Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 7, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615205550
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3615205550.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu
JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: B. proti žalovanému: V., o
zaplatenie 208,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske
zo dňa 06. októbra 2016, č.k. 6C/340/2015-39, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 89,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 89,10 eur
od 14.06.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom vo zvyšnej
časti žalobu zamietol a tretím výrokom rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu
trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 44 ods. 1, § 43 ods. 12 písm.

b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
§ 51, § 53 ods.4 písm. k), ods. 5, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 588 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 208,10 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 208,10 eur od 08.05.2015
do zaplatenia a náhrady trov konania. Dňa 16.04.2014 bola medzi žalobcom ako prevádzkovateľom
retransmisie a žalovaným uzatvorená zmluva o poskytovaní elektronických komunikačných služieb,

predmetom ktorej bolo zriadenie a prevádzkovanie služieb televíznych káblových rozvodov. Súčasťou
zmluvy boli aj všeobecné podmienky a cenník. Vzhľadom na to že žalovaný neuhrádzal žalobcovi
cenu za poskytované služby, dňa 19.05.2015 pristúpil žalobca k odstúpeniu od zmluvy podľa bodu 5.5
všeobecných podmienok. Žalobca v žalobe uviedol, že mu vzniká nárok na uhradenie platieb: Poplatok
za obdobie (od 01.08.2014 do 30.04.2015) v sume 89,10 eur, náhrada hodnoty zariadenia dekodér J.
(správne E.) v sume 59 eur, náhrada hodnoty zariadenia dekódovacia karta v sume 20 eur, náhrada
hodnoty zariadenia modem S. v sume 40 eur, spolu v sume 208,10 eur. Súd konštatoval, že v sume

89,10 eur bola žaloba dôvodná, preto v tejto časti žalobe vyhovel. Keďže žalovaný sa neuhradením ceny
za poskytnuté služby riadne a včas dostal do omeškania, patrí žalobcovi nárok na úrok z omeškania
a tento súd priznal žalobcovi vo výške 5,05 % ročne zo sumy 89,10 eur od 14.06.2016, teda odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby do zaplatenia, pretože žalobca nepreukázal doručenie odstúpenia od
zmluvy žalovanému. Výška základnej úrokovej sadzby ECB platná od 01.01.2016 do 30.06.2016 bola
0,05 %, v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995

Z.z. výška ročných úrokov z omeškania potom predstavovala uvádzaných 5,05 % (0,05 %
+ 5 percentuálnych bodov). Ďalej súd uviedol, že zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty
vzniknutej v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti. Pri rozhodnutí o nepriznaní nárokuna náhradu zmluvnej pokuty súd vychádzal z toho, že žalobca vôbec nepreukázal, že by písomne
odstúpil od zmluvy so žalovaným, čo nie je preukázané doručenkou o prevzatí alebo čo aj potvrdením
o odoslaní. Tiež nepreukázal, že by žalovanému doručil výzvu na vrátenie poskytnutých zariadení.

Súd mal za to, že dojednanie o zmluvnej pokute uvedené v bode 6.20 všeobecných podmienok je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ba nemožno ho považovať ani za platné zmluvné dojednanie,
pretože výška zmluvnej pokuty nie je výslovne dojednaná a predmetné ustanovenie je neurčité.
Podľa predmetného ustanovenia vyjadruje žalovaný súhlas so zaplatením zmluvnej pokuty v prípade
nevrátenia zariadenia vo výške podľa cenníka. Žalovaným predložený cenník je však interný cenník

zariadení, nie cenník poplatkov či zmluvných pokút. Súd považoval za potrebné uviesť, že výška
prípadnej zmluvnej pokuty, ktorej sa dožaduje žalobca, nijako nezohľadňovala dobu plnenia povinností
žalovaným- spotrebiteľom, bola pevná a zodpovedala predajnej cene nového zariadenia. Hoci zo žaloby
nevyplývalo celkom jednoznačne, či sa žalobca domáhal zmluvnej pokuty alebo náhrady škody v zmysle
bodu 6.20 všeobecných podmienok, to, že sa dožaduje zmluvnej pokuty, súd ustálil z listiny označenej
ako „Odstúpenie od zmluvy“, kde sa výslovne uvádza, že ak žalovaný predmetné zariadenie nevráti,

poskytovateľ je oprávnený účtovať v zmysle všeobecných podmienok a cenníka zmluvnú pokutu. Súd
zároveňpoukázalnanejasnosťzmluvnýchpodmienok,keďvzmluveakospôsobdočasnéhoposkytnutia
zariadenia zákazníkovi je len pri dekodéri uvedené, že ide o nájom, pričom podmienky nájmu ani
nájomné nie sú určené, pri ostatných zariadeniach nie je spôsob poskytnutia určený, pričom nedotovaná
cena zariadení je uvedená 0 eur. Nebolo tak zrejmé, či ide o bezplatné poskytnutie zariadení, nájom,

výpožičku, žalovaný si však predmetné zariadenia oceňoval na 0 eur a dekodér cenou 3
eur. Pretože žalovaný nárok na zmluvnú pokutu nepreukázal, súd žalobe v časti zaplatenia
zmluvnej pokuty za tri poskytnuté zariadenia spolu v sume 109 eur vrátane príslušenstva nevyhovel. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, tak že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo, pretože účastníci boli úspešní aj neúspešní v porovnateľne významnej časti nároku.

2.Protitomutorozsudkupodalprostredníctvomprávnehozástupcuvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,
a to voči výrokom II. a III., domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, prípadne sa
domáhal vyhovenia žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že hoci je žalovaný od 01.07.2016 kvalifikovaný
ako slabšia strana, nijakým spôsobom sa k žalobe nevyjadril a preto mal súd postupovať podľa § 150

ods. 1, 2 CSP. Keďže žalovaný bol nečinný, mal súd považovať skutkové tvrdenia za nesporné. Ďalej
namietal, že súd jednoducho rozhodol od stola bez vyjadrenia žalovaného a v prospech žalovaného
a v príkrom rozpore s § 151 ods. 1 CSP. So žalovaným uzavreli zmluvu o pripojení na zariadenie
a prevádzkovanie televíznych káblových rozvodov. Podľa uvedenej zmluvy mal žalovaný predplatenú
službu, pričom mal vypožičané zariadenia. Zdôraznil, že si uplatnil náhradu hodnoty zariadenia, a

nie zmluvnú pokutu, ako uviedol v odôvodnení súd. Výška ceny zariadenia zodpovedá skutočnej
obstarávacej hodnote zariadenia. Je to zároveň cena, za ktorú predmetné zariadenia umožňuje
účastníkomkúpiť.Tátocenajezverejnenáajnajehowebe.Skonštatoval,ženikdynepožadovalzmluvnú
pokutu a už vôbec nie s odkazom na všeobecné obchodné podmienky ani cenník zmluvných pokút.
Žalovaný mal možnosť zariadenia včas a riadne vrátiť, avšak neurobil tak. Uviedol, že ak

by pripustil, že sa jedná o zmluvnú pokutu, tak takto definovaná pokuta by nebola zjavne neprimeraná
a nevytvárala by značnú nerovnováhu v právach spotrebiteľa a predávajúceho, nakoľko by premietala
skutočnú hodnotu zariadenia v jeho vlastníctve, pričom žalovaný nedodržaním svojej povinnosti vrátiť
zariadenie ho priamo poškodil. Zdôraznil, že zmluvnú pokutu je možné určiť aj odkazom na cenník.
Skutočnosť, že nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie neznamená, že ustanovenie je

samo osebe neprijateľné alebo neplatné, teda neznamená neprijateľnosť, resp. neplatnosť zmluvnej
podmienky. Tým, že žalovaný nevrátil vypožičané zariadenia, ktoré on mohol v prípade splnenia si
povinnosti poskytnúť ďalšiemu klientovi, mu vznikla škoda tak vo výške skutočnej škody - hodnoty
zariadení, ale aj v podobe ušlého zisku. Súd okrem iného v bode 18. rozsudku uviedol, že žalobca
nepreukázal, že by písomne odstúpil od zmluvy. Upriamil pozornosť na § 45 ods. 1 Občianskeho

zákonníka s tým, že odstúpenie bolo zasielané na poslednú známu adresu žalovaného uvedenú v
zmluve, čo preukázal predložením (okrem odstúpenia) obálky, ktorú žalovaný neprevzal, hoci sa na
predmetnej adrese zdržiaval, čo ozrejmil poštový doručovateľ s uvedením - zásielka neprevzatá v
odbernej lehote. Namietal zároveň nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Žiadal
priznať náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania.

3. K podanému odvolaniu žalobcom sa žalovaný písomne nevyjadril.4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti, vo výrokoch II. a III., potvrdiť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie nebola napadnutý odvolaním vo vyhovujúcej časti (výrok I.), preto
v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknutý ( § 367 ods. 2 CSP).

6. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
na rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

7. Žalobca v odvolaní namietal, že súd mal postupovať v zmysle § 150 ods. 1, 2 CSP, nakoľko žalovaný
bol nečinný. S touto námietkou sa odvolací súd nestotožňuje, keďže v predmetnom spore je žalovaný
spotrebiteľom. V prípade spotrebiteľského sporu, ktorý je zákonom definovaný v ust. § 290 CSP platia

určité odlišnosti. Osobitná úprava sporov s ochranou slabšej strany sleduje zabezpečenie ochrany práv
osôb, ktorých postavenie je v hmotnoprávnom vzťahu slabšie. Procesné právo sa snaží túto nerovnosť
vyvážiť, a to procesnou úpravou, ktorá túto nerovnosť vyvažuje. Ak žalobca v odvolaní tvrdí, že v prípade
pasivity žalovaného treba trvať na ust. § 150 CSP, odvolací súd konštatuje, že súd je pri dokazovaní v
spotrebiteľských sporoch aktívnejší ako v klasických sporoch, preto môže vykonať v zmysle § 295 CSP

aj tie dôkazy, ktoré slabšia strana nenavrhla, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Prejednací
princíp je prelomený prvkami vyšetrovacieho princípu. Na základe uvedeného preto možno uzavrieť, že
súdprvejinštanciepostupovalsprávne,keďsaneuspokojillenstvrdeniamižalobcuuvedenýmivžalobe.

8. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie rozhodol od stola a bez vyjadrenia žalovaného a v jeho

prospech, odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v danom spore bolo nariadené pojednávanie, ktorého
sa však ani žalobca, ani žalovaný nezúčastnili a na ktoré boli obaja riadne a včas predvolaní v súlade
s § 100 CSP.

9. Ani ďalšia odvolacia námietka žalobcu, že si uplatňoval náhradu hodnoty zariadenia a nie zmluvnú

pokutu, ako uviedol súd prvej inštancie, nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná. Súd prvej
inštancie správne ustálil predmet konania, keď zo žaloby jasne nevyplývalo, či sa žalobca domáha
zaplatenia zmluvnej pokuty alebo náhrady škody. Bod 6.20 všeobecných podmienok zmluvy stanovuje,
že ak žalovaný predmetné zariadenia nevráti, poskytovateľ je oprávnený účtovať v zmysle všeobecných
podmienok a cenníka zmluvnú pokutu. Súd prvej inštancie teda predmet konania správne ustálil aj

s ohľadom na zmätočnosť zmluvných podmienok, z ktorých nie je zrejmé, či sa jedná o bezplatné
poskytnutie, nájom alebo výpožičku zariadení, v korelácií s listinou označenou ako „Odstúpenie od
zmluvy“. V danom prípade, keď žalovaný predmetné zariadenia nevrátil, bolo zrejmé a vyplývajúce aj
zo zmluvných podmienok a listiny „Odstúpenie od zmluvy“, že sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia
zmluvnej pokuty.

10. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

11. Nemožno akceptovať námietku žalobcu, že výška ceny zariadenia, ktorej zaplatenia sa domáhal, je

dostupná i na jeho webe. V dohode o zmluvnej pokute musí byť v súlade so zákonným znením určená
aj výška pokuty alebo spôsob jej určenia. V zmluvných dojednaniach však táto výška alebo spôsob jej
určenia absentovali, preto bol správny záver súdu prvej inštancie, že dohoda o zmluvnej pokute je
neurčitá.

12. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že odstúpenie od zmluvy bolo preukázané kópiou obálky, ktorá
bola priložená k odvolaniu, odvolací súd uvádza, že ani táto námietka nebola dôvodná. V zmysle ust.
§ 366 CSP platí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak : a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia

súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie. Nakoľko nemožno tento dôkaz (kópiu obálky) subsumovať pod žiadnu vyššie
uvedenú zákonnú možnosť, kedy by sa mohlo prihliadnuť na tento dôkaz v odvolacom konaní, jepotrebné uzavrieť, že na túto listinu nemožno prihliadať. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom
spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť znamená, že právo odvolateľa použiť
v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila

v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových
skutočností a dôkazov je takto prípustná len za splnenie zákonom stanovených podmienok.

13. Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so
zákonom, keď uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, nepodoprel svoje tvrdenia dôkazmi,

že by doručil žalovanému odstúpenie od zmluvy. Súd prvej inštancie nebol povinný vyzývať žalobcu na
to, aby preukázal, že došlo k odstúpeniu od zmluvy (ergo že odstúpenie od zmluvy došlo žalovanému),
nakoľko čl. 8 CSP ukladá stranám sporu nielen povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci, ale i podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi.

14. Odvolacie námietky žalobcu teda v danom prípade neboli dôvodné a preto odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo výrokoch II. a III.) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).