Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213204165
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213204165.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA,
akciová spoločnosť so sídlom Varšava, ul. Senatorska 18, Poľská republika, podnikajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava,
Pribinova 10, IČO: 36 819 638, zastúpeného Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Bratislava, BBC V, blok A,

Plynárenská 7/A, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., R. XXXX/X, o
zaplatenie 3.359,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno
z 9. novembra 2016, č. k. 14C/452/2014-166, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal právo na

náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Právne vec odôvodnil ustanoveniami § 397, §
497, § 499, § 502 ods. 1, § 506 Obchodného zákonníka /ďalej aj „ObZ“/, § 3 ods. 1, § 39, § 48 ods. 2, §
52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“),
§ 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z. z. O spotrebiteľských úveroch, § 5b a § 29b zákona č. 250/2007
Z. z. O ochrane spotrebiteľa. Predmetom konania bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o
úvere v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však súčasne spotrebiteľskou zmluvou

a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou
o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá
veta Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z
21. 04. 2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
existoval záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA zo dňa
30. 10. 2008, ktorá zmluva podliehala režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
pretože spĺňala charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou bolo, že

boli pripravené pre spotrebiteľa vopred a nebol vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy boli tiež obchodné podmienky, ktoré žalovaný ako dlžník
ovplyvniť nemohol, boli pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Na základe uvedenej zmluvy
bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.319,39 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať v 60-tich mesačných splátkach v období od 28. 11. 2008 do 30. 10. 2013, kedy mala nastať
konečná splatnosť úveru. Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti riadne a včas neplnil, dohodnuté splátky

úveru neuhrádzal a to ani na opakované výzvy žalobcu. Posledná výzva na úhradu dlhu bola datovaná
dňa 29. 01. 2009, ku ktorému dňu bol aj vyčíslený dlh žalovaného a zaplatenie tejto sumy je predmetomkonania. Žalobca zmluvný vzťah so žalovaným ukončil odstúpením od zmluvy a to písomným podaním
zo dňa 04. 10. 2011, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 26. 10. 2011. Aplikujúc ust. § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. z úradnej povinnosti prihliadol na skutočnosti, ktoré v danom prípade oslabovali nárok

žalobcu ako veriteľa voči žalovanému, ktorý vystupoval v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako dlžník -
spotrebiteľ. Takouto skutočnosťou bolo i skúmanie, či právny úkon - odstúpenie od zmluvy zo dňa 04. 10.
2011 bol platným právnym úkonom. Z obsahu zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“ zo
dňa 30. 10. 2008 mal preukázané, že zmluvné strany si možnosť odstúpenia od zmluvy dojednali, keď
žalobca ako veriteľ mal upravené podmienky odstúpenia od zmluvy v čl. 9 bode 9.3. zmluvy, pričom v

zmysle bodu 9.3. písm. f) zmluvy mal žalobca možnosť odstúpiť od uzavretej zmluvy v prípade porušenia
povinnosti žalovaného uvedenej v čl. 7 zmluvy (v zmysle bodu 7.2. zmluvy povinnosti dlžníka mať na
účte v deň splatnosti splátky čiastku, ktorá umožňuje vykonať úhradu splátky...). Vychádzajúc z histórie
operácií na účte žalovaného tento počnúc od 31. 10. 2008 vykonával výbery z účtu, keď celkove čerpal
čiastku 3.316,24 eura, pričom žalovaný titulom poskytnutého úveru neuhradil žiadnu splátku a na účte
už ani v deň splatnosti prvej splátky (a ani žiadnej z ďalších splátok) nemal finančné prostriedky, ktoré

žalobcovi umožňovali vykonať úhradu splátky. Z uvedeného dospel k záveru, že žalobca na základe
zmluvných podmienok, ktoré sám naformuloval do podoby zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru
„mPÔŽIČKA“, už v deň určenej splatnosti prvej splátky, t.j. dňa 28. 11. 2008 mal splnené podmienky
pre možnosť odstúpenia od zmluvy. Túto možnosť napriek skutočnosti, že žalovaný zmluvnú povinnosť
poskytnutý úver riadne splácať od uzavretia zmluvy neplnil, žalobca využil až dňa 04. 10. 2011, kedy

písomne odstúpil od uzavretej zmluvy. Predmetné odstúpenie od zmluvy žalobca doručoval žalovanému
a tento odstúpenie od zmluvy prevzal dňa 26. 10. 2011. Poskytujúc ochranu spotrebiteľovi mal za to, že
konanie žalobcu ako veriteľa a dodávateľa, ktorý napriek splneniu podmienky pre odstúpenie od zmluvy
už v deň splatnosti prvej splátky (podľa uzavretej zmluvy), tento právny inštitút využil až dňa 04. 10. 2011
(t.j. takmer 3 roky od momentu splnenia podmienok pre odstúpenie od zmluvy), je potrebné označiť za

konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a teda právny úkon - odstúpenie od zmluvy zo dňa 04.
10. 2011 je pre rozpor s dobrými mravmi neplatným právnym úkonom, ktorý nepožíva právnu ochranu.
V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak je
dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace,
je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Súd za

účelom ustálenia momentu, kedy žalobca ako veriteľ bol oprávnený od zmluvy odstúpiť, aplikujúc princíp
zmluvnej voľnosti vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy, ktoré si strany sporu v zmluve dojednali, dospel k
záveru, že žalobca ako veriteľ bol oprávnený ku dňu 29. 11. 2008 (t.j. ku dňu nasledujúcemu po uplynutí
lehoty splatnosti splátky, na úhradu ktorej žalovaný ako dlžník nemal na účte finančné prostriedky)
odstúpiť od zmluvy a od žalovaného žiadať uhradenie celého dlhu naraz. Počnúc od tohto dňa podľa

názoru súdu začala žalobcovi plynúť premlčacia lehota pre uplatnenie nároku na súde, ktorá aplikujúc
ustanovenia Občianskeho zákonníka (aplikácia ktorých vo vzťahu k premlčaniu je pre spotrebiteľa
priaznivejšia, keďže Občiansky zákonník upravuje kratšiu premlčaniu dobu než Obchodný zákonník)
uplynula po troch rokoch dňa 28. 11. 2011. Keďže žalobca v tejto veci podal žalobu na tunajšom súde
dňa 01. 03. 2013, bolo to až po uplynutí premlčacej doby, a preto podanú žalobu zamietol. O nároku

na náhradu trov konania (prvostupňového i odvolacieho) súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a 396 ods. 1 CSP a v spore úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, pretože mu v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1

písmeno b/ a h/ CSP. Považoval napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil neplatnosť odstúpenia od zmluvy, keď považoval žalobcovo odstúpenie od zmluvy zo
dňa 04. 10. 2011, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 26. 10. 2011, za rozporné s dobrými mravmi
opierajúcsaoust.§39Občianskehozákonníka.Tvrdil,žeprávonaodstúpenieodzmluvyjemajetkovým
právom a odstúpením od zmluvy sa zasahuje do majetkových práv zmluvných strán v tom ohľade, že

minimálne jedna zo strán musí po odstúpení od zmluvy niečo vrátiť alebo už nezíska niečo, čo pôvodne
získať mala. S poukazom na ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvodil, že majetkové práva
sa premlčujú v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa právo
mohlo vykonať prvýkrát. Prvýkrát v predmetnom konaní sa právo odstúpiť od zmluvy mohlo vykonať
v zmysle ust. § 506 Obchodného zákonníka dňa 30. 01. 2009, nakoľko v tento deň bol žalovaný v

omeškaní s troma splátkami úveru a nie už dňa 29. 11. 2008, ako nesprávne v odôvodnení uviedol súd
prvej inštancie. Za nezrozumiteľné považoval tvrdenie o možnosti neplatnosti právneho úkonu žalobcu
- odstúpenia od zmluvy z dôvodu jeho údajného rozporu s dobrými mravmi. Zvýraznil, že odstúpenie
od zmluvy je výkonom práva, ktorý žalobcovi vyplýva priamo zo zákona a nie z konsenzu zmluvnýchstrán. Vyzdvihol skutočnosť, že žalovaný odo dňa splatnosti prvých troch splátok nevykonával žiadne
úhrady, ktorá nemôže sama o sebe zakladať vedomosť žalobcu o tom, že žalovaný pro futuro žiadne
úhrady nevykoná. Prezentoval názor, že svoje právo uplatnil na súde včas a v predmetnej veci napriek

omeškaniu žalovaného nebola vyhlásená splatnosť úveru, preto nemohlo dôjsť k premlčaniu práva
žalobcu práve z dôvodu, že okamih účinnosti odstúpenia dňa 26. 10. 2011 je rozhodným okamihom pre
začatie plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na súde. Na podporu svojich tvrdení poukázal na
rozhodnutia iných súdov. V závere odvolania namietal, že napadnutým v rozsudkom bolo porušené jeho
právo na spravodlivý súdny proces v civilnom sporovom konaní a žiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že do omeškania s platením úveru sa
dostal z dôvodu, že nemal riadne zamestnanie, aktuálne je zamestnaný s mesačným príjmom približne
450 eur a v prípade úspechu žalobcu je ochotný vykonávať splátky vo výške 100 eur mesačne.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou,
v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a že rozsudok je potrebné

podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom konania je žaloba žalobcu, doručená súdu prvej inštancie dňa 01. 03. 2013, ktorou sa
domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 3.359,40 eura so zmluvným úrokom vo

výške 16,50 % od 30. 01. 2009 do zaplatenia a so zákonným úrokom z omeškania vo výške 10,5 %
od 30. 01. 2009 do zaplatenia.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzatvorili dňa 30. 10. 2008 zmluvu o poskytnutí
hotovostného úveru "mPôžička", reg. č. zmluvy 520700-4200914788/8360, na základe ktorej žalobca

poskytol žalovanému hotovostný úver vo výške 3.319,39 eura s výškou mesačnej splátky po 81,61
eura splatnej k 28. dňu v mesiaci počnúc, mesiacom november 2010 na dobu 60 mesiacov s konečnou
splatnosťou úveru dňa 30. 10. 2013 a úročený dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 16,50 % ročne. V
dôsledku podstatného porušenia zmluvných podmienok a nezaplatenia jednotlivých splátok sa žalovaný
dostal do omeškania, a preto žalobca odstúpil od zmluvy dňa 04. 10. 2011, ktoré odstúpenie žalovanému

doručil dňa 26. 10. 2011. Súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že právny vzťah strán
sporu je záväzkom zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. Aplikujúc ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
prihliadol na skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy žalobcom zo dňa 04. 10. 2011 je neplatným právnym
úkonom pre rozpor s dobrými mravmi, pretože žalobca už v deň určenej splatnosti prvej splátky dňa 28.

11.2008malsplnenépodmienkypremožnosťodstúpeniaodzmluvyatútomožnosťnapriekskutočnosti,
že žalovaný zmluvnú povinnosť poskytnutý úver riadne splácať od uzavretia zmluvy neplnil, žalobca
využil až dňa 04. 10. 2011, kedy písomne odstúpil od uzavretej zmluvy. Dospel k záveru, že žalobca
ako veriteľ bol oprávnený ku dňu 29. 11. 2008 (t.j. ku dňu nasledujúcemu po uplynutí lehoty splatnosti
splátky, na úhradu ktorej žalovaný ako dlžník nemal na účte finančné prostriedky) odstúpiť od zmluvy a

od žalovaného žiadať uhradenie celého dlhu naraz. Počnúc od tohto dňa teda začala žalobcovi plynúť
premlčacia lehota pre uplatnenie nároku na súde, ktorá v zmysle ust. OZ uplynula po troch rokoch dňa
28. 11. 2011, teda žaloba podaná dňa 01. 03. 2013 bola podaná až po uplynutí premlčacej doby, preto
žalobu zamietol. Žalobca v odvolaní namietal jeho nesprávne právne posúdenie právneho vzťahu strán
sporu a odňatie jeho práva na spravodlivý proces.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.9.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

10. Úvodom je potrebné uviesť, že pri posudzovaní veci odvolacím súdom nie je sporné posúdenie
právneho vzťahu medzi stranami sporu ako vzťahu občianskoprávneho, na ktorý sa vzťahujú
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a tiež príslušné ustanovenia
Občianskehozákonníka.Ktýmtozáveromdospeltaksúdprvejinštancievosvojichdvoch rozhodnutiach
vo veci, ako aj odvolací súd vo svojom prvom zrušujúcom uznesení v predmetnej veci a na týchto

záveroch zotrváva ako na záveroch preukázaných, nesporných a naďalej platných.

11. V predmetnej veci ale nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil právny
úkon žalobcu - odstúpenie od zmluvy zo dňa 04. 10. 2011, ktoré odstúpenie žalovanému doručil dňa
26. 10. 2011, ako neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi, pretože žalobca už v deň určenej

splatnosti prvej splátky dňa 28. 11. 2008 mal splnené podmienky pre možnosť odstúpenia od zmluvy
a túto možnosť napriek skutočnosti, že žalovaný zmluvnú povinnosť poskytnutý úver riadne splácať od
uzavretia zmluvy neplnil, žalobca využil až dňa 04. 10. 2011, kedy písomne odstúpil od uzavretej zmluvy.
Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ bol oprávnený
ku dňu 29. 11. 2008 (t.j. ku dňu nasledujúcemu po uplynutí lehoty splatnosti splátky, na úhradu ktorej

žalovaný ako dlžník nemal na účte finančné prostriedky) odstúpiť od zmluvy a počnúc od tohto dňa teda
začala žalobcovi plynúť premlčacia lehota pre uplatnenie nároku na súde, ktorá mu uplynula po troch
rokoch dňa 28. 11. 2011, teda žaloba podaná dňa 01. 03. 2013 bola podaná až po uplynutí premlčacej
doby, preto žalobu zamietol. S uvedeným právnym názorom sa dovolací súd nestotožňuje a považuje
ho za právne nesprávny.

12. Podľa § 48 ods. 1 a 2 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

13. Odstúpenie od zmluvy je spravidla jednostranným právnym úkonom účastníka zmluvy, na platnosť
a účinnosť ktorého sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí ako pri iných prejavoch vôle. Nemožno
však vylúčiť, aby sa účastníci dohodli na odstúpení od zmluvy aj vtedy, keď to zákon neustanovuje
alebo keď sa o tom vopred nedohodli. Základným predpokladom možnosti odstúpenia od zmluvy (bez
ohľadu na to, či ide o odstúpenie v režime Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka)

je skutočnosť, že zmluva, od ktorej chceme odstúpiť, je platná. Ak by totiž zmluva platná nebola,
nie je možné ju ani zrušiť prostredníctvom odstúpenia. Na nastúpenie účinkov odstúpenia od zmluvy
sa vyžaduje náležité doručenie druhej zmluvnej strane. Právo na odstúpenie je v režime práv, ktoré
podliehajú premlčaniu, a teda odstúpenie musí byť realizované v príslušnej premlčacej lehote. Časový
moment práva na odstúpenie od zmluvy je v tomto prípade potrebné vyhodnotiť v nadväznosti na

časový moment, kedy sa mohlo vykonať po prvýkrát - v prípade režimu Občianskeho zákonníka (§ 101).
Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zruší, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo
účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 OZ). Keďže sa zmluva od počiatku zrušila, dochádza k plneniu
titulom bezdôvodného obohatenia ust. § 451 a nasl. OZ. V danom prípade vzniká právo domáhať sa
vrátenia poskytnutého úveru, nie však úrokov z úveru zo zmluvy zrušenej s účinkami od jej vzniku. Podľa

Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc) a tým zanikajú práva a povinnosti zo
zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné
obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia.

14. Podľa § 451 odsek 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenie z
neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov.15. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

16. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. OZ) spočíva v tom, že toho,
kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe
sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Vzniku zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov a to získanie bezdôvodného obohatenia
jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu

a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a
majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí,
že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pri uplatnení právomoci
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ust. § 456 OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt,
ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a
preto oprávneným veriteľom je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt,

ktoré možno vyjadriť v peniazoch. Účelom hore citovanej právnej úpravy je predovšetkým zabrániť
vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna
úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. K osobitným skutkovým podstatám vzniku bezdôvodného
obohatenia medzi iným patrí i plnenie bez právneho dôvodu, t. j. plnenie, kde právny dôvod od samého
začiatku neexistoval. Pôjde teda o všetky tie prípady, kde poskytnuté plnenie od začiatku nemalo právny

dôvod, ako napr. prijatie preddavku na plnenie podľa zmluvy, ktorú účastníci zamýšľali a k uzatvoreniu
ktorej však neprišlo, prijatie plnenia, ktoré niekto omylom poskytol inému, voči ktorému nie je v žiadnom
právnom vzťahu, a pod.

17. Podľa § 100 ods. 1 OZ, sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§

101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

19. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho,
že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva

námietkou premlčania. Účelom inštitútu premlčania je na jednej strane viesť oprávneného (veriteľa) k
tomu, aby v prípade nesplnenia záväzku povinným (dlžníkom) zbytočne neodkladal uplatnenie svojho
práva, na druhej strane poskytnúť dlžníkovi nástroj na obranu proti veriteľovi, ktorý svoje právo neuplatnil
v ustanovenej lehote. Premlčacou dobou sa rozumie doba, v ktorej musí byt' vykonané právo, aby
nedošlo k jeho premlčaniu. Vznesenie tejto námietky nemá za následok zánik samotného práva;

dlžníkom účinne vznesená námietka premlčania bráni súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva. V
prípade práva na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje 2-ročnú subjektívnu a 3-
ročnú, resp. 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie
jednejznichadôjdekvzneseniunámietkypremlčania,premlčanéprávonemožnooprávnenémupriznať.

20. S poukazom na zistený preukázaný skutkový stav, citované ustanovenia a právny výklad je zrejmé,
že súd prvej inštancie nesprávne právne vyhodnotil právny úkon žalobcu - odstúpenie zo zmluvy ako
právny úkon rozporný s dobrými mravmi a ako taký neplatný, pretože žalobca už v deň určenej splatnosti
prvejsplátkydňa28.11.2008malsplnenépodmienkypremožnosťodstúpeniaodzmluvyatútomožnosť
napriek skutočnosti, že žalovaný zmluvnú povinnosť poskytnutý úver riadne splácať od uzavretia zmluvy

neplnil, žalobca využil až dňa 04. 10. 2011, kedy písomne odstúpil od uzavretej zmluvy. Od uvedeného
tvrdenia potom postupoval aj v otázke posudzovania, či je nárok žalobcu premlčaný. Z citovaných
zákonných ustanovení a právneho výkladu je zrejmé, že odstúpenie od zmluvy nie je povinnosťou, ale
právom, teda žalobcom učinené odstúpenie od zmluvy bolo platným právnym úkonom, ktorým žalobca
využil dispozičné oprávnenie patriace mu zo zákona. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie mal

posudzovať, či žalobca mohol odstúpiť od uzavretej zmluvy, teda, či zmluva uzavretá medzi stranami
sporu bola platná, či toto odstúpenie bolo uskutočnené právne účinným spôsobom a následne, ak by
dospel k záveru o platnom odstúpení od zmluvy, mal posudzovať nároky vyplývajúce z tohto právnehoúkonu, ako aj či tieto nároky boli uplatnené v zákonom stanovenej lehote, vzhľadom na v konaní
vznesenú námietku premlčania.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní súd prvej
inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), po náležitom posúdení
zhora naznačených zásadných otázok vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležitým,
zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane trov

konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).