Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Viera Sládečková

Legislation area – Rodinné právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 12C/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316210616
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sládečková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1316210616.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci

žalobcu: D., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., občan SR, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, zast : Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47233516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré

je žalobca povinný zaplatiť žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia súdneho úradníka o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou doručenou tun. súdu dňa 20.06.2016 domáhal, aby súd vydal tento rozsudok:
Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. RK-PC- 1305/15-MK, zo dňa 02.02.2015 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina,
ako aj náhrady trov konania.

2/ Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX

zo dňa 31.10.2012 (ďalej len 11 zmluva o revolvingovom úvere"), na základe ktorej žalovaný mal
poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500,- Eur. V skutočnosti žalovaný vyplatil na účet žalobcu
sumu vo výške 1284,25,- Euro. Podľa uvedenej úverovej zmluvy mal žalobca poskytnutý úver
splatiť spolu s úrokmi v 42 mesačných splátkach v zmluvne dohodnutých termínoch, pričom výška
splátky predstavovala sumu 80,37 Eur, teda celková čiastka, ktorú mali žalobcovia žalovanému vrátiť
predstavovala sumu 3.375,54 Eur. Spolu so zmluvou o revolvingovom úvere dňa 31.10.2012 žalobca
podpísal so žalovaným Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „rozhodcovská zmluva"),

podľa ktorej bol na prejednanie akýchkoľvek sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere príslušný niektorý
z nasledujúcich rozhodcovských súdov, a to podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských
súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o.,so sídlom Krížna 56, Bratislava
a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., so sídlom
Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude vec
oprávnený prejednať a rozhodnúť spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Žalobca
splatili žalovanému zo sumy poskytnutého revolvingového úveru sumu 2 080,60 Euro Žalovaný

dňa 21.10.2015 podal na Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline, (ďalej len
„rozhodcovský súd") žalobu o zaplatenie sumy 1280,08 Euro, na základe čoho rozhodcovský súd vydal
dňa 02.02.2016 rozhodcovský rozsudok sp. zn RK-PC-1305/15- MK.,Dňa 18.4.2014 bol žalobcovi doručený rozhodcovský rozsudok zo dňa 02.02.2016,ktorý uložil žalobcovi
povinnosť zap1atiť žalovanému sumu vo výške 1.271,08 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške
0,065% denne a úrokom z omeškania vo výške 0,425 % ročne ( Rozhodcovský rozsudok sp. zn.

RK PC-1305/15-MK, strana 1písm.b.), a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom
z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.500,- Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia
„ tejto sumy boli žalobcovia (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaných) povinní platiť žalobcovi
(v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) iba úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
1.280,08 Eur do zaplatenia. Zároveň bol žalobca rozhodcovským rozsudkom zaviazaní na zaplatenie

náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 83,76 Eur, a poplatku
za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 167,52 Eur. Podľa
názoru žalobcu sa rozhodcovský súd dostatočne nevysporiadal s povinnosťou rozhodcovského súdu
skúmať ex offo platnosť resp. neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy.
a.) Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. zo dňa 31.10.2012 neobsahuje jednoznačne
dohodnuté podstatné obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to v zmysle § 9 ods.2

písm. j,/f/ Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov,
dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
b.) Podľa názoru žalobcu ide o neplatnú písomnú zmluvu, kde účastníci sú povinní si vydať to, čo, si
navzájom plnili titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu (§ 457 OZ, §451 ods.
2 OZ).Do dnešného dňa žalobca vyplatil žalovanému sumu vo výške 2090, 60 EURO. Podľa názoru

žalobcu, je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi 806,03 Euro ako bezdôvodné obohatenie.
c.) Zmluva o revolvingovom úvere nemá neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 i./ zákona č. 258/2001
Z.z.,- výška, počet, termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
d.) Úroková sadzba vo výške 70,01 % ročne, je neprimerane vysoká, v rozpore s dobrými mravmi a
preto je táto časť zmluvy absolútne neplatná (§3 v spojení s §39 OZ).

e.) Úver mal byť poskytnutý podľa článku 5 vo výške 1500 Euro. V skutočnosti žalovaný poskytol
žalobcovi úver vo výške 1.284,25 Eur, žalovaný poskytol úver nižší o sumu 215,75 Euro.

3/Žalovanýsakžalobepísomnevyjadriltak,ževbode5formuláružiadosťoposkytnutie revolvingového
úveru sauvádza údajohodnote·RPMN,ktorýje sohľadomnaúdajeuvedenévžiadostipredpokladaná

RPM N za úver, presný údaj o RPMN je uvedený v bode 6 ako RPMN za úver. Rozdiel medzi
predpokladanou hod notou RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že
RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení. Táto hodnota je v bode 6 uvedená
presne. Zmluva o úvere obsahuje uvedenie počtu splátok, výšku splátky a splatnosť splátok.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet

splátok, Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (80,37 Eur), termín splatnosti splátky (ku
ktorému dňu sa platí - 16. dňa v mesiaci, uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru, ako aj v
Splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (42 splátok), teda aj
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSlJ, Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej
splátky (v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy),

Tvrdíme, že zmluva jednoznačne obsahuje náležitosť aj pod ľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ.
Na podporu uvádzaného poukazujeme na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 13Co/l
11/2014-166, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. o náležitostiach zmluvy o revolvingovom úvere (ktorých nedostatok súd vytýka v napadnutom
rozsudku) a o výklade príslušných zákonných ustanovení, ktoré ich upravujú. Ohľadne rozpisovania

splátky uviedol: „ V súvislosti s touto argumentáciou súdu prvého stupňa odvolací súdu uzatvára, že
zákon o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovon1 úvere nevyžadoval,
aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacich 1.splátku uvedené jednotlivo popri sebe.
Skutočnosť, že tvrdenia žalobcu ohľadne nedostatkov v zmluve sú nesprávne, JC možné podporiť aj
poukázaním na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/l 5:Výklad ustanovenia § 9 ods, 2 písm,

k) zákona č. 129/2010 Z.z., ako to prezentuje žalobca, predstavuje v podstate požiadavku, aby sa v
Zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka. Tou je (§ 9 ods.S ZoSÚ) tabuľka, ktorá uvádza splátky,
ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením
amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne
i dodatočné náklady. Žalobca napáda výšku ročnej úrokovej sadzby, o ktorej tvrdí, že je uvedená

zmätočným spôsobom a je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko niekoľkonásobne prevyšuje priemerné
úrokové miery obchodných bánk v čase uzatvorenia zmluvy. V zákone bolo teda výslovne určené, že
pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia
záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysleust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda
okrem úroku aj príp. ďalšie poplatky, ktoré má v súvislosti s úverom zaplatiť, s výnimkou tých,
ktoré nie sú povinné, a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotu

priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery (45,60 °;(,) je namieste záver, že táto nebola podstatne
prevýšená. Za podstatné prevýšenie možno považovať odklon o 25-27 % v porovnaní s hodnotou
priemernej zverejnenej RPMN v období uzatvorenia zmluvy. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob
jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve
hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Výška odplaty dohodnutá v zmluve

podstatným spôsobom neprevyšovala výšku odplaty v rámci právnej regulácie a zákonnej úpravy sa
na to vzťahujúcej, o čom prikladáme dôkaz v podobe informácie o priemerných mierach RPMN v
čase uzatvorenia zmlúv, zverejnených na stránke Ministerstva financií SR. Žalobca namieta výšku
poskytnutej finančnej čiastky z dôvodu jej zníženia o 21 5,75 Eur. To, že žalobcovi bola na účet
poukázaná nižšia suma, ako je uvedené v zmluve, nie je spôsobené tým, že by mu bol poskytnutý
nižší úver ako dohodnutý, ale skutočnosťou, že žalobca uzatvoril so žalovaným Dohodu o poskytnutí

služby. Dohoda o poskytnutí služby je samostatným, individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú
a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.

4/ Súd vo veci dvakrát nariadil pojednávanie, na ktoré sa riadne, elektronicky, s fikciou doručenia

predvolaný žalobca nedostavil, napriek jeho predvolaniu pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty, svoju
neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania zo závažných dôvodov nepožiadal, preto súd
vec prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti postupom podľa § 180 CSP.

5/ Súd sa vypočul vo veci právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa s pripojeným spisom Stáleho

rozhodcovského súdu Victoria v Žiline, predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné :

6/ Z pripojeného spisu Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, Framborská 3605, Žilina súd zistil,
žeRozhodcovskýrozsudoksp.zn.RK-PC-1305/15MKbolvydanýdňa02.02.2016ažalobcovidoručený
uložením na pošte dňa 25.02.2016 z dôvodu, že adresát si zásielku nevyzdvihol. Zásielka sa súdu

vrátila dňa 15.03.2016.

7/ Podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného od 01.01.2016 do 13.06.2016, platného
v čase doručovania predmetného rozhodcovského rozsudku :

8/ Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste
doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť
znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom
upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka

vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
9/ Žalovaný v žalobe tvrdil, že predmetný rozsudok zo dňa 02.02.2016 mu bol doručený dňa 18.04.2014.
Súd to považoval za zrejmú chybu v písaní a správne malo byť uvedené, že rozsudok mu bol doručený
18.04.2016.

10/Vprvomradesúdzameralsvojupozornosťnato,čižalobcapodalžalobuozrušenierozhodcovského
rozsudku v zákonnej 60-dňovej lehote.

11/ Podľa § 41 veta prvá Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom od
01.01.2015 do 30.06.2016 : Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60

dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

12/ V danom prípade súd skúmal ex offo včasnosť podania žaloby vzhľadom k tomu, že lehota 60 dní
tak, ako je uzákonená s ustanovením § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní, je lehotou prekluzívnou.

13/ Keďže z pripojeného spisu Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, Framborská 3605,
Žilina mal súd za nepochybne preukázané, že Rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-1305/15 MK,
vydaný dňa 02.02.2016 bol v zmysle fikcie v tom čase platného vyššie cit. ust. § 47 O.s.p. žalobcoviriadne doručený dňa 15.03.2016 ( z dôvodu jeho neprevzatia v odbernej lehote a vrátenia Stálemu
rozhodcovskému súdu tohto dňa ), nasledujúcim dňom začala žalobcovi plynúť prekluzívna 60-dňová
lehota, ktorá márne uplynula dňa 17.05.2016, pričom žalobu na súde uplatnil až dňa 20.06.2016.

14/Súdnemalzadôvodnéapreukázané,žebyžalobcovibolspornýrozsudokdoručenýdňa18.04.2016,
naviac v mnohých dátumoch a číselných označeniach sa žalobca buď mýlil alebo tieto nesprávne
uvádzal, v spore bol pasívny, preto súd na tieto jeho tvrdenia, bez náležitého preukázania, prihliadnuť
nemohol.

15/ Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca svoj nárok neuplatnil na súde včas, z úradnej
povinnosti na to prihliadol a žalobu zamietol.

16/ Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

18/Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19/ O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobcovi, ktorý bol v spore
neúspešný náhradu trov konania v plnej výške. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej
náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.