Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, July 7, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202445
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716202445.9

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Y. V., W.. XX.
XX. XXXX, F. R.. Š. XXXX/X, Y., proti žalovanému Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v
Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO 35923130, právne zastúpeného Beňo & Partners, Advokátska
kancelária s.r.o., nám. Sv. Egídia č. 93, 058 01 Poprad, IČO 44250029, v konaní o určenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky, určenie, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a v konaní o vydanie

bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu v časti, kde sa žalobca domáha určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy o
poskytnutí pôžičky, zmluvy o spotrebiteľskom úvere evidenčné číslo 7141638 zo dňa 27. 08. 2014 je
bezúročný a bezpoplatkov sa zamieta.

II. Žaloba žalobcu v časti, kde sa žalobca domáha určenia, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute

v zmluve o poskytnutí pôžičky, v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 7141638 zo dňa 27. 08. 2014 v
znení: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do
omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % dlžnej splátky. V tento deň sa stáva zmluvná pokuta splatnou. Po
vyhlásení okamžitej splatnosti pôžičky nebude spoločnosť ďalej účtovať zmluvnú pokutu“, sa zamieta.

III. Žalobca žalobcu ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 8,43 € sa zamieta.

IV. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde 7.3.2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia,
že zmluvné dojednanie v článku 12.1. úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným o

zmluvnej pokute podľa ktorej je „spoločnosť oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade,
ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30. deň po dobe
splatnostijeklientpovinnýzaplatiťzmluvnúpokutuvovýške10%zdlžnejsplátky.Vtentodeňsazmluvná
pokuta stáva aj splatnou. Po dni vyhlásenia okamžitej splatnosti pôžičky nebude klientovi ďalej účtovaná
zmluvná pokuta“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá nebola dojednaná individuálne. Súčasne
žiadal určiť, že úver, ktorý mu bol poskytnutý na základe úverovej zmluvy zo dňa 27.8.2014, ktorú pripojil

k žalobe, je bezúročný a bez poplatkov.

2. V žalobe žalobca namietal, že úverová zmluva neobsahuje presný údaj o termíne konečnej splatnosti,
pretože vzhľadom na ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch,
nepostačuje ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený údaj s uvedením mesiaca a roka tak, ako v
úverovej zmluve (8/2017). Termín konečnej zročnosti musí byť určený dňom, mesiacom a rokom. Pokiaľ

ide o uvedenie výšky splátok, mesačná splátka je uvedená v sume 23,07 € a je uvedená ako jedna suma.
Mesačná splátka musí byť rozpísaná v zmluve na istinu, úroky a iné poplatky, vzhľadom na ustanovenie§ 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ takéto rozlíšenie jednotlivých splátok na
istinu, úroky a iné poplatky absentuje, je úver bezúročný a bez poplatkov. Poukázal tiež na ustanovenie
§ 54 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého výklad v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv musí

byť vždy v prospech spotrebiteľa.

3. Na dôkaz svojich tvrdení do spisu pripojil úverovú zmluvu uzavretú dňa 27.8.2014 ako prílohu č. 1 k
tejto úverovej zmluve. Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré dostal k uzavretiu
úverovej zmluvy.

4. Na výzvu súdu svoju žalobu doplnil podaním zo dňa 25.4.2016, ktoré na súd došlo v rovnaký deň
a v tomto podaní namietal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je podpísaná ani veriteľom ani
spotrebiteľom a túto skutočnosť bude musieť vysvetliť žalovaný. Uviedol, že vyhotovenie zmluvy, ktoré
pripojil do súdneho spisu je to vyhotovenie, ktoré mu zaslal žalovaný. Žalobca v čase žiadosti o pôžičku
od žalovaného nepoznal čo všetko musí úverová zmluva obsahovať a nevedel o možnosti existencie

neprijateľných zmluvných podmienok. K dodatku žalobca pripojil splátkový kalendár a výpis z účtu
žalobcu,kdevidieťdátumasumukedyakoľkoEurdostalodžalovanejobchodnejspoločnosti.Variabilný
symbol7141638žalobcapoužívaprisplácaníúveru.Tentovariabilnýsymbolakoevidenčnéčíslozmluvy
bol žalobcovi oznámený pri zaslaní splátkového kalendára, ktorý žalobca pripojil (č.l. 24, 25). Podľa
výpočtov žalobcu mal žalobca ešte žalovanému v čase spisovania tohto podania doplatiť istinu v sume

138,60 €. V tomto podaní bol obsiahnutý ďalší petít žaloby, podľa ktorého sa malo žalobcovi uložiť
zaplatiť zostatok istiny v sume 138,60 € v 6-tich mesačných splátkach po 23,07 €, pričom posledná
splátka by bola vo výške 23,25 €.

5. V priebehu konania žalobca od takéhoto nároku ustúpil vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu

konania splatil celú istinu poskytnutého úveru a súd takúto zmenu žaloby ani nepripustil.

6. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním z 10.6.2016, došlým 13.6.2016. Týmto podaním
žalovaný so žalobou nesúhlasil, pretože podľa jeho názoru má zmluva všetky predpísané náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný má za to, že zmluva o pôžičke obsahuje

všetky základné údaje týkajúce sa veriteľa. Tvrdil, že článok VIII. vyhlásenie zmluvných strán zmluvy o
pôžičke,ktorejobsahomjeinkorporačnádoložka,vzmyslektorejklientriadnymvyplnenímapodpísaním
tejto zmluvy vyhlasuje, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
všeobecné obchodné podmienky. Podľa presvedčenia žalovaného inkorporačná doložka je dostatočne
určitá, transparentná a že žalobca svojim podpisom ju akceptoval, teda akceptoval že neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky.

7. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 6Co/236/2012.
K námietke, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne
výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a poplatkov a konečnú splatnosť, žalovaný uviedol, že

žalovaný má za to, že v zmluve o pôžičke je v článku schválená výška pôžičky uvedená výška splátky
23,07 €, ako aj počet splátok 36, údaje o tom, že splátky sú splatné 20-teho dňa v mesiaci, ako aj
údaj o termíne konečnej splatnosti august 2017. Ďalej sú uvedené údaje špecifikované vo všeobecných
ustanoveniach zmluvných podmienok a všeobecných obchodných podmienkach. Termíny splátok do 20-
teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca sú uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach.

Zo všeobecných obchodných podmienok ďalej vyplýva, že splátka je splatná nasledujúci mesiac po
uzavretí zmluvy.

8. Podľa článku VI. bod 1, ktorý upravoval podmienky splácania vo všeobecných obchodných
podmienkach, bolo povinnosťou klienta riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných

mesačných splátkach v sume a v termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, inak v sume a v termínoch uvedených v zmluve, alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach.

9. Ďalej konštatoval, že podľa bodu 6.2. článku VI. všeobecných obchodných podmienok, pokiaľ nie

je v splátkovom kalendári, alebo v zmluve, alebo v podmienkach, alebo vo VOP stanovené inak, sú
splátky splatné 20-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom v jednotlivých splátkach je
zahrnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Uvedené dopĺňa aj splátkový kalendár, kde už
boli explicitne opätovne uvedené informácie o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a inýchpoplatkov. Žalovaný mal za to, že splátkový kalendár vzhľadom na inkorporačnú doložku považuje sa za
neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pôžičke. Vo všeobecných obchodných podmienkach sú upravené také
práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré sú nemenné s ohľadom na akéhokoľvek účastníka zmluvného

vzťahu.Jednásaotakédojednanievspotrebiteľskejzmluve,ktorénemusiabyťzpovahyvecidojednané
individuálne. Deň konečnej splatnosti úveru vyplýva aj zo splátkového kalendára a tento plne komunikuje
aj s dojednaniami v zmluve. Žalovaný mal preto za to, že zmluva o pôžičke obsahuje údaje o konečnej
splatnosti a má písomnú formu a nie sú splnené podmienky definované v ustanovení § 11 ods. 1, písm.
a/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

10. V ďalšom žalovaný poukázal na zabezpečovací charakter dojednaní o zmluvnej pokute a
konštatoval, že jej výška 10% z dlžnej splátky, čo zároveň predstavuje sankciu za omeškanie podľa
§ 3 a/ Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je v súlade so zákonom. Žalovaný uviedol, že priemerná
RPMN sa v danom čase pohybovala vo výške 40% - 66% až 30%, čo by vzhľadom na ustanovenie §
3 a/ Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. znamenalo, že sankcie za omeškanie môžu byť maximálne

vo výške 55,66% až 40% ročne. Žalovaný mal za to, že zmluvná pokuta ako samotný inštitút, tak aj jej
výška za súčasne platného stavu, teda vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný ako veriteľ voči žalobcovi
ako dlžníkovi súčasne neuplatňoval žiadne iné sankcie za omeškanie, je súlade s právnym poriadkom
Slovenskej republiky.

11. Žalovaný nakoniec spochybnil aj naliehavý právny záujem na určení toho, čo žalobca žiada, s
poukazom na ustanovenie § 80 písm. c/ O. s. p. a tvrdil, že žalobca naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti zmluvy o pôžičke nepreukázal. Keďže tvrdil, že žalobca ani naliehavý právny záujem na
určení toho čoho sa domáha nemá, keďže doposiaľ žalovanému nesplatil ani istinu z poskytnutého
úveru. To znamená, že prípadným vyhlásením úveru za bezúročný a bezpoplatkov by sa žalobcove

postavenie nijako nezmenilo, nakoľko aj naďalej by bol povinný žalovanému splácať poskytnutú pôžičku.
Následne žalovaná strana poukázala na skutočnosť, že 2.2.2015 bolo na Súdny dvor Európskej únie
podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda vo veci
Home Credit Slovakia, a.s. / V. F. vo veci, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu a navrhol,
že odpovede Súdneho dvora Európskej únie na otázky, ktoré uviedol Okresný súd Dunajskej Strede

k návrhu, ktorým by bolo prejudiciálne konanie, môžu mať význam pre rozhodnutie súdu, nakoľko sú
totožné a s predmetom konania prejednávané veci. Preto žiadal, aby súd konanie v zmysle ustanovenia
§ 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku prerušil. K tomuto vyjadreniu pripojil žalovaný
kópiu návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo vyššie označenej veci.

12. Súd konanie neprerušil, lebo medzičasom Súdny dvor Euróspek únie vydal rozhodnutie C-42/2015.

13. Dňa 17. 10. 2016 žalobca zaslal ďalšie vyjadrenie, ku ktorému pripojil množstvo rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky. V tomto vyjadrení žalobca opätovne konštatoval, že zmluva bola vopred
pripravená v jeho neprospech, jej obsah nemohol ovplyvniť, ak by nebol súhlasil s niektorou zmluvnou

podmienkou, tak by mu úver nebol poskytnutý. Súčasne dal do pozornosti súdu dokument Slovenskej
obchodnej inšpekcie, ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave
č. SK/0320/99/2011 zo dňa 12. 07. 2011, ktorý pripojil k svojmu vyjadreniu, rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 3S/53/2011 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Sžo/19/2012. Opätovne namietal
nerozpísanie splátok na istinu, úroky a poplatky, neurčenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru dňom, mesiacom a rokom, neprijateľnosť zmluvných dojednaní o zmluvnej pokute a ďalšie tam
uvedené rozsudky prevažne okresných súdov Slovenskej republiky, ktorými podporoval svoje závery.

14. Dňa 02. 02. 2017 potom žalobca doručil na súd ďalšie svoje vyjadrenie alebo dodatok k žalobe
z toho istého dňa, kde tvrdil, že má naliehavý právny záujem na určení, že predmetná zmluva o

poskytnutí pôžičky č. 7141638 zo dňa 27. 08. 2014 je bezúročná a bez poplatkov, pretože ako spotrebiteľ
potrebuje mať vyriešenú otázku výšky jeho skutočného dlhu nad rámec poskytnutých finančných
prostriedkov. Žaloba, ktorú podal je vhodný, účinný a správne zvolený prostriedok ochrany práva
žalobcu, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre právny
vzťah účastníkov sporu. Jeho právne postavenie bez určenia týchto skutočností je neisté. Poukázal na

rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 7C/460/2015, kde v obdobnej veci nebol spomínaný naliehavý
právny záujem a na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva rešpektovanie
princípu právnej istoty. Uviedol, že pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-42/2015,
podľa jeho právneho názoru slovenské súdy nie sú povinné podriaďovať sa, pretože slovenské súdymusia rozhodovať podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Opätovne zdôrazňoval absenciu už vyššie
uvádzaných náležitosti uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pripojil do spisu z internetu stiahnutý
materiál, a to úvahu Mgr. Antona Pavúka, advokáta, prečo rozsudok Súdneho dvora Európskej únie

vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti V. F. nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax
všeobecných súdov.

15. Na týchto tvrdeniach žalobca v podstate zotrval aj na pojednávaní dňa 08. 02. 2017, naviac uviedol,
že zmluva mu bola zasielaná elektronicky na jeho emailovú adresu po tom, čo odsúhlasil zmluvné

podmienky. Splátkový kalendár, ktorý doručil do súdneho spisu a je pripojený na č. l. 24-25 mu bol
doručený až niekoľko dní po potvrdení zmluvy. Poštou mu došla aj úverová zmluva, ktorú pripojil
do súdneho spisu. Tvrdil, že na internetovej stránke Quatro pôžičky, teda na internetovej stránke
žalovaného stanovil požadovanú výšku pôžičky, dobu splácania ale podrobnejšie si na proces tvorby
zmluvy nespomínal.

16.Právnyzástupcažalovanéhovzhľadomnaskutočnosť,žezmluva,ktorejvyhotovenie žalobcapripojil
do súdneho spisu k žalobe, nebola podpísaná zmluvnými stranami, sa na tomto pojednávaní k otázke
zachovania písomnej formy, bližšie vyjadriť nevedel. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o dobu
zročnosti úveru, tá je podľa presvedčenia žalovanej strany veľmi logicky uvedená tým, že je určený deň,
mesiac, ku ktorému je splátka zročná a následne aj mesiac a rok, v ktorom je nutné zaplatiť poslednú

splátku. Podľa presvedčenia žalovanej strany uvádzanie presného dňa je už šikanóznym výkladom
ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré sa týkajú termínov jednotlivých splátok, nakoľko
z ďalších ustanovení základnej časti zmluvy je zročnosť splátok presne stanovená a následne tomu
korešpondoval aj neskôr zasielaný splátkový kalendár. Pokiaľ šlo o zmluvnú pokutu, pri konfrontácii
s rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11C/330/2014 zo dňa 20. 10. 2014, ktorým

bola rovnako znejúca zmluvná podmienka o zmluvnej pokute, určená za neprijateľnú, uviedol, že tento
rozsudok bol vyhlásený v októbri 2014, zmluva so žalovaným bola uzatváraná skôr a zrejme žalovaná
strana, teda nebankový subjekt, použil obdobný formulár. Na druhej strane ale poukázal na nedostatok
naliehavého právneho záujmu na určenie tejto zmluvnej podmienky, nakoľko žalovaná strana proti
žalobcovi nároky zo zmluvnej pokuty neuplatňuje.

17. Po prvom pojednávaní vo veci samej podaním z 20. 02. 2017, na súd došlým toho istého dňa,
žalobca zmenil žalobu tak, že žiadal, aby súd naviac zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie zo spornej zmluvy s evidenčným číslom 7141638 v sume 8,43 €, nakoľko mu žalovanou
stranou bola poskytnutá informácia, že žalobca na úhradu záväzku z tejto zmluvy, zaplatil celkovo sumu

608,43 €. Keďže je žalobca toho názoru, že úver je bezúročný a bez poplatkov je jeho povinnosťou
zaplatiť len istinu, ktorá mu bola požičaná, teda 600 € a suma 8,43 € predstavuje na strane žalovaného
bezdôvodné obohatenie. Preto žiadal, aby súd takúto zmenu žaloby pripustil a opätovne poukazoval na
svoje predchádzajúce tvrdenia.

18. Keďže v priebehu konania sa stala spornou aj otázka, či zmluva o poskytnutí pôžičky, zmluva o
spotrebiteľskom úvere, ktorej znenie pripojil do spisu tak žalobca, ako aj žalovaný (č.l. 292-296) bola
vyhotovená v obligatórnej písomnej forme, žalovaná strana v ďalšom konaní produkovala dôkazy k tejto
skutočnosti.

19. Súd však na pojednávaní dňa 20. 04. 2017 uznesením vyhláseným v prítomnosti oboch procesných
strán pripustil zmenu žaloby, ktorú žalobca urobil podaním z 20. 02. 2017, keď rozšíril uplatňované
nároky aj v tom smere, aby bol žalovaný zaviazaný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 8,43
€. Predmetom konania takto boli nároky žalobcu na určenie, že sporný úver poskytnutý vyššie uvedenou
zmluvnou o pôžičke je bezúročný a bez poplatkov, určenie neprijateľnosti zmluvných dojednaní, určenie,

žezmluvnédojednaniajevzmluveozmluvnejpokutesúneprijateľnouzmluvnoupodmienkouanakoniec
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 8,43 €.

20. Žalovaná strana na pojednávaní dňa 20. 04. 2017 uviedla, že k podpisu úverovej zmluvy nedošlo
účastníkmi zmluvy z toho dôvodu, že zmluva bola uzavretá prostriedkami diaľkovej komunikácie s tým,

že následne žalovaná strana predložila súdu na nosičoch dôkazy, aké postupy v rámci internetovej
komunikácie medzi žalovaným a žalobcom prebehli, následkom ktorých došlo k uzavretiu zmluvy a,
akým spôsobom boli žalobcovi pridelené identifikačné a autorizačné údaje, ktorými sa prihlasoval v
rámci elektronickej komunikácie so žalovaným. Preto žalovaná strana má za to, že došlo k platnémuuzavretiu úverovej zmluvy písomnej podobe tak, ako ju predpokladá ust. § 40 ods. 4 Obč. zák.. Žalovaný
nenamietal skutočnosť, že zmluva bola uzavretá elektronicky cez internet, len udával, že mu neboli
poskytnuté všetky údaje, ktoré vyžadoval zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úverov v ust. § 9 ods. 2.

21. V ďalšom podaní žalobcu, ktoré na súd došlo 18. 04. 2017, žalobca poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 11Co/270/2016 a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/172/2013 zo dňa
30. 04. 2014, ktoré súčasne do spisu pripojil. Naviac namietal, že ročná úroková sadzba 25 % je v
predmetnej úverovej zmluve uvedená nesprávne. Je neprípustné, aby v predmetnej zmluve bola RPMN

uvedená vo výške 24,97 %, nižším údajom ako je v % ročná úroková sadzba. Úrokové sadzba pre
domácnosť v mesiaci máj 2014 podľa úrokovej štatistky Národnej banky Slovenska predstavovali 14,70
% zo spotrebiteľských úverov splatných od 1 do 5 rokov, predmetná zmluva bola napísaná v auguste
2014 a v tomto období úrokové miery neboli 25 %, priemerná hodnota RPMN nie je v predmetnej zmluve
uvedená správne. Žalobca pripojil do spisu výpis z internetovej kalkulačky, ktorou prepočítal RPMN (č.l.
307), ktorou sa dopracoval k údaju o RPMN úveru 24,97 %, avšak aj výpis z kalkulačky pre výpočet

ročného úroku, kde zistil, že ročná úroková miera jeho úveru, na rozdiel od údajov v úverovej zmluve by
mala predstavoval 11,45 % ročne a teda namietal aj nesprávny údaj o úrokovej miere v úverovej zmluve.

22. Podrobný popis spôsobu, akým žalobca uzavrel spornú úverovú zmluvu prostriedkami diaľkovej
komunikácie v súlade s ustanoveniami zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných

službách na diaľku, urobil žalobca vo svojom podaní zo dňa 10. 05. 2017, ktorým opísal postupne kroky,
ktoré viedli jednak k uzavretiu tzv. zmluvy o poskytnutí služieb, teda zmluvy, predmetom ktorej bol popis
spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie dňa 14.
08. 2014 a následne postup, ktorý uskutočnili procesné strany a účastníci spornej úverovej zmluvy,
výsledkom ktorej bolo uzavretie zmluvy o pôžičke zo dňa 27. 08. 2014. Pokiaľ ide o obsah tohto podpisu

súd plne odkazuje na vyjadrenie žalovaného z 10. 05. 2017, pripojené na č. l. 339-341 ako aj popis
tzv. negociácie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý je pripojený na č. l. 342-343 a, ktoré žalobca
nenamietal.

23. Následne žalovaná strana do spisu pripojila 2 CD nosiče, ktoré podľa pokynu súdu v kópii zaslala

aj žalobcovi. Šlo CD nosič označený ako „V. postu“, ktorým mal byť znázornený postup elektronickej
komunikácie medzi stranami a CD nosič označený ako „V.Š. logy“, v ktorom boli znázornené a
zachytené prístupové údaje žalobcu, ktoré mu žalovaný poskytol. Súd sa s obsahom týchto CD nosičov
oboznámil pred pojednávaním, ktoré bolo nariadené na deň 14. 06. 2017 a tieto CD nosiče boli
zasielané aj žalobcovi. Pokiaľ šlo o CD nosič, ktorý bol nazvaný ako „V. postup“, tento CD nosič

znázorňoval proces elektronickej tvorby zmlúv prostriedkami elektronickej komunikácie, avšak šlo o
iné zmluvy, než bola sporná zmluva pripojená v súdnom spise z roku 2014. Takýto CD nosič bol
zaslaný aj žalobcovi a dokonca vo dvoch vyhotoveniach. Pokiaľ šlo o CD nosič nazvaný „V. logy“, ten
sa súdu ani prostredníctvom informačného technika súdu nepodarilo otvoriť, avšak podľa vyjadrenia
žalovanej strany, jeho obsah zachytáva listina, ktorú žalovaná strana nazvala negociáciou zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a obsahuje údaje, ktoré boli žalobcovi zasielané v rámci jeho identifikácie pri
procese uzatvárania zmluvy.

24. Aj keď vďaka týmto skutočnostiam dva zaslané CD nosiče, tak žalobcovi ako aj súdu, neposkytli
obraz o tvorbe konkrétnej spornej zmluvy z 27. 08. 2014 prostriedkami diaľkovej komunikácie, postup

pri uzatváraní tejto zmluvy bol žalujúcou stranou popísaný v písomnom podaní zo dňa 10. 05. 2017,
tieto skutkové tvrdenia žalovanej strany žalobca nenamietal a preto ich súd považoval v súlade s ust.
§ 151 ods. 1 C. s. p. za nesporné.

25. Podaním došlým na súd 31. 05. 2017 sa žalobca ešte vyjadril k žalovaným namietanej výške RPMN

konkrétneho úveru, kde presne opísal spôsob, akým bola RPMN konkrétneho úveru vypočítaná podľa
vzorca, ktorý je uvedený v prílohe č. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., čím preukázal, že RPMN preskúmavanej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 24,97 % je vypočítaná v súlade so vzorcom RPMN a je
vypočítaná správne. Rovnako tvrdil, že aj úroková sadzba 25 % ročne preskúmavanej zmluve o úvere je
dojednaná v súlade so zákonom v nadväznosti na ust. § 10d Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa

ktoréhoakdôjdekposkytnutiupeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovivobdobípo31.05.2014apred01.
09. 2014 (č. j. obdobie uzavretia zmluvy) odplatou na účely tohto nariadenia sa rozumie odplata obvykle
požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky
v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššie prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata,ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úver pre domácnosti zverejňovaním na webovom
sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za 1.mesiac kalendárneho štvrťroka
predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie aj obdobný

produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

26. Preskúmavaná zmluva o úvere bola uzatvorená v 3.štvrťroku 2014, a to 27. 08. 2014, priemerná
úrokovásadzbaza1.mesiackalendárnehoštvrťrokapredchádzajúcehouzatvoreniuúverovejzmluvypre
domácnosti pri spotrebiteľských a ostatných úveroch s lehotou splatnosti 1 až 5 rokov bola 12,62 % (apríl

2014), najvyššia prípustná výška odplaty bola podľa § 53 ods. 6 Obč. zák. v nadväznosti na Nariadenie
vlády SR č. 87/1995 Z. z. ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere vo výške 25,24 %, teda keďže odplatou
veriteľa boli len dohodnuté úroky vo výške 25 % ročne bola odplata za poskytnutý úver dojednaná v
súlade so zákonom.

27. Tieto tvrdenia žalovaného žalobca nevyvrátil.

28. V záverečnom návrhu naviac žalovaná strana, pokiaľ šlo o žalobcom vytýkaný nesprávny údaj o
úrokovej miere, ktorá podľa kalkulačky na výpočet úrokov nachádzajúcej sa na internete a, ktorú použil
žalobca na demonštráciu nesprávneho výpočtu úrokov v napadnutej zmluve, uviedla, že predmetná
kalkulačka vychádza z predpokladu, že dlžník zaplatí celý úrok až na konci zmluvného vzťahu, pričom v

skutočnosti je to tak, že ak veriteľ chce dosiahnuť zisk, ktorý predstavuje dohodnutý úrok, tak vzhľadom
nato,žekaždouzaplatenousplátkouistinysaamortizujepožičanáistinaakďalšejsplátkesaúročíužiba
zostatok istiny, je nutné dohodnúť úrok vyšší tak, ako je uvedené v úverovej zmluve, aby veriteľ dosiahol
pri amortizácii istiny predpokladaný zisk. Pokiaľ by bola istina úročená úrokom, ktorý podľa internetovej
kalkulačky vypočítal žalobca a pokiaľ by táto úroková sadzba bola vypočítaná správne tak by žalovaná

nebanková spoločnosť bola bezkonkurenčne najlepšia na finančnom trhu. V ostatnom žalovaná strana
zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a argumentácii.

29. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení ohľadne nesprávnej sadzby úrokov dôkazy nenavrhol.

30. Súd vykonal dokazovanie čítaním listín, ktoré strany pripojili do súdneho spisu a takto vykonaním
dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

31. Dňa 27. 08. 2014 prostriedkami diaľkovej komunikácie vznikla medzi žalobcom a žalovaným sporná
zmluvaoposkytnutípôžičkyanapriektomu,žejejvytlačenévyhotovenieneobsahujepodpisyzmluvných

strán, vznikla podľa presvedčenia súdu v písomnej forme tak, ako ju predpokladá ust. § 40 ods. 4 Obč.
zák..

32. Medzi stranami nebolo sporné, že zmluva vznikala prostriedkami diaľkovej komunikácie tak, ako
tento postup opísal žalovaný vo svojom vyššie uvedenom podaní z 10. 05. 2017. Ako súd konštatoval

vyššie, žalobca takto opísaný postup žalovaným nerozporoval a preto súd považoval tento postup pri
uzatváraní zmluvy za nesporný.

33. Podľa § 40 ods. 3 Obč. zák., písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;
ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis

ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

34. Podľa § 40 ods. 4 Obč. zák., písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky,
ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a
určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený

elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou
elektronickou pečaťou.

35. Je zrejmé, že zachovanie písomnej formy je jednou so základných náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvy, teda k 27. 08. 2014.

36. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola vyhotovená prostriedkami diaľkovej komunikácie v súlade
s ustanovením zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a ozmene a doplnení niektorých zákonov, je zjavné, že konajúce strany, t. zn. žalovaný ako veriteľ a
žalobca ako dlžník, nekonali na jedno mieste priamo voči sebe, aby písomný právny úkon, teda zmluvu
o pôžičke, ktorú vyhotovili vlastnoručne podpísali. Teda na túto zmluvu sa nevzťahovalo ust. § 40 ods.

3 Obč. zák. ale ust. § 40 ods. 4 prvá veta Obč. zák.. Vzhľadom na postup, akým zmluva vznikla,
súd dospel k presvedčeniu, že bola u nej zachovaná písomná forma, pretože zmluva bola uzatvorená
elektronickými prostriedkami, ktoré presne zachytili obsah zmluvy a aj určenie osoby, ktorá úkon urobila,
teda žalobcu a žalovaného. Žalovanému boli zasielané bezpečnostné a autorizačné kódy, a naviac
žalovaný ani nespochybnil, že by túto zmluvu v elektronickej podobe nebol uzavrel. Uviedol, že písomné

vyhotovenie zmluvy dostal v listinnej podobe a v takejto listinnej podobe dostal aj splátkový kalendár,
aj keď niekoľko dní po uzavretí zmluvy. Po tom, čo svoje vyhotovenie úverovej zmluvy stratil, na jeho
žiadosť mu žalovaný zaslal ďalšie vyhotovenie zmluvy z 27. 08. 2014 a to bolo vyhotovenie, ktoré pripojil
do súdneho spisu. Preto už nebolo potrebné, aby bol právny úkon, teda zmluva urobená elektronickými
prostriedkami, podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. U právnych úkonov, ktoré sú urobené
elektronicky a sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, sa vzhľadom na ust. § 40 ods. 4 prvá

veta Obč. zák. neskúmajú náležitosti, ktoré sa inak podľa tejto vety skúmajú a totiž, či právny úkon bol
urobený prostriedkami, ktoré zachytávajú jeho obsah a umožňujú určiť osobu, ktorá právny úkon urobila.
Súd mal za to, že tieto podmienky stanovené v prvej vete ust. § 40 ods. 4 Obč. zák. splnené boli a preto
považoval úverovú zmluvu z 27. 08. 2014 za uzavretú v písomnej forme.

37. Zmluva v článku I. obsahovala osobné údaje klienta, teda základné generálie žalobcu a v záhlaví
obsahovala údaje o veriteľovi. V článku II. obsahovala údaje o zamestnaní a finančnej situácii žalobcu.
Článok III. obsahoval prihlášku k poisteniu schopnosti splátky pôžičky, čo ale žalobca nevyužil, a
článok IV. obsahoval konkrétne údaje o poskytnutej pôžičke. Pôžička bola dohodnutá ako bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške 600 € pri splátke 23,07 €, počte splátok 36 bez poistenia, celkových

nákladoch spotrebiteľa 230,52 €, celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť 830,52 €, fixnej úrokovej
sadzbe ročne 25 %, RPMN 24,97 % ročne, priemernej hodnote RPMN 44,06 % a termíne konečnej
splatnosti august 2017 (8/2017). Zmluva uvádzala dátum prvej splátky dňa 20. 09. 2014 s tým, že ďalšie
splátky sú zročné vždy 20-teho dňa v mesiaci a doba trvania zmluvy je do splatenia všetkých záväzkov
klienta podľa zmluvy. Ďalej obsahovala účet žalobcu, na ktorý mal byť poskytnutý úver s tým, že splátky

budú uskutočňované bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

38. Článok V. predmetnej zmluvy obsahoval podmienky týkajúce sa nakladania, sprístupnenia osobných
údajov žalobcu a obsahoval tzv. vyhlásenia klienta k týmto skutočnostiam. Článok VI. upravoval ďalšie
zmluvné podmienky, upravoval predmet zmluvy, definície, z ktorých pre súd je zaujímavá definícia

splátky, ktorá znamená peňažnú čiastku dohodnutú medzi klientom a spoločnosťou v zmluve za obdobie
1 mesiaca, ktorou klient spláca celkovú čiastku skladajúcu sa z dohodnutého anuitného úroku príslušnej
časti istiny a poistenia v prípade, že ak klient požiada o poistenie schopnosti splácať pôžičku. Žalobca
v tomto prípade nepožiadal o poistenie schopnosti splácať pôžičku.

39. Článok VI. obsahoval podmienky splácania, pričom klient mal ako variabilný symbol uvádzať číslo
zmluvy. Písomné vyhotovenie zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie ešte neobsahovalo
číslozmluvy,totočíslozmluvybolooznámenéžalobcoviažzaslanímtzv.splátkovéhokalendáraniekoľko
dní po uzavretí zmluvy, žalobca však nevedel špecifikovať s akým časovým odstupom, s jeho vyjadrenia
vyplynulo, že sa jednalo o niekoľko dní po uzavretí zmluvy.

40. Článok XII. zmluvných podmienok obsahoval v odseku 1 žalobcom namietané ustanovenie o
zmluvnej pokute. Podľa článku XII. Bod 1 spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu
v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30.deň po
splatnostijeklientpovinnýzaplatiťzmluvnúpokutuvovýške10%zdlžnejsplátky,vtentodeňsazmluvná

pokuta stáva aj splatnou, po dni vyhlásenia okamžitej splatnosti pôžičky nebude klientovi ďalej účtovná
zmluvná pokuta.

41. Článok XI. upravoval otázku skončenia zmluvy a právo klienta na odstúpenie od zmluvy do 14 dní
od uzavretia zmluvy alebo odo dňa keď sú klientovi doručené zmluvné podmienky podľa Zákona o

spotrebiteľských úveroch, ak tento deň nasleduje po dni uzavretia zmluvy. Zmluva podľa záverečných
ustanovení v článku XV. nadobúdala platnosť a účinnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami, z
dokazovania vyplynulo, že k uzavretiu zmluvy potvrdením návrhu zmluvy žalobcom došlo 27. 08. 2014.42. Žalobca mal k dispozícii aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a informácie
o ročnej percentuálnej miere nákladov a spôsob, akým bola vypočítaná (č. l. 9-11) konečne, žalobca
ich pripojil do súdneho spisu, pričom informácie, pokiaľ ide o opis hlavných vlastností spotrebiteľského

úveru, presne korešpondovali obsahu zmluvy. Úver mal byť splácaný mesačnými anuitnými splátkami vo
výške 23,07 € pri počte splátok 36, termíne splátok do 20-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca,
pri termíne konečnej splatnosti úveru v auguste 2017, pričom úrok alebo poplatky sa mali splácať tak,
že termín splatnosti istiny a úroku je totožný s dátumom splatnosti mesačnej anuitnej splátky, ktorá
pozostáva zo splátky istiny a úroku. Splatnosť poplatkov mala byť uvedená v časti 3 Štandardných

európskych informácií o spotrebiteľskom úvere po bodom - Súvisiace náklady. S týmito súvisiacimi
nákladmi mohlo byť poistné schopnosti splácať úver, avšak to medzi zmluvnými stranami dojednané
nebolo.

43. Obsah týchto Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere však žiadnou zo strán
spochybnený nebol a súd v ňom nenašiel rozpory so zákonnou úpravou.

44. Z výpisu z účtu žalobcu potom súd zistil, že dňa 27. 08. 2014 bol urobený na jeho účet vklad
sumy 600 € na základe uzavretej zmluvy o pôžičke. V nasledujúcich dňoch ako žalobca uviedol dostal
splátkový kalendár (č. l. 24), ktorý obsahoval evidenčné číslo zmluvy 7141638 a kde už boli rozpočítané
jednotlivé splátky zročné od 20. 09. 2014. V tomto smere žalobca namietal, že takýto splátkový kalendár

mala obsahovať už aj samotná zmluva, ktorá mala obsahovať amortizačnú tabuľku s uvedením dátumov
jednotlivých splátok a ich rozpisom na istinu a úroky. Namietal, že v čase, keď zmluva vznikla, takýto
splátkový kalendár k dispozícii nemal a tým boli porušené jeho spotrebiteľské práva, nakoľko nevedel
koľko z danej splátky sa pripisuje na amortizáciu istiny a koľko na amortizáciu úroku.

45. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že splátkový kalendár bol skutočne žalobcovi zasielaný
niekoľko dní po uzavretí zmluvy a po poskytnutí samotného úveru. Nie je zanedbateľný však fakt, že
žalobca mal právo do 14 dní odstúpiť od úverovej zmluvy, toto právo však nevyužil a teda skutočnosť,
že k 27. 08. 2014 nevedel koľko z danej splátky pripadá na istinu a úrok, mu zjavne neprekážala.

46. Postup žalovanej strany, ktorá splátkový kalendár zaslala žalobcovi až po uzavretí zmluvy,
prostriedkami diaľkovej komunikácie, teda prostriedkami elektronickej komunikácie, upravoval aj ust.
§ 4 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách podľa stavu k 27.
08. 2014. Súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenia § 4 ods. 1 upravujú povinnosť veriteľa alebo
finančného agenta v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými
podmienkami informácie, ktoré v podstate tvoria náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 citovaného
zákona, teda okrem iného aj informáciu o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov prípadne poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s
rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Tieto informácie sú povinní

poskytnúť prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods.
3 zák. č. 129/2010 Z. z., ak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavrela prostredníctvom prostriedku
diaľkovej komunikácie, ktorý neumožňuje poskytovať informácie podľa ods. 1 spôsobom podľa ods.
2, veriteľ tieto informácie poskytne spotrebiteľovi bezprostredne po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

47. Podľa presvedčenia súdu však žalovaný žalobcovi poskytol všetky informácie, ktoré vyžadovala ust.
§ 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a uzavrel zmluvu v súlade s ust. § 9 ods. 1 a ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch.

48. Aj keď žalobca namietal a do spisu pripojil rozhodnutia rôznych súdov Slovenskej republiky, ktorými
argumentoval prečo je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, a argumentoval, že úverová zmluva
neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, súd sa s takýmto názorom nestotožnil.

49. Je pravdou, že text samotnej úverovej zmluvy bol napísaný rovnako veľkým a v základných častiach,

najmä pokiaľ ide o časť IV. zvýrazneným písmom tak, aby bol žalobca ako spotrebiteľ dôsledne
informovanýozákladnýchnáležitostiachzmluvy.Jenutnékonštatovať,ženarozdielodinýchformulárov,
ktoré žalovaná strana používa pri uzatváraní spotrebiteľských úverov a, ktoré sú súdu známe z jeho
rozhodovacej činnosti v iných sporoch, kde je stranou obchodná spoločnosť Consumer Finance Holdinga.s. alebo jej nástupcovia, preskúmavaná zmluva o poskytnutí pôžičky a zmluva o spotrebiteľskom
úvere, podľa presvedčenia súdu dostatočne zrozumiteľne a konkrétne pomenovala termín konečnej
splatnosti úveru, čo bola náležitosť, ktorú vyžaduje Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9

ods. 2 písm. f/, kde konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

50. Súd poukazuje na to, že v samotnom článku IV. veriteľ expressis verbis vyjadril konkrétnym dátumom

splatnosť prvej splátky s tým, že všetky ďalšie splátky budú zročné vždy do 20-teho dňa v mesiaci a
termín konečnej splatnosti pripadá na august roku 2017. Z týchto údajov priemerne vzdelaný spotrebiteľ
ale podľa názoru súdu aj podpriemerne vzdelaný spotrebiteľ môže bez väčších problémov a okamžite
dospieť k záveru, že termín konečnej zročnosti predmetného úveru pripadne na 20. 08. 2017, keďže
tieto údaje mu poskytujú výraznejším písmom vytlačené údaje v článku IV., ktorý je nazvaný pôžička.

51. Z rozsudkov, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu súdu nie je celkom zrejmé, aké boli zmluvné
formuláre v zmluvách, ktoré preskúmavali súdy Slovenskej republiky v prejednávaných veciach,
o ktorých žalobca pripojil do súdneho spisu rozsudky. Súdu je známe, že žalovaný často termín
zročnosti splátok vyjadroval vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli prílohou úverovej
zmluvy a neuvádzal zročnosť splátky, pokiaľ ide o príslušný deň kalendárneho mesiaca v základných

ustanoveniach zmluvy. V tejto zmluve to tak nie je. Preto súd spôsob vyjadrenia konečnej splatnosti
úveru považoval za korektne stanovený a pokiaľ ide o námietky žalobcu spočívajúce v tvrdení, že v
kolónke termín konečnej splatnosti mal byť uvedený konkrétny deň, mesiac a rok, za šikanózny výklad
zákona, pokiaľ ide o náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. f/ vo vzťahu k žalovanému a vo vzťahu k
napadnutej zmluve.

52. Súd preto nezistil v preskúmavanej zmluve o spotrebiteľskom úvere absenciu náležitosti, ktorú
požaduje ust. § 9 ods. 2 písm. f/.

53. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

54. Podľa § 9 ods. 3 citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje
dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej
tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

55. Podľa § 9 ods. 5 citovaného zákona, amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa

majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie
istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné
náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú
platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v

súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

56. Žalobca namietal, že zmluva neobsahuje rozpis každej jednotlivej splátky na sumu, ktorá pripadá zo
splátky na amortizáciu istiny a, ktorá suma zo splátky pripadá na amortizáciu úrokov. Je nepochybné,
že zmluva, ktorú strany uzavreli, bola zmluvou na dobu určitú a každá splátka podľa definície v

článku VI. zmluvy podľa dohody strán znamenala amortizáciu istiny, totiž skladala sa z dohodnutého
anuitného úroku a príslušnej časti istiny. Poistenie v splátke zahrnuté nebolo, pretože ho strany v zmluve
nedojednali. Obsahom zmluvy nebol splátkový kalendár, ktorý žalobca pripojil do súdneho spisu a, ktorý
žalovaný veriteľ zaslal žalobcovi bez výzvy žalobcu v súlade s ust. § 9 ods. 3 citovaného zákona až
po uzavretí zmluvy a poskytnutí finančných prostriedkov na účet žalobcu. Pritom práve tento splátkový

kalendár bol vlastne amortizačnou tabuľkou, ktorú predpokladá ust. § 9 ods. 5 citovaného zákona.

57. Súdu sú známe rozhodnutia iných súdov Slovenskej republiky, na ktoré žalobca poukázal a
dožadoval sa poskytnutia právnej ochrany a právnej istoty v tom smere, že aj v jeho prejednávanej vecisúd rozhodne v súlade s judikatúrou súdov Slovenskej republiky, ktoré zaujímali stanovisko k náležitosti
zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k/ tak, že zmluva by mala obsahovať rozpis každej jednotlivej splátky na
istinu, úroky a prípadne iné poplatky.

58. Súd sa s takýmto názorom nestotožnil aj keď si je vedomý tej skutočnosti, že jeho názor sa dostáva
do rozporu s časťou judikatúry súdov Slovenskej republiky, na ktorú okrem iného poukázal žalobca.
Na druhej strane však súd pripomína, že od účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, keď zákonodarca definoval ust. § 9 ods. 2 písm. k/ sa vo

svojej rozhodovacej praxi nestretol so spotrebiteľskými zmluvami, ktoré by pokiaľ ide o výšku splátok,
rozpisovali každú jednotlivú splátku na istinu, úroky a prípadne ďalšie poplatky, a takýmto spôsobom
nepostupovali ani významné bankové ústavy po roku 2010. Oproti judikatúre, na ktorú poukazoval
žalobca, stoja potom tisíce rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, kde v spotrebiteľských sporoch
rozhodovali vydávaním platobných rozkazov alebo rozsudkov, kde takúto vadu zmluvám, ktoré mali
obdobnú definíciu splátky ako bola definovaná v napadnutej zmluve, súdy z pohľadu ust. § 9 ods. 2 písm.

k/nevyčítali.Pretoniejemožnéskonštatovať,žeideokonštantnújudikatúrusúdovSlovenskejrepubliky.

59. Naviac súd rozhodol v období, keď už bolo známe rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z
09. 11. 2016 vo veci C-42/2015, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý
podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19. 12. 2014 a, ktorý súvisí s konaním Home Credit

Slovakia a. s. proti V. F.. V tomto rozhodnutí okrem iného Súdny dvor (tretia komora) Európskej únie
konštatoval v odpovedi na piatu a šiestu otázku položenú Okresným súdom Dunajská Streda, že článok
10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú
stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny, tieto ustanovenia v spojení

s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil túto povinnosť vo vnútroštátnej
úprave.

60. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu argumentoval predložením elaborátu, ktorý vychádza z úvahy Mgr.
Antona Pavúka, advokáta, zverejnenej na internete (č.l. 227 - 241). Súd súhlasí s konštatovaním, že

Súdny dvor európskej únie poskytuje výlučne výklad európskej legislatívy, nie vnútroštátneho práva a
preto v prípade citovaného rozsudku nevykladal Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale
Smernicu Európskeho parlamentu a rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS. Niet pochybností o tom, že zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení
§ 9 ods. 2, písm. k/ dnes § 9 ods. 2 písm. l/ definuje náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere inak

ako smernica 2008/48/ES, ktorá v článku X. ods. 2, písm. h/ uvádza, že zmluva o úvere zrozumiteľne
a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia.

61. Podľa článku X. ods. 2, písm. i/ smernice, v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s
dobou určitou, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady. Táto tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením
amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné

náklady, ak úroková sadzba nie je fixná, alebo dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere sa môžu
zmeniť. Amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do
najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru, alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere. Je
tedazrejmé,žeustanoveniesmernicepokiaľideočlánokX.písm.i/,boloinkorporovanévustanoveniach
§ 9 ods. 3 a 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch číslo 129/2010 Z.z.

62. V kontexte s vyššie citovaným rozsudkom Súdneho dvora európskej únie je zrejmé, že slovenský
zákon ide nad rámec smernice č. 2008/48/ES pokiaľ ide o definíciu splátky, kde konštatuje, že
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, v dôsledku čoho judikatúra súdov Slovenskej republiky napr. v rozsudkoch, ktoré pripojil do

spisu žalobca, zaujala názor, že priamo zmluva o spotrebiteľskom úvere by mala mať splátky rozpísané
vo forme amortizačnej tabuľky.63. Na druhej strane je ale takýto výklad podľa presvedčenia súdu v logickom rozpore s ustanovením
§ 9 ods. 3 citovaného zákona, kde zákon hovorí o povinnosti veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi výpis
z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy.

Je nelogické ukladať takúto povinnosť veriteľovi, podmienenú dokonca žiadosťou spotrebiteľa, ak by
už samotná zmluva vzhľadom na formuláciu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ mala takúto amortizačnú
tabuľku obsahovať. Súd sa stotožňuje s názorom, že Smernica Európskej únie 2008/48/ES bola zjavne
implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej rámec a v rozpore s ustanovením o úplnej
harmonizácii a nemôže mať priamy účinok. Teda nemôže zakladať práva a povinnosti priamo sporovým

stranám, čiže pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho dvora európskej únie vychádza z názoru,
že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátnej normy
(tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze už judikované rovnako Súdnym dvorom
európskej únie.

64. Aplikácia smernice založená na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva umožňuje

účastníkovi vnútroštátneho súdneho konania dosiahnuť podobný výsledok, aký by dosiahol v prípade
priamej aplikácie smernice, ktorá je však oveľa komplikovanejšia. Eurokonformný výklad prichádza do
úvahy predovšetkým vtedy, ak je vnútroštátny predpis nepresný a necháva súdnemu orgánu priestor
na voľnú úvahu. Eurokonformnáinterpretácia môže tiež často poslúžiť na účely vyplnenia medzery
vnútroštátneho právneho predpisu ustanoveniami práva únie.

65. V súlade s povinnosťou zabezpečiť úplnú účinnosť práva únie je vnútroštátny súd, ktorý aplikuje
vnútroštátne právo, povinný vykladať ho čo najviac v zmysle znenia a cieľov smernice, aby sa
dosiahol smernicou sledovaný výsledok. Zásada eurokonforného výkladu vnútroštátneho práva platí
nielen v prípade vnútroštátnych ustanovení, osobitne prijatých na vykonanie smernice, ale vzťahuje

sa na vnútroštátne právo ako na celok. Vnútroštátne orgány aplikácie práva majú v rámci svojich
právomocí vždy sa usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná
účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa. Povinnosť eurokonformného výkladu relevantných ustanovení
vnútroštátneho práva je obmedzená aj všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom
retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad vnútroštátneho práva contra legem. Ak v práve

členského štátu platí napr. zákaz retroaktívnej aplikácie zákona, súd tohto členského štátu nemusí
vnútroštátnemu predpisu ktorý vykladá v súlade so smernicou, priznať spätný účinok ku dňu uplynutia
transpozičnej lehoty tejto smernice, iba žeby samotný predpis ustanovoval inak (C -268/06 z 15.4.2008
Zb.).

66. Súd sa stotožňuje aj s názorom, že pokiaľ sa jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok
smernice je vylúčený, teda smernicu nie je možné priamo aplikovať v situácii, keď ide o spor medzi
súkromnoprávnymi subjektmi, ako je to v tomto prípade. Keďže v tomto prípade nie sú splnené
podmienky priameho účinku smernice, ktorú vyložil Súdny dvor európskej únie vo vyššie uvedenom
rozhodnutí, strany sporu sa nemohli v tomto prípade žalovaný, priamo domáhať práv, alebo povinnosti

zo smernice vyplývajúcich. Vychádzajúc však z prednosti úniového práva pred právom vnútroštátnym
mohol žalovaný tento nedostatok priameho účinku smernice kompenzovať prostredníctvom žiadosti,
aby súd interpretoval vnútroštátne právo eurokonformným spôsobom, teda v súlade so smernicou. Inak
mohol žalovať členský štát o náhradu škody, ktorú mu štát spôsobil porušením práva únie. V tejto
súvislosti však súd poukazuje na skutočnosť, že za situácie, keď mu je zrejmý a jasný výklad poskytnutý

Súdnym dvorom európskej únie v spomínanom rozhodnutí, C-42/15, pokiaľ ide o sporné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je si vedomý aj skutočnosti, že zodpovednosť členského štátu, teda
Slovenskej republiky za porušenia práva európskej únie, zakladá aj rozhodnutie orgánov súdnej moci a
v tomto prípade konajúceho súdu za porušenie komunitárneho práva, pričom porušenie komunitárneho
práva je dostatočne jasné vtedy, ak prijaté súdne rozhodnutie jasne protirečí judikatúre súdneho dvora

(pozri rozsudok z 30.9.2003 Koller verzus Rakúsko, C-224/01, ECR 2003).

67. V kontexte s týmito skutočnosťami sa konajúci súd vo veci 10C/76/2006 zaoberal otázkou, či výklad
akývyplývazjudikatúry,ktorúvkonaníprodukovalžalobcaaktorájesúduznáma,jesprávnymvýkladom
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. A či skutočne zaujatie názoru, že

ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch je učinené zadosť, ak sa zmluvné
strany dohodli, že splátka je peňažnou čiastkou, ktorá sa skladá z dohodnutého anuitného úroku a
príslušnej časti istiny (čo je prípad prejednávanej veci), ak je potom vyjadrená celková výška splátky,
počet týchto splátok a termíny týchto splátok, by bolo skutočne výkladom contra legem, teda výkladomv rozpore so znením zákona a cieľom, ktorý zákonodarca sa snažil dosiahnuť, ak definoval ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. k/ spôsobom, akým je formulované. Súd sa oboznamoval aj s dôvodovou správou
k Zákonu o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., konkrétne k zdôvodneniu ustanovení § 9, kde

pokiaľ ide o zdôvodnenie tohto ustanovenia, zákonodárca uviedol, že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne
informovaný, v akých termínoch, resp. kedy a v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, teda
splácať istinu, úroky a iné poplatky vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Celá dôvodová
správa nehovorí nič o rozpise splátok na istinu, úroky a poplatky, keďže tento rozpis je možné poskytnúť
v amortizačnej tabuľke, ktorú predpokladá ustanovenie § 9 ods. 3 cit.zákona.

68. Podľa presvedčenia súdu je nelogické žiadať rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné
poplatky podľa § 9 ods. 2 písm. k/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ak súčasne predchádzajúce
ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 4 ods. 3 pri zmluvách uzatváraných
prostriedkami diaľkovej komunikácie, ktoré neumožňujú poskytnúť informácie podľa § 4 ods. 1 (v
§ 4 ods. 1 písm. h/, teda informácie o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípade o poradí v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia), ukladá veriteľovi tieto
informácie poskytnúť spotrebiteľovi bezprostredne po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by
mal zákonodárca na mysli amortizačnú tabuľku, ktorej nedostatku v zmluve sa žalobca neprestajne
domáhal ako bezvýhradného naplnenia ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/, nemohol by v inom ustanovení

zákona a to konkrétne v § 4 ods. 3 umožniť, aby v prípade zmlúv o spotrebiteľských úveroch, ktoré sa
uzatvárajú s prostriedkami diaľkovej komunikácie, sa tieto náležitosti oznamovali spotrebiteľovi až po
uzavretí zmluvy.

69. Naviac, uvádzanie takéhoto rozpisu splátok je podľa presvedčenia súdu v rozpore s povinnosťami

veriteľa, ktoré mu ukladá § 9 ods. 3 a 5 citovaného zákona. Názor súdu je podporovaný stanoviskom
Národnej banky Slovenska, s ktorým sa oboznámil v rámci svojej rozhodovacej činnosti vo veci
10Csp/52/2016.

70. Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 10Csp/52/2016, ktorý sa týka sporu vedeného

spotrebiteľskou proti inému nebankovému subjektu, súd zistil v rámci prejednávania tohto sporu,
obsah informácie Odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 18. 04. 2017
k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/2015 Home Credit
Slovakia a. s. proti V. F.. Národná banka Slovenska odbor ochrany finančných spotrebiteľov na základe
ust. § 1 ods. 3 písm. a/ bodu 3 zák. č. 747/2004 o dohľadne nad finančným trhom a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydala stanovisko predmetom, ktorého bolo
poskytnutie informácie k uplatňovaniu ustanovenia § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Zo strany odboru ochrany finančných spotrebiteľov
so zohľadnením právnych záverov prijatých záveroch prijatých Súdnym dvorom Európskej únie vo
vyššie uvádzanom rozsudku vo veci C-42/2015. V tomto stanovisku banka vychádza zo skutočností,

že rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, tvoria dôležitý prameň európskeho práva, zabezpečuje
jednotný výklad práva Európskej únie a jeho rovnaké uplatňovanie v členských štátov Európskej únie.
Banka v dôsledku predmetných záverov Súdneho dvora Európskej únie vydala stanovisko, v ktorom
deklarovala a vysvetľovala, akým spôsobom bude pristupovať k otázkam riešeným v rozsudku, resp.
s nimi súvisiacimi pri výkone dohľadu. Banka toto stanovisko vydala aj v súvislosti s tým, že dosiaľ

pri svojej dohliadajúcej a rozhodovacej činnosti vychádzala, okrem iného aj zo slovenskej judikatúry
v predmetných veciach a to aj takej, kde právne závery boli čiastočne odlišné od záverov prijatých v
rozsudku. Banka deklarovala svoj budúci postup pri vybavovaní podaní finančných spotrebiteľov pri
výkone dohľadu a vedení prvostupňových konaní v rámci, ktorého bude aplikovať ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch eurokonformne, v súlade s právnymi názormi vyjadrenými v Rozsudku, tam,

kde to znenie zákona o spotrebiteľských úveroch umožňuje, ako aj v tom rozsahu, v akom by smernica
mohla mať priamy účinok vo vertikálnom vzťahu.

71. Vzhľadom na skutočnosť, že Súdny dvor Európskej únie v rozsudku konštatuje, že smernica 2008/48
nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere výpis vo forme amortizačnej tabuľky a preto zmluva

o spotrebiteľskom úvere nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie istiny (body 54 a 59 rozsudku), čiže nemusia informácie o splátkach, ako
náležitosť zmluvy, obsahovať tie isté údaje ako amortizačná tabuľka, ktorú je spotrebiteľ oprávnený
získať na požiadanie kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a takúto povinnosťnemôže stanoviť ani vnútroštátny právny poriadok z dôvodu požiadavky úplnej harmonizácie v zmysle
článku 22 ods. 1 smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere.

72. Banka deklarovala, že v prvostupňovom konaní nebude ukladať sankciu za nerozpísanie údajov
o výške, počte a termíne splátok osobitne ku každej položke - istine, úroku, poplatkom v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ak inak táto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere bude spĺňať požiadavky
vyžadované v rozsudku. Tento postup Národná banka Slovenska odvodila zo záverov deklarovaných
v rozsudku a mala za to, že takýto postup je v súlade s možnosťou priameho účinku smernice

vo vertikálnom vzťahu, a zároveň je možné uplatniť eurokonformný výklad ustanovenia dnes § 9
ods. 2 písm. l/ Zákona o spotrebiteľských úveroch tak, aby predmetné ustanovenie bolo súladné s
rozsudkom. Vo svetle rozsudku nemožno podľa smernice 2008/48 žiadať v rámci tejto náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, čo fakticky predstavuje požiadavku
na rozpis splátok po častiach (istina - úrok - poplatky). Pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch dnes v
ustanovení § 9 ods. 2 písm. l/ hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

bude Národná banka Slovenska pri vybavovaní podnetov spotrebiteľov, výkone dohľadu a vedení
prvostupňových konaní uplatňovať výklad, v zmysle ktorého sa týmto neustanovuje povinnosť uviesť
požadované informácie vo vzťahu ku každej položke osobitne, ale ich uvedenie v súhrne ku splátke,
ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. V súvislosti s tým poukázala banka na skutočnosť, že ani
dôvodová správa k predmetnému ustanoveniu Zákona o spotrebiteľských úveroch nenaznačuje, že by

zákonodarca mal uvedeným postupom v úmysle sprísniť požiadavku zakotvenú v smernici 2008/48,
keď uvádza, že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej
výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázala na skutočnosť, že v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho
dvora Európskej únie pri uplatňovaní vnútroštátneho práva a najmä v ustanovení vnútroštátneho zákona

špeciálne vydaného s cieľom vykonať ustanovenia smernice, musí príslušný orgán, ak je to možné
vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice (rozhodnutie C-14/83).

73. Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu, na záver ale konštatovala, že nie je oprávnená
vo svojej rozhodovacej činnosti autoritatívne vo výroku svojho rozhodnutia konštatovať bezúročnosť a

bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, čo je oprávnená uskutočniť len v rámci posúdenia predbežnej
otázky. Ide totiž o civilnoprávnu sankciu, ktorú majú právomoc vo výroku rozhodnutia konštatovať
výlučne všeobecné súdy. Na záver banka deklarovala, že toto stanovisko predstavuje právny názor
odboru ochrany finančných spotrebiteľov a bude uplatňované pri vybavovaní podaní finančných
spotrebiteľov, výkone dohľadu a vedení prvostupňových konaní. Bude sa uplatňovať odo dňa jeho

schválenia riaditeľom odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska.

74. Súd preto dospel k presvedčeniu (snažiac sa o eurokonforný výklad ustanovenia § 9 ods. 2
písm. k/ logickým vyložením tohto ustanovenia, v kontexte s ustanovením § 4 ods. 1 a 3 Zákona o
spotrebiteľských úveroch a v kontexte s ustanovením § 9 ods. 3 a 5 zákona), že napadnutá zmluva tým,

že vyjadrovala v článku VI. pri definícii splátky, že splátka sa skladá s dohodnutého anuitného úroku a
príslušnej časti istiny a tým, že stanovovala celkový počet splátok, celkovú výšku splátky a určitý termín
splátky, zodpovedala ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.

75. Žalobca vedel akú sumu má zaplatiť žalovanému, kedy ju má zaplatiť a do kedy má úver splácať.

Bol informovaný o rozsahu svojich záväzkov vo vzťahu k žalovanému. Bez jeho žiadosti mu s odstupom
niekoľkých dní po uzavretí zmluvy a poskytnutí úveru na účet žalobcu žalovaný zaslal aj amortizačnú
tabuľku, z ktorej žalovaný už konkrétne do budúcnosti mohol vedieť akým spôsobom, v akom rozsahu
sa amortizuje istina a úroky a preto súd nepovažoval za korektné, spravodlivé a súladné so zákonom,
ak žalobca za takejto situácie namieta nedostatok náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k/ a v tejto

súvislosti svoje poškodenie čoby spotrebiteľa. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca bol
poučený o možnosti odstúpiť od zmluvy a toto poučenie bolo v súlade s ustanovením § 13 Zákona
o spotrebiteľských úveroch a žalobca od zmluvy neodstúpil ani potom, čo mu bol zaslaný splátkový
kalendár, ktorý veriteľ zasielal po uzavretí zmluvy.

76. Teda je zjavné, že žalobca sa v čase uzavretia zmluvy, ale ani po zaslaní splátkového kalendára
necítil byť poškodený, nevyužil svoje právo v prípade, žeby mu niečo nebolo zo zmluvy jasné, odstúpiť
od nej do 14 dní tak, ako mu to zákon umožňoval. Preto jeho tvrdenia, že bol poškodený na svojich
právach, súd vyhodnotil ako tvrdenia účelové, vedené snahou vyhnúť sa plateniu úrokov.77. Súd potom dospel k presvedčeniu, že napadnutá zmluva vo svojich ustanoveniach spĺňala aj
náležitosť vyžadovanú ustanovením § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože

obsahovala výšku splátky, ktorá zahrňovala istinu aj úroky, počet týchto splátok, teda splátok, ktorými
sa platí istina aj úroky a termíny splátok a tieto splátky, resp. boli vyjadrené spolu v jednej sume. Splátky
sa nepriraďovali k jednotlivým nesplatným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského
úveru a preto nebolo potrebné určovať prípadné poradie priraďovania týchto splátok. Súd preto nezistil
absenciu žalobcom vyčítanej náležitosti.

78. Pokiaľ ide o ustanovenia o zmluvnej pokute, kde žalobca žiadal aby bolo ustanovenie článku XII. bod
1 napadnutej zmluvy určené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, tak v tejto súvislosti súd sa zaoberal
skutočnosťou, že ohľadne zmluvnej pokuty bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede
sp. zn. 11C/330/2014 zo dňa 20.10.2014, ktorý v obdobnom spore medzi spotrebiteľom a právnym
nástupcom obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. určil, že zmluvná podmienka

dojednaná v článku XI. bod 2 Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť
zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 1986039 zo dňa 6.9.2010 v znení „spoločnosť je oprávnená požadovať od
klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej
splátky. V 30. deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% dlžnej
sumy. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou, je z dôvodu neprijateľnosti tejto zmluvnej

podmienky neplatná (č.l. 119). Je zjavné, že formulácia dojednaní o zmluvnej pokute v predmetnom
rozsudku Okresného súd Dunajská Streda je totožná s dojednaním o zmluvnej pokute, ktorú obsahuje
článok XII. bod 1 napadnutej zmluvy medzi sporovými stranami.

79. V tomto prípade súd vychádzal pokiaľ ide o hodnotenie nároku žalobcu ohľadom dojednania o

zmluvnej pokute z ustanovenia § 53 a/ ods. 1 Občianskeho zákonníka .

80. Podľa § 53a ods. 1 Obč. zák., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

81. Žalobca v konaní neprodukoval dôkaz, žeby žalovaný proti nemu uplatnil nárok vyplývajúci zo
zmluvnej pokuty. Žalovaný tak ani v budúcnosti učiniť nemôže, pretože mu v tom bráni ustanovenie §
53 a/ ods. 1 Občianskeho zákonníka. Už raz súd Slovenskej republiky, v tomto prípade Okresný súd v
Dunajskej Strede určil rovnako formulovanú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda za neplatnú a

žalovaný je od tohto rozhodnutia povinný zdržať sa jej aplikácie vo všetkých právnych vzťahoch voči
spotrebiteľom po právoplatnosti tohto rozsudku.

82. Pokiaľ ide o nároky žalobcom uplatnené, žalobca sa domáhal určenia, že úver poskytnutý mu
napadnutou zmluvou je na základe absencie ustanovení § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ v súlade s ustanovením

§ 11 ods. 1 písm. b/ bezúročný a bez poplatkov.

83. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

84. Ako súd vyložil vyššie, súd dospel k presvedčeniu, že zmluva tieto náležitosti obsahuje. Súčasne
však žalobca podľa presvedčenia súdu podal žalobu pokiaľ ide o uplatnený nárok, ktorú predpokladá
ustanovenie § 137, písm. c/ C.s.p. Podľa § 137 písm. c/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

85. Podľa presvedčenia súdu aj určenie, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi je bezúročný a
bez poplatkov, je vlastne určením, či žalovaný má, alebo naopak nemá právo na zaplatenie úrokova poplatkov v zmluve dohodnutých. V tomto prípade v zmluve boli dohodnuté len úroky. Tie podľa
presvedčenia súdu boli dohodnuté v súlade s ustanovením § 10d ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Predpokladom úspešnosti

žaloby o určenie či tu právo je, alebo nie je preukázanie naliehavého právneho záujmu. V tomto prípade
žalobca v závere konania zmenil žalobu v tom smere, že žiadal ešte, aby súd zaviazal žalovaného vydať
mu bezdôvodné obohatenie v sume 8,43 €.

86. Keďže žalobca žiadal vydať plnenie titulom bezdôvodného obohatenia konštatujúc, že podľa jeho

názoru je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, súd musel otázku bezúročnosti a bezpoplatnosti
úveru posúdiť pri rozhodovaní o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ako prejudiciálnu otázku,
teda otázku, z ktorej by vychádzal o rozhodovaní o nároku žalobcu na plnenie, teda o nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Za takýchto okolností podľa presvedčenia súdu žalobca nemá naliehavý
právny záujem, aby súd osobitným výrokom určoval, či poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov,
ak tak súd musel urobiť pri posudzovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

87. Preto súd pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu vzhľadom na ďalší petít
žaloby na plnenie žalobu zamietol. Pre nedostatok naliehavého právneho záujmu súd zamietol aj nárok
žalobcu, kde sa domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky o dojednaní zmluvnej pokuty. Ako
súd konštatoval vyššie, žalovaný voči žalobcovi neuplatňoval nárok na zmluvnú pokutu. Takýto dôkaz

v konaní produkovaný nebol.

88. Naviac žalovaný proti žalobcovi nemôže uplatniť nárok na zmluvnú pokutu vzhľadom na skutočnosť,
že rovnako znajúce zmluvné dojednanie vo formulárovej zmluve žalobcu bolo už iným súdom
Slovenskej republiky, konkrétne Okresným súdom v Dunajskej Strede vyhlásené za neprijateľnú

zmluvnú podmienku a k uplatňovaniu takejto zmluvnej podmienky bráni ustanovenie § 53 a/ ods. 1
Občianskeho zákonníka. Preto ani na takomto určení žalobca nemá naliehavý právny záujem. Právne
postavenie žalobcu vzhľadom na zákonné ustanovenia a existujúci rozsudok o neprijateľnej zmluvnej
podmienke je dostatočne isté.

89. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 8,43 €, súd v tejto
časti žalobe vyhovieť nemohol, pretože napriek tomu, že žalobca zaplatil viac ako bola požadovaná
istina, je súd toho presvedčenia, že zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom, má náležitosti
zákonom predpísané a poskytnutý úver nie je bezúročný a bez poplatkov. Uzavretou zmluvou boli platne
dohodnuté úroky, zmluva obsahovala správny údaj o priemernej RPMN o RPMN konkrétneho úveru a

aj o úrokoch.

90. Pokiaľ žalobca tvrdil, že podľa jeho názoru úroky sú nižšie než sú uvádzané v zmluve, žalovaný
jeho tvrdenia vyvrátil. Naviac však ak by aj zmluva obsahovala úroky nižšie ako sú v zmluve, tak bol
by to omyl v prospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že na niečo

také pamätá zákon v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d/, kde sankcionuje nesprávny údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov (ročná percentuálna miera nákladov sa v tomto prípade odvíja od úrokovej
sadzby úveru, pretože dohodnuté úroky sú jediným nákladmi spotrebiteľa), podľa ktorého poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere
je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Z toho vyplýva,

že zákonodarca v prípade nesprávneho údaju o RPMN sankcionuje poskytnutý úver bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou len v prípade, ak je tento údaj uvedený nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Podľa
presvedčenia súdu to isté možné vyvodiť o prípadnom nesprávnom uvedení úrokovej sadzby, ktorá
podľa výpočtov žalobcu, ktoré ale preukázané neboli, by mala byť nižšia než je úroková sadzba v zmluve
uvedená. Súd preto dospel k presvedčeniu, že je povinnosťou žalobcu plniť svoje záväzky z úverovej

zmluvy a žalobu žalobcu aj v tej časti kde sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia zamietol ako
nedôvodnú.

91. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému ktorý bol v
konaní plne úspešný priznal právo proti žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.