Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 14, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410200898
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4410200898.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcov: 1./ T.. U. U., trvale bytom W. A., M.
R. U. XX, 2./ E. U., trvale bytom W. A., M. R. U. XX, 3./ R. F., trvale bytom W. A., U. XX, 4./ V. F.,
trvale bytom W. A., U. XX, 5./ Y. U., trvale bytom W. A., M. R. U. XX, všetci zastúpení Advokátskou
kanceláriou Advokátska spoločnosť, s. r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, v mene ktorej koná
advokátka a konateľka JUDr. Tatiana Timoranská, proti žalovanému: THAIDUONG, s. r. o., so sídlom
Nové Zámky, S. H. Vajanského 49, IČO: 36 780 880, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ema
Zacharová, advokát, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, IČO: 47 237 023, o zriadenie

práva cesty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. septembra
2016, č. k. 13C/21/2010-468, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcom v 1./ až 5./ rade voči žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 23. 09. 2016, č. k. 13C/21/2010-468, uložil žalobcom v
1./ až 5./ rade povinnosť zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne sumu 5 900 eur titulom odplaty

za riadenie práva cesty, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo strán nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ust. § 3 ods. 1, § 151o ods. 3 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust.§
255 ods. 2 CSP.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k.
13C/21/2010-365 zo dňa 02.09.2013 bolo zriadené v prospech žalobcov v 1./ až 5./ rade právo cesty cez
pozemok patriaci žalovanému z dôvodu, aby sa mohli dostať k svojim garážam ležiacim na susednom
pozemku, ku ktorým iný prístup nemajú. V tejto časti konania rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
04.10.2015. V zostávajúcej časti (týkajúcej sa výšky odplaty, ktorú budú žalobcovia povinní zaplatiť
za zriadenie tohto práva) bol uvedený rozsudok zrušený uznesením Krajského súdu v Nitre č.k.
5Co/370/2013-392 z 25.03.2015, v ktorom uviedol, že žalobcovia v 1./ až 5./ rade žiadali, aby súd v

súlade so znaleckým posudkom K.. U. Y. č. XX/XXXX z 05.03.2016 zaviazal žalobcov v 1./ až 5./ rade
na zaplatenie odplaty za zriadenie práva cesty sumou 5 900 eur. Žalovaný žiadal zaviazať žalobcov v
1./ až 5./ rade na zaplatenie odplaty za zriadenie práva cesty sumou 14 646,20 eura, ktorá podľa nehozodpovedá hospodárskej ujme vyplývajúcej zo závady pre vlastníka zaťaženého právom cesty v zmysle
vyhlášky č. 492/2004 Zb., v znení vyhlášky č. 254/2010 Z.z..

4.1. Súd prvej inštancie (v časti konania týkajúcej sa odplaty za zriadené právo cesty) vykonal znalecké
dokazovanie výsluchom žalobcov v 1./ až 3./ a v 5./ rade, výsluchom konateľa žalovaného a výsluchom
svedka V.. Z výsluchu žalobcu v 1./ rade zistil, že garáže kúpili v roku 1994 a vtedy bol vlastníkom
pozemku, cez ktorý k nim prechádzali pán V. a neboli žiadne problémy. Problémy nastali až niekedy v
roku 2007 po tom ako zmenil projekt a zbúral 4 staré garáže, chcel stavať ďalšie poschodie, s čím oni

nesúhlasiliaodvtedysadohadovaliopráveprechodu,alenevedelisadohodnúť,pričominýmvlastníkom
a nájomcom prechod umožnil a dal im kľúče od brány, ktorú tam postavil, ale im nie. Vtedy boli ochotní
platiť a aj potom, keď sa vlastníkom stal žalovaný, ale teraz už nie, pretože garáže vlastnia už 17 rokov,
sú starí a ani z morálneho hľadiska na to nie je dôvod. Žalobkyňa v 2./ rade vo svojej výpovedi uviedla,
že tadiaľ chodia už niekoľko rokov, garáže kúpili s tým, že tadiaľ chodiť môžu a iba posledných 5 rokov je
tam brána, ktorá bola zriadená po tom ako nehnuteľnosť kúpil p. V.. Žalobca v 3./ rade vo svojej výpovedi

uviedol, že pôvodne sporné garáže stavali traja, on bol medzi nimi, skolaudované boli v roku 1982 a
odvtedy chodia stále cez ten istý pozemok, ktorý v súčasnosti patrí žalovanému a dodal, že na bránu,
ktorá tam stála už skôr, sa začal dávať zámok keď pozemok kúpil p. V. a že nevie prečo by mali platiť
za prechod, ktorý používajú už dlho alebo prečo by o tento prechod mali prísť. Žalobca v 5./ rade vo
svojej výpovedi uviedol, že bránu začal zamykať až p. V., pretože ich nechcel pustiť cez svoj pozemok,

keďže mu nepodpísali projekt. On sa stal vlastníkom jednej z garáží v roku 2002 a odvtedy používa na
prechod k svojej garáži pozemok žalovaného.
4.2. Konateľ žalovaného trval na tom, aby žalobcovia platili za používanie cesty, pretože aj on
musel platiť poplatky mestu, k výške poplatku sa vyjadriť nevedel, je to vec dohody, treba zohľadniť
výmeru pozemku a infláciu. Predmetný pozemok kúpil od p. V. v roku 2007, ale ten ho až po podpise

zmluvy upozornil na to, že od žalobcov treba žiadať poplatok za to, že tadiaľ prechádzajú. Keď kupoval
nehnuteľnosť brána tam už bola, bola zamknutá, zámok nemenil, kľúče od brány mu dal p. V., neskôr sa
obojstranne so žalobcami kontaktovali a žiadal ich, aby za prechod platili, ale nesúhlasili s tým a kľúče
od neho nežiadali, takže ich zrejme mali. Uviedol, že prechod im umožní za poplatok. Dodal, že p. V.
ho informoval, že sú tam garáže, nevedel však koho sú, myslel si, že tadiaľ chodí len p. V. a až neskôr

mu povedal, že tadiaľ chodia aj žalobcovia. Dodal, že tadiaľ chodia aj iné osoby, jeho nájomcovia, ktorí
majú prenajaté nebytové priestory.

4.3. Súd vypočul svedka N. V., ktorý uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť kúpil niekedy v roku 2003
od mesta v dražbe, vlastnil ju asi 5 rokov a potom ju predal žalovanému, v zadnej časti chcel spraviť

oplotenie, chodníky a elektrickú bránu, ale začali roztržky so žalobcom v 1./ rade, ktorý s tým nesúhlasil,
ten tam mal 2 garáže, a to že do nich chodil cez jeho pozemok mu nevadilo, ale vadilo mu, že tam
zvykli parkovať - niekedy aj celý deň, preto ho vyzval, aby si urobili GO-plán kadiaľ chcú chodiť a prispeli
na bránu a všetkým slušným ľuďom dal kľúče, teda okrem žalobcu v 1./ rade. V roku 2008 predal
nehnuteľnosť žalovanému, ten si ju predtým pozrel a videl aj garáže, vedel, že títo ľudia tadiaľ do svojich

garáží prechádzajú, ale nepovedal nič. Žalovanému vysvetlil, že tí ľudia, okrem žalobcu v 1./ rade, tadiaľ
prechádzať môžu.

5. Zo znaleckého posudku K.. U. Y. č. XX/XXXX z 05.03.2016 súd zistil, že znalec z odboru
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavieb určil výšku všeobecnej hodnoty vecného bremena práva

cesty, ktoré bolo v prospech žalobcov v 1./ až 5./ rade zriadené, na sumu 5 900 eur.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zákon výslovne nerieši otázku, či právo cesty možno zriadiť
odplatne alebo bezodplatne. Uviedol, že podľa judikatúry českých súdov vecné bremeno cesty môže súd
zriadiť len za náhradu, ktorú je treba určiť aj bez návrhu vlastníka stavby. Na rozhodnutie o náhrade nie je

potrebný ani výslovný návrh vlastníka pozemku. Je len samozrejmé, že výška odplaty za vecné bremeno
cesty musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia tohto práva v prospech
vlastníka stavby utrpí. Pokiaľ ide o určenie výšky odplaty, súd vychádzal zo znaleckého posudku K.. U.
Y. č. XX/XXXX z 05. 03.2016, ktorý určil hodnotu výhody žalobcov v 1./ až 5. /rade zo zriadenia práva
cesty na sumu 5 900 eur.

7. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalovaný v čase kúpy predmetných
nehnuteľností nepochybne vedel, že cez pozemky, ktoré kupuje, prechádzajú k svojim garážam
žalobcovia aj iné osoby a nemajú inú možnosť ako sa k nim dostať; predmetné nehnuteľnosti žalovanývidel a kupoval ich s týmto vedomím. Okrem toho časť pozemku, na ktorej je právo cesty zriadené, sa
vždy používala aj používa práve na prechod k týmto a iným nehnuteľnostiam, táto okolnosť nepochybne
bola zohľadnená v kúpnej cene, za ktorú žalovaný nehnuteľnosti kupoval, resp. jej zodpovedala a

žalovaný preto nebude žiadnym spôsobom obmedzený na svojich právach viac než doteraz.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žiadnej zo strán nepriznal
nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že predmetom tohto sporu bolo nielen zriadenie práva cesty,
ale aj konanie o určenie výšky odplaty zaň, pričom v oboch týchto smeroch boli tvrdenia strán a ich

právne názory sporné, čo je zrejmé z celého priebehu tohto konania. Vychádzajúc z uvedeného súd
konštatoval, že každá zo strán mala v konaní čiastočný úspech, nie je možné vzhľadom na charakter
sporu určiť pomer úspechu strán v konaní, a preto súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalobcom v 1./ až 5./ rade povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalovanému titulom odplaty za zriadenie práva cesty, ktoré bolo zriadené v ich
prospech rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/21/2010-365 zo dňa 02. 09. 2013, sumu
vo výške 14 464,20 eura. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v plnej výške.

10. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný sa domnieva,

že súd prvej inštancie sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný. Poukázal
na výpočet hodnoty vecného bremena, ktorý odvolací súd uviedol v uznesení č. k. 5Co/370/2013-392.
Poznamenal, že nežiadal zaviazať žalobcov na zaplatenie odplaty za zriadenie práva cesty sumou, ktorá
zodpovedala hospodárskej ujme vyplývajúcej zo zásady pre vlastníka zaťaženého právom cesty, ale
žiadal odplatu, ktorá by sa rovnala výhode, ktorú toto právo prináša oprávnenému z vecného bremena.

V tomto smere mal za preukázané, že adekvátna náhrada za zriadenie vecného bremena, teda výhody
žalobcov, sa rovná výške nájmu, ktorú by žalobcovia za výmeru pozemku v rozsahu vecného bremena
platili. Poukázal na znalecký posudok č. XX/XXXX a výšku ročného nájmu určeného znalcom v sume
6,313 eura/m2, teda 116 m2 v sume 732,31 eura za rok, čím žalobcovia po vynásobení 20-timi získajú
výhodu v sume 14 464,20 eura. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedeným

vôbec nezaoberal.

11. V súvislosti so znaleckým dokazovaním, na ktoré súd prvej inštancie poukázal, žalovaný uviedol,
že so závermi znaleckého dokazovania nesúhlasí a odkazuje na svoje podanie zo dňa 09. 05. 2016.
Stotožnil sa s názorom odvolacieho súdu, že výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena má byť

vykonaný v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z., prílohou č. 3, časť F.2. písm. a/. Znalec však postupoval
v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z., prílohy č. 3, časť F.2. písm. b/. Rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 13C/21/2010-365 zo dňa 02. 09. 2013 bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalobcov,
čím im vzniklo právo cesty cez pozemok, a teda im vznikla výhoda. Znalec mal stanoviť hodnotu tejto
výhody a nie hodnotu závady, ktorá zriadením vecného bremena vznikla žalovanému.

12. Ďalej poukázal na niekoľko nepresností medzi skutkovým stavom a odôvodnením rozhodnutia.
Jednoznačnevyjadrilsvojepresvedčenie,žeprávocestyjevecnýmbremenom,a tedaoodplatnéprávo.
Uvedená odplata slúži nielen odplate za obmedzenie, ktoré je spôsobené vlastníkovi pozemku, ale aj
na úhradu nákladov na udržanie a zachovávanie cesty na neurčitý čas a počítané podľa zákona počas

20 rokov. Z uvedeného dôvodu sa odplata určuje ako výhoda, ktorú získavajú žalobcovia, ktorí náklady
s udržaním cesty mať nebudú. Nestotožnil sa ani s vyjadrením znalca, že z výšky obvyklého nájomného
by sa získaná hodnota musela znížiť o daň z príjmu vo výške 19 %, resp. 22 %. Uvedený názor
znalca nemá žiadnu oporu v zákone, pretože podnikateľ má príjmy a výdavky a môže sa stať, že takýto
príjem zníži iba stratu podnikateľa. Špekulácia znalca s nákladmi na vyhotovenie nájomných zmlúv,

výber nájomného a pod. je nezaujímavá, pretože keby takto náklady mal, bolo by to vidieť v nákladoch
podnikateľa a nemôže to ovplyvniť plnenie jedného z niekoľkých záväzkov. Súd prvej inštancie uviedol,
že žalovaný v čase kúpy predmetných nehnuteľností nepochybne vedel, že cez pozemky prechádzajú
žalobcovia. Uvedené žalovaný nespochybňoval. Nesúhlasil však s tvrdením súdu, že táto skutočnosťbola nepochybne zohľadnená v kúpnej cene. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že nebol
žiaden dôvod na zníženie kúpnej ceny.

13. Vsúvislostisrozhodnutímsúduonárokunanáhradutrovkonaniažalovanýuviedol,žerozhodnutie
považuje za nesprávne, pretože žalobcovia sa pôvodne domáhali určenia, že vydržaním nadobudli
právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Následne zmenili žalobný petit a domáhali sa určenia práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, teda práva cesty bez náhrady. Súd prvej inštancie rozsudkom č.
k. 13C/21/2010-365 zo dňa 02. 09. 2013 zriadil v prospech žalobcov vecné bremeno práva cesty cez

pozemokvovlastníctvežalovanéhovrozsahuurčenomgeometrickýmplánomč.XX/XXXX.Suvedeným
názorom súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu sa stotožnili aj žalobcovia. Nad mieru všetkých
pochybností mal za preukázané, že konanie bolo zavinené žalobcami, keďže žalobcovia mali možnosť
dohodnúť sa s predchádzajúcim vlastníkom ako aj so žalovaným. Žalobcovia však v predsporovom
rokovaní žiadali bezodplatné zriadenie vecného bremena, preto ho nadobudli vydržaním. Zdôraznil,
že v konaní bola od počiatku sporná len bezodplatnosť práva cesty, ktorú žalobcovia požadovali a

výška odmeny, ktorú žiadal žalovaný. Vzhľadom k uvedenému nie je zrejmé, prečo súd žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovia v pôvodnom žalobnom petite, ale ani v
upravenom petite žaloby neboli úspešní, a teda žalovaný bol v konaní plne úspešný. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie ohľadom nároku na náhradu trov je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Záverom dal do
pozornosti odvolacieho súdu rozhodnutia Ústavného súdu SR z 19. 05. 2009 sp. zn. II. ÚS 200/09 ,zo

dňa 17. 05. 2007 sp. zn. IV. ÚS 14/07 a zo dňa 03. 07. 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03.

14. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobcovia uviedli, že sa s odvolaním žalovaného
nestotožňujú a rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vecne správny. Mali za preukázané, že
znalecký posudok č. X/XXXX, na základe ktorého súd určil výšku odplaty za zriadenie práva cesty je

vecne správny, rovnako ako postup súdom ustanoveného znalca. Stotožnili sa s výškou odplaty za
zriadenie vecného bremena ako ju určil súd prvej inštancie, pretože zodpovedá aj tej skutočnosti, že
stavby, ku ktorým sa právo cesty zriadilo, boli na pozemkoch žalovaného už v čase, keď tieto nadobudol,
apretomalabyťuvedenáskutočnosťzohľadnenáajvkúpnejcenežalovanýmnadobudnutéhopozemku.
Žalobcovia nesúhlasili s tvrdením, že súd prvej inštancie nepostupoval v intenciách zrušujúceho

uznesenia odvolacieho súdu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú za dostatočne odôvodnené,
pričom v konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery znalca.

15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej

lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP,
keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

16.1. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobcovia v 1./ až 5./ rade sa
žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20. 01. 2010 proti žalovanému domáhali určenia práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 02. 09. 2013, č. k.

13C/21/2010-365zriadilvprospechvlastníkovstaviebnachádzajúcichsavkat.územíW.A.,zapísaných
Správou katastra W. A. na LV č. XXXX - garáž súp. č. XX na parc. č. XXX/X, LV č. XXXX - garáž súp.
č. XXXX na parc. č. XXX/X a na LV č. XXXX - garáž súp. č. XXXX na parcele č. XXX/X v e c n é b r
e m e n o práva cesty cez pozemok nachádzajúci sa v kat. území W. A., zapísaný Správou katastra W.
A. na LV č. XXXXX ako parc. reg "C" KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 737 m2 a

parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2, a to v rozsahu určenom GO-plánom č.
XX/XXXX, ktorý vyhotovil geodet Y. F. dňa 8.6.2009, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
Ďalším výrokom uložil žalobcom v 1./ až 5. /rade spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalovanému
titulom odplaty za zriadenie práva cesty sumu 1509,75 eura do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. O
trovách konania rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

16.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v dôsledku čoho vecnú
správnosť rozsudku súdu prvej inštancie preskúmaval odvolací súd, ktorý rozsudkom zo dňa 25. 03.
2015, č. k. 5Co/370/2013-392, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o zriadení vecnéhobremena v prospech žalobcov a v časti odplaty za zriadenie práva cesty napadnutý rozsudok zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní doplnil dokazovanie
za účelom zistenia odplaty za zriadené vecné bremeno a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom tak,

že uložil žalobcom v 1./ až 5./ rade uložil povinnosť zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne sumu
5 900 eur titulom odplaty za riadenie práva cesty, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej
zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

17. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v

súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti
CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla. Konanie v tejto veci na súde sa začalo
za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do
30.06.2016, keďže bol zrušený v ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“). Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016 (§ 474 CSP) a napadnutý
rozsudok vyniesol prvoinštančný súd už za účinnosti tohto Civilného sporového poriadku.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 120 ods. 1 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, účastníci sú povinní označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd
môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.

Podľa § 122 ods. 1 OSP, súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na

vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa § 123 OSP, účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.

Podľa § 125 OSP, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 127 ods. 1 OSP, ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné

znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť,
aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok.
Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom
znalca.

Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.Podľa § 187 ods. 2 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 207 ods. 1 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, ak rozhodnutie závisí od posúdenia
skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup
podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých
znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.

Podľa § 207 ods. 2 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, V písomnom znaleckom posudku
znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci.

Podľa § 208 ods. 1 CSP znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne inak.

19. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, od 1.7.2016 civilného sporového konania,
v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov môže robiť len
súd, ktorý ich vykonal. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi,
ktoré mu neurčujú, ako má z hľadiska pravdivosti jednotlivé dôkazy hodnotiť. V civilnom sporovom
konaní, najmä v dokazovaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a iba výnimočne zákon

súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje,
že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na
poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického
myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom
dokazovania, musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné.

Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor.
Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných
skutočností sú pravdivé, resp. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými
vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by
malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Hodnotenie

dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery
sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver
o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový
stav.Za najbežnejšie dôkazné prostriedky sa považujú: svedecká výpoveď, znalecký posudok, správy a
vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listinný dôkaz, ohliadka, výsluch strán.

20. Odvolací súd poznamenáva, že keďže predmetom odvolacieho konania zostala sporná výška
odplaty za zriadenie vecného bremena na pozemku žalovaného, bolo potrebné v konaní ustanoviť
znalca, ktorý je s ohľadom na výkon svojej činnosti odborne spôsobilý posúdiť predmetnú otázku a určiť
všeobecnúhodnotuzriadenéhovecnéhobremena.Voveciach,ktorépatriadoprávomocicivilnýchsúdov

sú často potrebné odborné posúdenia skutočností, ktoré slúžia ako skutkový základ pre rozhodnutie vo
veci samej. Preto ak rozhodnutie vo veci samej závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
znalosti, ustanoví súd po vypočutí strán znalca. Súd v takom prípade musí ustanoviť znalca, aj keby
sudca mal odborné znalosti, ktoré by mu dovoľovali odborne posúdiť predmet konania. Tieto znalosti
nemôžu nahradiť objektívne zistenie skutkového stavu mimo orgán, ktorý o nich rozhoduje.

21. Právnu úpravu postavenia znalcov, ich práv a povinností obsahuje zákon č. 382/2004 Z.z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ktorý vymedzuje pojmy znalecká činnosť, znalecký posudok,
ustanovuje štruktúru znaleckého posudku a napokon aj niektoré súvisiace otázky rozhodujúce pre
hodnotenie znaleckého posudku. Základnou úlohou súdu je správne formulovanie otázok pre znalca.

Súd je povinný položiť znalcovi len skutkové otázky a vyvarovať sa otázok, ktoré sa vzťahujú na právne
posúdenie predmetu znaleckého posudku. Do pôsobnosti znalca nepatrí ani vykonávanie dôkazov, ale
len súčinnosť so stranami alebo inými osobami, ktoré určí súd vo svojom uznesení.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, tento zákon

upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, práva
a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako aj podmienky činnosti znaleckých ústavov, a
pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") pri výkone ich
činnosti.Podľa§16ods.1zákonač.382/2004Z.z.oznalcoch,tlmočníkochaprekladateľoch,znaleckáčinnosťje
špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre

zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko
alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, Znalec je povinný
vykonávať znaleckú činnosť

a) osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak,
b) riadne a v určenej lehote,
c) účelne, hospodárne a
d) nestranne.

22. Právna úprava v § 17 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. ustanovuje, že znalecký posudok možno

podať písomne a v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci aj ústne do zápisnice. Súd
alebo iný orgán verejnej moci určí formu znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

23. Občiansky súdny poriadok, platný a účinný v prevažnej časti konania na súde prvej inštancie
umožňoval dať preskúmať znalecký posudok aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii.

Ide o posudok, ktorého predmetom je preskúmanie skôr podaného posudku. Išlo o tzv. kontrolný
posudok, pričom jeho obsahom je posúdenie tých istých skutočností, ktoré posudzoval predošlý znalec.

24. Vsúvislostishodnotenímznaleckéhoposudkuodvolacísúdpoznamenáva,žesúdhodnotíznalecký
posudok ako každý iný dôkaz. Faktické (nie právne) obmedzenie spočíva v tom, že súd nie je spôsobilý

hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti. Podstata hodnotenia znaleckého
posudku spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah
posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno-
logického uvažovania.

25. Znalecký posudok musí obsahovať titulnú stranu, úvod, posudok, záver, prílohy potrebné na
zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, znaleckú doložku. Titulná strana znaleckého
posudkuobsahujeidentifikačnéúdajeznalca,označenie"znaleckýposudok",poradovéčísloznaleckého
posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. „Úvod" obsahuje úlohy určené
súdom a konanie, v ktorom sa znalecký posudok použije. V časti „posudok" znalec uvedie opis predmetu

znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na
základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené súdom a k splneniu ním uložených
úloh. V časti „záver" znalec uvedie otázky z uznesenia súdu a stručné odpovede na ne. Skladba
znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy
znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade

musiaobsahovaťúdajeoznaleckomposudku,kuktorémusaviažu,musiabyťzošitéaopatrenéúradnou
pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, stačí identifikácia prílohy
v znaleckom posudku.

26. Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu

v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno

zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok (§ 151o ods. 3).

27. Vecné bremeno charakterizuje občianske právo ako právo niekoho iného než vlastníka
veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

vyplývajúce z vecných bremien vznikajú predovšetkým zo zmlúv. Súd môže zriadiť vecné bremeno len
v prípadoch, keď mu zákon umožňuje. Súd môže zriadiť vecné bremeno pri vyporiadaní neoprávnenej
stavby (§ 135c ods. 3 OZ), pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci (§142 ods. 3 OZ)
a pre zabezpečenie tzv. nevyhnutnej cesty (§ 151o ods. 2 OZ). Základnou podmienkou pre zriadeniepráva cesty ako vecného bremena podľa citovaného ustanovenia § 151 o OZ je skutočnosť, že vlastník
stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť
inak. Právo cesty zároveň musí byť zaistené k verejnej ceste (miestnej alebo účelovej komunikácii), ak

je viac možností, ako prístup zaistiť, musí byť vybratý ten, ktorý najmenej zaťažuje vlastníka pozemku,
cez ktorý má cesta viesť. Všetky uvedené skutočnosti súčasne musí preukázať počas konania žalobca,
na ňom je dôkazné bremeno.

28. Z ustanovenia § 151o ods. 3 OZ implicitne nevyplýva, či právo cesty ako vecné bremeno možno

zriadiť za náhradu, alebo i bez nej. Najvyšší súd ČR k tomu uviedol: „Pre výklad § 151o ods. 3 OZ
je základnou interpretačnou pomôckou čl. 11 ods. 4 Listiny. S prihliadnutím
na zmienené ustanovenie Listiny možno zriadiť vecné bremeno cesty podľa § 151o ods. 3 OZ len
za náhradu; dotknutý vlastník má právo na poskytnutie náhrady priamo podľa čl. 11 ods. 4 Listiny
bez toho, že by bolo nevyhnutne potrebné toto právo konštituovať ešte predpisom nižšej právnej sily
(porovnaj tiež nález pléna Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 41/97). Táto náhrada musí byť primeraná ujme,

ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Vzhľadom na to, že stanovenie náhrady
je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie práva, na rozhodnutie o náhrade nie je potrebný návrh
vlastníka pozemku, pretože ide o prípad, keď z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania
vzťahu medzi účastníkmi - § 153 ods. 2 OSP (Ro NS ČR z 20. 07. 2005, sp. zn. 22 Cdo 1897/2004).

29. Náhradu za zriadenie vecného bremena určí súd aj bez návrhu. Výška odplaty však musí byť
primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Na rozhodnutie o
náhrade nie je potrebný návrh vlastníka pozemku.

30. Pri stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ je treba vychádzať

nielen zo všeobecnej ceny pozemku, ale je treba zvážiť konkrétne okolnosti, za ktorých stavba zostala
bez prístupu k verejnej komunikácii, rovnako ako všetky negatívne účinky, ktoré so sebou prinesie
zriadenienevyhnutnejcestyprezaťaženýpozemok(rozsudokNSČR22Cdo3103/2007z25.02.2010).

31. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom osoby,

ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje
sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda
jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná
náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného
plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok

na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno, čo vyplýva aj zo samotného spôsobu jej výpočtu
upraveného vo vyhl. č. 492/2004 Z. z., v znení vyhl. č. 254/2010 Z. z. ktorá obsahuje výpočet všeobecnej
hodnoty vecného bremena.

32. Podľa Prílohy č. 3, časť F.2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004

Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku sa výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena sa
vykoná takto:
a) Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva prinášajú
oprávnenému(vlastníkovi)vobdobíjednéhoroka,ahodnotatejtovýhodysavynásobípriprávachčasovo
neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov, počas ktorých má právo

ešte trvať, najviac však dvadsiatimi.
b) Závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady
prezaťaženého (vlastníka). Výpočet sa vykoná kapitalizáciou hospodárskej ujmy (rozdielu budúcich
znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným zdrojom) počas časovo obmedzeného
obdobia. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie dvadsiatich rokov,

pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie.

33. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav veci, keď vo veci vychádzal z doplneného znaleckého dokazovania
za účelom zistenia všeobecnej hodnoty vecného bremena a následne vec správne posúdil aj po právnej

stránke.

34. Odvolacie argumenty žalovaného sú založené na nesprávnom výpočte všeobecnej hodnoty
vecného bremena v znaleckom posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval súdom poverený znalec K.. U.Y., znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností. Žalovaný
sa domnieva, že znalec pri uvedenom výpočte postupoval podľa nesprávneho vzorca, keď hodnotu
vecného bremena určoval v zmysle Prílohy č. 3, časť F.2, písm. b/ vyhlášky č. 492/2004 Z. z., teda

určoval hodnoty závady (hospodárskej ujmy) na pozemku žalovaného, ktorá vznikla v dôsledku súdom
zriadeného vecného bremena a nie v zmysle Prílohy č. 3, časť F.2, písm. a/ cit. vyhlášky, teda
vecné bremeno neohodnotil ako výhodu žalobcov. V súvislosti s uvedenou námietkou odvolací súd
poznamenáva, že tieto námietky boli obsahom vyjadrenia žalovaného k znaleckému posudku zo dňa 09.
05. 2016, ku ktorým zaujal stanovisko aj znalec K.. U. Y., ktorý bol poverený vypracovaním znaleckého

posudku. Odvolací súd poznamenáva ako už bolo vyššie uvedené, že znalecký posudok je jedným z
dôkazov v súdnom konaní, ktoré hodnotí súd ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený
posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám
logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim zo súdom vykonaných dôkazov.

35. Odvolacísúdnato,abymoholzaujaťstanoviskoknámietkamžalovanéhovychádzalajzuznesenia

prvoinštančného súdu č. k. 13C/21/2010-406 zo dňa 24. 11. 2015, ktorým bola znalcovi uložená
úloha na vypracovanie znaleckého posudku, pričom sa odvolací súd zameral na zistenie, či súd prvej
inštancie správne položil otázku znalcovi a či táto otázka nebola položená príliš všeobecne, čo by mohlo
spôsobiť, že znalec vypracoval znalecký posudok nie úplne v súlade s potrebami súdu pri vykonávanom
znaleckom dokazovaní. Uvedené nedostatky však odvolací súd nezistil. Zo znaleckého posudku č. XX/

XXXX tiež vyplýva, že súdom ustanovený znalec správne poňal charakter vecného bremena, zohľadnil
správne skutkový stav, teda o aké vecné bremeno ide, v prospech koho, resp. v neprospech koho
bolo vecné bremeno súdnym rozhodnutím zriadené, akým spôsobom zaťažuje vlastníka nehnuteľnosti
a na strane druhej, aké výhody vecné bremeno prináša oprávneným z vecného bremena, rovnako
tak správne vyhodnotil časový charakter vecného bremena a v nadväznosti na tieto skutočnosti zvolil

príslušné metódy na výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena. Znalecký posudok je vypracovaný
komplexne zohľadňujúc všetky skutočnosti potrebné k jeho riadnemu vypracovaniu. Zo znaleckého
posudku vyplýva, že ustanovený znalec postupoval pri výpočte hodnoty vecného bremena v súlade s
vyhláškou č. 492/2004 Z. z. a vychádzal aj z odbornej literatúry.

36. Na podporu správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poznamenáva, že nemá žiadne
pochybnosti o tom, že znalec vypracoval znalecký posudok v zmysle úlohy mu zadanej súdom prvej
inštancie. Taktiež nezistil, že by bol znalecký posudok vypracovaný v rozpore so zákonom č. 382/2004
Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch alebo v rozpore s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z.
z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. V ďalšom odvolací súd poukazuje na vyjadrenie znalca k

námietkam žalovaného, ktorým znalec odôvodnil svoj postup pri výpočte všeobecnej hodnoty vecného
bremena. Znalec opätovne zdôraznil, že v predmetnej veci ide o zriadenie vecného bremena na základe
rozhodnutia súdu, zriadením ktorého sa zníži hodnota predmetu vlastníctva žalovaného, a teda tento
vlastník utrpí hospodársku ujmu na (stratu). V predmetnej veci ide o vecné bremeno - právo cesty
cez pozemok, ktoré na jednej strane prináša výhodu žalobcom ako oprávneným z vecného bremena

a na strane druhej spôsobuje ujmu na strane žalovaného, avšak ak by mal znalec ohodnotiť vecné
bremeno v zmysle Prílohy č. 3, časť F.2, písm. a/ vyhlášky (teda tak ako to žiada žalovaný), muselo by
zriadené vecné bremeno prinášať výhodu samotnému vlastníkovi nehnuteľnosti. V predmetnej veci ide o
získanie výhody žalobcov, ako oprávnených z vecného bremena, nie získanie výhody pre oprávneného
vlastníka. Uvedené by prichádzalo do úvahy, ak by išlo o konanie o zrušenie vecného bremena, kde by

sa oprávnení z vecného bremena domáhali náhrady straty tejto výhody. Vzhľadom k vyššie uvedenému
vyjadreniu znalca odvolací súd námietky žalovaného smerujúce k vyhodnoteniu nesprávneho postupu
znalca pri výpočte všeobecnej hodnoty vecného bremena považuje za nedôvodné, a taktiež nevidel
dôvod, pre ktorý by bolo účelné vo veci opätovne vypočuť súdom ustanoveného znalca, keďže z obsahu
súdneho spisu vyplýva, že sa k skutočnostiam uvádzaným v podanom odvolaní vyjadril opakovane, a

to podaním zo dňa 24. 05. 2016 a zo dňa 02. 07. 2016, ktorým reagoval na námietky žalovaného k
vypracovanému znaleckému posudku.

37. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že by súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho
súdu, odvolací súd poznamenáva, že v zrušujúcom uznesení 25. 03. 2015, č. k. 5Co/370/2013-392,

nezaujal žiadne stanovisko ohľadom spôsobu výpočtu všeobecnej hodnoty vecného bremena, teda
odplaty za jeho zriadenie, ale poukázal na citáciu z vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z., v zmysle ktorej
sa táto hodnota vecného bremena určuje. Odvolací súd nedával a ani nemohol určiť spôsob výpočtuodplaty, pretože ide o skutočnosti, ktoré môžu byť len predmetom znaleckého dokazovania s ohľadom
na náročnosť a odbornosť tejto problematiky.

38. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o trovách konania,
keď žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 255 ods. 2 CSP, odvolací súd
sa s argumentáciou súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje a v ďalšom naň odkazuje (§ 387
ods. 2 CSP).

39. Záverom odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že bola objektívne stanovená všeobecná hodnota
vecného bremena znaleckým posudkom a táto hodnota je pre rozhodnutie súdu v konaní záväzná.
Poukazujúc na to, že znalecký posudok bol vypracovaný v súlade so zákonom č. 382/2004 Z. z. o
znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch a hodnota vecného bremena zriadeného na nehnuteľnosti
žalovaného v ňom bola určená v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, odvolací súd nevidí

dôvod, ktorý by spochybňoval správnosť určenia všeobecnej hodnoty vecného bremena v znaleckom
posudku č. XX/XXXX, z ktorého sa v konaní vychádzalo.

40. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd nezistil žiadne nedostatky v napadnutom
rozhodnutí súdu prvej inštancie, ako ani v konaní, ktoré mu predchádzalo, v dôsledku čoho odvolací súd

postupoval v odvolacom konaní procesným postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, keď rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

41. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP a v odvolacom konaní procesne úspešným žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, pretože hoci žalobcovia podali vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, v tomto vyjadrení
neuviedli žiadne nové skutočnosti, nešlo teda účelne vynaložené náklady v zmysle § 251 CSP.

42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).