Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/257/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200876
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200876.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy

Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: A.. A. R. - AUTOTRANSPORT, s miestom
podnikania Trenčín, J. Zemana 59, IČO: 17 560 551, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46 proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor
výstavby a bytovej politiky, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo OÚ-TN-OVBP2-2014/018185-2/Ja zo dňa 25. augusta 2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného zo
dňa 25. augusta 2014, ktorým bolo zmenené prvostupňové správne rozhodnutie tak, že žalobcovi bola
uložená pokuta v sume 5000 eur za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods.
3 písm. d) zák.č. 50/1976 Zb. (ďalej len stavebného zákona), ktorým je porušenie ust. § 76 ods.1
stavebného zákona a ktorého sa žalobca dopustil tým, že v čase zistenia dňa 25.6.2013 umožňoval ako
oprávnená osoba užívanie stavby „servis nákladných vozidiel“ súp.č. XXX stojacej na parc.č. XXXX/X a
XXXX/X v k.ú. B. inej osobe pred vydaním kolaudačného rozhodnutia.

Správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zistenia, že pre žalobcu bolo dňa 29.12.2003
vydané rozhodnutie o dočasnom povolení užívať vyššie uvedenú stavbu. Toto povolenie bolo vydané
na dobu 5 rokov, teda umožňovalo žalobcovi stavbu užívať do 28.1.2009. Dňa
29.4.2013 vydal prvostupňový orgán výzvu na okamžité ukončenie užívania stavby a to z dôvodu, že
povolená doba užívania uplynula. Dňa 6.5.2013 správny orgán začal konanie za účelom dodatočného
povolenia stavby. Dňa 25.6.2013 bol vykonaný štátny stavebný dohľad a bolo zistené, že v stavbe

súp.č. XXX je prevádzka Autotransport a na parkovisku sú zaparkované kamióny. Dňa 8.10.2013
vydal prvostupňový správny orgán oznámenie o začatí konania o nariadení odstránenia stavby, nakoľko
žalobca nepreukázal, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.

Žalobcovi bolo písomne oznámené aj začatie správneho konania vo veci správneho deliktu podľa § 106
ods. 1 písm. c) a 106 ods. 3 stavebného zákona. V tomto konaní boli prvotne prvostupňovým správnym
orgánom žalobcovi uložené dve pokuty a to v sume 2000 eur a v sume 10 000 eur. Na odvolanie žalobcu

bolo toto rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie
s tým, že predmetom konania by malo byť iba rozhodovanie o správnom delikte za užívanie stavby
„servis nákladných vozidiel“.V následnom konaní žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol námietku premlčania
podľa § 107 stavebného zákona. Po doplnení dokazovania bolo vo veci vydané ďalšie rozhodnutie,
ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 10 000 eur za naplnenie skutkovej podstaty

správneho deliktu podľa § 106 ods.3 písm. d) stavebného zákona. Na odvolanie žalobcu rozhodol o veci
žalovaný a jeho rozhodnutie predmetom prieskumu.

Správne orgány vo svojich rozhodnutiach zastali v otázke premlčania správneho deliktu názor, že k
premlčaniu nedošlo, nakoľko správny delikt, za ktorý je žalobca postihovaný, je potrebné považovať za

trváci správny delikt. V zmysle uvedeného je potom potrebné riešiť otázku začatia plynutia premlčacej
doby. Okrem toho zdôraznili, že deň 25.6.2013 nebol stanovený ako deň začatia plynula premlčacej
lehoty, ale len ako deň keď bol vykonaný štátny stavebný dohľad a prvostupňový správny orgán sa
dozvedel, že došlo k spáchaniu správneho deliktu.

Žalobca napadol uvedené rozhodnutie žalobou, ktorá bola podaná včas. V tejto žalobe namietal

premlčanie práva správnych orgánov uložiť v predmetnej veci pokutu podľa ust. § 107
zák.č. 50/1976 Zb., a to s poukazom na uplynutie zákonom stanovenej objektívnej lehoty, ktorá je 3 roky
a začala plynúť odo dňa, kedy došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe žiadal túto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Námietku premlčania práva uložiť pokutu považoval za nedôvodnú, a to z dôvodov, ktoré už
uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Zdôraznil, že správny delikt, za ktorý bol žalobca postihnutý je
trváci správny delikt, t.j. žalobca vyvolal protiprávny stav a aj ho udržiaval. Subjektívna a ani objektívna
lehota podľa § 107 ods. 1 stavebného zákona neuplynula. Odmietol, že by účelovo stanovil začiatok
plynutia premlčacej doby na 25.6.2013 a nie deň 29.1.2009, ktorý predstavuje začiatok užívania

stavby bez potrebného povolenia. Poukázal na to, že v odvolacom konaní významne znížil výšku pokuty
s ohľadom na ust. § 3 ods.3 správneho poriadku, podľa ktorého prvostupňový správny orgán bol povinný
vybaviť vec včas, bez zbytočných prieťahov a dbať na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez
zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných
rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1
O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých
rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho
orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249

ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3
O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2
O.s.p.) zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) proti
rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247
ods. 2, § 248 O.s.p.), súd vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení

sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel jednohlasne
k záveru, že nakoľko rozhodnutia a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom,
nie je možné priznať správnej žalobe úspech. Z tohto dôvodu rozsudkom vyslovil, že
sa žaloba sa zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného OÚ-TN-
OVBP2-2014/018185-2/Ja zo dňa 25.8.2014, ktorým bolo zmenené prvostupňové správne rozhodnutie
v časti výšky pokuty uloženej žalobcovi, a to zo sumy 10 000 eur ma sumu 5000 eur, ktorá mu bola
uložená za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného
zákona, ktorým je porušenie ust. § 76 ods.1 stavebného zákona. Uvedeného správneho deliktu sa

žalobca dopustil tým, že v čase zistenia t.j. dňa 25.6.2013 umožňoval ako oprávnená osoba užívanie
stavby „servis nákladných vozidiel“ súp.č. XXX stojacej na parc.č. XXXX/X a XXXX/X v k.ú. B. inej osobe
pred vydaním kolaudačného rozhodnutia.

Z administratívneho spisu bolo zistené, že orgán štátneho stavebného podľa § 99 písm. b) stavebného

zákona vykonal dňa 25.6.2013 štátny stavebný dohľad na stavbe vlastníka (žalobcu) a pozemkoch
parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X k.ú. B. za účelom preverenia skutočností
podľa § 98 ods.2 písm. e) stavebného zákona. Pri výkone štátneho stavebného dozoru bolo zistené,
že na mieste je prevádzka AUTOTRANSPORT a na parkovisku sú zaparkovanékamióny. Uvedené bolo zdokumentované vypracovaním záznamu a vyhotovením fotodokumentácie. V
súvislosti s týmito zisteniami a nesplnením výzvy orgánu štátneho stavebného dohľadu na okamžité
ukončenie užívania stavby bez kolaudačného rozhodnutia začal prvostupňový

správny orgán dňa 7.8.2013 správne konanie vo veci spáchania správnych deliktov podľa § 106 ods.
1 písm. c) stavebného zákona a § 106 ods. 3 stavebného zákona. Dňa 25.11.2013 vydal rozhodnutie
č. ÚP-PZ/2013/34780/99094, ktorým postihoval dve protiprávne konania žalobu a to správny delikt za
porušenie § 102 ods. 1 stavebného zákona, keďže žalobca neuposlúchol výzvu stavebného úradu na
okamžité ukončenie užívania predmetnej stavby, za ktoré konanie mu uložil pokutu vo výške 2000 eur

a správny delikt podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že
užíval stavbu bez kolaudačného rozhodnutia. Za uvedené protiprávne konanie mu uložil pokutu vo výške
10 000 eur. Na odvolanie žalobcu žalovaný uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s
tým, že predmetom konania má byť len správny delikt za užívanie stavby a nie pozemnej komunikácie.
Súčasnežalovanýuviedol,žejepotrebné,abyprvostupňovýsprávnyorgánvypočulkaždéhozosvedkov
samostatne a je povinný nariadiť vo veci ústne pojednávanie.

Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 4.3.2014 žalobcu upovedomil o pokračovaní správneho
konania vo veci správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona a nariadil ústne
pojednávanie. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že bolo objektívne
preukázané porušenie § 76 ods. 1 stavebného zákona, čím bola naplnená skutková podstata správneho

deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona tým, že žalobca ako vlastník stavby umožnil inej
osobe užívanej predmetnej stavby súp.č. XXX inej osobe bez kolaudačného rozhodnutia. Rozhodnutím
č. ÚP-PZ/2013/34780/99094 zo dňa 15.5.2014 mu za tento správny delikt uložil pokutu vo výške 10
000 eur.

Na odvolanie žalobcu, vec prejednal žalovaný napadnutým rozhodnutím. V odvolacom konaní dospel
k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádza zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci a správneho právneho posúdenia protiprávneho konania žalobcu. S poukazom
na ust. § 3 ods. 3 správneho poriadku však zmenil výšku uloženej pokuty na 5000 eur.

Podľa § 107 ods. 1 stavebného zákona pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa,
keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba
oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do 3 rokov odo
dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená.

Podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 5
miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá užíva stavbu bez
kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej
užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore
s ním.

Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné
užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby
vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

Správnym deliktom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú stanovené zákonom. Trestanie za správne
delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov)
musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Hranice medzi trestnými
deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami za ktoré ukladajú sankcie správne orgány,
sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Správne

delikty, sú súčasťou právnej kategórie „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd, ktorá zahŕňa v prvom rade obvinenie z trestného činu a konanie o ňom. Rovnako
pre trestnosť správnych deliktov musia platiť obdobné pravidlá a princípy ako pre trestnosť trestných
činov. Ako bolo uvedené vyššie v tomto smere možno odkázať na Dohovor o ochrane ľudských práv
a slobôd, ktorá podľa stabilnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva „trestným obvinením“ v

zmysle čl. 6 ods. 1 zmluvy rozumie aj konanie o sankciách ukladaných správnymi orgánmi za priestupok
alebo iný správny delikt .V predmetnej veci, ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov o postihu
za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, pričom spornou je otázka premlčania možnosti uložiť
pokutu z hľadiska uplynutia objektívnej premlčacej doby.

Z ustanovenia § 107 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že pokutu možno uložiť iba do dvoch
rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba
alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie
však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená.

Zákonodarca v predmetnom ustanovení stanovil subjektívnu dvojročnú prekluzívnu lehotu, ktorá plynie
v rámci objektívnej trojročnej prekluzívnej lehoty. Lehoty (či doby) uvedené v citovanom ustanovení
(jednoročná subjektívna a trojročná objektívna) na uloženie sankcie za správny delikt sú prekluzívnymi
(prepadnými) lehotami, na uplynutie ktorých je povinný prihliadnuť správny orgán z úradnej povinnosti
(ex offo), aj keď ich uplynutie nie je účastníkom konania namietané.

Prakticky všetky právne predpisy, ktoré zakotvujú postih za iný správny delikt stanovujú prekluzívne
lehoty na uloženie sankcie. Časové limitovanie právneho postihu za správny delikt má dôvody
materiálne(účelsankciejemožnédosiahnuťlenjejvčasnýmuložením,sankciauloženápouplynutídlhej
doby od protiprávneho konania stráca funkciu individuálnej i generálnej prevencie) a dôvody procesné

(uplynutím dlhšej doby od spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov).

V danej veci nie je medzi účastníkmi sporné, že žalobca ako vlastník stavby súp.č.
súp.č. XXX stojacej na parc.č. XXXX/X a XXXX/X v k.ú. B. nemá kolaudačné rozhodnutie na túto
stavbu,avšaknapriektomu,juumožnilužívaťinému.Do28.1.2009mohlabyťstavbaužívanánazáklade

stavebného povolenia č. F 2002/02395/ZTZ zo dňa 27.11.2002 o povolení dočasnej stavby na dobu 5
rokov. Po uplynutí stanovenej doby užívania, t.j. po 28.1.2009, nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie.
Naopak bolo začaté konanie o odstránenie stavby. Skutočnosť, že stavba je užívaná bez kolaudačného
rozhodnutia bola stavebným úradom zistená dňa 25.6.2013 pri štátnom stavebnom dohľade.

Tým, že žalobca umožnil stavbu, ktorej užívanie nebolo povolené kolaudačným rozhodnutím sa dopustil
správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) zák.č. 50/1976 Zb. ktorým je porušenie ust. § 76 ods.
1 stavebného zákona.

Medzi účastníkmi zostalo sporné, či v zmysle ust. § 107 ods. 1 stavebného zákona nedošlo k premlčaniu

oprávnenia správneho orgánu uložiť pokutu za tento správny delikt, v zmysle prekročenia objektívnej
premlčacej doby.

Súd konštatuje, že podľa teórie trestného práva hmotného je trvajúcim trestným činom taký čin, ktorým
páchateľ vyvolá protiprávny stav a ten potom udržuje, alebo páchateľ udržuje protiprávny stav, bez toho,

aby zákon vyžadoval, aby ho aj vyvolal. Trvajúci trestný čin sa považuje za jediné konanie, ktoré trvá
tak dlho, dokedy je takýto protiprávny stav udržiavaný, resp. trvá.

Užívanie, resp. umožnenie užívania stavby inému bez kolaudačného rozhodnutia predstavuje svojou
charakteristikou delikt obdobný trvajúcemu trestnému činu. Užívaním bez kolaudačného

rozhodnutia je nastolený protiprávny stav, ktorý trvá po celú dobu, dokedy eventuálne nie je vydané
kolaudačné rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené sa súd stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že
skutok žalobcu je potrebné posudzovať ako trváci správny delikt. V prejednávanej veci žalobca vyvolal
protiprávny stav, keď umožnil inému užívať stavbu a následne ho aj udržiaval. Ide teda o skutok, ktorý od
vyvolania až doposiaľ stále trvá. V zmysle zásad trestného práva ide o jeden kontinuálny skutok, ktorého

premlčanie začne až ukončením protiprávneho stavu. V predmetnej veci nie je pre posúdenie
začatia plynutia objektívnej lehoty oprávnenia uložiť pokutu za trváci správny delikt, podstatný deň
28.1.2009, kedy začal protiprávny stav, tak ako to tvrdí žalobca. Naopak, tak ako bolo uvedené vyššie,
pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby, je podstatné ukončenie protiprávneho stavu.

V danom prípade sa správny orgán dozvedel o skutku v rámci vykonávaného dozoru a začal vo veci
konať a toto konanie bolo zavŕšené vydaním preskúmavaného rozhodnutia. V čase vydania tohto
rozhodnutia protiprávny stav nebol ukončený a preto ani nemohlo prísť k premlčaniu oprávnenia uložiťpokutu. Rozhodnutia správnych orgánov o uložení pokuty boli teda vydané pred uplynutím tejto lehoty,
tak ako správne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je v súlade so zákonom, žalobné námietky žalobcu neboli dôvodné a preto tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 250j ods.1 O.s.p.).

Žalobcabolvkonaní nebolúspešný,apretomupodľa§250kods.1O.s.p.náhradatrovkonanianepatrí.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou
tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je

to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.