Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/223/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115235010
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115235010.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO:
35724803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: T. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., J. č.d. XX, o zaplatenie
sumy 3274,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa

13. decembra 2016 č.k. 9C/639/2015-187, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej v zamietajúcej časti a v časti trov konania z
r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1
034,37 eura s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 10. 03. 2013 do zaplatenia zo sumy 264,84 eura,

spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 10. 04. 2013 do zaplatenia zo sumy 209,98 eura, spolu
s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 10. 05. 2013 do zaplatenia zo sumy 303,07 eura, spolu s 8,5%
ročným úrokom z omeškania od 10. 06. 2013 do zaplatenia zo sumy 256,48 eura, vo zvyšnej časti
žalobu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že právny predchodca žalobcu Slovak Telecom,
a.s., uzavrel so žalovaným zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej

služby. Žalovaný sa zaviazal za poskytnuté služby riadne a včas platiť. Žalovanému boli za dodané
služby vystavené faktúry, a to na sumu 264,84 eura, splatná 09. 03. 2013, na sumu 209,98 eura, splatná
09. 04. 2013, na sumu 303,07 eura, splatná 09. 05. 2013, na sumu 256,48 eura, splatná 09. 06. 2013,
na sumu 2 240,58 eura, splatná 12. 02. 2014 titulom zmluvnej pokuty. Žalovaný nezaplatil riadne a včas
za fakturované služby v celkovej sume 1.034,37 eura.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4,

§ 559 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení
neskoršíchpredpisov),§3ods.1,§10cNariadeniaVládySlovenskejrepublikyčíslo87/1995Z.z.,ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Nariadenie“), 43 ods. 1 zákona číslo 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, účinný v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“).
1.3. Zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyhodnotil ako zmluvu

spotrebiteľskú, preto ak sa žalovaný dostal do omeškania s plnením, súd žalobe vyhovel v časti
zaplatenia sumy vo výške 96,63 eura. Nepriznal žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu dôvodiac, že
žalobu v tejto časti nepovažoval za dôvodne podanú a preto ju zamietol.
1.4. O náhrade trov konania rozhodol poľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo
160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) a v spore úspešnejšiemu žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). V prvom rade poukázal na skutočnosť, že žalovaný uzatváralzmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkami ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie,
živnostník, nie ako spotrebiteľ - nepodnikateľ. Ide o právny vzťah uzavretý medzi podnikateľskými
subjektmi podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej

inštancie nesprávne právne posúdil daný vzťah, nakoľko nejde o spotrebiteľský právny vzťah, uzavretý
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ide o právny vzťah uzavretý medzi podnikateľskými
subjektmi.Dodal,žezmluvnápokutapredstavujepaušalizovanúnáhraduškody,ktorávzniklavdôsledku
nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu.
Žalovaný svoje povinnosti porušil, nevykonal riadne dohodnuté úhrady pričom výška zmluvnej pokuty

je primeraná.
2.1. Navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu prvej inštancie a priznať
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
3.Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len„CSP“),pozistení,žeodvolaniebolopodanéstranousporu,vzákonomstanovenejlehotenapodanie

odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný
dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti a v časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.
5.Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým
bol zrušený zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa
prechodných ustanovení, Civilný sporový poriadok platí aj na konania, ktoré boli začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, účinky úkonov zostávajú zachované. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie

rozhodoval o žalobe žalobcu podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd však
napadnutý rozsudok z procesného hľadiska posudzoval už podľa ustanovení Civilného sporového
poriadku.
6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
8.Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy vo

výške 3 274,95 eura z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. Súd prvej
inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1034,37 eura, keď predmetnú zmluvu
posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú a žalobcovi nepriznal nárok na zmluvnú pokutu. Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol.
8.1.Srozsudkomsúduprvejinštanciesanestotožnilžalobca,namietajúc,ženemôžeísťospotrebiteľský

vzťah medzi stranami sporu, nakoľko žalovaný uzatváral s právnym predchodcom žalobcu zmluvu ako
fyzická osoba podnikateľ, živnostník, teda nemôže byť spotrebiteľom.
9. Odvolací súd, pred rozhodovaním o odvolaní žalobcu v danej veci, podrobil prieskumnej
činnosti napadnutý rozsudok a aj z dôvodu podaného odvolania žalobcom a jeho dôvodením o
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie

je možné odvolacím súdom preskúmať. Nepreskúmateľnosť rozsudku vo svojej podstate zakladá
porušenie základného práva strany súdneho sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu vo

vnútroštátnych podmienkach SR ustanovovalo do 30. 06. 2016 ustanovenie § 157 ods. 2 OSP a
od 01. 07. 2016 ustanovenie § 220 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho
sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník
konania, jasne, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia tak OSP, ako aj CSP, pritom treba dospieť k

záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a
jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej
interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie

je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, v
ktorom sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka
na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom), odníma možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v
ňom miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho

správnosťaodôvodneniesúčasnemusíbyťiprostriedkomkontrolysprávnostipostupusúduprivydávaní
rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.
11.Preskúmaný rozsudok súdu prvej inštancie v danej veci však tieto požiadavky nespĺňa. Súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že žalovaný si ako spotrebiteľ neplnil povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy a preto v časti o zaplatenie sumy 96,63 eura vyhovel žalobe. Ide o zmätočné a

nejasné zdôvodnenie, nakoľko súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 1 034,37
eura. Túto časť však vôbec žiadnym spôsobom nezdôvodnil, z ktorého dôvodu sa stal napadnutý
rozsudok nepreskúmateľný, keď výroky napadnutého rozsudku nezodpovedajú jeho odôvodneniu. Už
táto samotná skutočnosť zakladá odvolaciemu súdu dôvod na postup podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
11.1.Navyše súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil aplikáciu ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, keďže sám žalovaný na pojednávaní uviedol, že zmluvu uzatváral ako fyzická osoba,
podnikateľ. Touto skutočnosťou sa však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a ani ju neskúmal. V
prípade, ak skutočne žalovaný konal ako podnikateľský subjekt, v takomto postavení uzatváral zmluvu,
z ktorej si žalobca uplatňuje nárok, nie je možné posúdiť vzťah ako spotrebiteľský. Nasvedčuje tomu
ustanovenie § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka. Preto ani názor súdu prvej inštancie, ktorým

zmluvnú podmienku, týkajúcu sa zmluvnej pokuty, vyhodnotil ako neprijateľnú podľa § 53 a § 54
Občianskeho zákonníka, nie je, za tejto situácie, správny. Z tohto dôvodu odvolací súd konštatuje, že
pre nesprávne právne posúdenie danej veci je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené závery a s poukazom na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým aj k nesprávnemu právnemu záveru, na ktorom založil svoje

rozhodnutie, odvolací súd nemal preto inú možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátiť na ďalšie konanie.
13.S poukazom na vyššie uvedený záver odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, súd
prvej inštancie si ujasní zmluvný vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, posúdi
predmetnú zmluvu a následne vo veci opätovne rozhodne. Rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP riadne

odôvodní,pričomtotorozhodnutiemusíobsahovaťnielenvšetkynáležitostiuvedenévtomtoustanovení,
ale aj musí v ňom uviesť tak skutkové zistenia, ako aj ich právne posúdenie, pričom sa neobmedzí
iba na citáciu zákonných ustanovení, ale tieto bude na zistený skutkový stav aj aplikovať a uvedie tiež
svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Zároveň sa vyporiada i so všetkými námietkami žalobcu
uplatnenými v odvolaní a tiež rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).