Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 10C/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200543
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5815200543.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v právnej veci žalobkyne: E. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX X., právne zastúpenej: JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom
Mieru 312/13, 029 01 Námestovo, proti žalovanej: C. E., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX Y.
právne zastúpenej: JUDr. Eva Luticová, advokátka so sídlom Hviezdoslavova 51, 029 01 Námestovo, v
konaní o zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. pustné (§ 355 ods. 2 CSP ého povinný zaplatiť v stanovenej ;e, ktoré sa konalo 15.2.2017 na tunajšom

okresnomsúde,ato:,č.1. Žalobkyňasasvojoužaloboudoručenoutunajšiemusúdu4.2.2015domáhala,
aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 800,-Eur titulom nemajetkovej ujmy, ako i nahradiť
jej trovy konania, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Podanie žaloby odôvodnila prostredníctvom právnej zástupkyne v podstate tým, že konaním
žalovanej jej je spôsobená ujma na jej mene a mene jej rodiny, a v dôsledku eliminácie tejto ujmy
požaduje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá bude plniť aj preventívno-sankčnú funkciu.

Poukázala na to, že dňa 8.1.2014 v čase o 11:02 hod. z obec Y. z e-mailovej adresy [email protected]
žalovaná zaslala p. W.. W. J., ktorý je majiteľom G. S. v X. a ktorý penzión prenajal
spoločnosti BMVR, s.r.o., ktorej konateľkou je X. D., v ktorej spoločnosti je zamestnaná žalobkyňa s
miestom výkonu práce G. S. v X., e-mail s obsahom: „Ahoj W.. Srdečne Vás pozdravujem a prajme
všetko najlepšie v Novom roku. Strašne ma serie aký si zase naivný a dáš sa oklamať novými
príživníkmi. Daj si pozor, účtujú napr. len ubytovanie, strava im ide do vrecka, urob si tam len malú
previerku a zistíš, že I. bol nič oproti C.. Zdravím ešte raz a mrzí ma, že som ti to tak musel

napísať“ (ďalej len v texte ,,predmetný email“). Skutočnosti, ktoré žalovaná uviedla v predmetnom e-
maile, v ktorom ju žalobkyňu a jej rodinu nazvala ,,príživníkmi“, a že „účtujú len ubytovanie strava
im ide do vrecka“ považuje za ohováranie, ktoré sa nezakladá na pravde a vážnym spôsobom jej
zasiahli do života, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, mena a rodiny. Žalovaná za
skutok opísaný vyššie bola uznaná vinnou Okresným úradom Námestovo odbor všeobecnej vnútornej
správy - rozhodnutím o priestupku č. OU-NO-OVVS-2014/09859-172-P.Ká zo dňa 11.11.2014 a to za
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch (ďalej aj len „zákon č. 372/1990 Zb.“), za čo bola žalovanej uložená sankcia - pokuta vo
výške 10,- Eur, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2014. Žalobkyňa mala (v čase
podania žaloby) uzatvorenú pracovnú zmluvu so spoločnosťou BMVR, s.r.o., so sídlom 013 02 Kotrčiná
Lúčka 40, v ktorej konateľkou bola p. X. D. a na základe pracovnej zmluvy (v čase podania žaloby)pracovala v pozícií vedúca prevádzky s miestom výkonu práce Penzión S. G. X.. Zároveň (v čase
podania žaloby) vykonávala administratívne práce pri prevádzke Penziónu S. pre spoločnosť BMVR,
s.r.o. ako živnostníčka. Žalovaná adresovala predmetný e-mail p. Ing. W. J., ktorý je majiteľom Penziónu

S. v X., ktorý penzión prenajal spoločnosti BMVR, s.r.o.. Zároveň p. W. J. vypovedal ako svedok v
trestnom konaní kde uviedol, že tvrdenia žalovanej nebral na ľahkú váhu a keďže nie je nadriadeným
žalobkine, ďalšie riešenie veci prenechal priamej nadriadenej p. X. D.. Žalobkyňa na očistenie svojho
mena a svojej rodiny od nepravdivých tvrdení uvedených žalovanou v predmetnom e-maile počas
svojho voľného času, mimo pracovnej doby vykonala kontrolu všetkých účtovných dokladov, aby si

mohla p. X. D. ako jej nadriadená odkontrolovať správnosť zaúčtovania príjmov. Žalobkyňa vykonávala
kontrolu účtovných dokladov najmä za účelom preukázania krivého ohovárania žalovanou a udržania
si klienta, pre ktorého na základe živnostenského podnikania vykonáva administratívnu činnosť a svojej
pracovnej pozícií v Penzióne S. ako vedúca prevádzky. Žalobkyňa v trestnom konaní uviedla, že pokiaľ
by bola prepustená zo zamestnania bolo by pre ňu obtiažne, až nemožné, si nájsť klienta a zamestnanie
podobného druhu. Žalobkyňa v dôsledku nepravdivého ohovárania žalovanou mohla prísť o prácu,

z ktorej dosahuje mesačne príjem ako zamestnankyňa a živnostníčka spolu cca 800,- Eur/mesačne.
Žalovaná svojím protiprávnym a neuváženým konaním vážne zasiahla jej žalobkyni do jej základných
práv, čím jej sťažila pracovnú pozíciu, podnikateľské prostredie, a poškodila jej meno ako aj meno jej
rodiny. Žalobkyňa má rodinu, ktorá taktiež nebrala na ľahkú váhu tvrdenia žalovanej v predmetnom e-
maile, v ktorom nielen ju žalobkyňu, ale celú rodinu nazvala „príživníkmi“. Obsah predmetného e-mailu

závažným spôsobom znížil dôstojnosť, uráža a dotýka sa cti žalobkyne, kriminalizuje ju a jej rodinu a
mal spôsobilosť spôsobiť vážnu ujmu v pracovno-právnych vzťahoch ako aj v súkromných vzťahoch
žalobkyne. Rodina žalobkyne sa cítila dotknutá takými nepravdivými tvrdeniami, čo sa odzrkadlilo aj na
psychike žalobkyne, ktorá predmetný e-mail riešila prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní,
ktorí zistili, že predmetný e-mail bol napísaný a odoslaný p. Ing. W. J. žalovanou. S poukazom na

rozsudok Najvyššieho súdu českej republiky z 1.10.2002 sp. zn. 28/Cdo 983/2001, podľa ktorého „za
neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti sa považuje konanie, ktoré smeruje proti osobnej
a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť a
ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti“, ako i s poukazom na čl. 10 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd ako i čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorých „každý má právo na zachovanie

ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena“, ako i na čl. 19 ods. 2 Ústavy SR
„každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života“
uviedla, že protiprávnym konaním odporkyne sa narušilo jej súkromie a veľmi negatívne pociťovala
dôsledky nepravdivých tvrdení v predmetnom e-maile. Dennodenne popri svojich povinnostiach najmä
počas sezóny v zimných mesiacoch v roku 2014, kedy v Penzióne S. je najvyššia vyťaženosť, bola

konfrontovaná s nepravdivými tvrdeniami uvedenými v predmetnom e-maile. Sumu nemajetkovej ujmy
vo výške 800,- Eur považuje za primeranú najmä s prihliadnutím na okolností, za ktorých došlo k
protiprávnemu konaniu o odporkyne. Žalovaná anonymne a úmyselne poslala predmetný e-mail p.
Ing. W. J. s tým, že si musela byť vedomá, že p. W. J. bude informovať p. X. D., ktorá je konateľkou
spoločnosti, ktorá spoločnosť má od p. Ing. W. Beláka prenajatý penzión Antares o obsahu predmetného

e-mailu s tým, že žalobkyňa môže stratiť dôveru a teda aj prácu, či už ako zamestnankyňa alebo
živnostníčka. Predmetný e-mail ovplyvnil súkromný život, pracovný život, ale aj sociálny život žalobkyne
a to nie na krátky čas. Vzhľadom na uvedené je výška nemajetkovej ujmy v sume 800,- Eur v pomere
ku škode (strata práce), ktorá mohla vzniknúť žalobkyni, protiprávnym konaním žalovanej, nepatrná.
Úprava ochrany osobnosti jej súkromia, občianskej cti, mena, sociálneho života súkromia, ľudskej

dôstojnosti vychádza zo zásady, že do súkromného života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať
a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma. Funkciou práva na ochranu osobnosti, je
totiž zabezpečiť pre fyzickú osobu narušenosť súkromnej sféry, v ktorej by mohla všestranne rozvíjať
svoju osobnosť. Ústava chráni, ľudskú dôstojnosť, súkromie, voči iným fyzickým osobám, čo v sebe
zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne, či materiálne. V prípade, že medziľudské väzby

tvoriace základ a rámec súkromného života jednotlivca dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie
charakteristiky, môže takouto deštrukciou vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu
osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilé do práva na
ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti
fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození

osobnosti fyzickej osoby a vznikom nemajetkovej ujmy. V závere odcitovala z nálezu Ústavného súdu
Českej republiky sp.zn. 1586/09 zo 6.3.2012, týkajúceho sa náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej
nepravdivým tvrdením v periodiku.3. K žalobe priložila kópie nasledovných listín:
- výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina týkajúcu sa spoločnosti BMVR, s.r.o., IČO: 45
431 531, zapísanú vo vložke č. 52530/L z 3.2.2015 (č.l. 8-9);

- rozhodnutie Okresného úradu Námestovo - odbor všeobecnej vnútornej správy, č. OU-NO-
OVVS-2014/09859-172-P-Ká z 11.11.2014 o priestupku (č.l. 10-12);
- faktúry vystavené žalobkyňou ako dodávateľom a obchodnou spoločnosťou BMVR, s.r.o. ako
objednávateľom: č. 14000005 z 31.8.2014 na sumu 1.370,-Eur (č.l. 13), č. 14000004 z 31.7.2014 na
sumu 1.080,-Eur (č.l. 14), č. 14000003 zo 14.7.2014 na sumu 1.125,-Eur (č.l. 15), z 2.4.2014 na sumu

1.797,50-Eur za mesiace január až marec 2014 (č.l. 16);
- pracovnej zmluvy č. XXXXXXXXXXX uzatvorenú dňa 1.10.2012 medzi spoločnosťou BMVR, s.r.o. ako
zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom (č.l. 17-18);
- dodatku č. 1 k pracovnej zmluve uzatvorený dňa 2.10.2012 medzi spoločnosťou BMVR, s.r.o. ako
zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom (č.l. 19);
- výplatné pásky za rok 2014 vystavené spoločnosťou BMVR, s.r.o. ako zamestnávateľom pre žalobkyňu

ako zamestnanca za mesiace: január (č.l. 20), marec (č.l. 21), máj (č.l. 22), júl (č.l. 21), september (č.l.
24) a november (č.l. 25).

4. K žalobe sa písomným podaním doručeným súdu 4.3.2015 vyjadrila žalovaná (čl. 29) v podstate
tak, že predmetnú žalobu považuje za nedôvodnú. Nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne, pretože nemala

žiadnu ujmu ani na zdraví, ani na majetku a (v čase podania žaloby) stále v tom penzióne pracovala.
Taktiež sa ani jej rodinné vzťahy nezmenili. (Ona žalovaná) ani žalobkyňu menovite neobvinila, len p.
W. J. upozornila, aby si dával väčší pozor na chod svojho penziónu, lebo stále mal nejaké problémy
so svojimi spoločníkmi a financiami. Nepovažuje za ohováranie, ak v súkromnej mailovej komunikácii
priamoupozornínajehovlastnéhozamestnanca.Žiadnetretieosobyokremjejzamestnávateľaokonaní

žalobkyne neinformovala. Počas jej pracovného pomeru v penzióne S. v zime 2011, keď tam pracovala
aj žalobkyňa, pracovala ako recepčná a bola svedkom toho, že zinkasovala od hostí sumu za ubytovanie
a stravu a pokladničný doklad hosťom nevydala. Len podľa jej vedomostí sa to stalo najmenej 3-krát v
zime 2011, keď tam pracovala. Na tieto praktiky upozornila viackrát aj p. X. D. - zodpovednú za chod
penziónu. Nevie o ďalšom postupe p. X. D., či to so žalobkyňou riešila, ale aj ona o tom vedela. S pani

D. sa na túto tému bavili a preto chcela, aby aj pán J. - majiteľ tohto penziónu o tom vedel. Tieto jej
tvrdenia dokázať teraz už nevie, keďže to boli peniaze zinkasované bez akéhokoľvek dokladu, ale môže
povedať, že toto všetko sa zakladá na pravde a žalobkyňa jej svojim arogantným správaním spôsobila
ešte väčšiu nemajetkovú ujmu na jej poctivom prístupe k zamestnávateľovi.

5. Vzhľadom na to, že vec bola súdom rozhodovaná za účinnosti procesného kódexu účinného
od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), súd bol povinný
pri svojom postupe aplikovať tento nový procesný kódex (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky
doterajších procesných úkonov ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP), pričom v súlade s procesnou
terminológiou nového civilného kódexu označil účastníkov konania ako sporové strany (resp. strany

sporu) navrhovateľku ako žalobkyňu a odporkyňu ako žalovanú a návrh ako žalobu.

6. Súd na pojednávaní, konanom v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa na pojednávanie napriek riadne
doručenému predvolaniu nedostavila, vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov sporových
strán a výsluchom (i prednesom) žalobkyne a svedka C. C. (manžela žalobkyne) a oboznámením sa

s listinnými dôkazmi, pričom aplikujúc ustanovenie § 204 CSP súd upustil od čítania i oznámenia tých
listín, ktorých odpisy boli sporovým stranám v priebehu konania doručené a listiny alebo ich obsah neboli
žiadnou zo sporových strán spochybnené a s ktorými sa súd oboznámil v rámci prípravy pojednávania.

7. V konaní pred súdom právna zástupkyňa žalobkyne zotrvávajúc na podanej žalobe a jej skutkovom

ako aj právnom zdôvodnení uviedla, že žalujúca strana má za to, že zo strany žalovanej došlo k
výraznému zásahu do osobnostných práv žalobkyne a to predovšetkým práva na ochranu dobrého
mena, ľudskej dôstojnosti, vážnosti jej osoby a to za situácie kedy bola zo strany žalovanej klamlivo
obvinená a označená za osobu, ktorá si ako vedúca prevádzky, časť peňazí, ktoré bola povinná
vyúčtovať za stravu ponecháva pre seba. Zhrnutím týchto nepravdivých tvrdení zo strany žalovanej

na žalobkyňu vyplýva, že žalovaná žalobkyňu označila za zlodeja a to aj napriek tomu, že to nikde
takto priamo neuviedla, napriek tomu z obsahu jej správy, ktorú adresovala nadriadeným žalobkyne
táto skutočnosť jednoznačne a nepochybne vyplýva, nakoľko z rodiny C.A. to bola práve ona, ktorá
v tejto prevádzke pracovala jednak ako zamestnanec a jednak ako živnostník. Pre tento skutok bolažalovaná aj uznaná za vinnú a to Okresným úradom Námestovo odborom Všeobecnej a vnútornej
správy, kedy ju Okresný úrad uznal za vinnú z ublíženia na cti, čím sa mala dopustiť priestupku
proti spoločenskému spolunažívaniu § 49 ods. 1. písm. a) zákona o priestupkoch. Zásah žalovanej

voči žalobkyni bol objektívne spôsobilým privodiť žalobkyni ujmu a to jednak vo sfére jej pracovného
života, kedy o svoju prácu a z nej plynúci pravidelný mesačný príjem mohla prísť, pretože aj uvedením
nepravdivých informácií o nej došlo k vážnemu narušeniu dôvery medzi ňou a nadriadenými ako aj
jej spolupracovníkmi, pričom žalobkyňa musela vynaložiť množstvo úsilia a energie, aby preukázala,
že údaje, ktoré o nej oznámila žalovaná a ktoré u jej nadriadených o nej vytvorili zlý a negatívny

obraz, preukázala, sú nepravdivé, pričom toto sa jej podarilo preukázať až potom čo sama vykonala
celú kontrolu evidencie účtovných dokladov a tieto predniesla a oboznámila s nimi jej nadriadených.
Protiprávne konanie žalovanej významne a výrazne zasialo do osobného, pracovného a spoločenského
života žalobkyne a preto sme toho názoru, že na odstránenie vyvolaného stavu nie je postačujúca
len morálna satisfakcia vo forme ospravedlnenia, ktoré mimochodom zo strany žalovanej doposiaľ
žalobkyni nebolo adresované ani jej rodinným príslušníkom, ale práve na nápravu vyvolaného stavu je

potrebné uložiť žalovanej povinnosť na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Čo sa týka závažnosti
celej tejto situácie, táto je významná aj z toho dôvodu, že žalovaná si zrejme vôbec neuvedomuje
ako vážne ohrozila žalobkyňu na jej právach a akým významným spôsobom v negatívnom zmysle
zasiahla do jej života, keď aj s poukazom na jej vyjadrenie, ktoré adresovala súdu ako vyjadrenie k
žalobe zo dňa 4.3.2015, v týchto svojich nepravdivých vyjadreniach smerom k žalobkyni pokračuje,

od neoprávnených zásahov neupúšťa, ale tieto šíri naďalej napriek tomu na potvrdenie svojich tvrdení
nemá žiadne podpory ani iný dôkaz. Podmienky na priznanie nemajetkovej ujmy sú splnené, keďže
jednak bol v konaní preukázaný zásah zo strany žalovanej smerom k žalobkyni, pričom v tomto prípade
postačuje aj zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať dopad na osobnostné práva žalobkyne čo sa
aj stalo. Bolo preukázane, že toho neoprávneného zásahu smerom k žalobkyni sa dopustila žalovaná a

samozrejme bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom zo strany žalovanej a
následkom,ktorýtentoneoprávnenýzásahvyvolal.Došlonajmäknarušeniudôveryvpracovnoprávnych
vzťahoch žalobkyne a jej nadriadených. Žalobkyňa musela nepravdivé tvrdenia zo strany žalovanej
vyvracať a to tak, že bola nútená vykonávať kontrolu účtovných dokladov spätne, aby preukázala, že
tvrdenia, ktoré o nej šíri žalovaná sú teda nepravdivé a klamlivé. Taktiež z výsluchu svedka (bod .

tohto rozsudku) vyplynulo, že tento zásah mal nepriaznivé dôsledky aj v rámci rodinného života, kedy
jej spôsobil psychické útrapy, ktoré sa prejavili v osobnom aj rodinnom živote. V predmetnom prípade
teda na nápravu nepostačuje len morálna satisfakcia, preto žiada, aby bola žalovaná povinná nahradiť
žalobkyni nemajetkovú ujmu v peniazoch a to teda vo výške 800,- Eur, ktorú sumu pokladá za primeranú
aj závažnosti nepravdivých tvrdení žalovanej, ktoré uviedla voči žalobkyni.

8. Žalobkyňa v konaní pred súdom uviedla, že o predmetnom e-maile sa dozvedela tak, že jej ho ukázala
jej zamestnávateľka, ktorej bol preposlaný - žalovaná ho poslala anonymne majiteľovi penziónu a on ho
následne preposlal jej zamestnávateľke. Keby bolo zrejmé od koho ten e-mail prišiel, tak majiteľ pán J.
by im to bol povedal a neriešili by to cez políciu. Nik nevedel od koho ten e-mail bol. Žalovaná určite

nebola taká kamarátka, s tým pánom J., aby tam mohla použiť také invektívy ako, že „...strašne ma
serie aký si naivný...“ Z e-mailu je zjavné na koho útočí, v tom penzióne tam bola zamestnaná len ona.
Žiadni C. prevádzku penziónu neuskutočňovali Jej manžel je už 20 rokov živnostník a zarába si na seba
tvrdou prácou. Žalovaná tam spomenula celú ich rodinu a nemala na to absolútne žiadne právo. Pán I.,
s ktorým nás v tom e-maile zrovnáva, je človek, s ktorým sa pán J. dodnes kvôli penziónu súdi a nie

sú s vecami vysporiadaní a pán I. ho pripravil o veľké milióny. Takže, aby ju tam po roku a pol práce
niekto spájal s pánom I. je neprípustné.
Jej zamestnávateľka bola jej priateľka a neverila tomu už vtedy a bola ochotná. Jej prvá reakcia
(žalobkyne)bola,žesanenecháurážaťatúrobotutamnechá,hocitenpenzióndaladochoduprevádzky
(bol 7 rokov zatvorený). Predtým robila 12 rokov v cestovnej kancelárii. Ten penzión v podstate dala do

chodu. V ten moment z tej práce chcela odísť, načo tá jej priateľka a zamestnávateľka (X. D.) reagovala
tak, že v žiadnom prípade, lebo nemala by možno v tom momente náhradu a nemal by kto ten penzión
viesť. Dohodli sa, že podá trestné oznámenie a zistí, kto to urobil, lebo sa to nezakladá na pravde. Jej
zamestnávateľka jej povedala, že pôjde s ňou a bude vypovedať; povedala jej „neboj sa, všetko si to
odkontrolujeme a majiteľovi to predložíme“.

Na otázku súdu, či bolo žalobkyni zo strany jej nadriadených naznačené, žeby napísanie tohto e-mailu
mohlo mať pre jej pracovnú sféru nejaké negatívne dôsledky, žalobkyňa odpovedala, že nie, v ten
moment určite nie. Nadriadená ju prosila, aby zostala a hovorila jej, že to idú zistiť a že sa dokáže, či totak je alebo nie je. Takže museli najskôr tú inventúru urobiť, aby zistili, že to tak nie je. Ale tú pochybnosť
vycítila. Inventúru vykonávala ona spolu s pani D..
To, že možno jej zamestnávateľ a majiteľ sa nažili tomu e-mailu neuveriť, tak to jej vôbec nedalo pocit,

že o tú robotu nepríde, alebo že sa nepoškodzuje jej meno aj keď následnou inventúrou zistili, že je to
všetko v poriadku. Bol to čistý útok voči jej osobe a jej rodine. A ta nedôvera zamestnávateľa si myslí, že
stúpla na maximum. Na otázku súdu akým spôsobom sa prejavovala tá nedôvera jej zamestnávateľa,
žalobkyňa uviedla, že v ničom reálne, ale už vedela, že už to nie je čistá hra a že kde sa bude dať tak jej
prácu potom spochybnia. Nestalo sa tak, ale už to cítila. Kvôli tomu nespávala a musela aj antidepresíva

užívať.
Žalovaná pracovala v tom penzióne. Dodnes má ten penzión nejaké problémy a rok a pol bol zatvorený.
Keď nastúpila do práce, kde žalovaná už pracovala, už sa tá prevádzka išla otvárať - tam tá práca nebola
ani z časti pripravená, takže si myslí, že svojím spôsobom žalovanú pri nejakej práci „preskočila“. Nevie,
čiže zo strany žalovanej to bola len závisť a nič iné. Keď žalovaná odišla z penziónu, chcela sa vrátiť
pretože zistila, že opatrovateľské na mamku je nízke, po tom, čo jej ona (žalobkyňa) povedala, či si je

vedomá toho aký príjem bude mať, chcela tú výpoveď vziať späť, ale pán J. už žalovanú naspäť do práce
nechcel zobrať a vedel prečo. Takže nech sa žalovaná nestavia do pozície, že chcela pánovi J. pomáhať.
Čo sa týka jej vzťahu k žalovanej tak je úplne normálny, s tou ženou nikdy neprišla do sporu, ani počas
tej práce v penzióne. Bola prekvapená, že žalovaná niečo také urobila. Nemala s ňou žiaden konflikt,
o to viac to bola pre ňu „rana pod pás“. Bývajú dedina pri dedine, tak sa poznajú z kostola alebo z

nejakých spoločenských akcií, kde sa stretli. Žalovaná viedla jeden súkromný bar v Y., takže ona bola
veľmi známa osoba v oboch dedinách. Inak nič osobné.
Dovtedy pokiaľ polícia nevyšetrila, že e-mail poslala žalovaná, tak nevedeli o koho ide. Akonáhle sa
to zistilo, tak žalovaná jej zatelefonovala - bol to veľmi nepríjemný rozhovor, v podstate ešte žalovaná
útočila na ňu, že zistili, že niekto anonym poslal. Žalovaná sa správala pri tom telefonickom rozhovore

veľmi nepríjemne. Fakt si myslela, že sa jej žalovaná ospravedlní a skončia to. Ale tak to nebolo a
žalovaná útočila ďalej. Žalovaná jej telefonovala iba raz, ale ani počas toho rozhovoru vôbec nedošlo
zo strany žalovanej k žiadnemu priznaniu si aspoň nejakej miery viny. Potom ako bola vypovedať pred
Okresným úradom, kde bola žalovaná uznaná za vinnú zo spáchania priestupku, už nedošlo zo strany
žalovanej k nijakému konaniu.

Trestné konanie, ktoré iniciovala skončilo tým, že boli na tom Obvodnom úrade. Dovtedy si myslela, že
žalovaná sa jej príde ospravedlniť - že povie prepáč, podajú si ruky a nemusia nič riešiť, lenže tak to
nebolo. Stretli sa na tom Obvodnom úrade a keď tam videla ako sa žalovaná správala a žiadnu chybu si
nepriznala a len čakala kedy zaplatí tú pokutu 30,-Eur a odíde, v ten moment som sa rozhodla, že to tak
nenechá a podá žalobu. Pred Okresným úradom, kde bol prejednávaný priestupok, odmietla uzatvoriť

zmier, možno preto, že žalovaná si žiadnym spôsobom nepriznala chybu. Tak to bol možno popud sa
takto vyjadriť (odmietnuť uzatvoriť zmier). Žalovaná sa možno chcela uzmieriť, aby ju to nestálo ďalšie
peniaze a problémy.
Nahradenie nemajetkovej ujmy by pre ňu znamenalo, že keď si žalovaná nevie uvedomiť, že niekomu
ublížila, tak nech to pocíti finančne, čo však vôbec nemuselo byť, mohlo sa to skončiť jedným

ospravedlnením.

9. V ďalšom prednese žalobkyňa uviedla, že v tom penzióne potom pracovala ešte dva roky a sama
odtiaľ odišla, lebo ona tú nevraživosť tam už cítila. Nikdy jej to nikto do očí nepovedal, ale ona dala som
výpoveď. Tú nevraživosť cítila aj zo strany pána J.. Cítila, že ta dôvera bola už totálne narušená. Pre ňu

to bol jasný signál. Nik jej to do očí nepovedal, ale vycítila to. S pánom J. nebola v nijakom vzťahu, len
s tou pani X. D., s ktorou sa aj spoznali pri nejakých oslavách skrz jej sestru.

10. Právna zástupkyňa žalovanej v konaní pred súdom uviedla, že žalovaná zo žalobným návrhom
nesúhlasí a žiada súd, aby ho ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na

náhradu trov konania. Predmetný e-mail, ktorým mala žalovaná narušiť ochranu osobnosti žalobkyne
bol zo strany žalovanej zasielaný ako súkromná správa určená výlučne pánovi J.. V prvom rade išlo
o pozdrav do Nového roka ako vyplýva z toho úvodu a v druhom rade chcela žalovaná upozorniť
pána J. ako svojho známeho a bývalého zamestnávateľa na to, aby si dával pozor na konanie osôb,
ktorým zveril prevádzkovanie svojho penziónu. Nešlo teda o anonymný e-mail. G. J. vedel od koho je

odosielaný. Žalovaná nemala záujem v tomto e-maile poukázať na konkrétnu osobu, čo vyplýva aj zo
samotného znenia e-mailu, kde sa neuvádza žiadna konkrétna osoba, skôr chcela aby si pán J. dával
pozor na to, že pri prevádzkovaní jeho penziónu môže dochádzať k protispoločenskej činnosti, ktorá mu
môže spôsobiť škodu a problémy v prípade kontroly príslušných orgánov. Žalovaná tak urobila v dobrejviere, že pánovi J. pomôže, nakoľko mala informácie, že pán J. mal problémy s financiami týkajúcimi
sa penziónu. Keď žalovaná žiadnym spôsobom výslovne neuviedla žalobkyňu v predmetnom e-maile
z opatrnosti podáva námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Zároveň v reakcii na prednes

právnej zástupkyne žalobkyne uviedla, že v e-maile žiadnym spôsobom nebola spomenutá urážka
- že sú zlodeji, ale slovo „príživník“, čo je rozdiel. Ak by sa aj v predmetnom prípade pripustilo, že
žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná má za to, že žalobe nemožno vyhovieť, nakoľko na priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch nie sú splnené predpoklady stanovené v § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého je potrebné, aby dôstojnosť fyzickej osoby bola znížená v značnej miere a vo

vzťahukspoločnosti.ČosatýkaintenzityzásahudoosobnostnýchprávvzmysleuzneseniaNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/81/2011 je potrebné intenzitu zásahu posudzovať vždy aj z
objektívneho hľadiska, teda či by predmetnú ujmu v danom čase a mieste, teda v tej istej situácií vnímala
aj každá iná fyzická osoba. Ak vezmeme do úvahy, že po odoslaní e-mailu z objektívneho hľadiska
sa na situácii žalobkyne nezmenilo nič a v podstate tak, ako to uviedla žalobkyňa, sám zamestnávateľ
ju ubezpečil, že o prácu nepríde, resp. že nemá záujem uskutočniť nejaký postih voči jej osobe. Z

objektívneho hľadiska teda nedošlo k takému intenzívnemu zásahu, ktorý by bolo možné označiť za
zásah v značnej miere. Sama žalobkyňa uviedla, že v rámci jej pracovnoprávnych vzťahov nebola zo
strany zamestnávateľa žiadnym spôsobom sankcionovaná, ani jej nebolo povedané, že by z dôvodu
obsahu predmetného e-mailu mala dostať výpoveď, pokiaľ nepreukáže jeho opak. Všetky tvrdenia
žalobkyne možno označiť len za jej subjektívne pocity, kedy konanie žalovanej vníma ako urážku svojej

osoby a ktoré neboli vyvolané žiadnym prejavom jej okolia. Rovnako nemožno v predmetnom prípade
hovoriť o znížení dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Predmetný e-mail bol zasielaný ako súkromná
správa a žalovaná nemala záujem, aby bol jeho obsah bol zverejnený alebo ďalej šírený. Žalovaná
nemala v úmysle informácie v ňom uvedené, nejakým ďalším spôsobom zverejniť, medializovať, prípade
uviesť na sociálne siete. O predmetnom e-maile sa mal dozvedieť len pán J., ktorý ho v podstate šíril

ďalej. A ďalšie šírenie informácii uvedených v tomto e-maile bolo spôsobené samotnou žalobkyňou.
Nakoľko teda zo strany žalovanej nedošlo k zverejneniu obsahu e-mailu, nebol medializovaný ani inak
sprístupnený verejnosti a žalovaná v ňom uvedené informácie nezverejňovala ani iným spôsobom -
bolo to stále o tom jednom telefonáte medzi žalovanou a žalobkyňou nemožno teda hovoriť, že by k
zásahu do osobnostných práv došlo vo vzťahu k akejkoľvek spoločnosti. Konanie žalovanej v priebehu

konania o priestupku na Okresnom úrade Námestovo, kedy žalovaná mala záujem ospravedlniť sa
žalobkyni a mala aj záujem o uzatvorenie zmieru v tomto konaní a aj výsledok samotného konania je
dostačujúcim zadosťučinením pre žalobkyňu. Ak by súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovaná žiada, aby súd v rámci sudcovskej úvahy znížil nárok uplatnený
žalovanou nakoľko ho považuje za neprimerane vysoký. Pri určovaní výšky nároku je potrebné prihliadať

na okolnosti prípadu. S prihliadnutím na to, že išlo nemedializovaný e-mail súkromnej povahy, o ktorom
sa pričinením žalovanej dozvedela jedna resp. dve osoby kedy nedošlo k ďalšiemu škandalizovaniu
osoby žalobkyne v spoločnosti, konanie žalovanej nebolo opakované, jeho intenzita nebola zvyšovaná
a úmyslom žalovanej pri zasielaní e-mailu nebolo uraziť žalobkyňu, ale v dobrej viere pomôcť svojmu
známemu a bývalému zamestnávateľovi. Nakoľko žalovaná nesledovala dosiahnutie zisku ani zámernú

diskreditáciu osoby žalobkyne je nárok uplatnený žalobkyňou vo výške 800,- Eur k týmto okolnostiam
neprimeraný. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne ohľadom nepravdivosti tvrdení uvedených v e-maile
dodávame, že žalovaná podľa svojho vyjadrenia z 2.3.2015 uvedené skutočnosti získala na základe
vlastného pozorovania, pričom nakoľko malo ísť o konanie žalobkyne bez evidencie, kedy mala byť
prijatá hotovosť bez vydania pokladničného bloku, takéto konanie nie je možné preukázať, resp.

preukázať jeho pravdivosť. Máme za to, že zo strany žalovanej išlo v tomto prípade o upozornenie
na protiprávnu, resp. protispoločenskú činnosť, pričom takéto oznamovanie je v rámci slovenského
právneho poriadku v súčasnosti aprobované právom: napr. § 81 písm. e) a f) Zákonníka práce, resp.
v súčasnosti platný zákon č. 307/2014 Z.z., ktorý dokonca oznamovateľom protispoločenskej činnosti
poskytuje ochranu.

11. Svedok C. C. (manžel žalobkyne) na pojednávaní uviedol, že táto kauza sa netýka len jeho
manželky (t.j. žalobkyne), ale aj jeho. Nikomu to neprospeje ani na psychike ani na zdraví, keď ho
niekto bezdôvodne označí za zlodeja alebo príživníka. Teraz sa to týka jeho a o to viac aj jeho manželky
(žalobkyne), pretože ona tam pracovala. Keď sa to dozvedeli, tak ich to oboch zarazilo a manželka bola

z toho dosť nešťastná dokonca niekedy aj plakala. Robí v tej oblasti dosť dlho a keď niekoho niekto
tak označí ako ich označila žalovaná, dokonca aj ich deti do toho zapojila. Manželkina práca bola na
celý deň a potom sa jej to o hodne sťažilo a prácu si nosila aj domov lebo musela vyvracať tvrdenia
žalovanej, takže bolo to ťažké obdobie. Hlavne tie začiatky boli ťažké. Už potom, nie že sa s tým človek„vžije“, ale postupom času sa to ukľudnilo. Veľa ľudí ich tam pozná, nebolo to jednoduché a príjemné
pre nich. On podniká v stavebníctve, takže veľakrát prácu aj v zime nemal a 20 rokov má živnosť a nikdy
to nepozastavil a aj keď nerobili, platil riadne odvody. Žalovaná ich úplne bezdôvodne obvinila. Nikdy

spolu nemali spor. Ten e-mail J. poslal ďalej. On ten e-mail čítal ako úplne nestranný človek, takže sa
ich to riadne dotklo. Jeho manželky sa to dotklo dosť a čo sa týka reakcií tak ňou bola nechuť do života.
Manželka mala starosti aj s tým aby si „očistila meno“, čo sa vcelku asi aj stalo, keďže tam ostala aj
robiť. Ten e-mail bol napísaný v roku 2014 a ťahá sa to až doteraz. Nedá sa s tým tak ľahko a rýchlo
vysporiadať.

Má taký pocit, že v tom začiatku manželka zvažovala podanie výpovede z práce. Čo sa týka jeho
vedomosti o reakcii zamestnávateľa manželky na toto jej zvažovanie podania výpovede z práce myslí
si, že by manželkin zamestnávateľ nebol nadšený keby odišla v tej fáze odtiaľ - lebo to ,,gro“ robila ona a
hlavne to nebolo ani rozbehnuté. Keď manželka doma rozprávala - tak to všetko mala pripraviť žalovaná,
ale nepripravila nič preto tam zobrali jeho manželku. Myslí si, že aj jediné čo bol dôvod napísanie toho
e-mailu, tak žalovaná určite závidela a chcela sa pomstiť. Nevie o tom, žeby zo strany manželkinho

zamestnávateľa boli uskutočňované nejaké kroky - zníženie mzdy, zníženie odmeny za prácu alebo iný
podobný následok tohto e-mailu.
Možno, že aj človek má stále pochybnosti. Pán J. sa usmeje aj na neho aj na manželku a na všetkých,
ale už je v podvedomí, čo si on myslí a či to myslí úprimne. U jeho manželky sa po tom, ako sa stal
skutok,ktorýspáchalažalovaná,nezmeniloto,ženaňu„ukazovalniektopalcom“.Nevieotom,čidošlok

nejakému konkrétnemu, reálnemu, negatívnemu prejavu spoločnosti vo vzťahu k jeho manželke, k jeho
rodine alebo osobne k nemu v nadväznosti na tento skutok. Nikto na nich neukazoval, ani im nenadával.
Ale nevie myslí si, že keď už sa niekto o niekom niečo dozvie tak ten názor si vytvorí, ale nedávali im
to totálne najavo.
Žalovaná sa mu ospravedlniť nebola, hoci mala možnosť, lebo sa už 2-krát bezprostredne stretli - a

nebolo to medzi davom ľudí, ale boli traja, keď išli z kostola takže žalovaná mohla niečo povedať. Bývajú
od seba cca 2 km, takže keby žalovaná chcela kedykoľvek by prišla.
Čo sa týka pracovnej pozície manželky tak tam vykonávala všetko, prebiehali tam nejaké súdne spory
a bolo to 4 roky alebo aj viac zavreté a keďže mala v tej oblasti skúsenosti, tak robila všetko - všetku tú
agendu aby sa to rozbehlo, aby to malo nejaký chod. A niekedy tam aj on chodieval pomôcť, pretože

tam boli samé ženy, ale zamestnaný tam nebol. Aby sa ten hotel dostal do povedomia, tak manželka
robila všetko - hlavne to riadenie, ale potom aj v kuchyni a všade.
Na začiatku sa manželka určite bála, že príde o prácu, určite mala pochybnosti, lebo sa nevie kto ako
urobí. Dokázaním toho všetkého (kontrolou účtovníctva) tú svoju nevinu preukázali a manželka tam
ostala naďalej pracovať. Tie nepravdivé údaje, ktoré boli oznámené na jeho manželku sa vyvracali najprv

ústne, že to nie je pravda, ale to môže rozprávať každý. Potom však, keď jej povedali, že tie peniaze tam
berie tak už tým účtovníctvom - tou prácou, ktorú si vzala aj domov. Robila to aj mimo pracovných hodín.
O predmetnom e-maile sa dozvedel tak, že mu ho ukázala jeho manželka. Ten e-mail vedeli aj ich
deti. Nevie o tom, či sa ďalšie osoby o tom (e-maile) dozvedeli - asi nie. Je to nepríjemné a zostalo
to v ich rodine. Ten prvý dojem z e-mailu bol taký, že bol poriadne naštvaný. Na Okresnom úrade

vtedy, keď sa prejednával priestupok žalovanej, prítomný nebol. Proti žalovanej on osobne nijaké právne
kroky neurobil. Dôvodom prečo sa rozhodol nič nepodniknúť bola spoločná dohoda. Je málo zdatný v
počítačoch,takženikomuničnepísal,možnobytoporiadneaninevedel.Nešielsaanivyhrážať.Veľakrát
bol na tých stavbách mimo domova a niekedy bol 7 mesiacov v roku preč. Od manželky nechcel, aby
ho uviedla, či už v konaní o priestupku ako navrhovateľa, resp. aby ste aj v tejto žalobe vystupoval ako

žalobca, manželka sa tým zaoberala.

12. Súd zamietol vykonať žalujúcou stranou navrhnutý dôkaz, a to výsluch X. D. (v čase napísania e-
mailu nadriadená žalobkyne), nakoľko sa týkal okolností, ktoré bolo možné zistiť aj inak. Súd vychádzal z
toho, že ak samotná žalobkyňa nepreukázala, že by zaslanie predmetného e-mailu malo negatívny vplyv

na jej pracovnú pozíciu, resp. trvanie jej vtedajšieho pracovného pomeru, bol by výsluch jej vtedajšej
nadriadenej k tejto otázke neúčelný a nadbytočný, pričom označená svedkyňa by podľa názoru súdu
nemohla vniesť viac svetla do skutkových okolností prípadu než ako súd zistil z vyššie označených
dôkazov.

13. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
každý má právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.14. Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

15. Občiansky zákonník právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako jednotné právo,
ktorého obsahom v občianskoprávnej oblasti je zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby

a jej všestranný slobodný rozvoj. Ide o zásadné rozvedenie a konkretizáciu článkov 7,8,10,11,13
a 14 Listiny základných práv a slobôd. V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujúce
jednotlivé práva zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých stránok osobnosti fyzickej osoby
ako neoddeliteľných súčastí fyzickej a psychicko-morálnej integrity osobnosti. Zákon však neposkytuje
ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je

spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti, či už v rodine, na
pracovisku, na verejnosti, alebo vo verejných funkciách. Neoprávneným je taký zásah do osobnosti
fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, teda právnym poriadkom. Ku vzniku
občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby
podľa § 13 Občianskeho zákonníka musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka

existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo
ohrozeníosobnostifyzickejosobyamorálnejintegrite,tentozásahmusíbyťneoprávnený(protiprávny)a
musí existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosťou (protiprávnosťou zásahu). Fyzická
alebo právnická osoba môže byť zodpovedná za nemajetkovú ujmu na osobnosti inej fyzickej osoby iba
vtedy, ak neoprávnený zásah, spočívajúci v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby skutočne

vyvolala.

16. V zmysle ustálenej judikatúry (1 Cz 32/1978) predpokladom úspešného uplatnenia práva na
ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, jednak to, že zásah bol objektívne
spôsobilý, aby z neho vznikla ujma na právach chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka.

Obidva uvedené predpoklady musia byť splnené. Občianskoprávna ochrana sa poskytuje len proti takým
neoprávneným zásahom, ktoré sa dotýkajú mravnej integrity osobnosti občana tým, že môžu znížiť
jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahov k spoluobčanom a ohroziť jeho postavenie
a uplatnenie v spoločnosti. Pritom nie je rozhodujúce, akým spôsobom došlo k takémuto zásahu do
mravnej integrity osobnosti občana; ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka chránia totiž

občana proti rozširovaniu nepravdivých alebo znižujúcich tvrdení bez rozdielu, či k takýmto tvrdeniam
došlo písomne, tlačou, rozhlasom televíziou a pod. Nie každý neoprávnený zásah do práva na ochranu
občianskej cti bude však objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením §
11 Občianskeho zákonníka. Bude záležať najmä na prostredí, v ktorom k zásahu došlo, na subjekte
zásahu, na objekte zásahu, na jeho obsahu, pokiaľ išlo o skutkové tvrdenia na intenzite a na ostatných

okolnostiach, za ktorých bol urobený. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa však
nevyžadujevyvolanienásledkov,alestačí,žezásahbolobjektívnespôsobilýnarušiťaleboohroziťpráva,
chránenéustanovením§11Občianskehozákonníka.Ktakémutozáverumôžesúddôjsťlenpoposúdení
všetkých okolností prípadu.

17. Vychádzajúc z konštantnej judikatúry, na ktorú poukázala aj žalovaná strana (Rc 13/2013)
podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej
ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú;

pritom nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu
takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj
každá iná fyzická osoba.18. Z ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka podmienkou priznania náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch je v prvom rade skutočnosť, že morálna satisfakcia sa s ohľadom na okolnosti
konkrétnehoprípadujavíakonepostačujúca,pričomvdôsledkuzásahumusídôjsťkzníženiudôstojnosti

alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere. Posúdenie splnenia tejto podmienky je predmetom
voľnej úvahy súdu, ktorý musí vychádzať z jednotlivých okolností, ako aj z celkovej povahy konkrétneho
prípadu. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov je objektívnym kritériom posúdenia
dôvodnosti priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zistenie, či by za konkrétnej situácie,
za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, vzniknutú nemajetkovú ujmu

vzhľadom na jej intenzitu, rozsah a trvanie ako závažnú pociťoval každý nachádzajúci sa na mieste a
v postavení postihnutej fyzickej osoby (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS
154/2011).

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež judikoval (Rc 30/2003), že pokiaľ ide o vyjadrenie miery,
akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej

reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba
zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie. Iba v prípade, ak
sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej
miere v zmysle § 13 ods. 2 OZ, môže byť fyzickej osobe výnimočne subsidiárne priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým zisteniam: Dňa
8.1.2014 o 11.02 hod. bolo z emailovej adresy [email protected] žalovaná zaslala p. Ing.
W. J. predmetný e-mail. Napriek tomu, že predmetný e-mail nebol súdu predložený, súd považuje túto
skutočnosť za nespornú, nakoľko nielenže to vyplýva z vyjadrenia samotnej žalovanej a jej právnej

zástupkyne, ale i z rozhodnutia Okresného úradu Námestovo - odbor všeobecnej vnútornej správy, č.
OU-NO-OVVS-2014/09859-172-P-Ká z 11.11.2014 o priestupku - právoplatným toho istého dňa (č.l.
10-12) - /ďalej aj len „rozhodnutie o priestupku“/, ktorým je súd v zmysle § 193 CSP viazaný. Ako
vyplýva aj z označeného rozhodnutia o priestupku predmetný e-mail bol napísaný v mužskom rode
a nebol podpísaný. Aj vzhľadom na skutočnosť, že k stotožneniu pisateľa tohto e-mailu s osobou

žalovanej došlo až v rámci trestného konania, čo nasvedčuje skutočnosti, že adresát e-mailu Ing. W. J.
nevedel, kto je jeho odosielateľom (a pisateľom), považoval súd zhodne so stranou žalujúcou za e-mail
anonymný. Predmetný e-mail žalovaná odoslala len Ing. W. J., ktorý ho následne na základe vlastného
uváženia preposlal konateľke spoločnosti BMVR, s.r.o. X. D., v ktorej spoločnosti bola zamestnaná
žalobkyňa. Následne X. D. s týmto e-mailom oboznámila žalobkyňu - ukázala jej ho a vytlačený v

listinnej podobe ho odovzdala žalobkyni. Žalobkyňa s týmto e-mailom oboznámila svojho manžela a
deti. Následne žalobkyňa iniciovala trestné konanie (teda s predmetným e-mailom boli oboznámené aj
príslušné orgány činné v trestnom konaní), v ktorom bolo zistené, že e-mail bol odoslaný z e-mailovej
adresy patriacej žalovanej. Predmetné trestné konanie bolo ukončené tak, že predmetná vec bola
odovzdaná príslušnému orgánu na prejednanie priestupku.

21. Označeným rozhodnutím o priestupku (bod 20. tohto rozsudku) bola žalovaná uznaná vinnou za
spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) zákona
číslo 372/1990 Zb., ktorého sa dopustila ublížením na cti žalobkyne na tom, skutkovom základe, že dňa
8.1.2014 v čase o 11:02 hod. z obec Y. z e-mailovej adresy [email protected] žalovaná

zaslala p. Ing. W. J., ktorý je majiteľom Penziónu S. v X. a ktorý penzión prenajal spoločnosti BMVR,
s.r.o., ktorej konateľkou je X. D., v ktorej spoločnosti je zamestnaná žalobkyňa s miestom výkonu práce
Penzión S. v X., e-mail s obsahom: „Ahoj W.. Srdečne Vás pozdravujem a prajme všetko najlepšie v
Novom roku. Strašne ma serie aký si zase naivný a dáš sa oklamať novými príživníkmi. Daj si pozor,
účtujú napr. len ubytovanie, strava im ide do vrecka, urob si tam len malú previerku a zistíš, že I. bol nič

oproti C.. Zdravím ešte raz a mrzí ma, že som ti to tak musel napísať“, kde skutočnosti, ktoré v tomto e-
maile uviedla, a to, že žalobkyňu a jej rodinu nazvala „príživníkmi“ a to, čo uviedla, že aby si dal Ing. J.
pozor, že účtujú napr. len ubytovanie, strava im ide do vrecka považuje žalobkyňa za ohováranie jej a jej
rodiny, pretože toto sa nezakladá na pravde a žiaden dôkaz o tom nemá a ani nemôže mať, čo žalobkyňu
urazilo na cti. Za uvedený priestupok bola žalovanej uložená sankcia - pokuta vo výške XX,-Eur a bola

jej uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednávaním priestupku vo výške 16,-Eur.

22. Podnetom pre začatie priestupkového konania bolo teda prijatie uznesenia Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Dolný Kubín č. ORP-440/TV-DK-2014, právoplatným 7.7.2017, ktorým bolapredmetná vec žalobkyne odovzdaná správnemu orgánu podľa § 197 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku. Z označeného rozhodnutia o priestupku vyplýva, že žalobkyňa so žalovanou nebola ochotná
v tejto veci uzavrieť zmier. Obvinená - t.j. v tomto konaní žalovaná pred správnym orgánom uviedla,

že je pravdou, že dňa 8.1.2014 o 11:02 hod. z miesta svojho trvalého bydliska zaslala z e-mailovej
adresy [email protected] Ing. W. J. e-mail s obsahom, ako jej bolo oznámené v obvinení.
Ďalej uviedla, že žalobkyňa a jej rodinu nemala nazvať príživníkmi, toto jej je ľúto, chce sa žalobkyni
ospravedlniť a ostatné skutočnosti, ktoré uviedla, za týmito si stojí, avšak pred správnym orgánom nevie
tieto svoje tvrdenia, a to, že účtujú napr. len ubytovanie, strava im ide do vrecka, preukázať, ak bude mať

záujem p. W.. J., o tomto ho bude bližšie informovať. Tiež uviedla, že svoje konanie ľutuje a v budúcnosti
sa takto správať nebude. Zároveň uviedla, že s navrhovateľkou - žalobkyňou je ochotná uzavrieť zmier.

23. Z prednesu i výpovede žalobkyne ako i výpovede svedka jednoznačne vyplynulo, že predmetný
e-mail preukázateľne nemal žiaden dopad na pracovnú sféru žalobkyne, ktorá sama uviedla, že jej
zamestnávateľka X. D. obsahu e-mailu neverila, sama jej navrhla, že dokážu nepravdivosť tvrdení

obsiahnutých v e-maile vykonaním spoločnej inventúry, a presvedčila žalobkyňu, aby pracovný pomer
neukončovala - dokonca ju prosila, aby zostala v pracovnom pomere. Tento pozitívny a ľudský prístup
zamestnávateľky žalobkyne potvrdil aj manžel žalobkyne - svedok C. C. (bod 11. tohto rozsudku). Tento
svedok taktiež uviedol, že nevie o tom, či došlo k nejakému konkrétnemu, reálnemu, negatívnemu
prejavu spoločnosti vo vzťahu k jeho manželke (žalobkyni), k jeho rodine alebo osobne k nemu v

nadväznosti na tento skutok. Nikto na neho ani žalobkyňu neukazoval, ani im nenadával. Samotný
svedok C. C., hoci podľa označenia „C.“ sa e-mail, vzťahoval aj na neho, žiadne právne ani iné
kroky vo vzťahu k žalovanej nepodnikol. Tak žalobkyňa ako aj jej manžel - svedok C. C. v podstate
zhodne potvrdili, že v súvislosti s predmetným e-mailom tak zo strany zamestnávateľa žalobkyne,
ako i najbližšieho okolia, či spoločnosti, v ktorej sa pohybujú, neboli vo vzťahu k nim osobne alebo k

ich deťom adresované žiadne konkrétne reakcie negatívneho charakteru, či pracovnoprávne postihy
ani realizované akékoľvek iné konanie, ktoré by spôsobilo zásadné zmeny v ktorejkoľvek oblasti ich
života, či života žalobkyne. Žalobkyňa v tomto pracovnoprávnom vzťahu zotrvala podľa vlastného
vyjadrenia ešte dva roky po tom, čo k doručeniu predmetného e-mailu došlo a pracovný pomer ukončila
dobrovoľne na základe vlastného rozhodnutia výpoveďou. Z výpovedí tak žalobkyne ako i jej manžela -

svedka C. C.A. tiež jednoznačne vyplynulo, že napriek absencii akýchkoľvek konkrétnych negatívnych
reakcií z ich pracovného, či spoločenského prostredia, mali pochybnosti o úprimnosti správania sa
okolia, nakoľko predpokladali, že predmetný e-mail mohol ovplyvniť úsudok priamo zainteresovaných
(dvoch osôb z pracovného prostredia žalobkyne). Tak žalobkyňa ako i jej manžel subjektívne pociťovali
narušenie dôvery, pričom sa u nich prejavili pochybnosti o úprimnosti prejavených pozitívnych reakcií

zainteresovaných, ktoré však nemali podklad v žiadnom konkrétnom konaní, či správaní, ale len v ich
vlastných obavách.

24. V posudzovanom prípade súd považoval za primárne rozhodujúce, že k protiprávnemu konaniu
žalobkyne došlo prostredníctvom súkromnej e-mailovej komunikácie, prostredníctvom ktorej bola

žalovanou odoslaná anonymná súkromná správa len jednej osobe, ktorá na základe vlastnej úvahy
túto správu iniciatívne preposlala ďalšej osobe - zamestnávateľke žalobkyne. Takéto konanie žalovanej
nepochybne nemá charakter zverejnenia ako to má na mysli § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Žalovaná teda svoje výhrady voči žalobkyni zjavne nemienila riešiť na verejnosti, resp. verejne
(medializáciou, prostredníctvom sociálnych sietí, či prostredníctvom súkromnej komunikácie s väčším

počtom osôb). Nemožno tiež nezobrať do úvahy, že predmetný e-mail bol minimálne vo vzťahu k
žalobkyni považovaný za anonymný, v súvislosti s čím súd dáva do pozornosti, že v zmysle platnej
právnej úpravy sa anonymné podania v prevažnej miere ani nevybavujú a príslušné orgány (i verejnej
správy), či inštitúcie nie sú povinné ani oprávnené sa nimi zaoberať (napr. § 62 ods. 2 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch, § 31 ods. 3 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, § 13 ods. 8

zákona č. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv, § 22 ods. 2 písm. b/ zákona č. 176/2015 Z.z. o
komisárovi pre deti a pre osoby so zdravotným postihnutím, § 13 ods. 2 písm. d/ zákona č. 391/2015
Z.z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, § 14a ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní
a retransmisii). Výnimku v tomto smere (t.j. zaoberanie sa aj anonymnými podaniami) predstavuje
zákon č. 307/2014 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti,

v zmysle ktorého sa za podnet považuje aj anonymné oznámenie. V posudzovanom prípade teda v
podstate záviselo od úvahy prvotného adresáta predmetného e-mailu Ing. W. J., či predmetný e-mail
odignoruje alebo sa ním bude zaoberať sám alebo ho prepošle ďalej. Tvrdenie uvedené v žalobe, podľa
ktorého „žalovaná si musela byť vedomá, že p. Ing. W. J. bude informovať p. X. D.“ považuje súd zahypotetické, rovnako tak ako i potenciálnu úvahu, že Ing. W. J. sa nemusel (a nemal) anonymným e-mail
vôbec zaoberať, pretože nemožno vylúčiť, že anonymné podanie obsahujú nepravdivé tvrdenia, keďže
jeho pisateľ chcel zostať neznámy (nemal odvahu sa podpísať). Záver súdu nemôže byť založený na

hypotetických predpokladoch a domnienkach ako ani na skutočnostiach, ktoré nemožno vylúčiť, keďže
v zásade vylúčiť nie je možné takmer nič a spravidla v prevažnej miere vždy existuje viac potenciálnych
alternatív- z hľadiska logiky akceptovateľnou je potom taká úvaha, v zmysle ktorej nič nenasvedčuje
opaku záveru konštatovaného súdom, resp. že vyhodnotenie dôkazného materiálu vedie z konkrétnych
dôvodov k určitému záveru.

25. O ďalšie šírenie predmetného e-mailu sa postarala samotná žalobkyňa, ktorá s ním oboznámila
svojho manžela a deti a následne i príslušné orgány činné v trestnom konaní. V nadväznosti na
uvedené súd poukazuje na to, že tvrdenia, ktoré boli prednesené za okolností, za ktorých nehrozilo ich
zverejnenie, a z tohto dôvodu nemohlo dôjsť ani k zníženiu vážnosti fyzickej osoby napríklad medzi
spoluobčanmi, nie sú spôsobilé narušiť alebo ohroziť práva chránené § 11 Občianskeho zákonníka

(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30Cdo 701/2011 zo 17.10.2012).

26. Súd v žiadnom prípade nezľahčuje protiprávne konanie žalovanej, ktorého sa vo vzťahu k žalobkyni
dopustila,čobolokonštatovanévpriestupkovomkonaní,kdesprávnyorgándospelkzáveru,žekonaním
žalobkyne došlo k ublíženiu na cti formou urazenia. Predmetom tohto konania je posúdenie splnenia

podmienok pre priznanie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

27. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a litery zákona zohľadňujúc konštantnú
judikatúru súd dospel k záveru, že ak by aj ničím nepodložené tvrdenia žalovanej obsiahnuté v
ňou napísanom e-maile - teda v súkromnej korešpondencii adresovanej primárne jedinej osobe, boli

spôsobilé narušiť alebo ohroziť práva žalobkyne chránené § 11 Občianskeho zákonníka, žalujúcou
stranou nebola v súdnom konaní preukázaná reakcia, vyvolaná týmto zásahom v rodinnom, pracovnom
či inom prostredí žalobkyne, ktorá by svedčila o znížení dôstojnosti alebo vážnosti žalobkyne v
spoločnosti v značnej miere v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výskyt takejto konkrétnej
v realite sa prejavenej reakcie nebola žalujúcou stranou ani tvrdený. Tvrdenia obsiahnuté v žalobe,

v zmysle ktorých „predmetný e-mail ovplyvnil súkromný život, pracovný život, ale aj sociálny život
žalobkyne, a to nie na krátky čas“...;“ údaje, ktoré o nej oznámila žalovaná ... u jej nadriadených o nej
vytvorili zlý a negatívny obraz“ tak ostali len vo všeobecnej vágnej rovine bez konkretizácie konkrétnych
prejavov takýchto vplyvov v živote žalobkyne - a to tak vo sfére pracovnej, súkromnej ako i v sociálnej.
Z tvrdení žalobkyne ani len nevyplynulo, že by predmetný e-mail mal narušiť rodinné vzťahy žalobkyne

v takom smere, že by sa jej rodina správala k nej inak ako obvykle, resp. aj v tejto situácii pri nej
nestála a pod. Taktiež z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, na základe čoho (akých konkrétnych
skutočností) žalujúca strana dospela ku konštatovaniu o ovplyvnení sociálneho života žalobkyne, o to
viac ak obsah predmetného e-mailu podľa vyjadrenia žalobkyne i jej manžela nemal byť ďalej šírený,
pričomakbyajvspoločnostišírenýboltaknebolotvrdené,žesatakstaloopätovnýmkonanímžalovanej.

V posudzovanom prípade z objektívneho hľadiska teda nemožno vysloviť záver, že dôstojnosť a vážnosť
osobnosti žalobkyne bola konaním žalovanej znížená v značnej miere. Skutočnosti, o ktoré žalobkyňa
opiera svoj nárok, považuje súd len za jej subjektívne pocity, ktoré neboli vyvolané žiadnym prejavom
jej okolia.

28. Vo všeobecnosti je z interakcií medzi jednotlivcami zrejmé, že rôzni jedinci majú rôzne nastavenú
mieru akou sa ich osobne dotýkajú udalosti, konanie, či správanie okolia, obsah verbálnej i neverbálnej
komunikácie atď.. Dôkazom toho je i fakt, že žalobkyňa subjektívne pociťovala konanie žalovanej
omnoho intenzívnejšie a senzitívnejšie ako jej manžel, ktorý vo vzťahu k žalovanej nepodnikol žiadne
kroky - zostal pasívny. Vo všeobecnosti platí, že nie je možné ovplyvniť všetko, čo sa deje, ale možno

ovplyvniť to, ako na to reagujeme. Je isté, že existujú aj jedinci, ktorých by sa nepravdivé tvrdenie
zaslané anonymne súkromnou korešpondenciou úzkemu okruh osôb, počet ktorých neprevyšuje dve,
tak bytostne nedotklo. Ako už bolo vyššie uvedené (bod 17. tohto rozsudku) meradlom opodstatnenosti
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nemôžu byť subjektívne pocity dotknutej osoby.

29. Vo vzťahu k námietke žalujúcej strany, že žalovaná aj svojimi vyjadreniami v tomto konaní pokračuje
v uvádzaní nepravdivých údajov smerom k žalobkyni a zásahoch do osobnostných práv žalobkyne, súd
podotýka, že vyjadrenia žalovanej produkované v tomto konaní považuje za prostriedok jej procesnej
obrany v tomto konaní.30. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.
V súdenej veci nedošlo k takému závažnému zásahu do osobnosti žalobkyne, ktorý by vyžadoval

satisfakciu aj prostredníctvom inštitútov ochrany osobnostných práv žalobkyne. Súd len stručne
podotýka, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nemá ani charakter „občianskoprávneho trestu“,
ktorý by mal eventuálne dopĺňať sankciu uloženú v inom konaní (trestnom, či priestupkovom).

31. O trovách konania (výrok II. tohto rozsudku) rozhodol súd (§ 262 ods. 1 CSP) podľa § 255

ods. 1 CSP, pričom vychádzal z toho, že žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, keďže žalobe
žalobkyne nebolo vyhovené (bola zamietnutá), preto jej súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania (v prípade, že tieto budú žalovanou
uplatnené, čo je ponechané na vôľu samotnej žalovanej) bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).