolaní.
17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).