Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sd/98/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200002
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:7014200002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricivkonanísudkyňouJUDr.JarmilouBadíkovouvprávnejvecinavrhovateľa:

O. A., nar. XX. M. XXXX, bytom M. J. XX, P., zast. advokátom JUDr. Dušanom Antolom, so sídlom
Zbojničná ul. č. 12, 040 01 Košice, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8. 813 63
Bratislava, o nároku na úrazovú rentu takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX - X/XXXX-K., identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia XXX XXX
XXXX zo dňa 9. januára 2012 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňarozhodnutímč.XXX-X/XXXX-K.z09.01.2012podľa§179ods.1písm.a/zákonač.461/2003
Z. z. o sociálnom poistení /ďalej len zsp/ rozhodla, že navrhovateľ, ktorý v dôsledku v dôsledku choroby

z povolania zistenej dňa 19.08.2008 nemá podľa § 83 a § 88 zsp nárok na úrazovú rentu.

Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že navrhovateľ si uplatnil nárok na úrazovú rentu v
dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 19.8.2004 a to podaním žiadosti, ktorá bola doručená SP
pobočka Rožňava dňa 15.12.2011. Klinika pracovného lekárstva žiadateľovi o úrazovú rentu zistila
chorobu z povolania - choroba z vibrácií - ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín
spôsobené vibráciou odo dňa 19.10.2004,pri výkone činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby. Táto

skutočnosť vyplýva z hlásenia choroby z povolania vystavenej Klinikou pracovného lekárstva a klinickej
toxikológie Fakultná nemocnica L. Pasteura, Košice, dňa 21.6.2005, kde v časti Organizácia, kde
choroba z povolania vznikla (názov, sídlo) je uvedené „O. A., M. J. XX".
Žiadateľ o úrazovú rentu nemá nárok na úrazovú rentu, nakoľko samostatne zárobkovo činná osoba,
ktorou bol od roku 1995 nie je na účely úrazového poistenia zamestnancom podľa § 4 ods. 3 zákona,
ale ani zamestnávateľom podľa § 7 zákona a nespadá do osobného rozsahu úrazového poistenia podľa
§ 16 zákona a preto nespĺňa podmienky na priznanie úrazovej renty podľa zákona.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal voči uvedenému rozhodnutiu opravný
prostriedok, v ktorom uviedol, že až z uznesenia Krajského súdu Košice zo dňa 30.10.2013 sa dozvedel
o tomto rozhodnutí, ktoré mu ako advokátovi nebolo doručené a bolo doručené len navrhovateľovi.

Navrhovateľďalejpoukázalnato,ževiacako20rokovbolzamestnancomfirmyL.P.š.p.aužpredrokom
1995 mal zdravotné problémy, bolesti chrbta a rúk. Podľa jeho názoru skutočnosť, že v čase priznania

choroby z povolania navrhovateľ už nebol zamestnancom na veci nič nemení. Navrhovateľ poukázal
na judikáty R 27/1963 a R 5/1964, z ktorých je potrebné dovodiť, že rozhodujúce je, či v podniku, kde
zamestnanecnaposledypracoval,bolitaképracovnépodmienky,priktorýchchorobazpovolaniavzniká.
Citoval tiež § 195 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobyz povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v
pracovnom pomere za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.

Z tohto zdôvodnenia podľa názoru navrhovateľa vyplýva záver, že SZČO môže niesť zodpovednosť za
chorobu z povolania v rozsahu 15 % a firma L..p. v rozsahu viac ako 85 %. Z dôvodu, že firma zanikla,
zodpovednosť je na štáte, ktorý zveril odškodňovanie SP.

Na záver namietol aj nedostatočné odôvodnenie založené na nepostačujúcom posúdení všetkých

skutočností zo strany posudkového lekára posudzujúceho pokles pracovnej schopnosti, ale aj takej
skutočnosti aká vyplýva z hlásenia choroby z povolania - trvalé vyradenie z výkonu práce.
Navrhovateľ si pre prípad úspechu uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení z 25.02.2014 okrem iného uviedla, že choroba z povolania t. j.
choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie kostí, kĺbov,

šliach a nervov končatín bola navrhovateľovi priznaná Hlásením choroby z povolania zo dňa 21.6.2005
s dátumom prvého zistenia 19.8.1999. Hlásenie choroby z povolania vyhotovila Klinika pracovného
lekárstva a klinickej toxikológie Košice, ktorá ako organizáciu, kde choroba z povolania vznikla
uviedla navrhovateľa. Navrhovateľ podľa dokladov, ktorými žalovaná disponuje, bol od 5.5.1999 SZČO.
Predmetom podnikania u navrhovateľa boli okrem iného O. O. Q. O. V., ktoré činnosti boli u neho

pozastavené od 4.5.2007 do 4.11.2007.
Odporkyňa rozhodnutím č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa 25.7.2007 podľa § 194 ods. 1 písm. b/ zákona
zastavila konanie vo veci žiadosti navrhovateľa o úrazovú rentu z dôvodu, že podľa § 17 ods. 1 a 2
zákona navrhovateľ ako SZČO nespĺňa podmienky nároku na úrazovú rentu.
Navrhovateľ proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa 25.7.2007 podal odvolanie, v

ktorom nesúhlasil so zastavením konania o úrazovej rente a žiadal, aby odporkyňa vydala nové
rozhodnutie.
Odporkyňa dňa 20.9.2007 vydala rozhodnutie č. XXX-XXXX/XXXX, ktorým nepriznala navrhovateľovi
nárok na úrazovú rentu a zrušila rozhodnutie č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa 25.7.2007.
Navrhovateľ proti rozhodnutiu č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa 20.9.2007, ktoré prevzal dňa 5.10.2007,

nepodal opravný prostriedok a preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.11.2007.
Navrhovateľ si uplatnil nárok na úrazovú rentu z titulu choroby z povolania s dátumom prvého zistenia
dňa 19.8.2004 aj na tlačive SP, ktoré bolo doručené do SP pobočka Rožňava dňa 15.12.2011.
Odporkyňa vydala rozhodnutie zo dňa 9.1.2012, ktorým navrhovateľovi v dôsledku choroby z povolania
s dátumom prvého zistenia dňa 19.8.2004 podľa § 83 a § 88 zákona v znení neskorších predpisov

nepriznala nárok na úrazovú rentu z rovnakého dôvodu, ako je vyššie uvedené v tomto vyjadrení v ods.
2 časti I. konanie pred odporkyňou o žiadosti navrhovateľa zo dňa 24.4.2007.
Navrhovateľ proti rozhodnutiu zo dňa 9.1.2012, ktoré prevzal dňa 13.1.2012, nepodal opravný
prostriedok. Vzhľadom na túto skutočnosť rozhodnutie zo dňa 8.1.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa
14.2.2012.

Z opravného prostriedku zo dňa 30.12.2013 a následne preverením navrhovateľom tvrdených
skutočností odporkyňa zistila, že nedopatrením na strane príslušného zodpovedného zamestnanca
odporkyne rozhodnutie zo dňa 9.1.2012 bolo nesprávne odoslané na adresu navrhovateľa. Z tohto
dôvodu odporkyňa akceptuje opravný prostriedok zo dňa 30.12.2013 ako opravný prostriedok včas
podaný.

Rozhodnutím č. XXX-XXXX/XXXX. zo dňa 20.9.2007 odporkyňa už raz právoplatne rozhodla v merite
veci - nepriznaním nároku na úrazovú rentu. V ďalšom konaní iniciovanom navrhovateľom neboli z jeho
stany predložené žiadne iné, nové skutočnosti preukazujúce jeho nárok na úrazovú rentu (§ 196 ods.
6 prvá veta zákona § 184 ods. 5 druhá veta zákona). Odporkyni tak nezostalo iné, ako rozhodnutím zo
dňa 9.1.2012 opätovne nepriznať navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu v skutkovo totožnej veci.

Vzhľadom na existujúci skutkový a právny stav odporkyňa navrhuje, aby krajský súd Košice po
prejednaní veci potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 9.1.2012 a navrhovateľovi nepriznal trovy
právneho zastúpenia konania.

Krajský súd vec prejednal na pojednávaní dňa 30.11.2016, oboznámil sa s pripojenými listinnými

dôkazmi, vypočul odporkyňu, vec prejednal v neprítomnosti a dospel k záveru, že opravnému
prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Súd ospravedlnil neprítomnosť navrhovateľa na pojednávaní.Odporkyňa na pojednávaní sa plne pridržiavala písomného stanoviska zo dňa 25.2.2014, kde sú
uvedenéprávneaskutkovédôvodyprektoréžiadalanapadnutérozhodnutiepotvrdiť.Okremuvedeného

zdôraznila, že samostatne zárobkovo činná osoba nie je poškodený podľa § 88 zákona o sociálnom
poistení, pretože poškodeným je zamestnanec. Poukázala aj na nahlásenie o chorobe z povolania,
ktoré bolo vyhotovené klinikou pracovného lekárstva fakultnej nemocnici L. Pastéra v Košiciach, ktorá
je kompetentná na takéto úkony a v kolónke organizácia kde choroba vznikla je uvedené O. A., M. J.
č. XX spolu s IČO-m tzn. navrhovateľ.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľovi bola priznaná choroba z povolania na základe Hlásenia

choroby z povolania vystavenom Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie FN L.Pasteura
Košice zo dňa 21.06.2005 s dátumom priznania 27.10.2004 ako choroba z vibrácii - ochorenie kostí,
kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené vibráciou. Schopnosť doterajšieho výkonu práce - nie
dočasne, preradiť na iné pracovisko dočasne mimo riziko vibrácií.

Z uvedeného hlásenia súd ďalej zistil, že ako organizácia kde choroba z povolania vznikla je označená
O. A. M. J. č.XX IČO: XXXXXXXX.

Súd z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu v Rimavskej Sobota zistil, že navrhovateľ
podnikal v oblasti - O. O. Q. O. V.; deň vzniku oprávnenia 05.05.1999; činnosť pozastavená od

04.05.2007 do 04.11.2007.

Z uvedeného nesporne vyplýva, že v čase prvého zistenia choroby z povolania /19.08.2004/ ako aj v
čase jej hlásenia navrhovateľ podnikal a pracoval v podmienkach, za ktorých vzniká choroba z vibrácií.

Ako vyplýva z dôvodovej správy k § 195 ods. 4 Zákonníka práce, pre určenie zodpovednosti, ktorý
zamestnávateľ zodpovedá za škodu vzniknutú zamestnancovi choroby z povolania, je rozhodujúci
čas zistenia tejto choroby a nie čas jej vzniku. Posledný zamestnávateľ je zodpovedný za chorobu z
povolania bez ohľadu na intenzitu a čas rizikového pôsobenia na zdravie zamestnanca.

Pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnancovi choroby z povolania v zmysle Zákonníka
práce je potrebné, aby poškodený mal status zamestnanca a aby existoval aj zamestnávateľ.

Vzhľadom na to, že SZČO, ktorou bol navrhovateľ od roku 1995 aj v čase zistenia choroby z povolania
nie je na účely úrazového poistenia zamestnancom podľa § 4 ods. 3 zsp, ale ani zamestnávateľom podľa

§ 7 zsp a nespadá do osobného rozsahu úrazového poistenia podľa § 16 zsp, navrhovateľ nespĺňa
podmienky pre priznanie úrazovej renty.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z hľadiska námietok uvedených v opravnom prostriedku a zistil,
že tieto sú právne irelevantné.

Súd na základe takto vykonaného posúdenia veci potvrdil napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne
správne a vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Odporkyňa náležite zistila skutkový stav
a vyvodila z neho správne právne závery.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP, navrhovateľ
nemal v konaní úspech a preto mu súd nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom

konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205
ods. 2 O.s.p.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3

O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-
sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.