Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 0T/93/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717011198
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717011198.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Mariánom Rošakom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

22.03.2018 t a k t o

r o z h o d o l :

obžalovaný
I. H., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom D.Ú., B. I.,
adresa na doručovanie písomností: D., Y. XXXX/X, B. I.,

uznáva sa za vinného, že

dňa 01.10.2017 v čase asi 23.15 h sa nachádzal spoločne s I. R., nar. XX.XX.XXXX, v herni zv. Bura
na ulici Kalocsaya, vo Vrútkach, okres Martin, pričom I. R. vyšiel z herne von a obvinený I. H. vyšiel
von asi minútu po ňom a videl ako I. R. beží od poškodenej I. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sedela na
schodoch pri vchode do penziónu Bura a kričala na I. R., aby jej vrátil mobilný telefón, na čo sa obvinený
I. H. rozbehol za I. R., ktorého dobehol pri pizzerii Fiore, kde mu I. R. povedal, že poškodenej I. D.
zobral peňaženku a mobilný telefón a požiadal obvineného I. H., aby z mobilného telefónu vytiahol SIM
kartu, čo obvinený urobil, túto si ponechal a mobilný telefón vrátil späť I. R., po tomto spoločne prešli na

ul. Kafendovu vo Vrútkach, ale následne sa vrátili späť ku Kinu 1. máj, kde I. R. povedal obvinenému
I. H., že v odcudzenej peňaženke sa nachádzala finančná hotovosť vo výške 21,- € a že bankovku v
nominálnej hodnote 10,- € mu dá, čo aj urobil a tiež mu dal mincu v hodnote 1,- €, obvinený I. H. si tieto
peniaze zobral, hoci vedel, že SIM karta aj finančná hotovosť boli získané prečinom krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona,

t e d a

nadobudol ako záloh vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou,

č í m s p á c h a l

prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 231 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin podala dňa 03.10.2017 pod sp. zn. 2 Pv 551/17/5506 na
tunajšom súde na obvineného I. H. obžalobu pre prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Tr.

zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu
obžalovanéhozprípravnéhokonaniapodľa§258ods.4Tr.por.;prečítanímzápisniceovýpovedisvedka
z prípravného konania podľa § 263 ods. 1, 2 Tr. por. so súhlasom prokurátora; prečítaním listinných
dôkazov pripojených v súdnom spise podľa § 269 Tr. poriadku, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny

stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný I. H. sa na hlavné pojednávanie vytýčené dňa 22.03.2018 nedostavil, hoci bol riadne a včas
predvolaný (doručenka na č.l. 65 spisu obžalovaným osobne podpísaná dňa 15.02.2018).

Nakoľko v zmysle ustanovenia § 252 ods. 2 Tr. por. obžalovanému bola riadne doručená obžaloba
prokurátora (dňa 04.10.2017 č.l. 56 spisu); bol na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaný
(doručenka na č.l. 65 spisu); mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred
orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní (č.l.16-21 spisu);
obžalovaný bol v prípravnom konaní upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na

doplnenie vyšetrovania (č.l. 20 spisu); zároveň bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho
neprítomnosti a následky s tým spojené upozornený (predvolanie na č.l. 66 spisu), pričom súd mal
za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti
obžalovaného, súd vykonal hlavné pojednávanie a vo veci rozhodol v neprítomnosti obžalovaného.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané. Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom súd
hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrnenezávisleodtoho,čiichobstaral

súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní s rovnakou
starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho
prospech.

Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Tr. por. na návrh prokurátora prečítal zápisnicu o

výsluchu obžalovaného z prípravného konania zo dňa 02.10.2017 a podľa § 263 ods. 1, 2 Tr. por. so
súhlasom prokurátora prečítal zápisnicu o výpovedi svedka I. R. z prípravného konania.

Obžalovaný I. H. v procesnom postavení obvineného po zákonnom poučení prečítaní uznesenia o
vznesení obvinenia uvádzal, že k tomu, čo sa mu kladie za vinu sa v plnej miere priznáva. Je pravda, že

od I. R.Á. zobral mobilný telefón, z ktorého vybral SIM kartu, ktorú si ponechal a tiež finančnú hotovosť
vo výške 11 ,-eur, ktorú mu I. dal. Vedel, že tieto veci I. odcudzil poškodenej, ktorá sedela na schodoch
pri penzióne Bura. Povedal mu to sám I., že tieto veci mala poškodená vedľa seba a on jej ich zobral a
utiekol. On sám videl, že od poškodenej I. uteká. K veci chcel uviesť, že ho mrzí, čo sa stalo, ľutuje svoje
konanie, bolo to nerozvážne a nezareagoval v tej chvíli správne. Keď sa dozvedel, že I. tie veci odcudzil,

nemal ich jednoducho brať. Skutočne ho to mrzí, teraz voči nemu nebolo vedené žiadne konanie, dva
roky nespáchal žiadny trestný čin a ak by to bolo možné, chcel by, aby bol odsúdený iba podmienečne
a zaručí sa, že si bude dávať pozor. Teraz má vykonať trest povinnej práce a prípadne by chcel, aby mu
boli tieto hodiny navýšené. Ľutuje svoje konanie, telefón aj peniaze sa poškodenej vrátili, teda nemusí
riešiť ani nejakú škodu, ktorú jej spôsobil. Naozaj ho to mrzí, doma má dve malé deti a je bez príjmu a

nevedel ako má riešiť svoju finančnú situáciu.

Svedok I. R. v prípravnom konaní uviedol, že včera bol so bratrancom I. H. v herni Bura vo Vrútkach. Tam
spolupopíjaliaonišielvon.Videl,žeI.pochvíľkevyšielzaním.OnišielkuschodochpredubytovňuBura,
kde sedela jedna pani. Videl, že má vedľa seba na schodoch položený mobilný telefón aj peňaženku.

Vyšiel ku nej na schody a vzápätí jej odcudzil mobilný telefón aj peňaženku. S odcudzenými vecami ušielk pešej zóne. Pri pizzerii Fiore zastal a I. H. pribehol za ním. I. povedal, že ukradol mobil a peňaženku,
ktoré mala tá pani položené vedľa seba. I. dal mobilný telefón. Požiadal ho, aby z neho vytiahol SIM
kartu. I.Á. kartu vytiahol a túto si nechal a jemu telefón vrátil. Po tomto otvoril peňaženku, v ktorej bolo

20 alebo 21,-eur. Peniaze vytiahol a peňaženku odhodil do trávy v parku. Išli na Kafendovu, ale hneď sa
vrátili späť smerom ku kinu 1. máj. I. povedal, že v peňaženke bolo 20,-eur a že jemu dá z tých peňazí
10,-eur. Tieto peniaze si I. zobral. V tej chvíli zbadali hliadku polície. Mobilný telefón odhodil na zem.

Ďalej súd na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Tr. poriadku prečítal listiny pripojené do súdneho spisu,

a to najmä uznesenie o vznesení obvinenia I. R. za prečin krádeže, úradný záznam pohotovostnej
hliadky, zápis o dychovej skúške osoby, záznam hliadky, úradný záznam, zápisnicu, trestný rozkaz,
príkaz na prepustenie, nariadenie výkonu trestu, výpis z evidencie priestupkov a odpis z registra trestov
na obžalovaného.

Z úradného záznamu samosudcu zo dňa 22.03.2018 vyplýva, že obžalovaný vo veci Okresného súdu

Martin sp. zn. 2T/114/2014 má právoplatne uložený trest povinnej práce vo výmere 280 hodín, tento trest
je nariadený od decembra 2017, avšak obžalovaný u vykonávateľa trestu povinnej práce bol dvakrát, ale
vôbec nepracoval a doposiaľ nemá odpracovanú ani jednu hodinu z uloženého trestu povinnej práce.

Z lustrácie z registra priestupkov na č.l.77-81 spisu vyplýva, že obžalovaný v rokoch 2013 - 2015 bol 8 -

krát postihnutý pokutou za spáchanie rôznych priestupkov, z nich trikrát pre spáchanie priestupku proti
majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 13-krát súdne trestaný pre spáchanie
majetkovej ako i násilnej trestnej činnosti, 5-krát mu boli uložené aj nepodmienečné tresty odňatia

slobody, naposledy nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal dňa 31.01.2017.

Prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1, písm. a) Tr. zákona sa dopustí ten, kto nadobudne, drží, užíva,
ukryje, na seba alebo iného prevedie, prenajme alebo prijme ako záloh vec, ktorá bola získaná trestným
činom spáchaným inou osobou.

Objektom trestného činu je cudzí majetok. Predmetom útoku je cudzia vec získaná trestným činom,
pričom nie je rozhodujúce, akým trestným činom bola vec získaná. Pri ukrytí veci páchateľ nakladá
s vecou tak, že ju odstráni z dosahu možného odhalenia alebo zistenia u páchateľa, spolupáchateľa,
účastníka. Prevedením na seba alebo na iného podielnik získava dispozičnú moc nad vecou, ktorá bola

získaná trestným činom, a smeruje k realizácii úžitku z veci, a to pre seba alebo pre iného. Prevod môže
byť odplatný alebo bezodplatný napr. kúpou, darovaním, výmenou a pod. Nezáleží na tom, či páchateľ
previedol na seba vec priamo od osoby, ktorá trestný čin spáchala, alebo od tretej osoby. Užívaním sa
rozumie disponovanie vecou na účely využitia jej úžitkovej hodnoty čo zahŕňa i jej spotrebovanie.

Samosudca okresného súdu dôsledným vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý sa mu kládol za vinu v podanej
obžalobe prokurátora.
Zo skutku uvedeného v rozsudku je obžalovaný usvedčovaný nielen vlastným priznaním z prípravného
konania ale i presvedčivou výpoveďou svedka ako i zabezpečenými listinnými dôkazmi. Svedok I. R.

vypovedal, že I. (pozn. samosudcu - obž. H.) povedal, že ukradol mobil a peňaženku, ktoré mala tá pani
položené vedľa seba. I. dal mobilný telefón. Požiadal ho, aby z neho vytiahol SIM kartu. I. kartu vytiahol
a túto si nechal a jemu telefón vrátil. Po tomto otvoril peňaženku, v ktorej bolo 20 alebo 21,-eur. Peniaze
vytiahol a peňaženku odhodil do trávy v parku. I. povedal, že v peňaženke bolo 20,-eur a že jemu dá z
tých peňazí 10,-eur. Tieto peniaze si I. zobral. Z listinných dôkazov na č.l. 82-89 spisu, predovšetkým

z trestného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. 0T/94/2017 zo dňa 04.10.2017, právoplatným dňa
04.10.2017 vyplýva, že obv. I. R. bol právoplatne odsúdený pre spáchanie prečinu krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 01.10.2017 v čase asi 23.15 h voči
poškodenej I. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorej odcudzil peňaženku s finančnou hotovosťou vo výške 21,-
€ a mobilný telefón.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že súhrn priamych a nepriamych
dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora.Obžalovaný svojim vyššie uvedeným konaním naplnil všetky znaky prečinu podielnictva podľa § 231
ods.1písm.a) Tr.zákona,nakoľkonadobudolakozálohvec(SIMkartu,bankovkuvnominálnejhodnote

10,- € a mincu v hodnote 1,- €), ktorá bola získaná trestným činom (krádežou) spáchaným inou osobou
(I. R.). Okresný súd sa zaoberal aj materiálnym korektívom (uvedeným v § 10 ods. 2 Tr. zákona),
vzhľadom k tomu, že obžaloba na obžalovaného bola podaná pre prečin. Základným predpokladom
trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky
prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Tr. zákona, čo znamená, že vzhľadom

na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a
pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná (materiálny korektív). V predmetnej trestnej veci mal
okresný súd naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona preukázaný spôsobom
vykonania činu, pohnútkou obžalovaného a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, pričom súd dodáva,
že len pohotovou akciou príslušníkov polície došlo k odhaleniu a následnému zisteniu páchateľov
týchto trestných činov a len z tohto dôvodu poškodenej boli vrátené odcudzené veci, ktoré obžalovaný

dobrovoľne polícii nevydal, ale tieto boli uňho nájdené po vykonaní bezpečnostnej prehliadky (úradný
záznam č.l. 31 spisu).

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu
zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. I. H. zobral do úvahy fakt, že u obžalovaného
zistil rovnováhu poľahčujúcich ako i priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť - obžalovaný sa k trestnému činu priznal a aj ho oľutoval, oproti jednej priťažujúcej okolnosti
- obžalovaný už bol už za trestný čin odsúdený.

S poukazom na osobu obžalovaného, ktorý už bol v minulosti viac krát potrestaný za spáchanie
majetkových trestných činov a ani táto okolnosť neprimäla obžalovaného viesť riadny život, súd je toho
názoru, že pre dosiahnutie účelu trestu je potrebné na obžalovaného pôsobiť represívne, a to uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý bol súdom stanovený vo výmere 4 mesiace, teda pri
dolnej hranici trestnej sadzby, keďže súd mohol obžalovanému za spáchanie tohto prečinu uložiť trest

odňatia slobody až do 3 rokov.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody
pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti pred spáchaním tohto prečinu, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm.
b/ Tr. zák. na výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Súd je toho názoru, že takto stanovený druh trestu zabezpečí nápravu obžalovaného /
prvok individuálnej prevencie/ a zároveň bude pôsobiť aj voči ostatným občanom - potenciálnym
páchateľom /prvok generálnej prevencie/, aby sa nedopustili obdobného protiprávneho konania.

Uloženie alternatívnych trestov - trestu povinnej práce resp. peňažného trestu obžalovanému súd
nemohol uložiť, keďže tieto nepovažuje za dostatočné pre dosiahnutie účelu trestu, naviac obžalovaný
je nezamestnaný a teda je zrejmé, že by ho nebol schopný zaplatiť (§ 57 ods. 1 Tr. zákona) a taktiež
z informácií od probačnej a mediačnej úradníčky vyplýva, že v inej trestnej veci mu už bol právoplatne
uložený trest povinnej práce, avšak obžalovaný riadne nevykonáva tento druh trestu (úradný záznam

č.l. 81 spisu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v
Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je

až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvekvýroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol

urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu

ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor. Odvolanie má odkladný účinok.