Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Valéria Mihalčínová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/738/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609218507
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7609218507.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok,
spol. s r.o., Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO 36 039 039, právne zastúpený advokátom: JUDr.
Róbert Gombala, Advokátska kancelária so sídlom v Lučenci, P. Rádayho 14/A, proti povinnému: D. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Y. Š. XXX/XX, o vymoženie 82,98 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho

exekútora: Mgr. Štefan Marček, Exekútorský úrad Lučenec, Jiráskova 12, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k.: 4Er/952/2009-16 zo dňa 23.06.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku.

2. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 30.12.2009
poverenie na výkon exekúcie pre vymoženie istiny 82,98 Eur s prísl. a trov exekúcie. Dňa 25.01.2016
súdny exekútor predložil súdu v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku doplnenie

návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že v konaní sa nejedná o
vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Táto vec bola príslušným
krajským súdom, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna. Ako dôkaz, z ktorého
vyplývajú ním opísané skutočnosti označil súdny spis, ktorý vedie Krajský súd v Košiciach pod č. k. 16
Zm 523/99. Uvedené dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie predložiť z dôvodu, že jeho
právny predchodca spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a vzhľadom na právny stav

platný do 22.12.2015 nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať
vlastný vzťah s povinným. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu
platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti žiadať
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania. Predmetom
konania bolo vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej exekučným titulom, ktorým je Zmenkový
platobný rozkaz č. 16Zm 523/99-4 zo dňa 12.10.1999. Týmto súd uložil odporcovi, aby do 3 dní

od doručenia zaplatil zmenkovú sumu 2 500,- Sk so 6 %-ným ročným úrokom od 20.02.1997 do
zaplatenia, zmenkovú odmenu 8,30 Sk a trovy konania vo výške 1.300,- Sk. Z ustanovení § 39 ods.
4 a § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vyplýva, že v
exekučných konaniach vykonávaných na poklade, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným opíše
oprávnený. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje

nepretržitým radom indosamentov. Vzhľadom na to je skutočnosť, že právny predchodca oprávneného,
ktorý bol navrhovateľom v pôvodnom konaní zanikol, irelevantná. K návrhu na vykonanie exekúcieje oprávnený povinný pripojiť dôkazy, ktoré skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným
osvedčujú. Oprávnený súdu predmetné rozhodujúce skutočnosti nepopísal iba odkázal na konanie v
ktorom bol vydaný exekučný titul. Taktiež nepredložil dôkazy na osvedčenie týchto skutočnosti. Keďže

v konaní nebol preukázaný opak v zmysle § 243f ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. platí, že sú tu dôvody
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie preto
exekúciu v súlade s týmto ustanovením zastavil.

3. Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolanieoprávnenýanavrholnapadnutéuznesenie

zmeniť a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii.

4. Uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu, že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP,
že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v konaní došlo k vade,
podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP a z dôvodu, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.
Oprávnený nesúhlasil s názorom súdu, že si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť vyplývajúcu mu z
ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Poznamenal, že svoju povinnosť si v stanovenej lehote splnil,
keď exekučnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručil doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie, v ktorom uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou

o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Mal za to, že exekučný súd mal za
daného právneho stavu vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podaného oprávneným ako
dostačujúcearozhodnúťopokračovanívexekúciiatovzhľadomnaskutočnosť,ženeexistovaldôvodna
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť
najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného

konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Ďalej uviedol, že exekučný súd nemal
zastaviť exekúciu, keďže predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne
právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia sa zmenila, pričom oprávnený nemohol rozumne
predpokladať, že k výkonu jeho súdom priznaného práva sa bude od neho v budúcnosti požadovať
splnenie ďalších predtým nevyžadovaných podmienok. Napokon uviedol, že v čase vystavenia zmenky

bol síce platný zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ale ten v tom čase účinnom znení
nepoznal inštitút spotrebiteľskej zmluvy. Navrhol preto, aby odvolací súd prehodnotil právne závery súdu
prvej inštancie a vykonal dokazovanie pripojením spisu základného súdneho konania, ktorý obsahuje
zmenkový platobný rozkaz, teda exekučný titul v prejednávanej veci.

5. Súdny exekútor a povinný zostali v odvolacom konaní nečinní.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379
a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

8. Po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného

nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd dodáva
nasledovné:

10. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na
podklade exekučného titulu, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach
dňa 12.10.1999, č. k. 16Zm/523/99-4, ktorým bol povinný zaviazaný uhradiť právnemu predchodcovi
oprávneného špecifikovanú sumu s príslušenstvom. Súd prvej inštancie dňa 30.12.2009 poverilvykonávaním exekúcie súdneho exekútora. Následne dňa 25.01.2016 oprávnený prostredníctvom
súdneho exekútora s poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku doplnil návrh na vykonanie
exekúcie.

11. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku

1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.
12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj

rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
14. K doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným odvolací súd uvádza, že oprávnený
síce doplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, avšak v

doplnenísvojhonávrhuneopísalrozhodujúceskutočnosti,týkajúcesavlastnéhovzťahu(resp.vlastného
vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným a nepripojil dôkazy, ktoré preukazujúcimi spotrebiteľský
resp. nespotrebiteľský vzťah medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného. Uviedol len, že
nakoľko právny predchodca oprávneného TRANSINVEST, a.s. zanikol, oprávnený týmito dokumentmi
nedisponuje.

15. Neušlo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že zo zmlúv o postupovaní pohľadávok nachádzajúcich
sa v spisovom materiáli vyplýva, že v každom prípade postupník preberal od postupcu kompletnú
dokumentáciu týkajúcu sa predmetnej pohľadávky, a preto z týchto listinných dôkazov oprávnený mal
možnosť podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa

vlastného vzťahu s povinným.

16. Z uvedeného dôvodu námietky oprávneného o nemožnosti doloženia dôkazov preukazujúcich
spotrebiteľský resp. nespotrebiteľský vzťah medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného
neobstojí.

17. Ďalšou námietkou odvolateľa bolo, že súd pri svojom rozhodovaní nemal podľa zásady zákazu
retroaktivity prihliadať na právnu domnienku uvedenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.

18. Podľa § 243f ods. 1, 4 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred

účinnosťou tohto zákona tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní
návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na
vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa
odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

19. Podľa názoru odvolacieho súdu sa v danom prípade nejedná o retroaktivitu, pretože citované
zákonné ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna,
t. j. v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný
poriadok (t.j. do 30 dní odo dňa 23.12.2015) opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného
vzťahu oprávneného (resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným. Z uvedeného

vyplýva, že ani táto námietka oprávneného neobstojí.

20. Odvolateľ tiež navrhol doplnenie dokazovania pripojením základného spisu, ktorého obsahom je aj
exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz zo dňa 12.10.1999, č. k. 16Zm/523/99-4 vydaný Krajskýmsúdom v Košiciach. K uvedenému odvolací súd uvádza, že pripojenie tohto súdneho spisu je neúčelné,
pretožepodľaust.§175ods.1O.s.p.účinnéhovčasevydaniaexekučnéhotitulu,kvydaniuzmenkového
platobného rozkazu bolo potrebné predložiť iba návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu,

originál zmenky a zaplatiť súdny poplatok. Žiadne iné dokumenty nie sú prevažne obsahom súdnych
spisov, výsledkom ktorých je vydanie zmenkového platobného rozkazu. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd tento súdny spis, na podklade ktorého bol vydaný exekučný titul v prejednávanej veci nepovažoval
z hľadiska hospodárnosti a účelnosti konania za potrebné pripojiť.

21. Vzhľadom k tomu, že oprávnený si svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z vyššie citovaných
ustanovení Exekučného poriadku o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie nesplnil, odvolací súd
považoval odvolacie námietky oprávneného za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť
napadnutého uznesenia.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a súdnemu
exekútorovi ako ani povinnému preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.