Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/217/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114232480
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1114232480.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcov:

1/ Mgr. R. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, Š., 2/ Mgr. E. R., rodená G., narodená
XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, Š., obaja právne zastúpení: JUDr. Adam Puškár, advokát, sídlo:
Karpatská 5, 811 05 Bratislava , IČO: 40 969 151 , proti žalovanému: Boncz s. r. o. Karpatské námestie
10A, 831 06 Bratislava . IČO: 46 103 155 o zaplatenie 3.140,- eur istiny s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu vo výške 3.140,-eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy za obdobie od 20.06.2014 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 21.11.2014 domáhali sa žalobcovia v 1.a 2. rade proti
žalovanému : Hradný vrch, s.r.o., Mudroňova 63, 811 03 Bratislava, IČO: 46 103 155 zaplatenia sumy
3.140,- eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 06.05.2014 žalobcovia uzavreli zmluvu o zložení zálohy na kúpu
nehnuteľnosti podľa § 51 zákona 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka so žalovaným. Predmetnou

nehnuteľnosťou bol byt č. 5 na treťom poschodí, vchod XX, v bytovom dome so súpisným číslom
XXX, postavenom na pozemkoch parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
druh stavby - bytový dom. Stavba je postavená na zemskom povrchu v katastrálnom území E. C.,
obec E. C., okres D., vedená Okresným úradom D., Katastrálny odbor, zapísaná na liste vlastníctva
č. XXXX. Podľa článku I. ods. 2 žalovaný podpisom zmluvy potvrdil prevzatie zálohy 3.000,- eur na
kúpu nehnuteľnosti od žalobcov v hotovosti. Podľa čl. 4 ods. 2 sa informácie v tejto zmluve považujú
za dôverné a zmluvné strany sa zaviazali, neposkytnúť ich tretím osobám okrem prípadov súdneho

alebo iného konania, ktorého je zmluvná strana účastníkom. Tento neštandardný postup žalobcom
spôsoboval ďalšie problémy pri vybavovaní hypotekárneho úveru. Dňa 07.05.2014 žalovaný poslal
žalobcom návrh kúpnej zmluvy. Dňa 20.05.2014 žalobcovia pripomienkovali zmluvu o zložení zálohy
na kúpu nehnuteľnosti z dôvodu zistenia, že nestíhajú zložiť kúpnu cenu uvedenú v predmetnej
zmluve, kvôli časovým lehotám, ktoré má banka na poskytovanie hypotekárnych úverov a kvôli zákazu
jej predmetnú zmluvu ukázať. Dňa 21.05.2014 prišla odpoveď od žalovaného. Pripomienku žalobcov
žalovaný neakceptoval a vypracoval dodatok k zmluve o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti výhradne

podľa svojich predstáv, ktorý uvedené problémy vôbec neriešil. Počas celého obdobia pripomienkovania
zmluvy o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti a Kúpnej zmluvy, žalovaný naďalej ponúkal predmetnú
nehnuteľnosť na svojej internetovej stránke www.hradnyvrch.sk a aj na portáli s realitami www.reality.sk.
Toto konanie žalovaného považujú žalobcovia za absolútne neseriózne a len to potvrdzuje, že o kúpubytu zo strany žalobcov nemal vážny záujem. Dňa 26.05.2014 žalobca v 1. rade objednal znalecký
posudok nehnuteľnosti u znalca, B.. N. H.Í., L. XX, XXX XX D., na vlastné náklady pre účely banky na
poskytnutie hypotekárneho úveru. Po dohode so žalovaným bola obhliadka vykonaná dňa 28.05.2014 o

15.00hod.NehnuteľnosťsprístupnilC..G.T..Cenaznaleckéhoposudkubola140,-eur.Následnezačala
komunikácia ohľadom finančných prostriedkov medzi žalobcami a bankou, žalobcami a žalovaným , a aj
medzi bankou a žalovaným navzájom. V rámci banky ČSOB žalobcovia komunikovali s pani H. E., ktorá
pracuje ako všeobecná poradkyňa v Retailovej pobočke ČSOB. Dňa 13.06.2014 (piatok) žalobcovia
dostali upravenú kúpnu zmluvu od žalovaného, s ktorou nesúhlasili, a žalovaný ich dostával do časovej

tiesne, keďže už 16.06.2014 chcel kúpnu zmluvu podpísať. Následne prebiehalo pripomienkovanie
jednotlivých bodov kúpnej zmluvy. Komunikácia prebiehala prevažne cez elektronickú poštu medzi
žalobcami a žalovaným, za ktorého často vystupoval C.. G. T. a bankou. Žalovaný žalobcom cez
banku odkázal, že má na 22.07.2014 kúpené letenky a že žalobcovia majú požiadať o zrýchlené
schválenie úveru na vlastné náklady, ktorého cena je 400,- eur. Dňa 21.07.2014 žalobca v 1. rade
dostal z banky informáciu, že úver bol schválený hlavnou manažérkou a že žiadosť bola postúpená

vyššie. Túto informáciu žalobca v 1. rade preposlal žalovanému aj s celou komunikáciou s bankou. S
bankou komunikovali denne. Dňa 24.07.2014 banka opätovne žiadala priamo od žalovaného posledné
informácie k schváleniu úveru, no bezvýsledne. Až 19.08.2014 dostala banka reakciu od žalovaného,
dovtedy boli u žalovaného čerpané dovolenky. V nej žalovaný oznámil banke, že nehnuteľnosť už bola
predaná inému záujemcovi. Ako dôvod uviedol náš laxný prístup, pričom nás ani len neinformoval o

predaji predmetnej nehnuteľnosti. Dňa 21.08.2014 žalobcovia kontaktovali žalovaného so žiadosťou o
vrátenie zálohy vo výške 3000,- eur, ktorú na základe zmluvy o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti
medzi žalobcami a žalovaným dňa 06.05.2014 zložili v hotovosti do rúk žalovaného. Následne žiadali
o vrátenie 140,- eur za vypracovanie znaleckého posudku na predmetnú nehnuteľnosť, ktorý si dali
žalobcovia vypracovať na vlastné náklady. V mene žalovaného odpovedal C.. G. T., ktorý žiadosť

zamietol, odvolajúc sa na čl. III ods. 2 Zmluvy o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 26.02.2015, doručeným súdu dňa
27.02.2015. Uviedol, že dňa 06.05.2014 bola medzi žalovaným na jednej strane a žalobcami na strane
druhej uzatvorená zmluva o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti , ktorá tvorí prílohu žaloby. Na

základe tejto zmluvy sa žalobcovia zaviazali uzatvoriť s predávajúcim najneskôr do 16.06.2014 kúpnu
zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným v žalobe. V zmysle čl. III ods. 2
zmluvy o zložení zálohy: „V prípade, že k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam uvedeným v ČI. I. ods. l tejto zmluvy medzi zložiteľmi ako kupujúcimi a predávajúcim
nedôjde z dôvodov na strane zložiteľov najneskôr do 16.06.2014, prepadne zložená záloha na kúpu

nehnuteľností vo výške 3.000,-eur v prospech sprostredkovateľa ako paušálna náhrada za stratu času.
Dôvodom na strane zložiteľov je najmä ich prejav vôle, z ktorého vyplýva, že odmietajú uzavrieť
s predávajúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
špecifikovaným v čl. 1 bod 1 tejto zmluvy za kúpnu cenu 76.800,-eur nezaťažených akoukoľvek ťarchou
okrem záložného práva podľa § 15 zákona č. 182/93 Z.z. v prospech ostatných vlastníkov bytom alebo

nebytových priestorov, ktoré však nie je príslušných listoch vlastníctva 3354 a 4460 evidované.“ K
uzavretiu kúpnej zmluvy medzi predávajúcim a žalobcami nikdy nedošlo a to výlučne z dôvodov na
strane žalobcov. Dňa 07.05.2014 zaslal konateľ žalovaného D.. H. D.Y., D. emailom žalobcovi 1 návrh
kúpnej zmluvy. Žalobcovia mali dostatok času (konkrétne 28 dní) na preštudovanie kúpnej zmluvy a
zaslanie prípadných pripomienok. Dňa 20.05.2014 zaslal žalobca 1 e-mailom konateľovi vyjadrenie k

zmluve o zložení zálohy na kúpu nehnuteľností. Na vyjadrenie odpovedal žalobcovi 1 zamestnanec
žalovaného C.. G. T. e-mailom dňa 21.05.2014, ktorého prílohou bol aj dodatok ku zmluve o zložení
zálohy, opravujúci chyby v písaní, pričom v dodatku nebolo nutné riešiť ďalšie námietky uvedené vo
vyjadrení nakoľko boli bezpredmetné a zrejme spôsobené nepochopením textu zo strany žalobcov.
Ďalej uviedol, že v prípade financovania prostredníctvom Československej obchodnej banky, a.s. nebolo

potrebné predkladať pre schvaľovanie úveru zmluvu o zložení zálohy. Zmluva o zložení zálohy bola
uzatváraná medzi žalovaným a žalobcami pričom žalovaný nikdy nefiguroval ani nemal figurovať v
žiadnom právnom vzťahu s financujúcou bankou. Banky vždy vyžadujú len predloženie kúpnej zmluvy,
ktorej návrh mali žalobcovia od 07.05.2014 k dispozícii. Čo sa týka lehoty na poskytnutie úveru v
dôsledku dražby, žalobca mal možnosť čerpať hypotekárny úver z ktorejkoľvek banky, čo mu bolo aj

zo strany žalovaného odporučené. Zamestnanec žalovaného C.. G. T. telefonicky preveroval možnosť
poskytnutia hypotekárneho úveru vo Všeobecnej úverovej banke, kde mu zamestnankyňa oznámila,
že hypotekárny úver je možné poskytnúť už 1 mesiac po uskutočnený dražby a v UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia, a.s. kedykoľvek po uskutočnený dražby. Dňa 12.06.2014 zamestnanecžalovaného C.. G. T., telefonicky pripomenul žalobcovi 1 termín podpisu kúpnej zmluvy (16.06.2014)
ako aj skutočnosť, že sa k návrhu kúpnej zmluvy vôbec nevyjadril. Žalobca 1 ho v telefonickom
rozhovore požiadal o úpravu kúpnej zmluvy týkajúcej sa predĺženia lehoty na vyplatenie časti kúpnej

ceny prostredníctvom hypotekárneho úveru do 16.07.2014, s čím žalovaný po dohode s predávajúcim
súhlasil. Následne dňa 16.07.2014 požiadal žalobca 1 telefonicky C.. T. aj o zmenu platby a to tak,
že celá časť kúpnej ceny okrem už zloženej zálohy bude financovaná z prostriedkov hypotekárneho
úveru, s čím žalovaný po dohode s predávajúcim opäť súhlasil. S ohľadom na vyššie uvedené bola
žalobcovi 1 dňa 13.06.214 zaslaná e-mailom zo strany C.. T., upravená kúpna zmluva a oznámený

termín podpisu 16.06.2014 o 11:00 hod.. Dňa 15.06.2014 o 14:37 hod. t.j. v deň pracovného pokoja
(nedeľa) len niekoľko hodín pred termínom podpisu kúpnej zmluvy bez zviditeľnenia vykonaných zmien,
zaslal žalobca 1 na pracovný e-mail C.. T. po prvý krát pripomienky ku kúpnej zmluve, hoci mal na to viac
než jeden mesiac. V maily žalobca 1 uviedol, že k prípadným pripomienkam zo strany žalovaného sa
bude vedieť vyjadriť až 16.06.2014 t.j. v deň plánovaného podpisu kúpnej zmluvy. Pripomienky zaslané
žalobcom 1 boli značného rozsahu, C.. T. sa ich podarilo spracovať pričom časť z nich však nemohol

akceptovať a zrevidovanú zmluvu zaslal naspäť žalobcovi 1 e-mailom ešte v ten istý deň o 19:13 hod.
Z takéhoto správania žalobcov je zrejmé, že ním chceli dostať žalovaného do časovej tiesne a spôsobiť
nemožnosť uzatvorenia kúpnej zmluvy, aby tak neprišli o zloženú zálohu. Dňa 16.06.2014 o 11:01 t.j.
minútu po tom čo malo dôjsť k podpisu KZ, obdržal zamestnanec žalovaného C.. T. e-mail odoslaný
žalobcom, v ktorom mu oznámil, že k podpisu kúpnej zmluvy v termín dohodnutý v zmluve o zložení

zálohynedôjde,pričomobvinilžalovanéhozvytváraniačasovejtiesnenapriektomu,žejuspôsobilisami.
Na tento mail odpovedal C.. T. dňa 16.06.2014 o 15:04 hod. s tým, že upozornil žalobcu 1, že predávajúci
kúpnu zmluvu podpísal, zmluva je uložená na notárskom úrade a čaká sa na jeho podpis. Žalobcovia
sa k podpisu kúpnej zmluvy nedostavili. Žalovaný postupoval v súlade s ustanovením čl. III ods. 2
zmluvy o zložení zálohy, kde zložená záloha prepadla v prospech sprostredkovateľa. Napriek tomu,

že žalovaný prejavil záujem napriek uvedenej skutočnosti naďalej rokovať o uzatvorení zmluvy, ďalšie
rokovania smerujúce k uzatvoreniu kúpnej zmluvy k vďaka laxnému prístupu žalobcov, neochote sa
dohodnúť a vymýšľaniu ďalších prekážok k ničomu neviedli . Predávajúci sa následne rozhodol uzatvoriť
kúpnu zmluvu s treťou osobou. Správanie žalobcu vždy smerovalo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a
uplatnenie čl. III ods. 2 zmluvy o zložení zálohy bolo spôsobené výhradne prístupom žalobcov a v súlade

s ich vôľou, ktorá bola slobodná, vážna a bez výhrad, čo potvrdili podpisom zmluvy o zložení zálohy.
Na základe vyššie uvedených skutočností, žiadal, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a zaviazal
žalobcov na náhradu trov konania.

4. Od 17.11.2015 došlo k zmene obchodného mena a sídla žalovaného na Boncz s. r. o. Karpatské

námestie 10A Bratislava 831 06, IČO 46103155. Žalovaný sa na pojednávanie dňa 30.01.2018
neustanovil napriek riadnemu predvolaniu, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie,
súd preto vo veci konala rozhodol v jeho neprítomnosti. V prejednávanej veci nebolo medzi stranami
sporné , že dňa 06.05.2014 bola medzi žalovaným na jednej strane a žalobcami na strane druhej
uzatvorená zmluva o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti , na základe tejto zmluvy sa žalobcovia

zaviazali uzatvoriť s predávajúcim najneskôr do 16.06.2014 kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam . Taktiež nebolo sporné, že na základe uzavretej zmluvy žalobcovia dňa 06.05.2014
zložili žalovanému zálohu na kúpu nehnuteľností vo výške 3000.- eur. Taktiež bolo nesporné, že k
uzavretiu kúpnej zmluvy medzi stranami sporu nedošlo.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcami :príjmový pokladničný doklad
o zaplatení zálohy, dodatok k zmluve o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti, zmluva o zložení zálohy
na kúpu nehnuteľnosti ,mailová komunikácia so žalovaným zo dňa 20.5.2014 , mailová komunikácia so
znalcom zo dňa 26.5.2014, ponuka nehnuteľností zo stránky www.hradnyvrch.skz dní 19.5. a 19.6.2014,
ponuka nehnuteľností zo stránky www.reality.sk zo dňa 28.5.2014 , mailová komunikácia so znalcom

zo dňa 26.5.2014 , príjmový pokladničný doklad o zaplatení vyhotovenia znaleckého posudku daňový
doklad o zaplatení vyhotovenia znaleckého posudku, návrhy kúpnych zmlúv, mailová komunikácia
medzi bankou a C.. G. T. zo dňa 24.07.2014 , mailová komunikácia medzi bankou a C. G. T. zo dňa
18.08.2014, mailová komunikácia medzi bankou a C.. G. T. zo dňa 19.08.2014 mailová komunikácia
medzi nami a C.. G. T. zo dňa 21.08.2014. Z listinných dôkazov súd zistil, že strany sporu uzavreli dňa

06.05.2014 zmluvu o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti, na základe ktorej žalobcovia dňa 06.05.2014
zložili žalovanému zálohu na kúpu nehnuteľností vo výške 3000.- eur. Dňa 26.05.2014 žalobca v 1. rade
objednal znalecký posudok nehnuteľnosti u znalca, B.. N. H., L. XX, XXX XX D., pre účely banky na
poskytnutie hypotekárneho úveru. Po dohode so žalovaným bola obhliadka vykonaná dňa 28.5.2014 o15.00. Cena znaleckého posudku bola 140,- eur, ktorú žalobcovia znalcovi vyplatili dňa 02.06.2014. K
uzavretiu kúpnej zmluvy medzi stranami nedošlo a žalobcovia dňa 21.08.2014 požiadali žalovaného o
vrátenie zálohy vo výške 3000.- eur a následne žiadali o vrátenie 140.- eur, za vypracovanie znaleckého

posudku. Žalovaný žiadosť zamietol odvolávajúc sa na čl. III ods. 2 zmluvy o zložení zálohy na kúpu
nehnuteľnosti.

6. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka (Zák. č. 40/1964 Zb.) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá
nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

7. Podľa článku III Zmluvy o zložení zálohy zo dňa 06.05.2014

1. V prípade, že k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným
v Čl. 1 ods. l tejto zmluvy medzi zložiteľmi ako kupujúcimi a predávajúcim nedôjde z dôvodov na
strane predávajúceho alebo sprostredkovateľa najneskôr do 16.06.20l4, sprostredkovateľ je povinný

vrátiť zloženú zálohu vo výške 3.000,- EUR (slovom tritisíc eur) zložiteľom do troch (3) pracovných dní
odo dňa kedy nastala táto skutočnosť. Dôvodom na strane predávajúceho alebo sprostredkovateľa je
najmä odmietnutie uzavrieť kúpnu zmluvu zo strany predávajúceho, ktorej predmetom má byť prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I bod 1 tejto zmluvy za kúpnu cenu 76.800.-
eur (slovom sedemdesiatšesťtisícosemsto eur), nezaťažených akoukoľvek ťarchou okrem Záložného

práva podľa § 15 zákona č. 182/93 Z.z. v prospech ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových
priestorov, ktoré však nie je na príslušných listoch vlastníctva 3354 a 4460 evidovane.

2. V prípade, že k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným
v ČI. I. ods. l tejto zmluvy medzi zložiteľmi ako kupujúcimi a predávajúcim nedôjde z dôvodov na strane

zložiteľov najneskôr do 16.06.2014, prepadne zložená záloha na kúpu nehnuteľností vo výške 3.000,-
eur v prospech sprostredkovateľa ako paušálna náhrada za stratu času. Dôvodom na strane zložiteľov
je najmä ich prejav vôle, z ktorého vyplýva, že odmietajú uzavrieť s predávajúcim kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. 1 bod 1 tejto zmluvy za
kúpnu cenu 76.800,-eur nezaťažených akoukoľvek ťarchou okrem záložného práva podľa § 15 zákona

č. 182/93 Z. z. v prospech ostatných vlastníkov bytom alebo nebytových priestorov, ktoré však nie je
príslušných listoch vlastníctva XXXX a XXXX evidované.

8. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí
sa ako na preddavok.

9. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

10. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom ,má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť.

12. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

13. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia č. 586/2008 Z.z.:
(1) Výška úrokov z omeškania je 08 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

(2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je
to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba v Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,v ktorom trvá omeškanie, táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka.

14. V danej veci nebolo medzi stranami sporné, že dňa 06.05.2014 bola medzi žalovaným na jednej
strane a žalobcami na strane druhej uzatvorená zmluva o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti , na
základe tejto zmluvy sa žalobcovia zaviazali uzatvoriť s predávajúcim najneskôr do 16.06.2014 kúpnu
zmluvuoprevodevlastníckehoprávaknehnuteľnostiam.Taktiežnebolosporné,ženazákladeuzavretej
zmluvy žalobcovia dňa 06.05.2014 zložili žalovanému zálohu na kúpu nehnuteľností vo výške 3000.- eur.

Taktiež bolo nesporné, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi stranami sporu nedošlo. Z daňového dokladu
číslo 44/2014 a príjmového pokladničného dokladu č. 44/2014 zo dňa 02.08.2014 konajúci súd zistil, že
žalobcovia zaplatili znalcovi B.. N.K. H. sumu 140.- eur za vyhotovenie znaleckého posudku č. 44/2014.

15. Žalobcovia žiadali vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3000.- eur, ktoré spočívalo v
nevrátení zálohy zloženej žalobcami dňa 06.05.2014 podľa článku III bod 1. zmluvy o zložení zálohy zo

dňa 06.05.2014.Zmluvaozloženízálohyzodňa06.05.2014 jepodľaobsahutzv.rezervačnouzmluvou,
ktorú uzatvára záujemca o kúpu nehnuteľnosti s vlastníkom nehnuteľnosti. V prípade, že majiteľ predáva
nehnuteľnosť prostredníctvom realitnej kancelárie, zmluvnou stranou rezervačnej zmluvy je realitná
kancelária. Rezervačný poplatok sa do podpisu zmluvy nachádza na účte realitnej kancelárie, ktorá s
ním nemôže disponovať a nemôže si naň nárokovať ako na svoju províziu.

16. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka v platnom znení platí, že na to, čo dal pred uzavretím
zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Znamená to, že pokiaľ pred uzavretím zmluvy
poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená
vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred

uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok, t.j.
za splátku na dohodnuté budúce plnenie. Podstatné je, že plnenie bolo poskytnuté predtým, než
malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a že bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti
so zamýšľanou kúpu. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má ten, kto preddavok poskytol,
právo na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod, na základe

ktorého bola záloha na budúcu kúpu prijatá, odpadol. Pre posúdenie veci podľa ustanovenia § 498
Občianskeho zákonníka je nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu o budúcej kúpnej zmluve, príp.,
či taká dohoda je alebo nie je platná. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. Septembra 2011, sp. zn.
4 Cdo 256/2010) V danom prípade k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, zmluva o zložení zálohy bola
uzavretá na dobu určitú, a to do 16.06.2014. V zmysle článku III bod 1 mala byť prijatá záloha v plnej

výške bezodkladne vrátená žalobcom. Žalovaný zálohu na budúcu kúpnu cenu nehnuteľnosti žalobcom
nevrátil, je preto potrebné nevrátenú zálohu považovať za plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
V prípade poskytnutia peňažného plnenia a jeho prijatia v súvislosti s prípravou na kúpu nehnuteľnosti
sa takáto záloha stáva bezdôvodným obohatením v okamihu, keď bolo zrejmé, že prevod nehnuteľnosti
nebude realizovaný, resp. sa neuskutoční.

17. Súd mal vykonaným dokazovaním dostatočne preukázané, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil
na účet žalobcov tým, že si bez právneho dôvodu ponechal zálohu vo výške 3.000,- eur, ktorá bola
podľa článku II ods. 1 zmluvy o zložení zálohy výslovne označená ako "záloha na kúpu nehnuteľnosti" (t.
j. ako platba, ktorej prijímateľom môže byť len predávajúci nehnuteľností). Obrana žalovaného, že k

uzavretiukúpnejzmluvynapredávanénehnuteľnostinedošlozdôvodunastranežalobcov,ktorínesplnili
svoju povinnosť uzavrieť predmetnú zmluvu v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v dôsledku čoho
sa prijatá záloha mala v súlade s článkom III ods. 2 zmluvy o zložení zálohy považovať za paušálnu
náhradu za stratu je bez právneho významu pretože ani v prípade, ak by sa prijatá záloha mala v
súlade s článkom III ods. 2 zmluvy o zložení zálohy považovať za paušálnu náhradu za stratu času,

nemal žalovaný žiadne právo si zloženú zálohu ponechať , nakoľko táto by patrila predávajúcemu a
nie žalovanému. Za bezdôvodné obohatenie na stane žalovaného súd považuje aj sumu 140.- eur,
ktorú sumu žalobcovia vynaložili na zhotovenie znaleckého posudku potrebného k poskytnutiu úveru
na kúpu nehnuteľností , nakoľko aj túto sumu je treba považovať za plnenie z právneho dôvodu, ktorý
odpadol. Súd mal preukázané, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, preto

žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie 3.140,- eur žalobcom v l. a 2. rade.

18.Súdzaviazalžalovanéhonazaplatenieúrokuzomeškaniavovýške5,15%zosumy3140,-euroodo
dňa 20.06.2014 až do zaplatenia podľa citovaných zákonných ustanovení, nakoľko od 20.06.2014 ježalovaný v omeškaní, nakoľko zmluva o zložení zálohy bola uzavretá na dobu určitú a to do 16.06.2014.
V zmysle článku III bo 1. tejto zmluvy vznikla žalovanému povinnosť prijatú zálohu vrátiť do troch
pracovných dní odo dňa, kedy nastala táto skutočnosť t.j. 19..06.2014. Žalobca zálohu nevrátil, je v

omeškaní peňažného dlhu od 20.06.2014.

19 .O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 , § 262 CSP v zmysle
zásady úspechu strany vo veci . Žalobcovia mali v konaní plný úspech, súd preto zaviazal žalovaného
povinnosťou náhrady trov konania žalobcom v rozsahu 100% . Podľa § 262 ods. 2/ CSP o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.