Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200032
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4016200032.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu

JUDr.DarinyVargovejaJUDr.EvyŠiškovej,vprávnejvecižalobcu:F.Z.,nar.XX.XX.XXXX,T.G.Q.XX,
K. G., zastúpeného advokátom Mgr. Patrikom Štefkejem, Školská 3, Nitra, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu
žalovaného č.: XXXXXXX/XXXX zo dňa 15. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil a mal za preukázané, že dňa 23. 07. 2010
bolo Daňovému úradu Nové Zámky od daňového subjektu Gabriel Héger - ECOLOGIC, T. G. Masaryka
4105/30, Nové Zámky, IČO: 433 137 01 doručené daňové priznanie v súvislosti so zdaňovacím obdobím
2. štvrťrok 2010, ktorý ukončil svoju činnosť k 01. 07. 2011. Dňa 23. 05. 2012 vydal Daňový úrad
Nitra, pobočka Nové Zámky (ďalej len „správca dane“) oznámenie č. 9412401/5/500258/2012 o výkone
daňovejkontrolydanezpridanejhodnotyza1.-4.štvrťrok2010uvyššieuvedenéhodaňovéhosubjektu.

V uvedenom oznámení správca dane oznámil, že sa daňová kontrola začne dňa 19. 06. 2012 o 09:00 v
sídle daňového subjektu, ako aj to, že ak neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený
zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok v súlade s § 48 a § 49 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2. Dňa 18. 06. 2012 bola správcom dane spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č.
9412401/5/1013249/2012 za prítomnosti žalobcu, pričom predmetom ústneho pojednávania bolo

informovanie sa o výkone kontroly DPH za zdaňovacie obdobie 1. - 4. štvrťrok 2010 na základe
oznámenia č. 9412401/5/500258/2012 zo dňa 23. 05. 2012. Na uvedenom ústnom pojednávaní zároveň
správca dane upozornil daňový subjekt na jeho povinnosť uchovávať účtovné doklady v zákonnej lehote
a zabezpečiť ich predloženie ku kontrole v záujme správneho zistenia dokladov súvisiacich s výkonom
podnikateľskej činnosti za rok 2010 a tým neumožnenia výkonu daňovej kontroly, správca dane má
zákonnú povinnosť zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok podľa § 48 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3. Výzvou zo dňa 20. 07. 2012 vyzval správca dane daňový subjekt na predloženie dokladov potrebných
k výkonu kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. - 4. štvrťrok 2010, ktoré špecifikoval
v predmetnej výzve. Výzvou zo dňa 21. 08. 2012 vyzval správca dane daňový subjekt opätovne napredloženie predmetných dokladov. Na uvedené výzvy daňový subjekt nereagoval. Dňa 26. 09. 2012
bol správcom dane spísaný úradný záznam, v ktorom sa uvádza, že pri telefonickom rozhovore daňový
subjekt uviedol, že je v zahraničí, pričom sa so zamestnancom správcu dane dohodol na ústnom

pojednávaní, ktoré sa uskutoční dňa 04. 10. 2012.

4. Dňa 04. 10. 2012 bola správcom dane spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č.
9412401/5/2820705/2012 za prítomnosti žalobcu, ktorý uviedol, že si nespomína na meno účtovníčky,
ktorá mu realizovala externé účtovníctvo a že sa chystá odsťahovať do zahraničia na prechodný pobyt.

5. Správca dane výzvou zo dňa 05. 10. 2012 vyzval Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nových
Zámkoch na poskytnutie informácie, či je daňový subjekt vlastníkom motorových vozidiel a ak áno,
tak akých a od akého dátumu. Na uvedenú výzvu reagovalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru
v Nových Zámkoch v odpovedi zo dňa 12. 10. 2012 a oznámilo, že daňový subjekt nie je vlastníkom
vozidla.

6. Písomným oznámením č. 9412401/5/3125171/2012 zo dňa 26. 10. 2012 správca dane oznámil
daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
1. - 4. štvrťrok, a to podľa § 48 ods. 1 písm. d) daňového poriadku. Toto oznámenie žalobca prevzal
dna 30. 10. 2012 a podľa § 46 ods. 9 písm. b) daňového poriadku ukončil daňovú kontrolu o

určení dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku, o čom spísal úradný záznam č.
9412401/5/3174578/2012 dňa 31. 10. 2012

7. Výzvou zo dňa 19. 03. 2013 správca dane vyzval spoločnosť I. Y., aby mu v súvislosti s daňovým
subjektom oznámila údaje špecifikované v tejto výzve, a to bankové výpisy, resp. obraty z účtu. I. O.,

U. reagovala na uvedenú výzvu v liste zo dňa 05. 04. 2013, prílohou ktorého bol výpis z účtu daňového
subjektu. Dňa 07. 06. 2013 bol správcom dane spísaný úradný záznam, v ktorom sa uvádza, že
sa zamestnanci správcu dane skontaktovali so žalobcom a vyzvali daňový subjekt, aby sa dostavil k
správcovi dane oboznámiť sa s priebehom a výsledkom procesu určovania dane podľa pomôcok na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. - 4. štvrťrok.

8. Dňa 01. 07. 2013 vydal správca dane protokol č. 9412402/5/3158614/2013 o určení dane podľa
pomôcok v súvislosti daňou z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. - 4. štvrťrok 2010, z ktorého
vyplýva, že daňový subjekt v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2010
vykázal daňovú povinnosť vo výške 12,22 eur. Správca dane v predmetnom protokole uviedol, že

nakoľko daňový subjekt nepreukázal zákonom stanovené podmienky uplatnenia nároku na odpočítanie
dane, vyraďuje uplatnenú daň na vstupe za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2010 v plnej výške a zvyšuje
žalobcovi daň na sumu 13.317,67 eur.

9. Výzvou zo dňa 02. 07. 2013 č. 9412402/5/3169597/2013 správca dane vyzval daňový subjekt na

vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Na uvedenú výzvu reagoval daňový subjekt vo
vyjadrení zo dňa 18. 07. 2013, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 23. 07. 2013. Oznámením zo
dňa 31. 07. 2013 správca dane oznámil daňovému subjektu, že v zmysle poučenia vo výzve 02. 07. 2013
č. 9412402/5/3169597/2013 bolo možné sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie
určenia dane podľa pomôcok a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe

daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správca
dane požiadal daňový subjekt, aby tento navrhol dátum prerokovania jeho pripomienok a dôkazov.
Súčasťou administratívneho spisu je tiež úradný záznam zo dňa 19. 08. 2013, podľa ktorého sa na
základe telefonického rozhovoru dohodol daňový subjekt so zamestnancom správcu dane na termíne
prerokovania pripomienok, a to na deň 05. 09. 2013.

10. Dňa 05. 09. 2013 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9412402/5/4823478/2013,
ktorého sa zúčastnil žalobca. Predmetom uvedeného ústneho pojednávania bolo prerokovanie
vyjadrenia daňového subjektu k dodržaniu zákonných podmienok na použitie spôsobu určenia dane a k
dodržaniupostupupodľa§48ods.5zákonač.563/2009Z.z.osprávedaní(daňovýporiadok)aozmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v protokole o určení dane podľa pomôcok.
Daňový subjekt sa na uvedenom ústnom pojednávaní zaviazal predložiť správcovi dane najneskoršie
v lehote do 15. 11. 2013 dokumenty preukazujúce výhody pre daňový subjekt. Dňa 19. 11. 2013
bol správcom dane spísaný úradný záznam, v ktorom sa okrem iného uvádza, že sa dňa 15. 11. 2013žalobca nedostavil k správcovi dane na prerokovanie pripomienok a dôkazov a ani nedoručil správcovi
dane žiadosť o preloženie termínu ústneho pojednávania.

11. Dňa 20. 11. 2013 vydal správca dane rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č.
9412402/5/5199839/2013, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov vyrubil žalobcovi rozdiel
dane v sume 13.317,67 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2010 a zvýšil
daň vyrubenú daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní zo sumy 12,22 eur na umu 13.317,67

eur.

12. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací
orgán (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) v rozhodnutí č. 1100304/1/109323/2014 zo dňa 03.
03. 2014 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

13. Správca dane z dôvodu, že bol viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu, vyzval výzvami zo
dňa 23. 04. 2014 spoločnosť TOBYK s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, IČO: 36 726 711,
spoločnosť CEMMAC a. s., Cementárska 14/14, Horné Srnie, IČO: 31 412 106 a spoločnosť Knauf
Insulation, s.r.o., Železničný rad 24, Nová Baňa, IČO: 31 628 109, aby v určenej lehote predložili doklady
preukazujúce dodanie tovaru kontrolovanému daňovému subjektu za obdobie od 01. 01. 2010 do 31.

12. 2010 (faktúry, obchodné zmluvy, objednávky, dodacie listy, atď.), ktoré môžu byť dôkazom pri správe
daní. Dňa 19. 05. 2014 bola správcovi dane doručená odpoveď od spoločnosti CEMMAC a. s., ktorá
predložila doklady preukazujúce dodanie tovaru kontrolovanému daňovému subjektu, najmä faktúry,
dodacie listy a objednávky. Správca dane následne výzvou zo dňa 20. 05. 2014 vyzval žalobcu na
predloženie účtovných dokladov a iných dokladov preukazujúcich hospodárske operácie a účtovné

prípady s obchodnými partnermi (TOBYK, s.r.o., CEMMAC a. s., Knauf insulation, s.r.o.) v zdaňovacom
období 1. - 4. štvrťrok 2010, ako aj účtovné doklady a iné doklady preukazujúce, že nadobudnutý tovar
v zdaňovacom období 1. - 4. štvrťrok 2010 od uvedených obchodných partnerov bol použitý na účely
dosahovania príjmu z podnikania. Na uvedenú výzvu žalobca nereagoval. Výzvou zo dňa 03. 07. 2014
správca dane vyzval kontrolovaný daňový subjekt na predloženie dôkazov, dokladov a písomne sa

vyjadrí k zisteniam správcu dane (špecifikovaných v predmetnej výzve) z vykonávaného určovania
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. - 4. štvrťrok u kontrolovaného daňového subjektu.
Súčasťou administratívneho spisu je tiež úradný záznam zo dňa 13. 08. 2014, predmetom ktorého bolo
ukončenie procesu dokazovania u kontrolovaného daňového subjektu.

Dňa 13. 05. 2014 bola správcovi dane doručená odpoveď od spoločnosti TOBYK, s.r.o., dňa 16. 05.
2014 od spoločnosti Knauf insulation, s.r.o., ktoré takmer zhodne uviedli, že nedodali žalobcovi tovar,
nevystavili faktúry, ani dodacie listy, s daňovým subjektom neobchodovali.

14. Správca dane vydal dňa 22. 08. 2014 rozhodnutie č. 9412402/5/3962729/2014 o vyrubení rozdielu

dane, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
13.317,67 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2010.

15. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací

orgán (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) v rozhodnutí č. 1100304/1/523078/2014 zo dňa 27.
11. 2014 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko
správca dane nepreveril u spoločnosti CEMMAC a. s. ako dodávateľa, či tovar (dodávky) podľa
predložených faktúr sa stal vlastníkom žalobca podľa čl. VI predloženej kúpnej zmluvy na cement
D00577 zo dňa 30. 03. 2010.

16. Správca dane, riadiac sa právnym názorom odvolacieho orgánu, vyzval výzvou zo dňa 18. 03. 2015
spoločnosť CEMMAC a. s. na predloženie dokladov preukazujúcich úhradu faktúry č. OF1000465. Dňa
07. 04. 2015 bola doručená odpoveď spoločnosti CEMMAC a. s., v ktorej potvrdila a doložila doklad o
úhrade faktúry č. OF1000465 a predložených faktúr, spolu s fotokópiami bankových výpisov v peňažnom

ústave B. U. a úhrady faktúr.

17. Správca dane následne výzvou zo dňa 08. 04. 2015 vyzval žalobcu na predloženie účtovných
dokladov a iných dokladov preukazujúcich hospodárske operácie a účtovné prípady s obchodnýmipartnermi (TOBYK, s.r.o., CEMMAC a. s., Knauf insulation, s.r.o.) v zdaňovacom období 1. - 4. štvrťrok
2010, ako aj účtovné doklady a iné doklady preukazujúce, že nadobudnutý tovar v zdaňovacom období
1. - 4. štvrťrok 2010 od uvedených obchodných partnerov bol použitý na účely jeho zdaniteľného plnenia.

Na uvedenú výzvu reagoval žalobca v stanovisku zo dňa 24. 04. 2015 (doručeným dňa 27. 04. 2015),
v ktorom uviedol, že nedisponuje inými dokladmi ako tými, ktoré už predložil a zotrváva na svojich
vyjadreniach, že obchodné a účtovné operácie sa uskutočnili.

18. Správca dane vydal dňa 13. 07. 2015 rozhodnutie č. 1140391/2015 o vyrubení rozdielu dane, ktorým

podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších prepisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 13.317,67 eur na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2010. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca
v zákonnej lehote odvolanie.

II.

19. Rozhodnutím zo dňa 15. 10. 2015 č.155398/2015 žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Nitra č. 1140391/2015 zo dňa 13. 07. 2015, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi

rozdiel dane v sume 13.317,67 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2010
a zvýšil daň vyrubenú daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní zo sumy 12,22 eur na sumu
13.317,67 eur, ako vecne správne.

Vo svojom rozhodnutí žalovaný dospel k záveru, že správca dane dodržal zákonné podmienky na

použitie § 48 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, a z toho dôvodu odvolaniu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie
potvrdil. Žiadny z preskúmavaných dôkazov nebol získaný v rozpore s právnymi predpismi, pričom
práva daňového subjektu boli zachované. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami
daňového konania tak, ako sú upravené v § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vykonaný záver správcu dane
je správny a dôkazmi preukázaný.

III.

20. Žalobca žalobou zo dňa 13. 11. 2015 navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného č.1553913/2015 zo dňa
15. 10. 2015 a č. 1553968/2015 zo dňa 15. 01. 2015 a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca poznamenal,
že obdržal zo strany Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky rozhodnutia č. 1140279/2015 zo dňa

13. 07. 2015 a č. 1140391/2015 zo dňa 13. 07. 2015, pričom tieto rozhodnutia žalobca napadol
odvolaniami, o ktorých rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutie č. 1140279/2015 zo dňa 13. 07. 2015
potvrdil rozhodnutím č. 1553913/2015 zo dňa 15. 10. 2015 (sp. zn. 11S/251/2015) a rozhodnutie č.
1140391/2015 zo dňa 13. 07. 2015 potvrdil svojim rozhodnutím č. 1553968/2015 zo dňa 15. 10. 2015.
Rozhodnutie č. 1553968/2015 zo dňa 15. 01. 2015 súd vylúčil na samostatné konanie (11S/4/2016).

21. Všetky predmetné rozhodnutia sú nesprávne a nezákonné. Prvostupňový daňový orgán svoje
rozhodnutia odôvodnil len svojim „podozrením“ a tým, že sa žalobca nedostavil na ústne pojednávanie,
resp. na iné výzvy správcu dane. Na základe toho daňový orgán použil na dovymeranie príslušnej sumy
dane pomôcky podľa § 48 a § 49 zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní. Ostatné vlastné poznatky z

úradnej činnosti daňový orgán uviedol v napadnutých rozhodnutiach tak, že „odrážkovo“ ich vymenoval,
bez toho, aby uviedol ich obsah, čím spôsobil, že tieto rozhodnutia sú nepreskúmateľné, zmätočné, a
teda aj nezákonné.
Absolútne nie je možné z napadnutých rozhodnutí ustáliť, čo je obsahom pre daňový orgán tak
významného dôkazu, ako za takýto dôkaz označuje napríklad úradné záznamy zo dňa 26. 09. 2012 a

zo dňa 31. 10. 2012, čo sú nesporne jednostranné právne úkony správcu dane, ale nemôžu byt' samy o
sebe dôkazom, pretože ich vytvoril rozhodnutie tvoriaci štátny orgán. Jedná sa jednoznačne o svojvôľu
správcu dane pri vytváraní dôkazného stavu a pri vyhodnocovaní takto vytvoreného dôkazného stavu.22. Žalobca vždy riadne podal daňové priznanie a údaje a podklady tam deklarované, resp. pripojené
sú relevantné a reálne. Správca dane žiadnym reálnym dôkazným prostriedkom nepreukázal opak, a
nemôže sa zbavovať svojej dôkaznej povinnosti len tým, že daňový subjekt sa nedostavil na ústne

pojednávanie, alebo že nereagoval na výzvu správcu dane, pretože v takom prípade má správca
dane povinnosť vykonať dokazovanie inými dôkaznými prostriedkami v smere ustálenia skutkového i
právneho stavu veci, a nie bez ďalšieho pristúpiť k aplikácii tzv. pomôcok. A až na základe takto úplne
a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci môže správca dane vydať rozhodnutie o dovymeraní
príslušnej dane alebo o zastavení vyrubovacieho konania. Takéto nezákonné konanie správcu dane je

preskúmateľné aj súdom.

23. V časti odôvodnenia obidvoch prvostupňových rozhodnutí správcu dane a v tejto spojitosti aj
druhostupňových rozhodnutí žalovaného absentuje aspoň stručné rozvedenie obsahu správ z Tatra
banky, a. s. a z OR PZ Nové Zámky, pretože správca dane a žalovaný ich označuje za rozhodujúce
dôkazy svedčiace o existencii štátu na vyrubenie rozdielu dane. Ale ich obsah v odôvodnení rozhodnutia

nie je deklarovaný, čím tieto rozhodnutia sú zmätočné, a teda aj nepreskúmateľné, a to aj žalovaný
pochybil, pokiaľ tento zrejmý nezákonný stav neodstránil, resp. nekonvalidoval.

24. Správca dane celé pomôckami doplnené dokazovanie vyhodnotil jednoznačne v neprospech
žalobcu, účelovo dospel k záveru, že keď sa dôkaz predloží, tak ho aj tak správca dane obsahovo

kvalifikuje v neprospech žalobcu, takže v každom prípade spochybňuje správca dane naplnenie
uplatnených zdaniteľných plnení, ale na strane druhej správca dane žiadnym relevantným materiálnym
dôkazom nároky žalobcu nepoprel a ani nevyvrátil. Len zamestnanci správcu dane svojimi voľnými
úvahami dospeli k rovnakému záveru, aký tu existoval pred rozhodnutím odvolacieho orgánu a žalovaný
svojimi rozhodnutiami a svojim postupom automaticky bez ďalšieho takýto postup a rozhodnutie

prvostupňového daňového orgánu potvrdil a zadal právne tituly pre exekučné konania, čo je nesporne
významný zásah štátneho orgánu, a podľa názoru žalobcu nezákonný zásah do práv a slobôd občana
ako daňového subjektu, kde v exekučnom konaní môžu byt' a aj budú postihnuté hnuteľné veci a
nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobcovi ako občanovi.

25. Žalobca ďalej skonštatoval, že základom zistení obsiahnutých vo vyššie špecifikovaných
rozhodnutiach daňového orgánu sú konštatácie spočívajúce v tom, že daňový subjekt nepreukázal
žiadnym spôsobom naplnenie a zrealizovanie zdaniteľného plnenia, a preto musí daňový orgán
vypočítať daňovú povinnosť tzv. pomôckami. Avšak objektívne okolnosti nezávislé od vôle daňového
subjektu, teda nezávislé od vôle žalobcu (vytopenie bytu ako miesta domicilu daňového subjektu, t. j.

žalobcu), a teda aj ako miesta, kde sa logicky uchovávajú všetky doklady a listiny (keďže daňový subjekt
v danom inkriminovanom čase nebol v nájme a lebo v podnájme v inom bytovom alebo nebytovom
priestore) spôsobilé totálne zničenie obchodnej a účtovnej evidencie žalobcu, čo mu objektívne bránilo a
bráni preukázať hodnovernosť svojich tvrdení. Ale pokiaľ daňový subjekt z objektívnych dôvodov nevie
preukázať existenciu obchodno-záväzkových vzťahov a podobne, a nemá k dispozícii ani tzv. pomôcky,

ktorými operuje daňový orgán, dochádza k nerovnovážnosti vzťahu daňový subjekt c/a daňový orgán,
kedy daňový orgán zneužíva svoje postavenie a právnu normu mu k tomu zadanú zákonodarcom.
Žalobca je fyzická osoba, nie tzv. SZČO alebo obchodná spoločnosť alebo zahraničná právnická osoba,
a preto sa na jeho postavenie aj v daňovom konaní musí v každom jeho štádiu aplikovať zásada ochrany
jeho postavenia základnými právami a slobodami zakotvenými jednak v Ústave Slovenskej republiky,

jednak v ústavnom zákone č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd. Jedná
sa predovšetkým o právo občana aj ako daňového subjektu na riadny proces za princípu rovnovážnosti
postavenia daňového subjektu a daňového orgánu, pretože len „slepé“ použitie pomôcok orgánom štátu
výrazne poškodzuje práva a oprávnené záujmy kontrolovaného daňového subjektu, v tomto konkrétnom
prípade práv a oprávnené záujmy žalobcu.

26. Žalobca ďalej poznamenal, že je potrebné namietnuť, že správca dane si nesplnil svoju povinnosť,
ktorá mu vyplýva z konkrétnych ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z., v zmysle ktorých určeniu dane
podľa pomôcok musí predchádzať pokus výšku dane s daňovým subjektom dohodnúť. Až potom môže
správca dane daň určiť podľa pomôcok. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že správca dane žalobcu nikdy

na určenie výšky dane nevyzval a ani inými prostriedkami sa túto výšku dane so žalobcom nepokúsil
dohodnúť. Preto je určenie dane pomôckami v rozpore so zákonom a došlo k hrubému porušeniu práv
daňového subjektu.27. Žalobca ďalej namietal, že odôvodnenie rozhodnutia o daňovej kontrole, ako aj odôvodnenie
napadnutých rozhodnutí žalovaného a i prvostupňového daňového orgánu, t. j. správcu dane
neobsahuje deklarovanie úvah, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, a tým došlo k konkrétnych

ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z., čo spôsobuje nepreskúmateľnosť uvedených rozhodnutí. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 35/2009 zo dňa 09. 10.
2010. Pri tomto stave vytvorenom žalovaným a prvostupňovým správcom dane sú aj vyššie citované
rozhodnutia nezákonné, ako aj postup predchádzajúci ich kreovaniu.

28. Záverom žalobca navrhol, aby príslušný súd posúdil a zvážil aj eventualitu zrušenia rozhodnutí
Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky č. 1140279/2015 zo dňa 13. 07. 2015 a č. 1140391/2015
zo dňa 13. 07. 2015.

IV.

29. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo vyjadrení zo dňa 23. 05. 2016, pričom navrhol, aby súd podanú
žalobu zamietol. Uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia a zároveň poukázal na
jeho odôvodnenie, pričom upriamil pozornosť i na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.

30. Žalobca v žalobe neuvádza také skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok
rozhodnutia Krajského súdu v Nitre. Žalobca v žalobe namieta, okrem skutočností namietaných v
odvolaní, procesné námietky, ktoré neuplatnil v odvolacom konaní. K žalobcom namietanému použitiu
ust. § 48 a § 49 zákona 563/2009 Z. z. žalovaný uviedol, že uvedené námietky sa zhodujú s odvolacími

námietkami, t. j. sú totožné a identické, a nakoľko sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
s týmito námietkami náležite vysporiadal, poukázal na predmetné odôvodnenie rozhodnutia.

31. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca k daňovej kontrole na písomné a ani na ústne výzvy nereagoval
a nepredložil žiadny doklad. Z tohto dôvodu v zmysle § 48 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane zistil

základ dane a určil daň podľa pomôcok. Je len na žalobcovi ako zabezpečí svoju dôkaznú povinnosť
v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. a práva a povinnosti v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) a
ods. 2 písm. c), d) a e) zákona č. 563/2009 Z. z.. Žalobca si nevedel spomenúť ani na meno účtovníčky,
ktorá mu viedla účtovníctvo, a neuviedol, resp. konkrétne neoznačil ani žiadneho dodávateľa. Všetky
skutočnosti preveroval správca dane z dôvodu uplatnenia § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. , aj na

základerozhodnutížalovaného.Napriekidentifikovaniusprávcomdaneniektorýchdodávateľovžalobcu,
tento nepreukázal ani na opakované výzvy správcu dane, že tovar uvedený na sporných dodávateľských
faktúrach od dodávateľa CEMMAC a.s. použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Pri uplatnení
práva na uplatnenie odpočítania dane musí daňový subjekt splniť niekoľko podmienok súčasne a
nesplnenie len jednej z nich má za následok nemožnosť uznať právo na uplatnenie odpočítania dane (§

49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Na základe zistených skutočnosti daňovou kontrolou, pri určovaní
dane podľa pomôcok, vyrubovacím konaním a odvolacími konaniami žalovaný konštatoval, že nedošlo
k porušeniu základných zásad správy daní v zmysle § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. a ani základných práv
a slobôd zakotvených v Ústave SR, resp. v ústavnom zákone č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina
základných práv a slobôd, správcom dane, resp. žalovaným.

32. Žalovaný ďalej uviedol, že námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia je
neopodstatnená,nakoľkonapadnutérozhodnutievzmysle§63ods.5zákonač.563/2009Z.z.obsahuje
v odôvodnení aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Ďalej k uvedenému žalovaný uviedol, že z
dôvodu všeobecného charakteru námietok, môže s nimi na základe skutočnosti, že sa vysporiadal

so všetkými námietkami uvedených v odvolaní žalobcu aj s uvedením úvah, nesúhlasiť. Napadnuté
rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa zakladá výrok rozhodnutia. Žalovaný
vysvetlil podstatu podmienok zákona č. 222/2004 Z. z. vzhľadom na zistený skutkový stav podľa
dôkaznej situácie, ktorú spôsobil žalobca nepredložením žiadneho dokladu a nepreukázaním použitia
dodaných tovarov pre žalobcu na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

33. Žalobca v závere žaloby vzniesol nové procesné námietky, ktoré v odvolaní nenamietal, t. j.
že správca dane si nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z konkrétnych ustanovení zákona
č. 563/2009 Z. z., v zmysle ktorých určeniu dane podľa pomôcok musí predchádzať pokus výškydane s daňovým subjektom dohodnúť. K uvedenému žalovaný konštatoval, že žalobca neuviedol
ktoré konkrétne ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. ustanovujú povinnosť správcovi dane určiť
daň podľa pomôcok až po predchádzajúcom pokuse výšku dane so žalobcom dohodnúť. Zákon č.

563/2009 Z. z., zmysle ktorého začal správca dane vykonávať daňovú kontrolu u žalobcu, v žiadnom zo
svojich ustanovení neustanovuje správcovi dane možnosť výšku dane so žalobcom dohodnúť. Uvedené
ustanovoval zákon č. 511/1992 Zb., ktorý bol zákonom č. 563/2009 Z. z. zrušený k 31. 12. 2011. Zákon
č. 563/2009 Z. z. v § 49 ods. 1 ustanovuje kedy správca dane zistí základ dane a určí daň podľa
pomôcok. Na základe týchto skutočností žalovaný uviedol, že procesný zákon platný v rozhodnom

období neumožňoval výšku dane dohodnúť.

34. K rozsudku Najvyššieho súdu SR, na ktorý žalobca poukázal, žalovaný uviedol, že si žalobca
nesprávne vysvetlil závery vyplývajúce z tohto rozsudku na daňový proces. Žalobca neuviedol, v ktorých
bodoch by bolo možné tieto závery aplikovať v jeho prípade. Bolo jeho dôkazným bremenom preukázať,
že skutkový stav jeho daňového procesu má prvky z uvedeného rozsudku, a nie len uvádzať závery z

tohto rozsudku.

35. Správca dane, podľa názoru žalovaného, správne postupoval, keď po opakovaných
vyhláseniach žalobcu, že nevie a nebude predkladať „doklady“ (zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 9412401/5/1013249/2012 zo dňa 18. 06. 2012 a zápisnica o ústnom pojednávaní č.

9412401/5/2820705/2012 zo dňa 04. 10. 2012), opakovane vyzval na predloženie dokladov. Po ich
nepredložení, správca dane správne postupoval podľa § 48 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., keď zaslal
oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok č. 9412401/5/312517/2012 zo dňa 26. 10. 2012. Na základe
uvedeného, rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane nie sú nezákonné a pri ich vydaní
nedošlo k porušeniu práv žalobcu.

V.

36. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§10, §13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (účinný od 1. júla 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa
§ 190 v spojení s § 491 Správneho súdneho poriadku zamietnuť. Súd prvého stupňa takto rozhodol

pomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004Z.z.osúdochaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
v znení neskorších predpisov). Rozsudok verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 3 SSP.

37. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná
jednotkaúčtujeavykazujeúčtovnéprípadyvobdobí,sktorýmčasovoavecnesúvisia(ďalejlen„účtovné

obdobie"). Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa
tieto skutočnosti zistili.

37.1 Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná
jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10).

Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na
základe účtovných dokladov.

37.2.Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná
závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o

finančnej situácii účtovnej jednotky.

37.3..Podľa § 35 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná zabezpečiť ochranu
účtovnej dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu. Účtovná jednotka je tiež
povinná zabezpečiť ochranu použitých technických prostriedkov, nosičov informácií a programového

vybavenia pred ich zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi do nich, neoprávneným
prístupom k nim, stratou alebo odcudzením.
Účtovná jednotka je povinná uchovávať účtovnú dokumentáciu počas doby ustanovenej v odseku 3. Na
nakladanie s účtovnou dokumentáciou sa vzťahujú všeobecné predpisy o archívnictve.Účtovné záznamy sa uchovávajú takto:
a/ účtovná závierka, výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22 a výročná správa
počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

b/ účtovné doklady, účtovné knihy, zoznamy účtovných kníh, zoznamy číselných znakov alebo iných
symbolov a skratiek použitých v účtovníctve, odpisový plán, inventúrne súpisy, inventarizačné zápisy,
účtový rozvrh počas piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,
c/ účtovné záznamy, ktoré sú nositeľmi informácie týkajúcej sa spôsobu vedenia účtovníctva a ktorými
účtovná jednotka dokladuje formu vedenia účtovníctva ( § 31 ods. 2) počas piatich rokov nasledujúcich

po roku, v ktorom sa naposledy použili,
d/ ostatné účtovné záznamy počas doby určenej v registratúrnom pláne účtovnej jednotky tak, aby neboli
porušené ostatné ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov.

37.4. Podľa § 36 ods. 1 zákona o účtovníctve, účtovné záznamy, ktoré sa týkajú správneho konania,
trestného konania, konania pred súdom alebo iného konania, ktoré sa neskončilo, uchováva účtovná

jednotka do konca účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom sa skončila lehota
na ich preskúmanie. Účtovné záznamy, podľa ktorých sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, sa uchovávajú v
lehote podľa tohto zákona, najmenej však v lehote na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa
osobitného predpisu 47a)alebo v lehote ustanovenej osobitnými predpismi.

38. Podľa § 2 ods. 1, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov platnom do 31. 12. 2010, predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

38.1. Podľa § 19 ods. 1, veta prvá a druhá vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom
dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako
vlastník.

38.2. Podľa § 49 ods. 1, ods. 2, písm. a) vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo
zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané.

38.3. Podľa § 51 ods. 1, písm. a) vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

38.4. Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok, resp. DP) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného,
pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu
a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a

iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a

vyrubeniu dane.

39. Podľa § 24 ods. 1, 2 daňového poriadku , daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

39.1. Podľa § 48 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok):
(1) Správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt
a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,
b) nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového
priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu

c) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v
dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo
d) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.
(2) Správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti
uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení.
Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie

podľa prvej vety.
(3) Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si
zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania,
výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede
objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov

dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov
platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu,
alebo podobných daňových subjektov.
(4) Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady
a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných

dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.
(5) Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z
ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

39.2.Podľa§74ods.5daňovéhoporiadku, akodvolaniesmerujeprotirozhodnutiuodaniurčenejpodľa

pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán
zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

40. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových
orgánov pri rozhodovaní o vyrubení davovému subjektu (žalobca) rozdielu dane v sume 13.305,45

eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2010 a zvýšení dane vyrubenej
daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní zo sumy 12,22 eur na sumu 13.305,45 eur, a
či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci mali splnené podmienky podľa § 48 ods. 1 písm.
d), § 49 daňového poriadku, za dôkaznej situácie, keď sám žalobca prehlásil, a to opakovane,
že nevie a nebude predkladať doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie (zápisnica o ústnom

pojednávaní č. 9412401/5/1013249/2012 zo dňa 18. 06. 2012 a zápisnica o ústnom pojednávaní č.
9412401/5/2820705/2012 zo dňa 04. 10. 2012).

41. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde
nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (žaloba podaná za

účinnosti OSP platného do 30.06.2016) a § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z., teda konkrétne tvrdenie
žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím
správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca
ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva finančného orgánu.
Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym (daňovým) konaním, súd nevykonáva

dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho- daňového orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre
súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého
postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

42. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-

právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu zákon
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania
základu dane, nároku na uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.V danej veci zo spisu žalovaného vyplýva a súd mal za preukázané, že správca dane oznámil žalobcovi
začatie riadnej daňovej kontroly dňom 19. 06. 2012, avšak daňová kontrola u žalobcu začala dňa 18. 06.

2012 na základe požiadavky žalobcu o čom správca dane spísal zápisnicu č. 9412401/5/1013249/2012
dňa 18. 06. 2012 zameranej na daň z pridanej hodnoty za 1. - 4. štvrťrok rok 2010. Žalobca sa do
uvedenej zápisnici vyjadril, že účtovné doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie nevie predložiť a
nebude predkladať doklady z dôvodu, že v roku 2011 v mesiaci september nastala havarijná situácia
v jeho byte (vytopenie bytu), pribiehala rekonštrukcia bytu a počas tejto rekonštrukcie sa požadované

doklady stratili. Nevedel uviesť ani meno a kontaktné údaje na svoju účtovníčku, ktorá mu viedla
účtovníctvo.

43. Priebeh daňovej kontroly až do vydania žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva z I. a II. časti
tohto rozsudku a správny súd mal za preukázané, že žalobca ako daňový subjekt bol do oznámenia zo
dňa 26. 10. 2012 o určení dane podľa pomôcky niekoľkokrát vyzvaný na splnenie si zákonnej povinnosti

podľa § 45 ods. 2 písm. d) DP, t. j. predloženie dokladov potrebných k výkonu daňovej kontroly a
bol i poučený o následkoch nesplnenia si tejto povinnosti ak neumožní vykonať daňovú kontrolu, teda
možnosti správcu dane prikročiť k určeniu dane podľa pomôcky na dani z pridanej hodnoty. Oznámenie
o určení dane podľa pomôcky zo dňa 26. 10. 2012 bolo žalobcovi riadne doručené dňa 30. 10. 2012 a
s jeho obsahom sa oboznámil. Dňom doručenia oznámenia sa podľa § 46 ods. 9 písm. b) DP daňová

kontrola skončila.

44. Keďže daňový subjekt (žalobca) výzve správcu dane nevyhovel a požadované doklady k daňovej
kontrole nepredložil, aj podľa názoru správneho súdu postup správcu dane bol súladný so zákonom,
keď písomne zaslal žalobcovi oznámenie o určení dane podľa pomôcok (žalobcovi doručené 28. 10.

2012) a správne postupom podľa § 48 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
začal daňovú kontrolu dňa 28. 11. 2012.

45. Nie je sporné a z obsahu daňového spisu vyplýva, že daňová kontrola bola ukončená protokolom o
určení dane podľa pomôcky zo daň 01. 07. 2013, ktorý bol daňovému subjektu riadne doručený dňa

11. 07. 2013, ku ktorému sa i v zákonnej lehote vyjadril a bol i prejednaný s daňovým subjektom dňa
23. 07. 2013 a dňa 05. 09. 2013 na základe jeho pripomienok. Správca dane postupoval v súlade so
zákonom, keď dospel k záveru, že týchto mu nevyplývajú žiadne výhody.

46. Súd považuje za potrebné uviesť, že pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu

alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane
podľa pomôcok. Takýto postup je dôsledkom nesplnenia si povinností daňovníka v zákonom určenom
rozsahu a zákonom určených lehotách. Správca dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii,
informovať daňový subjekt, určuje daň podľa pomôcok bez súčinnosti daňového subjektu. Zákonodarca
v § 48 daňového poriadku zveruje do právomoci správcu dane zistiť základ dane a určiť daň podľa

pomôcokvstanovenýchprípadoch,potom,čosprávcadaneoznámidaňovémusubjektuurčovaniedane
podľa pomôcok, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Je na
správnej úvahe správcu dane určenie použitia pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará
bez súčinnosti s daňovým subjektom (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. č. 2 Sžf 21/2015).

47. Žalobca ako daňový subjekt bol povinný účtovať podľa zákona o účtovníctve. V zmysle ustanovenia
§ 3 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovné prípady sa účtujú a vykazujú v období, s ktorým časovo a
vecne súvisia. Z vyššie uvedených ustanovení zákona o účtovníctve tiež vyplýva, že daňový subjekt je
povinný uchovať daňové doklady v lehote stanovenej zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené, nemožno
nepoznamenať, že daňový subjekt, ktorý podniká, má sa riadiť Ústavou SR a je povinný dodržiavať

zákony, teda riadiť sa zákonom o dani z príjmu ako podnikateľ, ktorý má nielen práva voči štátu, ale
aj povinnosti. Je povinnosťou žalobcu ako podnikateľa, aby si tieto povinnosti osvojil, tieto dodržiaval a
riadil sa uloženými povinnosťami podľa zákona. Toto jednoznačne vyplýva i z § 2 zák. č. 1 o Zbierke
zákonov Slovenskej republiky, ako to uvádza žalovaný, že o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov
uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. Bolo

povinnosťou žalobcu (daňového subjektu) zachovať zákonnosť postupu, ako aj zabezpečiť potrebné
podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu podľa zákona o dani z pridanej
hodnoty.48. Z daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že ak daňový subjekt nesplní dôkaznú povinnosť pri
určení výšky dane, v dôsledku čoho v súčinnosti s ním (§ 46 ods. 1) nemožno daň určiť, správca dane
je oprávnený určiť daň sám bez spolupráce s daňovým subjektom, pričom vychádza z dokladov, ktoré

má k dispozícii, alebo si ich zaobstará (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 8 Sžf 75/2012). Takto
postupoval i správca dane a prihliadol i na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový
subjekt (§ 48 a § 49 daňového poriadku).

49. Z ust. § 48 daňového poriadku, podľa názoru súdu možno vyvodiť, že v prípade určovania dane

podľa pomôcok, ide o osobitný (originálny), procesne nezávislý postup správcu dane, na ktorý sa
aplikuje právna úprava podľa času, kedy bol proces určovania dane podľa pomôcok daňovému subjektu
oznámený.

50. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 3 ods. 1 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby
daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami,
vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 3 ods. 3 citovaného zákona. O
takýto prípad v danej veci išlo. Správca dane zistil, že žalobca odmieta predložiť požadované doklady

a neumožnil vykonanie daňovej kontroly podľa zákona o DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie z
dôvodu, že tieto nemá, zničili - stratili sa pri rekonštrukcii bytu a pod. Správca dane preto aj podľa
názoru správneho súdu v súlade s § 48 a § 49 daňového poriadku ukončil daňovú kontrolu o dani z
príjmu podľa pomôcok.

51.Z administratívneho spisu je nepochybné, že žalobca v priebehu vykonávania opakovanej daňovej
kontroly mal dostatok časového priestoru na realizáciu svojich práv, o čom svedčí jednoznačne aj
postoj daňového subjektu k vyššie uvedenej výzve správcu dane. Preto vychádzajúc z administratívneho
spisu a postoja žalobcu, správny súd dospel k záveru, že správca dane a žalovaný v daňovom konaní
postupovali v súlade s namietanými ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. (v spojení s prechodnými

ustanoveniami ku dňu určenia dane podľa pomôcok) a povinnosťou žalobcu bolo preukázať všetky
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol
vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť
povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V napadnutom rozhodnutí sa
žalovaný vyporiadal so všetkými odvolacími námietkami tak, ako upravuje ustanovenie § 74 ods. 5

daňového poriadku, avšak v odvolacom konaní žalovanému neprislúchalo podrobnejšie preverovať
zákonnosť priebehu daňovej kontroly.

52. Krajský súd v posudzovanej veci zistil, že žaloba žalobcu podaná podľa druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku (účinný do 30. 06. 2016) neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia

a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Zákonodarca
v § 48 daňového poriadku zveruje do právomoci správcu dane zistiť základ dane a určiť daň podľa
pomôcok v stanovených prípadoch, po tom, čo správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie
dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení.
Pokiaľ daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady

a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Súčasne zákonodarca správcovi dane pri
určení dane podľa pomôcok ukladá povinnosť prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú
výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

53. Zákonodarca ponecháva na správnej úvahe správcu dane pri určení dane použitie pomôcok, ktoré

má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom, pričom príkladmo uvádza
pomôcky tak, že nimi môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové
spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových
združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania

dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

54. V ust.§ 49 daňového poriadku zákonodarca ustanovuje postup správcu dane tak, že správca dane
o určení dane podľa pomôcok vyhotoví protokol, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou navyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47, pričom súčasťou protokolu o určení
dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň a oprávnenie
daňového subjektu sa písomne vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu

určeniadaneakdodržaniupostupupodľa§48ods.5najneskôrdo15pracovnýchdníododňadoručenia
výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť. Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane
podľa pomôcok podľa odseku 1.

55. V ust. § 3 daňového poriadku sú uvedené základné zásady správy daní tak, že pri správe daní sa
postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca
dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje
im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane
je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez

zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu
dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správa daní
je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Správca dane je povinný vykonať úkony
pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu

daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri
uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Daňové subjekty majú pri správe
daní rovnaké práva a povinnosti. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4
ods. 2 písm. d/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca dane dbá na to, aby

pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

56. Z rozhodnutia správcu dane (vrátane žalovaného) vyplýva, že správca dane k tejto otázne považoval
za rozhodujúce, že podľa § 46 ods. 9 písm. b/ daňového poriadku je daňová kontrola ukončená
dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Neskôr žalobcom predložené doklady je

možné považovať iba za pomôcky a použiť ich v procese podľa § 48 daňového poriadku. Žalovaný v
napadnutom rozhodnutí a uviedol, že určenie dane podľa pomôcok sa považuje za osobitný sankčný
prostriedok postihujúci daňové subjekty, ktorý správca dane použije iba vtedy, ak si daňový subjekt
nesplnil niektorú zo svojich zákonných povinností. Takéto konanie daňového subjektu spôsobí určenie
dane podľa pomôcok, preto sa daňový subjekt nemôže spoliehať na to, že správca dane zohľadní všetky

výdavky (náklady ktoré uviedol v daňovom priznaní). Ďalej uviedol, že protokol o určení dane podľa
pomôcok ako aj odvolaním napadnuté rozhodnutie obsahujú zdokumentovanie prechodu z procesu
daňovej kontroly do procesu určovania dane podľa pomôcok.

57. Dňa 20. 11. 2013 vydal správca dane prvé rozhodnutie a dňa 22. 08. 2014 druhé rozhodnutie o

vyrubení rozdielu dane žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2010,
ktoré žalobca napadol odvolaním a žalovaný ich zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Správca dane z dôvodu, že bol viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu postupoval spôsobom
opísaným v I. časti tohto rozsudku a zadovážil si podklady pre svoje rozhodnutie od spoločnosti TOBYK
s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, IČO: 36 726 711, spoločnosti CEMMAC a. s., Cementárska

14/14,HornéSrnie,IČO:31412106aspoločnostiKnaufInsulation,s.r.o.,Železničnýrad24,NováBaňa,
IČO: 31 628 109, aby v určenej lehote predložili doklady preukazujúce dodanie tovaru kontrolovanému
daňovému subjektu za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2010 (faktúry, obchodné zmluvy, objednávky,
dodacie listy, atď.), ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní. Dňa 19. 05. 2014 bola správcovi dane
doručená odpoveď od spoločnosti CEMMAC a. s., ktorá predložila doklady preukazujúce dodanie tovaru

kontrolovanému daňovému subjektu, najmä faktúry, dodacie listy a objednávky, ktorá potvrdila, že s
daňovým subjektom mala uzavretú kúpnu zmluvu na cement D00577 zo dňa 30. 03. 2010, rámcovú
dohodu a objednávky (str. 6 rozhodnutia žalovaného. Túto odpoveď, na výzvu správcu dane po zrušení
2. rozhodnutia doplnil odpoveďou zo dňa 07. 04. 2015 tak, že sporné faktúry boli zaplatené. Na výzvu
správcu dane daňový subjekt(žalobca) nepredložil žiadne doklady o použití dodaného tovaru podľa

faktúr na jeho zdaniteľné plnenia (výzva doručená žalobcovi dňa 10. 04. 2015.

58. Správny súd mal tiež preukázané, že správca dane, po zrušení jeho rozhodnutí niekoľkokrát vyzval
žalobcu na predloženie účtovných dokladov a iných dokladov preukazujúcich hospodárske operáciea účtovné prípady s obchodnými partnermi (TOBYK, s.r.o., CEMMAC a. s., Knauf insulation, s.r.o.)
v zdaňovacom období 1. - 4. štvrťrok 2010, ako aj účtovné doklady a iné doklady preukazujúce, že
nadobudnutý tovar v zdaňovacom období 1. - 4. štvrťrok 2010 od uvedených obchodných partnerov

bol použitý na účely jeho zdaniteľných plnení. Na uvedené výzvy žalobca nereagoval, resp. nepredložil
požadované relevantné listiny o použití dodaného tovaru na jeho zdaniteľné plnenia, preto v danej
veci bol proces určovania dane subsidiárnym spôsobom zisťovaný zo základu dane podľa § 48 DP v
dôsledku zavineného nesplnenia povinností daňovým subjektom.

59. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod
sp. zn. 5Sžf/63/2011, ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009
v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp.
zn. III. ÚS 78/2011 (týka sa zákona o DPH vo vzťahu k dôkaznému bremenu daňového subjektu), z
odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je
nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím

právom uplatniť si nadmerný odpočet iba za zákonom stanovených a splnených podmienok .

60. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa práva účastníka konania na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, krajský súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
209/04 zo dňa 23. júna 2004, z ktorého vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných účastníkom konania.

61. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom

procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou
správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

62. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté
rozhodnutiev dostatočnejmiereuvádzadôvody,naktorýchsavýroktohtorozhodnutiazakladá,pričomv
odôvodnenísvojhorozhodnutiasavysporiadalsovšetkýmirozhodujúciminámietkamižalobcuavysvetlil
podstatu podmienok uplatnenia určenia dane podľa pomôcok podľa ust. § 48 a § 49 daňového poriadku
v znení neskorších predpisov v daňovej kontrole o dani z pridanej hodnoty, pričom postupoval v súlade

s ustálenou judikatúrou.

63. Krajský súd odkazom na obsah administratívneho spisu dospel k záveru o správnosti postupu
správcu dane v zmysle § 48 daňového poriadku, keďže správca dane k určeniu dane podľa pomôcok
pristúpil až po zistení objektívnej nemožnosti určiť daň (nepredloženie požadovaných účtovných

dokladov). Správny súd konštatuje a dáva do pozornosti skutočnosť, že predmetom prieskumu sú
rozhodnutia žalovaného a správcu dane, ktoré vo svojich odôvodneniach uvádzajú použitie konkrétnych
pomôcok, na základe ktorých dospel správca dane k určeniu dane, preto nemožno konštatovať
nepreskúmateľnosť rozhodnutí.

64. Súčasne súd poukazuje na skutočnosť, že povinnosťou daňového subjektu pri výkone daňovej
kontroly je predovšetkým spolupracovať so správcom dane, navrhovať a predkladať dôkazy svedčiace
o splnení si daňových povinností a umožniť správcovi dane vykonať daňovú kontrolu. Daňový subjekt
sa tejto povinnosti nemôže zbaviť tvrdením, že mu vytopilo byt a doklady sa nedopatrením z jeho bytu
stratili. Pre prípad, kedy daňový subjekt v rámci výkonu daňovej kontroly neposkytne správcovi dane

potrebnú súčinnosť, vyplývajú z neho dôsledky podľa § 48 a § 49 daňového poriadku v spojení s § 24
daňového poriadku. Preto pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu uvedené v žalobe, vzhľadom na vyššie
uvedené a predložený administratívny spis, súd je toho názoru, že na tieto nie je možné prihliadnuť.

65. Daňové úrady a Finančné riaditeľstvo SR chránia fiškálne záujmy štátu. Ich úlohou je vykonávať

dozor, aby si daňové subjekty splnili v súlade s hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči
štátnemu rozpočtu. Je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že skutočnosti, t.j. rozhodné údaje,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane, to platí aj pre údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné
a správne. Správny súd preto námietku žalobcu, že podľa zákona č. 563/2009 Z. z. určeniu danepodľa pomôcok musí predchádzať pokus výšku dane s daňovým subjektom dohodnúť, vyhodnotil ako
účelovú bez právneho podkladu, keďže takáto možnosť bola upravená zákonom č. 511/1992 Zb. o
správe daní do účinnosti zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok, t. j. do 01. 01. 2012. Správca dane

vychádza z dostupných podkladov, ktoré si sám zabezpečil pre vyslovenie svojho záveru v rozhodnutí.
Ak daňový subjekt nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho v súčinnosti s
ním nemožno daň určiť (napr. nepodá daňové priznanie, urobí úkon dôsledkom, ktorého je zníženie
dane alebo neumožní vykonať daňovú kontrolu a pod.), správca dane je oprávnený určiť daň sám,
pričom vychádza z dokladov, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará. V komentovanej veci

daňový subjekt so správcom dane nespolupracoval, preto boli splnené zákonom stanovené podmienky
na určenie dane podľa pomôcok. Ako dôvod, prečo správca pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok bolo
uvedené nesplnenie si povinností daňového subjektu v zmysle § 48 ods. 1 písm. d/ daňového poriadku,
čo mal súd preukázané z daňového spisu.

66. Z vyššie uvedených dôvodov je krajský súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov,

ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s
i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté
rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. V súdnom konaní obsahom
administratívneho spisu bolo preukázané, že daň určená podľa pomôcok v sume 13.305,45 eur na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2010 bola určená zákonným postupom a predmetom

súdneho prieskumu bolo iba preskúmanie zákonných podmienok na takýto postup určenia dane. Nezistil
ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci
samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného,
ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím správcu dane (obe rozhodnutia tvoria
jeden celok).

67. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v §
491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedených
dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu ako nedôvodnú podľa

§ 491 v spojení s § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. zamietnuť.

68. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech
(súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc
z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len

vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani
nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie
je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.