Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sa/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200257
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou, v

právnej veci žalobcu L.. H. C., nar. X.. M. XXXX, trvale bytom O. ul. č. XX, XXX XX N. N., právne
zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Sibírska ul. č. 4,
831 02 Bratislava 3, proti žalovanému Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova
ul. č. 8, 831 04 Bratislava 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-24-30-2/2017-
OdSP zo 14. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia so sídlom v Bratislave (prvostupňový

orgán verejnej správy) č. VÚSZ-65301005480309-39/2017 z 27. marca 2017 bol žalobcovi podľa
§ 105 ods. 4 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene
niektorých zákonov zvýšený od 1. marca 2015 výsluhový dôchodok zo sumy 699,25 EUR mesačne
na sumu 747,52 EUR mesačne, čím došlo k zmene rozhodnutia uvedeného orgánu verejnej správy
č. VÚSZ-65301005480309/27 zo 16. februára 2015. Podľa § 105 ods. 4 písm. b) v spojení s ust.
§ 68 ods. 1 a 3 cit. zákona bol jeho výsluhový dôchodok od 1. júla 2015 zvýšený zo sumy 747,52
EUR mesačne na sumu 751,51 EUR mesačne, čím došlo k zmene rozhodnutia totožného subjektu

č. VÚSZ-65301005480309 zo 17. júna 2015. Podľa rovnakých zákonných ustanovení bola suma
výsluhového dôchodku žalobcu od 1. júla 2016 zvýšená zo sumy 751,51 EUR mesačne na sumu 752,67
EUR mesačne, čím došlo k zmene rozhodnutia č. VÚSZ-65301005480309 z 15. júna 2016. Zároveň
bola uvoľnená výplata doplatku výsluhového dôchodku žalobcu za obdobie od 1. marca 2015 do 30.
apríla 2017 vo výške 1 252,02 EUR podľa § 105 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z.z.
2 7 S a / 9 / 2 0 1 7 - 2 -

2. Uvedené odôvodnil skutočnosťou, že jeho rozhodnutím č. VÚSZ-65301005480309/27 zo 16. februára
2015 bol žalobcovi nesprávne znížený výsluhový dôchodok od 1. marca 2015 zo sumy 747,52 EUR
mesačne na sumu 699,25 EUR mesačne a v dôsledku uvedeného bol následne nesprávne zvýšený
od 1. júla 2015 a od 1. júla 2016, čo bolo zistené kontrolou dávkového spisu žalobcu, vykonanou 3.
marca 2017. K nesprávnemu zníženiu výsluhového dôchodku došlo na základe nesprávnej právnej
úvahy, že rozhodnutie VÚSZ č. 65301005480309-VÚSZ/DO2 z 2. augusta 1999, ktorým bol žalobcovi

od 30. apríla 1998 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení je právne neúčinné, pretože bolo vydané v čase účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z. o
sociálnom zabezpečení vojakov, ktorý v ust. § 103 ods. 1 vylúčil aplikáciu zákonných ustanovení §§
130 - 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení na vojakov, z čoho prvostupňový orgánverejnej správy vyvodil, že žalobcovi bol od 1. januára 2007 rozhodnutím VÚSZ-65301005480309 z 29.
októbra2007nesprávnezvýšenývýsluhovýdôchodokpodľa§143dzákonač.328/2002Z.z.osociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov, pretože toto zákonné ustanovenie predpokladalo nové určenie sumy

starobného dôchodku, ktorý bol vypočítaný z upraveného priemerného mesačného zárobku 4 076,- Sk,
a to bez jeho obmedzenia. Keďže považoval priznanie starobného dôchodku za právne neúčinné, za
nesprávne považoval aj jeho zvýšenie rozhodnutím z 29. októbra 2007 zo sumy 13 740,- Sk mesačne
na sumu 15 300,- Sk mesačne a takto nesprávne zvýšená suma jeho výsluhového dôchodku bola ďalej
valorizovaná a naposledy v mesiaci február 2015 mu bol vyplatený vo výške 747,52 EUR. To znamená,

že výsluhový dôchodok, ktorého výšku menil nesprávne považoval za starobný dôchodok. Rozhodnutie
zo 16. februára 2015 ( o znížení výsluhového dôchodku) nadobudlo právoplatnosť, opravný prostriedok
nebol podaný.

3. Uvedené nesprávne zníženie sumy výsluhového dôchodku rozhodnutím zo 16. februára 2015
prvostupňový orgán verejnej správy odstránil cit. rozhodnutím z 27. marca 2017 (bod 1) s tým, že

žalobcovi od 1. marca 2015 patrí zvýšený výsluhový dôchodok vo výške 747,52 EUR mesačne, t.j. vo
výške pred jeho znížením, ktorý následne od 1. júla 2015 valorizoval na 751,51 EUR mesačne a od
1. júla 2016 na 752,67 EUR mesačne podľa § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov spôsobom, ktorý bol v odôvodnení rozhodnutia uvedený. Za obdobie od 1. marca
2015 do 30. apríla 2017, kedy sa žalobcovi vyplácal výsluhový dôchodok v nižšej sume, než mu patril,

rozhodol o uvoľnení výplaty doplatku vo výške 1 252,02 EUR a zúčtovanie súm výsluhového dôchodku
tvorilo prílohu rozhodnutia.

4. Žalobca sa voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolal. Namietal jeho
zmätočnosť, pretože nebolo odpoveďou na jeho žiadosť o prepočítanie a zvýšenie starobného dôchodku

za ďalšie obdobie dôchodkového poistenia s tým, že na základe nesprávnych údajov, poskytnutých
Sociálnej poisťovni - ústrediu Vojenským úradom
2 7 S a / 9 / 2 0 1 7 - 3 -

sociálneho zabezpečenia, že je poberateľom starobného dôchodku podľa § 132 ods. 1 zákona o
sociálnom zabezpečení (zákon č. 100/1988 Zb.) mu bol odňatý starobný dôchodok zo všeobecného
systému dôchodkového poistenia. Tvrdil tiež, že údaje v rozhodnutí nebolo možné skontrolovať,
pretože nebol stanovený počiatočný vymeriavací základ, dátum priznania výsluhového dôchodku ani
zákonné ustanovenia, z ktorých sa pri výpočte výsluhového dôchodku vychádzalo a neobsahovalo

ani zdôvodnenie, prečo mu nebol starobný dôchodok zvýšený podľa jeho žiadosti. Namietal vecnú
príslušnosť Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia rozhodnúť o jeho žiadosti o zvýšenie sumy
starobného dôchodku a žiadal, aby bola vec postúpená Sociálnej poisťovni - ústrediu za účelom
priznania starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia od dosiahnutia 60. roku veku až do roku 2010, dokedy pracoval. Poukázal na

to, že o starobný dôchodok žiadal len Sociálnu poisťovňu. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia o
priznanie starobného dôchodku nikdy nežiadal, pretože bol poberateľom výsluhového príspevku podľa
zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov. Tvrdil, že z napadnutého rozhodnutia
nevie, akú dôchodkovú, resp. výsluhovú dávku poberá, čo mu znemožnilo skontrolovať vecnú správnosť
odvolaním napadnutého rozhodnutia.

5. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, sekcia ľudských zdrojov (druhostupňový orgán verejnej
správy) svojím rozhodnutím č. SEĽUZ-24-30-2/2017-OdSP zo 14. júna 2017 odvolanie žalobcu voči
prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
Zopakoval obsah prvostupňového rozhodnutia a dôvody podaného odvolania a po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia z vecného i právneho hľadiska a preskúmaní výpočtu zvýšenia (valorizácie)
žalobcovho výsluhového dôchodku dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie obsahuje
všetky zákonné náležitosti podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a nezistil dôvod
na jeho zrušenie alebo zmenu. Skutkové zistenia prvostupňového orgánu verejnej správy doplnil a
uviedol, že žalobca bol dňom 31. januára 1985 prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania,

pretože vo vojenskej činnej službe dosiahol vekovú hranicu stanovenú v brannom zákone. Rozhodnutím
Krajskej vojenskej správy z 30. mája 1985 č. 54803/2-1985 mu bol od 1. februára 1985 podľa § 33 ods. 1
zákonač.76/1959Zb.oniektorýchslužobnýchpomerochvojakovvzneníneskoršíchpredpisovpriznaný
príspevok za službu, v ktorom mu bolo zhodnotených 26 ukončených rokov služby v ozbrojených silácha tento mu bol podľa platnej právnej úpravy priebežne zvyšovaný. Od 1. mája 1998 bol podľa § 89 ods.
2 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov transformovaný na výsluhový dôchodok a
rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65361005480309 z 15. augusta bol podľa

§ 125 ods. 13 zák. č. 328/2002 o sociálnom zabezpečení policajtov opäť transformovaný na výsluhový
dôchodok podľa tohto zákona (č. 328/2002) a zvýšený o 10% - zo sumy 8 102,- Sk na sumu 8 913,- Sk
a k 1. marcu 2015 bol na základe jednotlivých valorizačných zvýšení upravený na sumu 747,52,- Eur.
2 7 S a / 9 / 2 0 1 7 - 4 -

6. Na základe žiadosti z 18. júna 1999 bol Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia č.
65301005480309-VÚSZ/DO2 z 2. augusta 1999 priznaný žalobcovi od 30. apríla 1998 starobný
dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa podľa
§ 91 zákona č. 114/1998 Z.z. od 1. mája 1998 a následne aj na základe ust. § 125 ods. 13 zákona
č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov od 1. júla 2002 transformoval tiež na výsluhový

dôchodok.

7. Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné, pretože odvolaním napadnutým rozhodnutím bola
vykonaná úprava výšky jeho výsluhového dôchodku (s poznámkou: za ktorý sa považuje jeho starobný
dôchodok), pretože k jeho zníženiu od 1. marca 2015 došlo na základe nesprávneho posúdenia

skutkového stavu veci a odvolaním napadnutým rozhodnutím došlo k náprave tohto stavu. Doplnil,
že o zvýšení starobného dôchodku žalobcu za ďalšie obdobie jeho dôchodkového poistenia od
dosiahnutia fyzického veku 60 rokov až do roku 2010 rozhodne Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia
v samostatnom konaní.

8. Správnou žalobou, doručenou tunajšiemu správnemu súdu 6. júla 2017 sa žalobca domáhal zrušenia
žalobou napadnutého druhostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a vrátenia veci uvedenému
subjektu na ďalšie konanie, alternatívne rozhodnutia správneho súdu vo vlastnej kompetencii a uplatnil
si právo na náhradu trov konania.

9. Namietal nedostatočné poučenie orgánu verejnej správy ohľadom možnosti podania opravného
prostriedku, nesprávne skutkové tvrdenia ohľadom ním podanej žiadosti o priznanie starobného
dôchodku, keď tvrdil, že o starobný dôchodok požiadal len Sociálnu poisťovňu - ústredie, ktorá mu
vyhovela priznaním pomerného starobného dôchodku podľa § 26a zákona o sociálnom zabezpečení
(zákon č. 100/1988 Zb.), nesprávnosť rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní

26Sd/87/2015, nesprávnosť informácií poskytovaných Sociálnej poisťovni ústrediu Vojenským úradom
sociálneho zabezpečenia ohľadom jemu vyplácaného starobného dôchodku podľa § 132 zákona o
sociálnom zabezpečení, nesprávnosť údajov ohľadom trvania jeho zamestnania a služobného pomeru.
Tvrdil, že Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia mu je vyplácaný výsluhový dôchodok podľa §
89 zákona č. 114/1998 Z.z., preto má mať aj naďalej nárok na pomerný starobný dôchodok a nesúhlasil

s tvrdením prvostupňového orgánu verejnej správy, že dôchodok, ktorý mu vypláca je starobným
dôchodok podľa § 132 zákona o sociálnom zabezpečení (zákon č. 100/1988 Zb.). Tento subjekt o
starobný dôchodok vôbec nepožiadal, keďže bol poberateľom výsluhového príspevku, ktorý sa od 1.
mája 1998 podľa zákona č. 114/1998 Z.z. zmenil na výsluhový dôchodok. Namietal tiež nesprávne
označovanie dávok, vyplácaných Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia. Vyjadril názor, že má

právo na prepočítanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia za celé
obdobie dôchodkového
2 7 S a / 9 / 2 0 1 7 - 5 -

poistenia, ktoré získal, s tým, že výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov nie je starobným dôchodkom ani obdobným dôchodkom, na ktorý by bolo
možné aplikovať Dohovor č. 128 o starobných, invalidných a pozostalostných dávkach. Zdôraznil, že
výsluhový príspevok nie je vzhľadom na iný spôsob jeho výpočtu rovnocenný výsluhovému dôchodku,
priznanému podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Predpokladom vzniku nároku na výsluhový príspevok

bola výsluha rokov, tj. trvanie služobného pomeru počas určeného minimálneho počtu rokov a nebol
viazaný na dovŕšenie určitého veku. Nestotožnil sa s tvrdeniami Krajského súdu v Banskej Bystrici v
konaní 26Sd/87/2015, že pokiaľ mu vznikol nárok na starobný dôchodok počas platnosti V. časti zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení na vojakov z povolania, ktorý mu bol priznaný aj vyplácanýVojenským úradom sociálneho zabezpečenia, nemá nárok na pomerný starobný dôchodok podľa § 26
zákona o sociálnom zabezpečení zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Mal záujem na
poberaní pomerného starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového poistenia naďalej

a výsluhového dôchodku z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia, pretože poberaním dávok
len od Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia došlo u neho k finančnej strate. V tejto súvislosti
tvrdil, že poberanie výsluhového dôchodku podľa § 89 ods. 2 zákona č. 114/1998 Zb. nevylučuje nárok
na pomerný starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne zvlášť, keď o starobný dôchodok Vojenský
úrad sociálneho zabezpečenia nikdy nepožiadal. Nesprávne mu bol preto pomerný starobný dôchodok

odňatý, hoci on žiadal o jeho prepočítanie za celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal až do
roku 2010. Domáhal nápravy stavu tak, že od Sociálnej poisťovne bude poberať starobný dôchodok a od
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia výsluhový dôchodok. Namietal nedostatočné odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo 14. novembra 2017 žiadal žalobu v celom

rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP). Tvrdil, že
žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonné formálne a obsahove náležitosti, najmä, ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov
a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Vo veci bol zistený skutočný stav a zo
zistených skutkových okolností boli vyvodené správne právne závery. Žalobou napadnuté rozhodnutie

považoval za zrozumiteľné a náležite odôvodnené.

11. Uviedol, že podaná žaloba neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti a to najmä dôvody žaloby,
z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje
napadnuté výroky žalobou napadnutého rozhodnutia za nezákonné a tiež označenie dôkazov, ak ich

navrhujevykonať.Tvrdil,žepodanoužalobounebolnapadnutýobsahvžalobeoznačenéhorozhodnutia,
teda správnosť zvýšenia jeho výsluhového dôchodku ale skutočnosť, že žalobca nie je poberateľom
starobného dôchodku
2 7 S a / 9 / 2 0 1 7 - 6 -

ale je poberateľom výsluhového dôchodku. Poukázal na ust. § 134 ods. 1 SSP, podľa ktorého je
správny orgán viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Zopakoval skutkové zistenia a právne dôvody, ktoré
boli aj obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia. Doplnil, že dňa 18. júna 1999 bola Vojenskému
úradu sociálneho zabezpečenia doručená žiadosť žalobcu o starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný

právoplatným rozhodnutím VÚSZ č. 65301005480309-VÚSZ-DO2 2. augusta 1999 podľa § 132 ods. 1
písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení spätne k 30. aprílu 1998 vo výške 6 220,- Sk
mesačne a podľa § 91 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov bol transformovaný
na výsluhový dôchodok a zvýšený o 12% na sumu 6 967,- Sk. Starobný dôchodok vo výške, v akej mu
k 30. aprílu 1998 patril sa podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov považuje

za výsluhový dôchodok. K doplneniu žaloby sa nevyjadril, pretože podľa jeho názoru žalobca márne
zmeškal lehotu na rozšírenie alebo doplnenie dôvodov žaloby.

12. Žalobca v podanej replike k vyjadreniu žalovaného zopakoval skutkové tvrdenia uvedené aj v
podanej žalobe. Doplnil, že o starobný dôchodok z I. a II. kategórie funkcií Vojenský úrad sociálneho

zabezpečenia nikdy nepožiadal, pretože žiadal len o priznanie pomerného starobného dôchodku
Sociálnu poisťovňu ústredie za odpracované roky v „civile“. Poukázal na rozhodnutie Sociálnej
poisťovne - ústredie z 2. septembra 1999 (správne má byť zrejme 22. októbra 1999) o priznaní
pomerného starobného dôchodku, na rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 27.
júna, 2. augusta, 29. septembra 2009 a z 15. augusta 2002, ktorými dokumentoval, že vo veci jeho

dôchodkových a výsluhových nárokov Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nerozhodoval správne,
pretože starobný dôchodok, naposledy zvýšený zo sumy 6 967,- Sk na sumu 7 413,- Sk rozhodnutím
VÚSZ č. 65301005480309 z 2. augusta 1999 mu bol vyplatený len jedenkrát a to 8. septembra 1999
( správne zrejme 9. 10. 1999 - č.l. 33 spisu) a pred a po tomto dátume mu bola vyplácaná len suma
6 867,- Sk, zodpovedajúca výsluhovému dôchodku podľa § 89 ods.2 z. č. 114/1998 Z.z., čo podložil

výpismi z bankového účtu zo septembra 1999 a augusta 2000 a ďalších zo septembra 2000, januára,
februára, júla a augusta 2002 ( č.l. 36-40 spisu), z ktorých vyplynulo už aj valorizačné zvýšenie.
Tvrdil, že podľa žalobou napadnutého rozhodnutia a aj v konaniach jemu predchádzajúcich žalovaný
začal valorizovať jeho výsluhový dôchodok (pôvodný príspevok za službu) ako keby bol poberateľomstarobného dôchodku podľa § 132 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Dal do pozornosti
správneho súdu aj tú skutočnosť, že spätným priznaním starobného dôchodku od 30. apríla 1998 mu
vo výpočte jeho sumy nebolo zohľadnených 13 odpracovaných mesiacov. Poukázal na ust. § 195 ods.

1 a 2 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním
rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať
potrebné podklady a objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či
svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania a tvrdil, že jej zisťovania boli povrchné. Tiež
poukázal na postup vyplývajúci zo zákona o sociálnom poistení § 178 ods. 1 písm. d), § 184 ods.1,5,

§ 185 ods.1 ohľadom
2 7 S a / 9 / 2 0 1 7 - 7 -

začatia konania o dôchodkových dávkach a ohľadom náležitostí žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky.
Poukázal tiež na ust. § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 ( Správny poriadok), z ktorého vyplýva, že správne

orgány sú povinné postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby
mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať a tiež ich povinnosť poskytovať im pomoc a poučenia,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli ujmu a tvrdil, že žalovaný v súlade s uvedeným
nepostupoval. Nedostatkami v činnosti orgánu verejnej správy - žalovaného došlo na strane žalobcu k
vzniku právnej neistoty.

13. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona
č. 162/2015 Z.z. (SSP) na 28. marca 2018.

14. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii a podanú správnu žalobu

odôvodnil skutočnosťou, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože je nepreskúmateľné,
nezrozumiteľné a neobsahuje dostatok dôvodov. Tvrdil, že sa len javí, že dôvody podanej žaloby
nesmerujú voči žalobou napadnutému rozhodnutiu, pretože rozhodnutia, ktoré boli vydané vo veci jeho
dôchodkových nárokov sa navzájom podmieňujú a predložené dokumenty sú previazané. Tvrdil, že mu
nešloovalorizáciudôchodkovejdávky,aležiadal,abydostalvýsluhovýdôchodokodMinisterstvaobrany

SR a to z titulu pôvodne priznaného príspevku za službu, ktorý sa na základe ďalších právnych úprav
zmenil na výsluhový príspevok, neskôr na výsluhový dôchodok a aktuálne je „starobným dôchodkom“.
Uviedol, že určitú dobu dostával aj pomerný starobný dôchodok, avšak mu bol odňatý a nedostáva zaň
žiadnu náhradu. Žiadal, aby mu bol znova priznaný pomerný starobný dôchodok alebo aby dostával
adekvátnu náhradu tejto dôchodkovej dávky, v ktorej bude započítané celé obdobie jeho dôchodkového

poistenia, ktoré získal, pretože doposiaľ mu nebolo započítané celé obdobie jeho dôchodkového
poistenia, preto aj žalobou napadnuté rozhodnutie nezodpovedá realite. Uviedol, že od Vojenského
úradu sociálneho zabezpečenia dostáva v súčasnosti len jedno finančné plnenie a to 752,67 EUR
mesačne od 1. júna 2015. Zdôraznil, že zo Sociálnej poisťovne boli na účet Ministerstva obrany
Slovenskej republiky prevedené určité finančné prostriedky, z ktorých bol jeho starobný dôchodok

zvýšený len o 19,- EUR potom, čo mu bol odňatý pomerný starobný dôchodok, ktorý dostával vo vyššej
sume. Zdôraznil, že po skončení služby vojaka z povolania bol zamestnaný v civilnom zamestnaní a
toto obdobie jeho dôchodkového poistenia nebolo doteraz nijakým spôsobom zohľadnené vo výške
dôchodkovej dávky a zohľadnené nebolo ani obdobie jeho poľnohospodárskej výpomoci rodičom ani
jeho štúdium na škole pracovných záloh v Košiciach. Zdôraznil, že príspevok za službu mu bol priznaný

ako dávka za dožitie určitého veku, ktorý on prežil a pokiaľ by sa táto dávka mala považovať za starobný
dôchodok, tak vyjadril názor, že práve o starobný dôchodok bol pripravený.

15. Žalovaný sa pridržiaval obsahu podaného vyjadrenia zo 14. novembra 2017
2 7 S a / 9 / 2 0 1 7 - 8 -

a trval na tom, že skutkové a právne odôvodnenie podanej žaloby bolo nedostatočné. S ohľadom
na žalobcom namietanú nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, že napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v súlade so Správnym poriadkom. Predmetom podanej žaloby bolo

preskúmanie rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktorým došlo k spätnému
zvýšeniu výsluhového dôchodku žalobcu s tým, že prvostupňový orgán verejnej správy opravil „chybu vo
výpočte starobného dôchodku žalobcu, považovaného za výsluhový dôchodok z roku 2015“. O priznaní
výsluhového dôchodku nie je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky kompetentné rozhodovať. Knámietke, týkajúcej sa výšky starobného dôchodku, ktorý bol transformovaný na výsluhový dôchodok
sa vyjadril tak, že rozhodnutie o priznaní tejto dôchodkovej dávky je právoplatné a preto ho už nie je
možné napadnúť riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Uviedol, že starobný dôchodok,

ktorý sa transformoval na výsluhový dôchodok považuje za dávku výsluhového zabezpečenia. Nevedel
sa vyjadriť k otázke, či žalobca poberá od Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia aj inú dávku.
Nemalvedomosťaniotom,čiužbolovydanérozhodnutieozhodnoteníďalšiehoobdobiadôchodkového
poistenia žalobcu, ktoré získal po vzniku nároku na starobný dôchodok.
16. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru

vojaka z povolania dňom 31. januára 1985. Od 1. februára 1985 mu bol priznaný podľa § 33 ods. 1
zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov príspevok za službu vo výške 1
900,- Kčs. Príspevok za službu sa podľa čl. 2 ods. 5 zákona č. 226/1992 Zb. považoval za výsluhový
príspevok a od 1. mája 1998 podľa § 89 ods. 2 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení
vojakov sa považoval za výsluhový dôchodok. Za výsluhový dôchodok sa považoval aj od 1. júla
2002 podľa § 126 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene

niektorých zákonov. Tento výsluhový dôchodok (pôvodný príspevok za službu) bol k 1. marcu 2015
na základe jednotlivých valorizačných zvýšení upravený na sumu 747,52 EUR mesačne, čo vyplynulo
z chronológie jednotlivých rozhodnutí o valorizácii tejto výsluhovej dávky, z žalobcom predložených
výpisov z bankového účtu a podporené tvrdením žalobcu, že mu je vyplácaná len 1 dávka Vojenským
úradom sociálneho zabezpečenia a to výsluhový dôchodok, pôvodne príspevok za službu. Priznaný

starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
(priznaný k 30.04.1998 vo výške 6 220,- Sk a zvýšený od 01.05.1998 na sumu 6 967,-Sk), naposledy
zvýšený od 1. júla 1999 zo sumy 6 967,- Sk mesačne na 7 413,- Sk mesačne) mu bol vyplatený 9.
októbra 1999 podľa výpisu z bankového účtu (č.l.33 spisu), čo bolo podľa tvrdenia žalobcu len jedenkrát.
Z výpisov z účtu, ktoré žalobca predložil a to z 2. júla 2002 (č.l.39 spisu) a z 5. augusta 2002 (č.l.40 spisu)

vyplynulo, že vyplatená suma zodpovedala valorizácii výsluhového dôchodku (pôvodného príspevku za
službu), čo vyplynulo z citácie ust. § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. v rozhodnutiach o valorizácii,
ktorý sa vzťahoval na pôvodné príspevky za službu, následne považované podľa § 89 ods. 2 zákona č.
114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov za výsluhové dôchodky 2 7 S a / 9 / 2 0 1 7 - 9 -

i z vyplatenej sumy, ktorá zodpovedala jeho valorizácii (postupné zvýšenia od 01.07.1999 zo sumy 4
492,- Sk na 6 867,- Sk, potom 7 439,-Sk, potom 8 102,- Sk, potom 8 913,- Sk...).
17. Dňa 18. júna 1999 bola Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia doručená žiadosť podpísaná
žalobcom o priznanie starobného dôchodku s tým, že tento žiadal priznať od 9. júna 1999. Bolo mu
vyhovené rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65301005480309-VÚSZ/DO2 z

2. augusta 1999, ktorým mu bol podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení priznaný k 30. aprílu 1998 starobný dôchodok vo výške 6 220,- Sk mesačne s tým, že od
1. mája 1998 sa mu podľa § 91 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov namiesto
doterajšieho starobného dôchodku priznáva výsluhový dôchodok, ktorý bol zároveň zvýšený na 6 967,-
Sk mesačne, tj. o 12 % jeho sumy, ktorá žalobcovi patrila ku dňu účinnosti zákona č. 114/1998 (tj. k 1.

máju 1998). Starobný dôchodok, považovaný za výsluhový dôchodok mu bol priznaný z I. a II. kategórie
funkcií s tým, že bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol fyzický vek 57 rokov, pričom vykonával
najmenej 20 rokov službu v I. a II. kategórii funkcií (7 rokov v I. kategórii funkcií, 13 rokov v II. kategórii
funkcií). V prílohe rozhodnutia bolo uvedené, že žalobcovi nárok na starobný dôchodok podľa § 132
ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. vznikol 9. júna 1996, tj. pri dosiahnutí fyzického veku 57 rokov

a dôchodok mu bol priznaný od 30. apríla 1998. Zohľadnené mu bolo obdobie dôchodkového poistenia
od 28. októbra 1958 do 30. apríla 1998 a to v I. kategórii funkcií 7 rokov, v II. kategórii funkcií 19 rokov
a v III. pracovnej kategórii 11 rokov. Bol obmedzený najvyššou výmerou 6 220,- Sk mesačne. Priznaný
starobný dôchodok sa podľa § 125 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. odo dňa účinnosti tohto zákona, tj. od
1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona (328/2002) vo výške, v akej patril ku

dňu účinnosti tohto zákona, pretože išlo o starobný dôchodok profesionálneho vojaka, ktorého služobný
pomer trval najmenej 15 rokov a vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa doterajších predpisov,
ktorý trval aj ku dňu účinnosti tohto zákona.
18. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov mal žalobca nárok na starobný dôchodok, priznaný Vojenským úradom sociálneho

zabezpečenia od 30. apríla 1998, ktorý sa považoval za výsluhový dôchodok (§ 125 ods. 4 zák.
č 328/2002) a tiež na príspevok za službu (ktorý sa na základe vyššie uvedených právnych úprav
zmenil na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. - 125 ods.13). Z obsahu predloženéhoadministratívneho spisu nebolo zrejmé, či žalobca poberá od VÚSZ jednu alebo dve dávky alebo z akého
dôvodu ich nepoberá a k tejto otázke sa nevedel vyjadriť ani žalovaný.
19. Žalobca bol tiež poberateľom pomerného starobného dôchodku od 9. júna 1999, ktorý mu bol

priznaný Sociálnou poisťovňou - ústredie rozhodnutím z 28. októbra 1999 podľa § 26a ods. 1 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vo výške 2 798,- Sk mesačne na základe jeho žiadosti z XX.
júna 1999. Pre účely jeho priznania mu bolo 2 7 S a / 9 / 2 0 1 7 - 10 -

zohľadnené obdobie dôchodkového poistenia od 18. roku veku do vzniku nároku na pomerný starobný

dôchodok v rozsahu 14 rokov a 249 dní, pričom bol zohľadnený len výkon jeho zamestnania v III.
pracovnej kategórii. Následne, na základe jednotlivých valorizačných zvýšení i z dôvodu získania
ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku bola suma jeho pomerného
starobného dôchodku (považovaného za starobný dôchodok) priebežne zvyšovaná. Z uvedeného je
zrejmé, že pomerný starobný dôchodok bol Sociálnou poisťovňou žalobcovi priznaný po priznaní nároku
na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení - od 9. júna 1999,

tj. od dovŕšenia jeho fyzického veku 60 rokov, hoci naň nemal nárok, pretože mal nárok na starobný
dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení, keďže dôchodkový vek 57
rokov, s ohľadom na výkon služby v I. a II. kategórii funkcií v rozsahu 20 rokov dovŕšil do 30. apríla
1998, dokedy sa V. časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vzťahovala na sociálne
zabezpečenie vojakov z povolania. S ohľadom na uvedené mu nárok na pomerný starobný dôchodok

nevznikol, čo vyplývalo z ust. § 20 zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého má občan podľa
dĺžky zamestnania a podľa dosiahnutého veku nárok buď na starobný dôchodok alebo na pomerný
starobný dôchodok. Keď žalobca žiadosťou z 24. októbra 2014 Sociálnu poisťovňu požiadal o zvýšenie
sumy jeho starobného dôchodku, bola jeho žiadosť rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 39X6097400 0
z 19. januára 2015 zamietnutá s tým, že pri priznaní pomerného starobného dôchodku bola započítaná

celá doba poistenia, ktorú získal, preto nebolo možné jeho žiadosti o zvýšenie pomerného starobného
dôchodku vyhovieť a nebolo mu možné priznať ani ďalší starobný dôchodok, podľa všeobecných
predpisov o sociálnom zabezpečení. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. 26Sd/87/2015-85
zo 7. apríla 2016 uvedené rozhodnutie odporkyne zrušil, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V rozhodnutí uviedol, že Sociálna poisťovňa

nebola vecne príslušná na konanie a rozhodovanie o žiadosti žalobcu o priznanie starobného, resp.
pomerného starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení a na konanie a rozhodovanie
o jeho žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku, pretože žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok
za účinnosti V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorou bola založená vecná
príslušnosť na rozhodovanie o dávkach dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania v prospech

Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia a týmto subjektom mu bol starobný dôchodok aj priznaný,
preto o žiadosti žalobcu o zvýšenie sumy starobného dôchodku môže konať a rozhodnúť len Vojenský
úrad sociálneho zabezpečenia. Preto Sociálnu poisťovňu usmernil, že túto žiadosť má postúpiť vecne
príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie, tj. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.
20. Podľa tvrdenia žalobcu mu bol na základe uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej

Bystrici pomerný starobný dôchodok Sociálnou poisťovňou odňatý a žiadosť žalobcu z 29. októbra 2014,
ktorá bola pôvodne adresovaná Sociálnej poisťovni bola postúpená 12. júla 2016 Vojenskému úradu
sociálneho zabezpečenia. Na základe postúpenia 2 7 S a / 9 / 2 0 1 7 - 11 -

tejto žiadosti prvostupňovému orgánu verejnej správy bolo začaté konanie prvostupňového orgánu

verejnej správy - Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktoré vyústilo do vydania rozhodnutia 27.
marca 2017. O uvedenom bol žalobca informovaný a bolo mu dané poučenie pred vydaním rozhodnutia
listom Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 10. marca 2017.
21. Podľa § 105 ods. 4 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov dávka
výsluhového zabezpečenia sa zvýši odo dňa, od ktorého jej zvýšenie patrí, najviac 3 roky spätne odo

dňa zistenia, že sa dávka vyplácala v nižšej sume ako patrí.
22. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30.
júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti
od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanovených vo všeobecných predpisov o sociálnom
poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 a 11.

23. Podľa ods. 3 cit. zákonného ust. výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí
ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisov o
sociálnom poistení a čísla 30 a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficientza 15 rokov trvania služobného pomeru sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania
služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2.
24. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65301005480309/27 zo 16. februára

2015 bol žalobcovi podľa § 105 ods. 7 a ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. znížený výsluhový dôchodok
od 1. marca 2015 zo sumy 747,52 EUR mesačne na sumu 699,25 EUR mesačne a voči uvedenému
rozhodnutiu sa žalobca neodvolal. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že k zníženiu sumy
výsluhového dôchodku došlo preto, že rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 29.
októbra 2007 došlo nesprávne k jeho zvýšeniu od 1. januára 2007, považujúc tento výsluhový dôchodok

za starobný dôchodok, ktorého sumu bolo treba upraviť podľa § 143d zákona č. 328/2002 Z.z., pretože
pôvodne bola jeho suma vypočítaná z upraveného mesačného zárobku 4 067,- Sk a mala sa novo určiť
z priemerného mesačného zárobku určeného podľa ods. 3 a 4, bez obmedzení vyplývajúcich z ods.
1. Následne, v rámci preskúmavaného konania prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím z 27.
marca 2017 svoje pochybenie, keď sa mylne domnieval, že rozhodnutím z 29. októbra 2007 zvyšoval
starobný dôchodok, odstránil rozhodnutím z 27. marca 2017 tak, že odo dňa zníženia sumy výsluhového

dôchodku, tj. od 1. marca 2015 ho zvýšil na sumu pred znížením a následne ho valorizoval podľa vyššie
cit. zákonných ustanovení § 68 ods. 1 a 3, v spojení s ust. § 105 ods. 4 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z.
Z obsahu spisu je zrejmé, že starobný dôchodok žalobcu, ktorý mu bol Vojenským úradom sociálneho
zabezpečenia priznaný, nebol vypočítaný z upraveného 2 7 S a / 9 / 2 0 1 7 - 12 -

priemerného mesačného zárobku 4 067,- Sk, len jeho suma bola obmedzená najvyššou výmerou.
Zvýšenie od 1. januára 2007 sa podľa rozhodnutia z 29. októbra 2007 týkalo výsluhového dôchodku a to
podľa chronológie zvyšovania súm výsluhového dôchodku, pôvodne priznaného príspevku za službu.
25.Odstránenienesprávnehozníženiasumyvýsluhovéhodôchodku(rozhodnutímzo16.februára2015)
prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy z 27. marca 2017 bolo správne, vychádzajúc zo

zníženia sumy výsluhového dôchodku zo sumy 747,52 EUR mesačne na 699,25 EUR mesačne, ktoré
bolo určené právoplatným rozhodnutím zo 16. februára 2015. Prvostupňový orgán verejnej správy
následne sumu výsluhového dôchodku (pôvodného príspevku za službu) valorizoval od 1. júla 2015, od
1. júla 2016 spôsobom, ktorý je predpokladaný v ust. § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. s tým,
že suma zvýšenia bola realizovaná správne tak, ako bola v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia

orgánu verejnej správy konkretizovaná. Od 1. júla 2015 bola suma výsluhového dôchodku zvýšená,
vychádzajúc z hodnoty 5,20 EUR mesačne (Opatrenie MPSVaR č. 295/2014 Z.z.), tj. pevnej sumy
zvýšenia starobného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ktorá bola správne
vydelená číslom 30 a následne vynásobená koeficientom 23, ktorý zodpovedal 26 rokom služby.
Uvedeným výpočtom patrilo zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcovi od 1. júla 2015 o 3,99 EUR

mesačne, tj. zo sumy 747,52 EUR mesačne na sumu 751,51 EUR mesačne a od 1. júla 2016, kedy
sa starobné dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení zvyšovali o pevnú sumu
1,90 EUR mesačne (Opatrenie MPSVaR č. 283/2015 Z.z.) mu rovnakým postupom patrilo zvýšenie o
1,46 EUR mesačne, tj. na sumu 752,67 EUR mesačne. Správne bol v súlade s ust. § 105 ods. 4 písm.
b) vypočítaný aj nedoplatok na sume výsluhového dôchodku za obdobie od 1. marca 2015 do 30. apríla

2017 vo výške 1 252,02 EUR s tým, že tento nedoplatok bol z hľadiska jeho výpočtu konkretizovaný
zúčtovaním súm výsluhového dôchodku, ktorý bol prílohou prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej
správy.
26. Žalovaný ako druhostupňový orgán verejnej správy postupoval správne, keď prvostupňové
rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil ako súladné so zákonom, pretože nesprávne zníženie

sumy výsluhového dôchodku od 1. marca 2015 bolo prvostupňovým orgánom verejnej správy správne
napravené a správne bola suma výsluhového dôchodku valorizovaná od 1. júla 2015 a od 1. júla 2016
so správne vyčísleným nedoplatkom.
27. Rozhodnutiu žalovaného je však potrebné vytknúť mätúcu informáciu, obsiahnutú na štvrtej
strane v 7. odseku jeho rozhodnutia a síce, že bola preskúmavaným rozhodnutím vykonaná úprava

výšky výsluhového dôchodku, za ktorý sa považuje starobný dôchodok odvolateľa ( v prvostupňovom
rozhodnutí tento údaj nebol uvedený). Uvedený údaj považoval správny súd s ohľadom na vyššie
uvedené dôvody za nesprávny, nešlo však o taký nedostatok odôvodnenia rozhodnutia, ktorý by
mal vplyv na jeho zákonnosť zvlášť, pretože pre posúdenie vecnej správnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia je podstatný jeho výrok. 2 7 S a / 9 / 2 0 1 7 - 13 -

28. V nadväznosti na uvedené je však potrebné dať za pravdu žalobcovi, že rôzne zaužívané označenie
jeho nárokov na finančné plnenie podľa zák. č. 328/2002 Z.z. je značne zmätočné a neprehľadné,
avšak pri dôslednom oboznámení sa s rozhodnutiami o priznávaní, a zvyšovaní súm uvedených nárokovje možné rozpoznať, o ktorý nárok (pôvodne priznaný starobný dôchodok alebo pôvodne priznaný
príspevok za službu, ktoré obidva sa považujú za výsluhové dôchodky podľa zákona č. 328/2002) ide.
29. Žalobná námietka, týkajúca sa nesprávneho a neúplného poučenia prvostupňového orgánu verejnej

správy o možnosti podania opravného prostriedku nebola dôvodná, pretože poskytnuté poučenie bolo
v súlade s ust. § 59 ods. 4 a § 47 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Nedôvodné
boli aj žalobné námietky žalobcu uvedené v bode 7 tohto rozsudku, pretože Vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia Sociálnej poisťovni - ústrediu správne oznámil, že žalobca je na základe podanej žiadosti
poberateľom starobného dôchodku podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom

zabezpečení. Jeho výšku z hľadiska započítaného obdobia dôchodkového poistenia nemohol krajský
súd v predmetnom konaní preskúmavať, pretože preskúmanie jeho zákonnosti nebolo predmetom
podanej správnej žaloby.
30. Vyhovieť nebolo možné ani jeho žalobnej námietke, týkajúcej sa nesprávneho odňatia pomerného
starobného dôchodku a neexistencii vecnej príslušnosti Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia
na rozhodovanie o jeho starobnom dôchodku, pretože rozhodnutie o odňatí pomerného starobného

dôchodku nebolo predmetom preskúmania na základe podanej správnej žaloby ( a v konaní nebola
preukázaná ani jeho existencia) a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia je v zmysle § 67 ods.
4 kompetentný rozhodovať o jeho starobnom dôchodku i o jeho zvýšení na základe jeho žiadosti
z 29. októbra 2014. Správny súd sa mohol v prebiehajúcom preskúmavacom konaní zaoberať len
zákonnosťou žalobou napadnutého rozhodnutia druhostupňového orgánu verejnej správy a z dôvodov

vyššie uvedených dospel k záveru, že žalobným námietkam žalobcu nebolo možné vyhovieť. Zároveň
preskúmavací súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, preto
žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
31. Dôvodné neboli ani výhrady žalovaného voči formálnym a obsahovým nedostatkom správnej žaloby
žalobcu, pretože podaná žaloba je osobitnou správnou žalobou v sociálnych veciach v zmysle § 6 ods.

2 písm. c) SSP a podľa § 202 ods. 2 SSP ju súd posudzuje neformálne, pretože ide o správnu žalobu
fyzickej osoby. Tiež nie je viazaný žalobnými bodmi a rozsah správnej žaloby fyzickej osoby aj jej dôvody
možno meniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu, čo vyplýva z ust. § 203 ods. 1 a 2 SSP.
32. Správny súd však dáva žalovanému do pozornosti, že zrejme doposiaľ nerozhodol o žiadosti žalobcu
o zvýšenie sumy jeho starobného dôchodku z 29. októbra 2014, ktorá mu bola postúpená Sociálnou

poisťovňou, na čo bolo v preskúmavanom konaní zo 2 7 S a / 9 / 2 0 1 7 - 14 -

strany žalobcu poukazované. Správny súd sa však uvedeným tvrdením v rámci preskúmania zákonnosti
žalobou napadnutého rozhodnutia nemohol zaoberať, pretože nebola podaná žaloba proti nečinnosti
správneho orgánu.

33. Záverom správny súd zdôrazňuje, že žalobcom uplatnené žalobné dôvody neboli spôsobilé
spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré súd považoval za zákonné s ohľadom na vyššie
uvedené odôvodnenie a napadnuté rozhodnutie preskúmal v celosti, pretože nebol viazaný žalobnými
bodmi (§ 203 ods. 2 SSP).
34. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého

správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Pretože žalobca v
konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438
ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods.
1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1
SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení

(§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných
náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podaniekasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti
zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).