Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/152/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416215283
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416215283.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej v právnej veci žalobcu: Bytkomfort, s.r.o., so sídlom
Nové Zámky, SNP 9, IČO: 36 555 193, proti žalovaným: 1/ Y. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. A., M..
Y. XX, a 2/ R. A. nar. XX. XX. XXXX, bytom W. A., M. Y. XX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 21. februára 2017, č. k. 6C/264/2016-53, rozhodol

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade (ďalej aj „žalovaní“)

povinnosť v lehote 15 dní vypratať X-izbový byt s kuchyňou a príslušenstvom č. XX na X. poschodí
bytového domu so súp. č. XXXX v W. na ulici M.. Žalovaným bytovú náhradu nepriznal. Súčasne
žalovaným v l. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
s tým, že o výške náhrady bude rozhodované samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.
Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 123, § 126 ods. 1, 2, § 685 ods. 1, § 710 ods. 2, § 712a
ods. 9, Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Ďalej v odôvodnení uviedol, že žalovaní užívajú byt bez
právneho dôvodu, keďže nájom k uvedenému bytu zanikol uplynutím výpovednej lehoty, t. j. k 31. 12.

2014, tak ako to vyplýva z výpovede z nájmu bytu. Tým vzniklo žalobcovi právo požadovať o vypratanie
sporného bytu, keďže uvedený byt žalovaní dobrovoľne neprestali užívať. Zároveň žalovaným nepriznal
bytovú náhradu v zmysle § 712a ods. 9, keďže im právo na bytovú náhradu nevzniklo. Výrok o náhrade
trov konania odôvodnil v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
aj „CSP“).

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, ktorí uviedli, že nájomné za

byt riadne a včas neplatili, no neplatenie nájomného bolo spôsobené tým, že obaja boli v tom období
vo finančnej tiesni a nemali finančné prostriedky na platenie nájomného. Zo svojich príjmov hradili
každodenné potreby na zabezpečenie živobytia. Toho času sa im podarilo zabezpečiť pôžičku na
vyplatenie všetkých dlhov s tým, že ich budú mať k dispozícii do 10. 04. 2017, kedy vyplatia žalobcom
vyčíslenépohľadávkyvočinim.Navrhujú,abyžalobcapovyplatenívšetkýchdlhovzobralvočinimžalobu
späť, a následne by súd toto konanie zastavil.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť, keďže vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Nájom k predmetnému bytu
žalovaným zanikol výpoveďou z nájmu bytu. Skutočnosti uvádzané žalovanými v ich odvolaní sú bezprávneho významu, keďže predmetom konania nie je zaplatenie pohľadávky na nájomnom a úhradách
spojených s užívaním bytu, ale vypratanie bytu. Doposiaľ k žiadnej úhrade žalovanými nedošlo.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP a § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaných nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej, ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
7. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným vypratať nehnuteľnosť; a to
X-izbový. byt s kuchyňou a príslušenstvom č. XX na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX v W.
A., na ulici M. Y. XX, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez bytovej náhrady.

8. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalovaní uvádzali v odvolaní vyriešil už súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je

možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP zároveň vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu

podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvej inštancie prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvej inštancie síce vyskytli vady, ale
ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

10. V zmysle ust. § 393 CSP, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a
spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so

všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom mieste pre dohady a domnienky. V odôvodnení
rozhodnutia odvolací súd uvedie teda, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých

alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovanými v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne,
zdôvodnené a zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky

vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaní sa s
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňujú neznamená, že jeho zdôvodnenie

nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.
Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

12. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s dôvodmi uvedenými v
napadnutom rozsudku a na tieto v celom rozsahu poukazuje ako na svoje vlastné a z týchto dôvodov ich

už znovu nebude opakovať. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd, vzhľadom aj na ďalšie námietky
odvolateľov uvádza poukazuje na nasledovné skutočnosti.

13. Podľa § 685 ods. 1 OZ nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;

nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

14. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

15. Podľa § 710 ods. 3 Obč. zákonníka ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane

použijú ustanovenia osobitného predpisu (§ 46 OSP).

16. Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní, ako užívatelia, užívali predmetný byt na základe Zápisu o

dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 15. 05. 1967, v dôsledku rozhodnutia o pridelení bytu
vydaného MsNV Nové Zámky zo dňa 29. 04. 1967 č. j. 1377/1967. Na základe tejto zmluvy vznikol
nájomný vzťah, ktorý bol ukončený jednostranne zo strany žalobcu výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 25.
09. 2014 pre neplatenie nájomného, ako aj úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za dobu dlhšiu
než 3 mesiace v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) OZ. Prevzatie výpovede ani jeden zo žalovaných (žalovaný

v l. rade prevzal dňa 03. 09. 2014, žalovaná v 2. rade dňa 30. 09. 2014) nepopieral a nepopieral ani to,
že 3-mesačná výpovedná lehota uplynula dňom 31. 12. 2014. Návrh na určenie neplatnosti výpovede
podľa § 711 ods. 6 OZ žalovaní nepodali, a tak nesporne nájom skončil uplynutím posledného dňa 3-
mesačnej výpovednej lehoty. Žalovaní aj po skončení nájmu v byte stále bývajú.

18. S ohľadom na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že po
skončenínájmužalovaníbývajúvbytebezprávnehodôvodu.Ztohodôvodujedanýdôvodnavypratanie
v zmysle § 126 ods. 1 Obč. zákonníka.19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď mu
síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ale žiadne trovy odvolacieho

konania mu nevznikli. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len
o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po
právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto v záujme hospodárnosti, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle

čl. 17 CSP rozhodol, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).