Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117200014
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4117200014.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Boris Minksa, v konaní o návrhu navrhovateľa C.. W. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V., X. X na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., L. X,
za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry v Nitre, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 31. marca 2017, č. k. 13Ps/1/2017-11, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 31. marca 2017, č. k. 13Ps/1/2017-11 konanie
zastavil a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 235 ods. 1 až 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“).

2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal prvoinštančný súd na to, že navrhovateľ sa návrhom
doručeným súdu dňa 02.01.2017 domáhal, aby súd obmedzil spôsobilosti na právne úkony jeho babku

Z. B., nar. XX.XX.XXXX.

2.2.Uznesenímzodňa20.01.2017,č.k.13Ps/1/2017-5súdvyzvalnavrhovateľa,abyvlehote10dníodo
dňa jeho doručenia predložil lekársku správu o zdravotnom stave menovanej a zároveň ho poučil, že ak
v tejto lehote lekársku správu nepredloží, súd konanie zastaví. Navrhovateľ prevzal uznesenie súdu dňa
30.01.2017, avšak lekársku správu o zdravotnom stave menovanej nepredložil, preto súd postupoval

podľa § 235 ods. 3 CMP a konanie vo veci zastavil.

2.3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu.

3.1. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že
po doručení výzvy súdu podal na Okresný súd Nitra podanie zo dňa 08.02.2017 v predmetnej veci,

v ktorom navrhol svoju manželku za opatrovníka pre Z. B. a zároveň súdu uviedol, že nedisponuje
lekárskymi správami o zdravotnom stave jeho babky Z. B., nakoľko na všetky lekárske vyšetrenia pani
Z. B. sprevádza jej dcéra a ani nevedel, ktorí konkrétni lekári jeho babku ošetrujú. Z toho dôvodu pred
podaním návrhu na pozbavenie svojprávnosti, ako i po jeho podaní navštívil obvodného lekára ako i
špecialistov z oboru psychiatria pôsobiacich v meste Nitra, ktorí by mohli jeho babku ošetrovať , avšak
vzhľadom na ochranu osobných údajov a lekárskeho tajomstva mu žiadny z týchto lekárov neposkytol

údaje ani o zdravotnom stave, ani informáciu, či je jeho babka pacientkou toho ktorého lekára.3.2. Z uvedeného dôvodu požiadal o poskytnutie informácií o mene ošetrujúceho lekára pani B.
ako i o informáciu, či je pani B. liečená aj v psychiatrickej ambulancii a prípadné meno ošetrujúceho
lekára samotný Úrad nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý mu vo svojom stanovisku oznámil, že

nedisponuje informáciami týkajúcimi sa ošetrujúcich lekárov jeho babky pani B..

3.3. Citujúc ustanovenia § 35 a §36 Civilného mimosporového poriadku poukázal na skutočnosť, že
predmetné konanie pod sp. zn. 13Ps/1/2017 je konaním, ktoré možno začať i bez návrhu, a preto má za
to, že súd zo svojej úradnej moci mohol dopytovať obvodného lekára za účelom vyžiadania lekárskych

správ a informácie o zdravotnom stave pani Z. B. mohol súd zistiť aj v rámci konania vedeného na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17C/46/2011, kde navrhol vykonať znalecké dokazovanie ohľadne
zdravotného stavu pani Z. B..

4.1. Odvolateľ má za to, že na výzvu Okresného súdu Nitra zo dňa 20.01.2017 reagoval dostatočným
spôsobom, nakoľko z objektívnych dôvodov, vzhľadom na ochranu osobných údajov a lekárskeho

tajomstva nemôže disponovať lekárskymi správami pani Z. B..

4.2. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5.1. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry v Nitre, ktorý poukazujúc na
ustanovenia § 23 ods. 2 , § 231 a nasl. a § 35 Civilného mimosporového poriadku uviedla, že konanie o
spôsobilosti na právne úkony je nesporové konanie, kde úlohou súdu je zisťovať a objasňovať skutkový
stav veci, pričom toto konanie sa riadi zásadou oficiality (konanie vo veci možno začať aj bez návrhu
účastníkov konania, teda ex offo) a vyšetrovacou zásadou (súd zodpovedá za objasnenie skutkovej

podstaty veci).

5.2. V prípade, ak navrhovateľ nie je schopný súdu z objektívnych dôvodov (nedisponuje
lekárskymi správami o zdravotnom stave sovej babky Z. B., nepozná ošetrujúceho lekára, oslovení
lekári sa odvolávali na ochranu osobných údajov) predložiť lekársku správu o zdravotnom stave osoby,

o ktorej spôsobilosti sa koná (§ 235 ods. 2 CSP), povinnosťou súdu je v predmetnej veci vykonať
znalecké dokazovanie resp. pred znaleckým dokazovaním také dokazovanie, ktoré by smerovalo k
preskúmaniu odôvodnenosti uvedeného návrhu C.. M. (napr. výsluch navrhovateľa, výsluch osoby,
o ktorej spôsobilosť na právne úkony sa jedná- za predpokladu, ak to umožňuje jej zdravotný stav,
eventuálne iných osôb, ktoré označí navrhovateľ).

5.3. Okresná prokuratúra je toho názoru, že v uvedenej veci súd rozhodol predčasne a že posúdenie
spôsobilosti na právne úkony menovanej má byť predmetom ďalšieho dokazovania a na základe
výsledkov vykonaného dokazovania má súd vydať rozhodnutie vo veci samej. Nie je preto možné
akceptovať, aby súd bez vykonaného dokazovania, na základe návrhu navrhovateľa, sa nezaoberal

spôsobilosťou menovanej s odôvodnením, že nakoľko navrhovateľ v stanovenej lehote nepredložil
lekársku správu, tak súd konanie zastavil.

5.4. Na základe uvedeného považuje predmetné uznesenie súdu o zastavení konania za nezákonné a
nedôvodné, preto ho navrhol zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prevej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a CSP v spojení

s § 391 ods. 1 CSP je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo
postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 236 CSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal,
označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie,
poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

8. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít rozhodnutie súdu ako orgánu
verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska
odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom štruktúra odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v zákone. Výkladom tohto ustanovenia treba dospieť k
záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu

a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie
jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (strany sporu) a povinnosť (súdu) na náležité
odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je
esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Účelom odôvodnenia rozhodnutia

je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový
postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre
dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych
rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné.

9. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd
skúmal,čikonanievpredmetnejvecitakoutovadounetrpí.Osobitnesazameralnaskúmanie,čivkonaní
(ne)došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom, pod ktorou treba rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada
konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré
právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

10. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je
jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd
ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §

220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie
súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie
vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11.1. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ ako vnuk Z. B., nar. XX.XX.XXXX podal dňa 20. januára

2017 návrh na jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, dôvodiac jej vekom a dlhšie pretrvávajúcim
nepriaznivým zdravotným stavom, v dôsledku čoho je obava, že jeho babka nie je schopná objektívne
rozpoznať a posúdiť následky svojho konania a pre svoj zdravotný stav nie je spôsobilá vykonávať
právne úkony podľa svojej vážnej a slobodnej vôle.

11.2. Navrhovateľ uvádzal, že pred podaním návrhu neudržiava pravidelný kontakt so svojou babkou,
keďže on býva v V. a babka Z. B. býva v O.. Zdravotný stav Z. B. sa v priebehu posledných desiatich
rokov rapídne zhoršuje po fyzickej i po psychickej stránke, keďže má problém s pamäťou a nepamätá
si udalosti , ktoré sa odohrali v minulosti či v blízkej minulosti; v poslednom období čoraz častejšie
nerozoznáva osoby, a to ani z blízkej rodiny, ako sú jej vnuci. Ako dôkaz navrhoval vyšetrenie jej

psychického stavu. Vzhľadom na uvedené má dôvodnú obavu, aby si Z. B. svojimi úkonmi neprivodila
akúkoľvek ujmu, nakoľko vzhľadom na jej zdravotný stav môže vykonať také úkony, pri ktorých nebude
schopná rozpoznať následky s nimi spojené.11.3. Navrhol, aby súd spôsobilosť na právne úkony Z. B., rod. P. obmedzil tak, že nie je spôsobilá
samostatne konať a vystupovať pred úradmi a inštitúciami, nie je spôsobilá samostatne uzatvárať
zmluvy a dohody, nie je spôsobilá samostatne nakladať s nehnuteľnosťami a hnuteľným majetkom,

nie je spôsobilá samostatne preberať dôchodok a disponovať finančnými hotovosťami a majetkovými
hodnotami nad 10 EUR.

12. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.01.2017, č. k. 13Ps/1/2017-5 uložil navrhovateľovi C.. W.
M., aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia predložil súdu lekársku správu o zdravotnom stave

Z. B., nar. XX.XX.XXXX a toto uznesenie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 235 ods. 2 CMP.
Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ má na veci právny záujem, je náležitosťou návrhu
aj opísanie skutočností odôvodňujúcich oprávnenie na podanie návrhu, nakoľko navrhovateľ nepredložil
lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Navrhovateľa
poučil v zmysle § 235 ods. 3 CMP, že ak správu v stanovenej lehote nepredloží, súd konanie zastaví.

13. Na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 18.01.2017, aby navrhovateľ v lehote 10 dní oznámil, koho
navrhuje za procesného opatrovníka a koho za opatrovníka pre prípad obmedzenia spôsobilosti na
právne úkony Z. B., navrhovateľ listom zo dňa 08.02.2017 súdu oznámil, že za procesného opatrovníka
pre Z. B. navrhuje svoju manželku C.. X. M., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. 8, V., ktorá svojím
podpisom na uvedenom liste súhlasila s ustanovením za procesného opatrovníka. Za opatrovníka v

prípade pozbavenia spôsobilosti na právne úkony Z. B. navrhovateľ navrhol ustanoviť seba. Súdu
oznámil, že v súčasnej dobe nedisponuje lekárskymi správami o zdravotnom stave svojej babky, preto
žiadal konajúci súd o možnosť ich predloženia v lehote tridsať dní. V prípade, ak by samu lekárske
správy nepodarilo predložiť v stanovenej lehote, oznámi súdu meno ošetrujúceho lekára, resp. lekárov,
aby mohol tieto lekárske správy priamo vyžiadať od nich.

14. Súd prvej inštancie spis založil na kalendár 2 týždňov a následne na to napadnutým uznesením
konanie zastavil.

15. Podľa článku 12 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP) súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným
prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a
iných osôb.

Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 23 ods. 2 CMP ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí
konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v druhom diele Civilného mimosporového
poriadku v ustanoveniach § 231 až § 251.

17.Podľa§231CMPvkonaníospôsobilostinaprávneúkonysúdrozhodujeoa/obmedzeníspôsobilosti
fyzickej osoby na právne úkony, b/ zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c/
navrátení spôsobilosti na právne úkony.

Podľa § 233 ods. 1 CMP návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej

starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, o koho spôsobilosti sa má konať.

18.1. Ustanovenie § 233 ods. 1 CMP vymedzuje okruh aktívne legitimovaných subjektov, ktoré
oprávnených podať návrh na začatie konania o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby a o navrátení
spôsobilosti na právne úkony.

18.2. Pojem „blízke osoby“ je definovaný v ustanovení § 116 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom aleboobdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá
dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

18.3. Príbuznými osobami podľa § 116 OZ sú predovšetkým príbuzní v priamom rade (osoby, ktoré
pochádzajú jedna od druhej - rodičia a deti, prarodičia a vnuci.

19.1. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je u každej fyzickej osoby veľmi závažným zásahom do
jej základných práv a slobôd, a preto rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony môže vydať

jedine súd v osobitnom súdnom konaní a to výlučne z dôvodov, ktoré sú výslovne uvedené v zákone.

19.2. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov takýmto dôvodom môže byť iba tá skutočnosť, že fyzická osoba je v reálnom živote schopná
robiť iba niektoré právne úkony, pretože: a/ trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, b/
nadmerne požíva alkoholické nápoje, iné omamné prostriedky alebo jedy.

20. Podľa § 234 CMP návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
podania opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony
a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočností
odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich

navrátenie spôsobilosti na právne úkony.
Podľa § 235 ods. 1 CMP ak návrh na začatie konania podáva ten, kto má na veci právny záujem, je
náležitosťou návrhu aj opísanie skutočností odôvodňujúcich oprávnenie na podanie návrhu.

Súd môže navrhovateľovi podľa odseku 1 alebo navrhovateľovi, ktorým je blízka osoba, uložiť, aby v

lehote, ktorú mu súd určí, predložil lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa
koná (§ 235 ods. 2 CMP).

Ak navrhovateľ správu v lehote podľa odseku 2 nepredloží, súd konanie zastaví (§ 235
ods. 3 CMP).

21.1.Vprípade,aknávrhnaobmedzeniespôsobilostifyzickejosobypodávaináosoba,nežposkytovateľ
zdravotníckej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb, teda ak návrh podáva blízka osoba alebo
ten, kto má na veci právny záujem, súd môže tomuto navrhovateľovi uložiť povinnosť, aby predložil
lekársku správu o zdravotnom stave dotknutej fyzickej osoby. Účelom predloženia takejto lekárskej

správy je to, aby sa preukázala dôvodnosť podaného návrhu. Súd môže takéto lekárske vysvedčenia
požadovať spravidla vtedy, keď hrozí nebezpečenstvo šikanovania dotknutej fyzickej osoby zo strany
navrhovateľa a v takomto prípade vydá uznesenie, v ktorom navrhovateľovi určí lehotu na predloženie
lekárskej správy o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná a ak v tejto lehote ho súd
nebude mať k dispozícii, konanie zastaví podľa § 235 ods.3 CMP, čo sa stalo aj v tejto preskúmavanej

veci.

22. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v Občianskom súdom poriadku (zákon
č. 99/1963 Zb. ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v § 473 CSP) ustanovenie § 234
CMP vyžaduje, aby okrem všeobecných náležitostí upravených v § 127 CSP z návrhu vyplývalo, z

akých skutkových dôvodov navrhovateľ považuje návrh za dôvodný, a že použitie miernejších a menej
obmedzujúcich opatrení v danom prípade nie je možné. Navrhovateľ preto musí okrem iného uviesť
osobný stav posudzovaného, aký je jeho zdravotný stav, ako dlho jeho nepriaznivý zdravotný stav trvá, či
je možné v budúcnosti počítať so zlepšením, jeho rozpoznávacie schopnosti, každodenné fungovanie, či
využíva nejakú formu podpory, jeho spôsobilosť posúdiť potrebu zdravotných služieb, ako si predstavuje

usporiadanie svojej situácie do budúcna, aké riešenie preferuje, aká konkrétna závažná ujma mu hrozí
a prečo nepostačuje využitie miernejších opatrení.

23.1. V tejto predmetnej preskúmavanej veci ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2
CMP ), čo vyplýva z tej skutočnosti, že v zmysle Civilného sporového poriadku konanie možno začať bez

návrhu, pokiaľ to tento zákon nevylučuje, t.j. neustanovuje inak. Konanie nemožno začať bez návrhu,
pokiaľ zákon ustanoví, že sa môže začať len na návrh (napr. podľa § 87 CMP konanie o povolenie
uzavrieť manželstvo sa začína len na návrh). Ak však zákon neobsahuje odlišnú úpravu, konanie možno
začať aj bez návrhu.)23.2. Navrhovateľ v návrhu nezdôvodnil v zmysle § 234 CMP, aké iné menej obmedzujúce opatrenia v
tejto veci nie sú možné a tiež neuviedol, akým spôsobom doteraz žila a žije Z. B., ako si zabezpečuje
svoje každodenné potreby, či sa o ňu niekto stará alebo jej pomáha, keďže ona býva v O. a navrhovateľ

samanželkoubývavV.,pretohomalsúdprvejinštancievyzvaťnadoplnenienávrhu,prípadnepredvolať
za účelom doplnenia návrhu, keďže jeho návrh v plnej mier nezodpovedal ustanoveniu § 234 CMP
a poučiť ho, že ak k náprave nedôjde a pre tento nedostatok nebude môcť v konaní pokračovať,
návrh odmietne, a až po doplnení návrhu, kedy by boli súdu známe skutočnosti odôvodňujúce či
neodôvodňujúce zásah do spôsobilosti na právne úkony Z. B. a tiež ak by bolo súdu z návrhu známe ,

či nie sú možné iné menej obmedzujúce opatrenia vo vzťahu k Z. B., mal súd prvej inštancie posúdiť,
či ide alebo nejde zo strany navrhovateľa o šikanózny návrh a od toho mal odvíjať svoju úvahu o
tom, či navrhovateľovi ako blízkej osobe Z. B. uloží predložiť lekársku správu o jej zdravotnom stave.
Právoplatné uznesenie o uložení povinností navrhovateľovi predložiť lekársku správu o zdravotnom
stave Z. B. je uznesením o vedení konania , proti ktorému nie je prípustné odvolanie, a preto súd nie je
viazaný takýmto uznesením (§ 237 ods. 2 CSP a § 2 ods. 1 CMP)a môže ho sám zrušiť.

24.1. Súd prvej inštancie mal postupovať v naznačenom smere, pretože návrh na začatie konania o
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania,
ktorými sú podľa § 127 CSP, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis, aj osobitné náležitosti, ktorými sú: f/ opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah

do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a g/ zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia
nie sú možné.

24.2. Podľa úpravy zakotvenej v Civilnom sporovom poriadku musí teda ten, kto podáva návrh na
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, zdôvodniť, prečo toto krajné riešenie vôbec prichádza

do úvahy, a musí opísať, aké iné opatrenia sa snažil urobiť, aby mu predišiel. Zákonodarca tým
pravdepodobne chcel docieliť, aby sa navrhovateľ, hlavne v prípadoch návrhu na obmedzenie
svojprávnosti, dostatočne zoznámil s právnou úpravou a zvážil všetky možné alternatívy. Zastavenie
konania pre nepredloženie lekárskej správy o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná
by nemalo viesť k zastaveniu konania tam, kde by boli podmienky pre to, aby po zastavení konania súd

začal obdobné konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony i bez návrhu (ex offo), ak by tomu
zodpovedali okolnosti konkrétneho prípadu už z návrhu na začatie konania.

25. Ako už bolo uvedené, konanie o spôsobilosti na právne úkony sa môže začať aj bez návrhu. V takom
prípade súd vydá uznesenie o začatí tohto konania hneď, ako sa dozvie o odôvodnenom podozrení, že

u dotknutej fyzickej osoby existujú dôvody na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony. O existencii
týchto dôvodov sa súd dozvie spravidla na základe podnetu od nejakej ďalšej osoby (najčastejšie
vzdialenejšíchpríbuzných,kolegov,susedovapod.).Takýtopodnetpoprávnejstránkeniejenávrhomna
začatiekonaniaospôsobilostidotknutejfyzickejosobynaprávneúkonyanemázanásledokautomaticky
začatie tohto konania. Tento podnet je potrebné považovať iba za informáciu pre súd, že u dotknutej

fyzickej osoby podľa názoru oznamovateľa existuje dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
Súd vždy na začiatku preskúma dôvodnosť tohto podnetu a až v prípade potvrdenia dôvodnosti pristúpi
k vydaniu uznesenia o začatí konania.

26. Predloženie lekárskej správy o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná nie je

obligatórnou povinnosťou navrhovateľa konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony fyzickej
osoby, a preto ak súd z podrobného návrhu na začatie takéhoto konania zistí, že nejde o šikanózny
návrh , nemusel by od navrhovateľa vyžadovať predloženie lekárskej správy, tobôž nie v prípade, ak
navrhovateľ zdôvodní, že mu ošetrujúce lekár osoby, o ktorej obmedzení spôsobilosti na právne úkony
v konaní ide, neumožní ani len nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie a nieto ešte vydať lekársku

správu , pretože údaje pacienta sú chránené lekárskym tajomstvom bez súhlasu pacienta by ju získal
len veľmi ťažko.

27. Z judikatúry súdov vydanej ešte počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku vyplýva,
že „súd nebude požadovať lekárske vysvedčenie tam, kde by sa zdala podľa okolností prípadu taká

požiadavka zbytočná, alebo keď by iné okolnosti nasvedčovali tomu, že je vo všeobecnom záujme,
aby konanie bolo vykonané (kde by napr. mohlo dôjsť k ohrozeniu života či zdravia iných osôb).“ Súdy
by preto nemali automaticky žiadať predloženie lekárskej správy bez toho, aby dôsledne zvážili všetkyokolnosti konkrétneho prípadu. Predloženie lekárskej správy by malo byť ukladané len v prípadoch, keď
je z okolností zrejmé, že nie je dôvod uvažovať o zásahu do spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby.

28. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec neuviedol, či v danej veci ide o
šikanózny návrh zo strany navrhovateľa a v čom „šikana“ spočíva, nevyzval navrhovateľa na doplnenie
návrhu tak, aby zodpovedal ustanoveniu § 234 CMP a nezaoberal sa tým, či by okolnosti uvádzané v
návrhu na začatie konania odôvodňovali začať konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony Z.
B., čo robí napadnuté uznesenie aj nepreskúmateľným a svojím nesprávnym procesným postupom súd

prvej inštancie znemožnil navrhovateľovi uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva navrhovateľa na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť v
odvolacom konaní, preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

29. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyzvať navrhovateľa na doplnenie návrhu v zhora smere
naznačenom tak, aby zodpovedal ustanoveniu § 234 CMP a potom posúdiť, či jeho návrh odmietne

alebo konanie zastaví, ak dospeje k záveru, že by v danej veci neprichádzalo do úvahy začatie konania
ex offo o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony Z. B., alebo že ide o šikanózny návrh.

30. Podľa § 391 ods.2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).