Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116200699
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116200699.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava,
proti žalovanému: N. H., nar. X.X.XXXX, bytom W. X, M., o zaplatenie 1.065,43 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.065,43 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 553,50 € od 28.1.2013 do zaplatenia a zo sumy 511,93 € od 31.1.2013 do zaplatenia, všetko
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalobcovi priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding. a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa
15.1.2016 domáhal zaplatenia sumy 1.065,37 € a úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne z istiny od
28.1.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradeného úveru. Žalobu odôvodnil tým, že
žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.344,70 €, z ktorého zaplatil len 268,90 €. Žalovaného vyzval
19.1.2013 k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo z dôvodu nesplácania úveru v dohodnutých
splátkach. Dlžné splátky do podania žaloby neuhradil. Pred doručením žaloby protistrane žalobca vzal

späť návrh v časti istiny 206,70 € s príslušenstvom.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žiadne skutkové tvrdenia nerozporoval.

3. Súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa ospravedlnil a v neprítomnosti

žalovaného, ktorú svoju neúčasť neospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom
a listinnými dôkazmi zo spisu, iné dôkazy navrhnuté neboli, a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

4. Na základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške
921,10 €, čo vyplýva z predloženej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 21.8.2012. Úver sa žalovaný zaviazal
zaplatiť v 10. mesačných splátkach po 110,70 €. Zmluva o pôžičke obsahuje aj údaj o ročnej priemernej

miere nákladov 41,37%, priemerná RPMN 40,87%, úrok 41,37%, celkové náklady spotrebiteľa 1.107,00
€, konečná splatnosť úveru bola 6/2013.5. Z priloženého Prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný nezaplatil žiadnu splátku, len akontáciu
priamo predajcovi 268,90 €. Prvá splátka bola splatná 20.8.2012 a nasledujúce vždy 20. dňa v mesiaci.
Žalobca dňa 19.1.2013 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných splátok do 3 dní od doručenia

upomienky. Zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 22.1.2013, žalovaný zásielku neprevzal,
doručená mu bola dňa 27.1.2013 v zmysle čl. 13.2 podmienok k zmluve o pôžičke.

6. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili dňa 19.9.2016 Zmluvu o postúpení pohľadávky,

následne súd pripustil zmenu žalobcu.

7. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania,

ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z

omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 28.1.2013 a ku dňu 31.1.2013 bola vo výške
0,75%.

8. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy
o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.

9. Pristupujúc k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy, súd zistil, že obsahuje všetky
zákonom požadované náležitosti. Súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný, žalobca sa
domáha zaplatenia splátok do zosplatnenia (110,70 € x 5=553,50 €) a následne len nesplatenej istiny
511,93 €, v celkovej výške 1.065,43 €. Preto súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I.

rozsudku. Súd viazaný žalobou zaviazal žalovaného zaplatiť aj úrok z omeškania od 28.1.2013 zo
splátok splatných do zosplatnenia, t. j. zo sumy 553,50 € za obdobie od 20.9.2012 do 19.2.2013 (4x
63,03 €). Vo zvyšku istiny 511,93 € zosplatnenej 19.1.2013 súd priznal úrok z omeškania od uplynutia
lehoty určenej výzve na zaplatenie dlžných splátok, ktorá bola doručená 27.1.2013 a lehota na plnenie
uplynula dňa 30.1.2013 a od 31.1.2013 sa žalovaný dostal do omeškania, pretože dlh v určenej lehote

nesplatil. Výšku úroku z omeškania súd priznal v súlade s vyššie citovaným ustanovením. Vo zvyšku
uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol z dôvodov uvedených vyššie.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo
skutočnosti, žalobca bol plne úspešný v časti istiny, a preto mu priznal plnú náhradu trov konania. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením.12. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad
hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená
tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť
k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody

hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito
okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia
nároku na súde, či postup strany v konaní.

13. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne

postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaný takéto
dôvody ani neuviedol, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).