Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/152/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213224707
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213224707.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: T. E., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko K., o zaplatenie sumy 523,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 3. októbra 2016 č.k. 14C/421/2014-97, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, o ktorej
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 523,20 eura, vyčísleného úroku z omeškania z dlžných splátok za obdobie
od 21.11.2010 do 10.05.2011 vo výške 4,62 eura a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 523,20 eura od 11.05.2011 do zaplatenia. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje
rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 506, § 397 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, § 879j, § 53 ods. 1, 2, 3. 4 písm. b), § 54 ods. 1, 2, § 524, § 121 ods. 3,

§ 100 ods. 1, § 101, § 111, § 103, § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, §
2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v
čase uzavretia zmluvy, § 92 ods. 8, § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom
k 04.11.2009, § 5b, § 29b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zistil, že predmetom
konania bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere v zmysle § 497 až 507
Obchodného zákonníka, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný pri jej uzavieraní nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto na tento právny vzťah

aplikoval aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka). Konštatoval, že žalobcu zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu
v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, to že spoločnosť Slovenská sporiteľňa,
a.s., ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaného na úhradu dlhu a tento bol napriek výzve
v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní. Dospel k záveru, že dodržanie tohto
postupu, ktorý je predpokladom pre postúpenie pohľadávky banky v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách, zo strany žalobcu nebolo preukázané. A konštatoval, že medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom konania. Preto žalobu
zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Navyše uviedol, že uplatnený
nárok je premlčaný a na túto skutočnosť je povinný prihliadať z úradnej povinnosti (§ 5b zákona č.250/2007 Z.z.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, ale úspešnému
žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto vyslovil, že žalovaný nemá právo na ich náhradu.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Dôvodil nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázal na oznámenie postupcu
žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom a tvrdil, že bez ďalšieho zakladá jeho
aktívnu legitimáciu. Navyše tvrdil, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s

jeho aktívnou legitimáciou, vzhľadom na zaradenie tohto ustanovenia do časti upravujúcu výnimky z
bankového tajomstva. Namietal, že ani prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 92
ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok.
Tvrdil, že počet dní omeškania nemožno spájať s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru postupcom.
Namietal, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pristúpil až dňa 20.04.2011, preto premlčacia
doba plynula pre každú splátku samostatne a v žalobe si uplatnil len nepremlčané splátky. Navyše

namietal voči aplikácii ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Tvrdil, že
uvedené ustanovenie narúša princípy právneho štátu, porušuje zákaz diskriminácie, porušuje ochranu
pred svojvoľným zásahom štátnej moci, narušuje právo na majetok a ochranu vlastníckeho práva,
porušuje právo na prístup k nezávislému a nestrannému súdu a porušuje zásadu rovnosti účastníkov
súdneho konania. Poukázal na viaceré súdne rozhodnutia.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti

§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

5.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. V predmetnej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 523,20 eura, ktorá

pozostávala z neuhradených splátok splatných od 20.11.2010 do 20.02.2012 (16 x 32,70). Zároveň
žiadal priznať vyčíslený úrok z omeškania z dlžných splátok za obdobie od 21.11.2010 do 10.05.2011
vo výške 4,62 eura a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 523,20 eura od 11.05.2011 do
zaplatenia.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché Mýto 4, 816 07 Bratislava,
IČO: 00 151 653, ako banka, a žalovaný, ako dlžník, uzavreli dňa 14.03.2007 zmluvu o splátkovom
úvere č. 0212409756, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 35.000,- Sk, s
úrokom 19,40 % ročne. Poplatok za správu úveru bol 60,- Sk mesačne. Výška splátky bola dohodnutá
na 985,- Sk s periodicitou mesačne k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 20.04.2007

a poslednej splátky 20.02.2012. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 24.03.2011 medzi
Slovenskousporiteľňou,a.s.,akopostupcomažalobcom,akopostupníkom,bola pohľadávkazozmluvy
o splátkovom úvere voči žalovanému postúpená na žalobcu. Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpenie
pohľadávky oznámila listom zo dňa 12.04.2011.

9. Odvolací preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností.Zvykonanéhodokazovaniavyvodilsprávnyprávnyzáver,podľaktoréhožalobcanieaktívne
vecne legitimovaný v danej veci. Pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie súd prvej inštancie považovalza rozhodujúce, či pôvodný veriteľ predmetnej pohľadávky písomne vyzval žalovaného na úhradu
dlhu a tento bol napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní. Dospel k
záveru, že dodržanie tohto postupu, ktorý je predpokladom pre postúpenie pohľadávky banky v zmysle

zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v konaní nebolo preukázané, preto nedošlo k platnému postúpeniu
pohľadávky, ktorá je predmetom konania. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu
stotožnil a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil.

10.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že zákon o bankách

upravuje vzťahy súvisiace s podnikaním bánk na území Slovenskej republiky s cieľom bezpečného
fungovania bankového systému (§ 1). V ustanovení § 2 ods. 1 tento zákon definuje banku ako právnickú
osobu so sídlom na území Slovenskej republiky založenú ako akciovú spoločnosť, ktorá má bankové
povolenie (je osobitnou úverovou inštitúciou). Špeciálna úprava postúpenia pohľadávky vychádza z
osobitného postavenia bánk, ktoré disponujú bankovým povolením. Keďže cieľom zákona je právna
úpravaprizabezpečenífungovaniacelkovéhobankovéhosystému,boložiaducestanoviťpevnépravidlá

pri postupovaní pohľadávok bánk na iné subjekty, ktoré nie sú bankami, aby nedošlo k obchádzaniu
zákona o bankách (napr. s postúpením nesplatných pohľadávok bánk súvisí ich ďalšia správa, pritom
poskytovanieúverubánkaichsprávaješpecifickouosobitneprávnympredpisomupravenoučinnosťou).
Ustanovenie § 92 ods. 8 tohto zákona obsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky, písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, avšak predmetom postúpenia môže byť peňažný

záväzok klienta voči banke, s ktorým je nepretržite v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych
dní, pričom sa tiež vyžaduje existencia písomnej výzvy na úhradu peňažného záväzku adresovaná
klientovi. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Týmto ustanovením zákonodarca sledoval sprísnenie
postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi,

ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou,
s ktorou dojednal finančnú službu (toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok
ešte pred postúpením pohľadávky, s výnimkou, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo
len časti peňažného záväzku presiahol jeden rok). Zákonom stanovené podmienky postúpenia, akými
sú postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, aspoň 90-dňová lehota trvania omeškania,

umožňujúce postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané subjekty, nepodporujú záver, že by hlavným
cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Striktné podmienky
postúpeniapohľadávkyvosvojomsúhrneopodstatňujúzáverozákazepostúpeniabankovejpohľadávky
so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a neumožňujú odklon od pravidiel cesie bankovej
pohľadávky v neprospech spotrebiteľa. Bolo by v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k

neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali nesplatený úver na akýkoľvek subjekt, ktorého
činnosť nespadá podľa zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska.
10.2.Postúpeniepohľadávokjeupravenévustanoveniach§524anasledujúceObčianskehozákonníka.
Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť, okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať

práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o
bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti
nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na
inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho

vzťahu medzi veriteľom, ako postupníkom, a dlžníkom, v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom, ako
postupcom (bankou), a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1
Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ
povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú
výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi

za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti
pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a
aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banky
niejemožnépostúpiťtretejosobe,pretožetomubrániužcitovanéustanovenie§525ods.1Občianskeho
zákonníka. Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné,

zakázané), potom jej následné postúpenie inému subjektu je svojím obsahom a účelom v priamom
rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi
stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Pokiaľ v iných prípadoch neplatnosti zmluvy
o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky), sa účinky tejto neplatnosti prejavia lenmedzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka,
ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne

účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi.
10.3. Z vyššie uvedených dôvodov potom vyplýva, že na rozpor postúpenia pohľadávky banky voči
spotrebiteľovi,sustanovením§525Občianskehozákonníka,ktorémázanásledokabsolútnuneplatnosť
postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z týchto skutočností vyplýva,
že ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, (uvedené v § 92 ods. 8 zákona

o bankách), bol žalobca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný
preukázať predpoklady svojej aktívnej vecnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok
platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak povinný preukázať,
že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a
klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku, minimálne 90 dní. Nepreukázanie
týchto skutočností má za následok neunesenie dôkazného bremena ohľadom aktívnej vecnej legitimácie

postupníka.

11. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. S námietkou voči nesprávnemu právnemu posúdeniu jeho
aktívnej legitimácie sa odvolací súd nestotožnil, pričom poukazuje na dôvody uvedené v bode 10.

K námietke voči nesprávnemu právnemu posúdeniu premlčania odvolací súd poukazuje na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k ustanoveniu § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, podľa ktorého je predmetné ustanovenie v rozpore s Ústavou SR. Hoci uvedený nález
zatiaľ nebol zverejnený v Zbierke zákonov SR, nebolo by zo strany odvolacieho súdu správne, stotožniť
sa so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku, keď tento záver bol prijatý bez

námietky premlčania uplatnenej žalovaným.

12. Za vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 % z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).