Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 13, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 5C/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114210039
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1114210039.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v

právnej veci navrhovateľa: F. N., trvale bytom A. XX-XX/XX, XXX XX M. R., štátny občan SR proti
odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií SR, so sídlom Štefanovičova 5,
Bratislava o zaplatenie 31 936 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 3 000 Eur titulom nemajetkovej ujmy zastavuje.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 03.04.2014, doplneným na
výzvusúdupodľa§43ods.1Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen"O.s.p.")sanavrhovateľdomáhal
zaplatenia sumy 31 936 Eur s príslušenstvom odporcom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom štátneho orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb.

Návrh na začatie konania odôvodnil navrhovateľ tým, že na starne odporcu došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, spočívajúcemu v nečinnosti Ministerstva financií SR pri vykonávaní štátneho

dozoru nad kapitálovým trhom, čím došlo na strane odporcu k porušeniu povinnosti podľa §§ 36 a
37 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných fondoch, keď odporca nielenže nezabezpečil práva malých
akcionárov, ale svojimi úradnými postupmi ich obmedzil. Odporca nedokázal zabezpečiť, aby emitent
dodržal svoju povinnosť a vyhlásil verejný prísľub na odkúpenie všetkých verejne obchodovateľných
akcií VÚB Kupón podľa § 79a zákona č. 600/1992Zb. o cenných papieroch. Podľa navrhovateľa
Ministerstvo financiínepostupovalo podľa platných právnych predpisov, keď nepodalo žalobu na určenie
neplatnosti mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 19.07.1997 a to z dôvodov nesplnenia si

povinnosti emitenta, čím sa dopustilo nesprávneho úradného postupu. Odporca tak nesplnením si
povinnosti a nečinnosťou umožnil vznik novej spoločnosti P. I. IF, a.s., ale bez právneho základu,
na základe čoho majoritní akcionári odobrali vlastnícke právo drobných investorov na majetok VÚB
Kupón. Zbavenie drobných investorov ich majetku a nedodržanie oznamovacej a ponukovej povinnosti
považuje navrhovateľ za porušenie vlastníckych práv garantovaných Ústavou SR. Odporca tak svojou
nečinnosťou - nekonaním, nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom spôsobil
navrhovateľovi škodu vo výške 31 936 Eur pozostávajúcu zo sumy 21 936 Eur vypočítanej na základe

predpokladu, že hodnota jednej akcie mohla od roku 1997 do roku 2011 stúpnuť aj 30 násobne, teda
XX,XXxXXxXX akcií, ďalej zo sumy 10 000 Eur v podobe ušlého zisku za dividendy, úroky z omeškania
a nemajetkovú ujmu.Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 05.06.2014, doplnenom písomne dňa
18.02.2015, v ktorom žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom
vyjadrení vzniesol voči nároku navrhovateľa námietku premlčania, s odôvodnením, že navrhovateľ sa

o škode dozvedel dňa 30.04.2002 a preto je jeho nárok v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho úradným postupom
premlčaný. Podľa odporcu neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že sa o škode dozvedel dňa 29.07.2011.
Navrhovateľ musel vedieť, čo potvrdzuje aj v podanej žalobe, že je odo dňa 16.02.1996 vlastníkom
cenných papierov spoločnosti VÚB Kupón a sám predložil súdu dôkaz, list spoločnosti ISTROFIN,

a.s. označený ako "Žiadosť o informácie - odpoveď" zo dňa 30.04.2002, ktorým v konaní preukazuje
nesprávny úradný postup odporcu a potvrdzuje, že uvedená spoločnosť nové akcie nevydala.

Vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 19.01.2015 vzal navrhovateľ svoj návrh v časti náhrady
škody vzniknutej titulom nemajetkovej ujmy vo výške 3000 Eur späť, súd postupom podľa § 96 ods. 1
O.s.p., potom čo odporca vyslovil so zastavením konania v tejto časti súhlas, konanie zastavil

Súdvychádzalprirozhodovanízoskutkovéhostavuzistenéhovykonanýmdokazovanímnapojednávaní
konanom v termínoch 19.01.2015 a 13.3.2015 za prítomnosti navrhovateľa a odporcu, a to výsluchom
navrhovateľa, odporcu, resp. jeho povereného zástupcu, oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľ bol vo svojom návrhu povinný v zmysle § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť
k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením
dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd prejednal vec

v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými svoj žalobný návrh odôvodňoval

Nárokuplatnenýnavrhovateľomposúdilsúdakonárokuplatnenýzozodpovednostizaškoduspôsobenú
orgánom štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb, nakoľko k nesprávnemu úradnému postupu odporcu malo
podľa tvrdení navrhovateľa uvádzaných v návrhu dôjsť za účinnosti zákona č.58/1969 Zb.

Podľa § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci
plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym
úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa čl. 2 ods. 2,3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon
neukladá.

Podľa § 2,3 ods. 1 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch,

investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní
peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanovených
týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na
základe obmedzenia a rozloženia rizika / ďalej len kolektívne investovanie/ spôsobmi ustanovenými
týmto zákonom.

Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.

Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 prvá veta citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné
prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje

peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vydávaním akcií.
Súd s poukazom na § 132 O.s.p. vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho čo uviedliúčastníci, vec právne posúdil podľa citovaných zákonných ustanovení a dospel k záveru, že návrhu
navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Poukazujúc na námietku premlčania vznesenú odporcom bolo úlohou súdu v prvom rade posúdiť jej
dôvodnosť.Vznesenúnámietkusúdprávneposúdilspoukazomnaustanovenie §22ods.ods.1zákona
č. 58/1969 Zb. podľa ktorého, sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie
premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.

V zmysle citovaného ustanovenia plynie trojročná subjektívna premlčacia lehota odo dňa, kedy sa
poškodený o škode dozvedel.

Za účelom posúdenia dôvodnosti vznesenej námietky súd vyslúchol k tejto otázke účastníkov konania,
listom spoločnosti Istrofin, a.s. Bratislava zo dňa 30.04.20102 adresovaným navrhovateľovi (č.l. 18),

oboznámil sa s písomným stanoviskom navrhovateľa k vyjadreniu odporcu doručeným súdu dňa
30.10.2010 (č.l. 48), na základe čoho dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená odporcom je
d ô v ô d n á.

Základným predpokladom premlčania je okolnosť, že poškodený svoje právo nevykonal, to znamená

neuplatnil v stanovenej lehote žalobou podanou proti zodpovednému subjektu na súde.
Pre začiatok plynutia premlčacej lehoty pri nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je rozhodujúce, kedy sa poškodený dozvedel o vzniku škody, nie či kedy sa dozvedel o tom, že
šlo o postup nesprávny, prípadne v čom nesprávnosť spočívala. (Uznesenie NS ČR zo dňa 16.12.2009.,
sp. Zn. 25 Cdo 4151/2007)

Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sa premlčuje v jedinej, a to
subjektívnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody
dozvedel (tj. keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno dovodiť vznik škody a orientačne aj jej
rozsah), a nie v objektívnej premlčacej lehote podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka začínajúcej

okamihom, kedy ku škodnej udalosti došlo (k nesprávnemu úradnému postupu). (Rozsudok NS ČR zo
dňa 02.08.2011, sp. Zn. 28 Cdo 590/2011)

Pojem "dozvie sa o škode" (§ 106 Občianskeho zákonníka) vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o
protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková

ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť v peniazoch), aby
poškodený mohlo svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Začiatok plynutia subjektívnej doby
môže byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti o škode. (Rozsudok NS SSR zo dňa 20.04.1978, sp. zn.
3Cz 16/78)

V zmysle uvedených rezultátov je zrejmé, že začiatok plynutia premlčacej lehoty pri nároku na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné odvíjať od momentu, kedy je
poškodenému zrejmé nielen to, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ale aj že b jeho dôsledku
mu vznikla majetková škoda určitého rozsahu. V posudzovanom prípade sa navrhovateľ o vzniku
škody spôsobenej ním tvrdeným nesprávnym úradným postupom dozvedel z listu spoločnosti Istrofin,

a.s. zo dňa 30.04.2002, na základe ktorého mal súd za preukázané, že navrhovateľ sa listom bez
akýchkoľvek pochybností dozvedel, že nové akcie VÚB KUPÓN, IF, a.s. (pôvodne) neboli vydané, preto
už v tomto momente bolo možné na strane navrhovateľa dovodiť vznik škody a určiť jej rozsah. Tvrdenie
navrhovateľa, že sa o vlastníctve 20 akcií spoločnosti VÚB KUPÓN, IF, a.s. dozvedel až 29.07.2011
neobstojí, nakoľko sám v podanej žalobe tvrdí, že je vlastníkom uvedených akcií od roku 1996 a ako

vlastník mal kedykoľvek prístup k majetkovému účtu cenných papierov vedenom Strediskom cenných
papierov SR.

Odhliadnuc od uvedeného záveru súdu ohľadom premlčania dospel tento na základe vykonaného
dokazovania k záveru, že navrhovateľ v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal základný

predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to existenciu nesprávneho úradného postupu
odporcu a najmä vznik škody a jej údajnú výšku, za účelom preukázania ktorých napriek tomu, že
bol riadne poučený podľa ustanovenia § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. (ako vyplýva z písomného poučenia
doručeného navrhovateľovi spolu s predvolaním na pojednávanie) nepredložil žiaden relevantný dôkaz.Prvotným a nevyhnutným predpokladom úspechu účastníka v konaní o náhradu škody spôsobenej pri
výkoneverejnejmocinesprávnymúradnýmpostupom jepreukázanieexistencienesprávnehoúradného

postupu a rovnako preukázanie skutočnosti, že v príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom mu bola
spôsobená škoda.

V danom prípade sa navrhovateľ domáhal plnenia titulom náhrady škody, preto bolo potrebné, aby
preukázal, či mu vznikla škoda /majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch/, či sa odporca dopustil
nesprávneho úradného postupu /spočívajúci v činnosti alebo nečinnosti/ a či ku vzniku škody na strane
navrhovateľa došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym postupom odporcu. Štát zodpovedá za škodu
objektívne, bez ohľadu na zavinenie.

Nesprávnym úradným postupom sa podľa citovaného ustanovenia § 18 zákona č. 58/1969 Zb. chápe
akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v
súvislostisnímdôjdekporušeniupravidielustanovenýchprávnyminormamialebokporušeniuporiadku,
ktorý vyplýva z povahy, funkcie, cieľov tejto činnosti.

Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná v peniazoch.

Pri nárokoch na náhradu voči štátu podľa vyššie citovaného zákona č. 58/1969 Zb. sa vyžaduje, aby
osoba, ktorá si ju uplatnila preukázala všetky tri predpoklady pre priznanie nároku /škodu, nesprávny
úradný postup, príčinná súvislosť/ súčasne. Pri absencii čo i len jedného z predpokladov pre vznik

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nie je možné navrhovateľovi
právo na plnenie od odporcu priznať.

Navrhovateľ v konaní ako už bolo uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal vznik škody a jej výšku, keď
pri jej určení vychádzal ako sám uviedol len z odhadov a fikcie, podľa ktorých hodnota jednej akcie od

roku 1997 do roku 2011 "mohla stúpnuť" aj 30 násobne, potom 36,50 Eurx30x20 akcií predstavuje podľa
navrhovateľa sumu 21 936 Eur. Ušlý zisk tvorený dividendami a úrokmi predstavuje sumu 7 000 Eur (po
odpočítaní sumy 3000 Eur titulom nemajetkovej ujmy, v ktorej časti vzal navrhovateľ návrh späť).

Pre preukázanie vzniku škody je potrebné preukázať v akej miere došlo k skutočnému zmenšeniu

(úbytku) majetku poškodeného, pričom samotné tvrdenie o škode nemôže slúžiť ako dostatočný podklad
pre je priznanie súdom. Na preukázanie ušlého zisku je v zmysle konštantnej judikatúry nevyhnutné
preukázať, že by zisk, ktorého sa navrhovateľ v konaní domáha vznikol pri pravidelnom behu udalostí.
Nakoľko navrhovateľ v konaní ani tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal (bez ohľadu na
ustálené premlčanie nároku), nezostávalo súdu iné ako návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.

Sumarizujúc všetky uvedené dôvody súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému odporcovi trovy konania

nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.