Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 4, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/95/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205648
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116205648.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: U.. K. B.X., nar. XX.

XX. XXXX, bytom U. XX, XXX XX P., štátny občan SR, v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou
JUDr. Igor Šafranko, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému:
COFIDIS a.s., Suché mýto 1, Bratislava 811 03, IČO: 36816337, v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o. So sídlom Kýčerského 7 811 05, Bratislava, IČO: 36857513,
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 597,92 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 322,76 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy
322,76 eur od 11. 5. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18. 3. 2016 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom
zaplatenia povinnosti vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 597,92 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 597,82 eur, odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby
žalovanému.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že uzavrela so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX
zo dňa 15. 10. 2009, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru s úverovým rámcom 2.500 eur, ročnou
úrokovou sadzbou 27 % z, mesačnou splátkou 96 eur, počtom splátok 37, doplatok - poslednou splátkou
25,05 eur, RPMN 27 % a výška odplaty 1.077,05 eur. Uviedla, že žalovaný listom zo dňa 5. 2. 2014 od
zmluvy odstúpil. Vzhľadom na skutočnosti, že sa jedna o spotrebiteľský úver a zmluva mala obsahovať
náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného

a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, a to konkrétne mala obsahovať konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g)), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) ), ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 4 ods. 2 písm. j)), priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 4 ods. 2 písm. k)). Následne podľa ustanovenia § 4
ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa ods. 2 písm. a), písm. b), písm. d) až písm. j), písm. k) a písm. l), poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Taktiež podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch,

od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. V zmysle tejto úverovej zmluve správna výška RPMN vypočítaná podľa údajov
uvedených v zmluve mala byť 27,49 %, nie 27 %. Poukázala, že takéto závery už vyslovil Okresný súd
Prešov v konaní vedenom pod sp.zn. 28C/238/2014, kde bola ako žalovaná v postavení spotrebiteľky.Celkovo vyčerpala finančné prostriedky vo výške 3.511 eur a žalovanému zaplatila 4.108,92 eur,
žalovanýsanajejúkorbezdôvodneobohatilosumu597,92eur.Oskutočnosti,žežalovanýsanajejúkor
bezdôvodne obohatil, sa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v máji 2015.

3.Žalobkyňasúdupredložilalistinnédôkazy,ato:zmluvuoúvereč.XXXXXXXX,odstúpenieodzmluvya
od poistenia zo dňa 5. 2. 2014, podľa internetovej kalkulačky prepočet RPMN, rozsudok tunajšieho súdu
č.k. 28C/238/2014-106 právoplatný dňa 2. 12. 2015 - dostupná pôžička zo dňa 25. 2. 2015, vyrozumenie
zo dňa 15. 7. 2015, výpis z úverového účtu za obdobie od 10/2009 do 4/2014, prehlásenie združenia.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril (č.l.sp. 20) a uviedol, že s argumentáciou žalobkyne sa v žiadnom
prípadne nemožno stotožniť, nakoľko tieto sú zjavne nesprávne, nedôvodné a skutkovo a právne
nepodložené. V zmluve o úvere a jej neoddeliteľných súčastiach žalobkyňou vytýkané obsahové
náležitosti nielenže neabsentujú, no mal za to, že táto je v plnom súlade s požiadavkami príslušných
právnych predpisov. Pokiaľ ide konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (v zmysle ust. § 4 ods. 2

písm. g) ZoSU), je potrebné to vnímať v úzkej nadväznosti na skutočnosť, že medzi účastníkmi zmluvy o
úvere bol dohodnutý revolvingový úver (o čom žalovaná mala nepochybnú vedomosť a princípom jeho
fungovaniaporozumela atentoúverzároveňdlhodobovyužívala).Vnadväznostinauvedenépretomala
vedomosť aj o objektívnej nemožnosti konkrétnej determinácie termínu konečnej splatnosti tohto úveru.

5. Dôvody, pre ktoré žalobkyňa takmer 7 rokov po uzavretí zmluvy o úvere vyčíta žalovanému absenciu
údaja o konečnej splatnosti úveru, napriek výslovnej dohode strán o neurčitej dobe trvania zmluvného
vzťahu, sa v žalobe nenachádzajú. Zároveň žalobkyňa v žalobe neuvádza (ani len hypoteticky) spôsob,
akým by vôbec bolo možné určiť konečnú splatnosť úveru v prípade zmluvného vzťahu dohodnutého
na dobu neurčitú a pri fixne stanovených minimálnych splátkach.

6. Čo sa týka výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (v zmysle ust. § 4 ods. 2
písm. i) ZoSÚ) uviedol, že údaj o výške splátok úveru je jasne uvedený v Prílohe č. 4 Zmluvy o úvere vo
výške 96 eur, pričom skutočnosť, že žalobkyni bol tento známy, vyplýva aj z výpisov z úverového účtu,
keď splátky v predmetnej výške aj skutočne realizovala, údaj o počte splátok úveru je determinovaný

výlučne rozsahom, spôsobom a intenzitou, s akou klient čerpá a spláca poskytnuté úverové prostriedky.
Nakoľko uvedený údaj nie je pri revolvingovom type úveru možné vopred určiť (dispozíciu klienta s
úverovými prostriedkami nie je možné vopred zastabilizovať, resp. známa a ovplyvnená môže byť
jedine a len zo strany klienta), čo aj bolo žalobkyni zrozumiteľne vysvetlené v bode 4.3 VOP, obsahuje
Zmluva o úvere v Prílohe 4 aspoň príklad výpočtu nákladov a splátok úveru, kde sa hypotetický počet

splátok pri zastabilizovaní minimálnych splátok úveru a jednorazovom čerpaní úveru klientom vo výške
úverového limitu nachádza zrozumiteľne uvedený ako 37. Údaj o termíne splátok úveru sa nachádza
výslovne uvedený v bode 4.4 VOP ako 15 deň. V časti žaloby týkajúcej sa údaju o RPMN záver o jeho
absencii v zmluve o úvere nevyplýva a teda s poukazom na ust. § 4 ods. 3 ZoSÚ, ktorý vychádza z
predpokladu absencie údaju o RPMN, nie je daný dôvod považovať poskytnutý úver za bezúročný a

bez poplatkov. Žaloba je preto v tejto časti zjavne nedôvodná, nakoľko údaj o RPMN sa v zmluve o
úvere (konkrétne v jej neoddeliteľne pripojenej Prílohe č. 4) nachádza jasne uvedený. Pokiaľ ide o
nesprávnosť výpočtu RPMN, poukázal na to, že výpočet RPMN uvedený v Prílohe č. 4 zmluvy o úvere
je len reprezentatívnym príkladom, ktorý platí jedine v prípade, ak klient čerpá celý úver naraz, čo však
nebol prípad žalobkyne, ktorá (ako to napokon vyplýva aj z výpisov, ktoré k žalobe priložila) úver čerpala

pomerne „dynamickým" spôsobom. Žalobkyňa v žalobe tvrdí tiež absenciu údaju o priemernej ročnej
percentuálnej miere nákladov v zmluve o úvere. Rovnako ako aj v predchádzajúcich prípadoch, ani tu
sa nemožno s predmetným záverom stotožniť, nakoľko údaj o priemernej RPMN sa nachádza jasne
uvedený v Prílohe č. 4 zmluvy o úvere, v časti pod tabuľkou s príkladmi nákladov a splátok úveru a to
nasledovným spôsobom:

...Priemerná hodnota RPMN na zodpovedajúci typ spotrebiteľského úveru, ktorú bola zverejnená
Ministerstvom financií SR s platnosťou ku dňu podpisu zmluvy o úvere, je pri úvere do 1.500 eur/45.189
Sk 37,93 % a pri úvere nad 1.500 eur/45.189,- Sk 20,33 %. Vo vzťahu k všetkým vyššie uvedeným
tvrdeniam uviedol, že v zmysle bodu 12.6 VOP boli Všeobecné obchodné podmienky, ako aj Prílohy 1-5
dohodnuté medzi účastníkmi Zmluvy o úvere ako neoddeliteľné súčasti Zmluvy o úvere a tieto sú pre obe

zmluvné strany záväzné. Žalovaná zároveň potvrdila, že prevzala jedno originálne vyhotovenie Zmluvy
o úvere a tiež znenie VOP, Príloh 1-5 a že sa s nimi riadne oboznámila, považuje ich za dostatočne
zrozumiteľné a jasné a prejavuje súhlas byť nimi viazaná.7. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že ak by aj súd nakoniec dospel k záveru, že skutočne došlo k
bezdôvodnému obohateniu spoločnosti na úkor žalobkyne, vznáša týmto (za súčasného stavu síce len
predbežne, t.j. in eventum) námietku premlčania vo vzťahu k plneniam žalobkyne, uskutočneným pred

dátumom 18. 3. 2013, Nakoľko bola žaloba podaná na súd dňa 18. 3. 2016, premlčaniu podliehajú všetky
(údajné) nároky žalobkyne (jednotlivé plnenia vykonané z jej strany) datované pred dátumom 18.3.2013.
Pokiaľ ide o náznakovú všeobecnú formuláciu k otázke údajného úmyslu, navodzovaním dojmu, že
spoločnosť sa od počiatku zmluvného vzťahu so žalobkyňou chcela na jej úkor úmyselne obohatiť,
uviedol, že žalobkyňa si tak je premlčania svojho údajného nároku zjavne vedomá, keďže v žalobe

sa snaží dosiahnuť konštatovanie o úmyselnom konaní žalovaného, ktoré by bolo spôsobilé „predĺžiť“
premlčaciu dobu až na 10 rokov. Uviedol, že s názorom žalobkyne o akoby prezumovanom úmyselnom
konaní sa však z viacerých závažných príčin nemožno stotožniť. Zo žalobného návrhu ani zo žalobkyňou
predložených listinných dôkazov žiadnym spôsobom nevyplýva záver, ktorý by preukazoval údajný
úmysel na jeho strane uzavrieť zmluvu neobsahujúcu zákonom predpísané náležitosti, či bezdôvodne
sa obohacovať na úkor žalobkyne.

8. V žalobe prezentovaný názor žalobkyne a z neho plynúce závery predstavujú podľa žalovaného
až absurdné chápanie preukazovania úmyslu či zavinenia v práve. Vychádzajúc z argumentácie
žalobkyne, v podstate každé porušenie zákone je nutné a priori považovať za úmyselné. Za použitia
argumentu ad absurdum je týmto spôsobom možné dospieť k viacerým neudržateľným zisteniam,

ako napríklad, že: nevyvrátiteľná zákonná domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných
právnychpredpisov,zakotvenáv§2zákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.1/1993Z.z.oZbierke
zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Zbierke zákonov“), tak
nadobúda úplne „iný rozmer“, kedy každé porušenie zákona je úmyselné (napr. v rámci právnej úpravy
zodpovednosti za škodu),§ 16 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,

zakotvujúci právnu definíciu nedbanlivostného zavinenia je obsolétnou právnou normou, a právna teória
zodpovednostných vzťahov nie len v súkromnom práve, i vo verejnom, smie v rámci zavinenia uvažovať
už snáď len o úmysle páchateľa civilného, trestného, správneho či iného deliktu, t.j. nie o nedbanlivosti.
Uviedol, že udržateľnosti argumentácie žalobkyne nesvedčí ani existujúca rozhodovacia prax ohľadne
spotrebiteľských zmlúv (úverov) - viď napr. verejne dostupný rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 16. 9. 2015, sp. zn. 17Co/799/20l4, alebo verejne dostupný rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 26. 3. 2015, sp. zn. 16Co/867/2014. Z prvého menovaného cit: „Na preukázanie
úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi
žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale by holo nutné v každom jednotlivom prípade
s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy

a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa
bezdôvodne obohacuje. Žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere podľa jej obsahu v zmysle §
497 a nasledujúce zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky' čo do určitej
sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Žalovaný skutočne

chcel získať odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, táto skutočnosť ale nedokazuje jeho úmysel
získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v čase uzavretia zmluvy 19. 12. 2008, ani v čase prijatia platieb
od žalobcu nemohol vedieť ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr posúdi súd ním uzavretú
zmluvu so žalobcom ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti podľa
zákona č. 258/2001 Z.z.“

9. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný mal za preukázané nasledovné:
- Zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi
účastníkmi zmluvy o úvere bol dohodnutý revolvingový úver na dobu neurčitú, nebolo možné určiť údaj
o konečnej splatnosti úveru konkrétnym časovým momentom, s čím žalobkyňa súhlasila, z objektívnych

príčin termín konečnej splatnosti úveru pri revolvingovom úvere ani nie je možné záväzne určiť a
žalobkyňaneposkytujevysvetlenieaspôsob,akýmbytátoprekážkamalabyťodstránená,údajeovýške,
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sa v zmluve o úvere zrozumiteľne a jasne
nachádzajú; prípadná teória žalobkyne vychádzajúca z požiadavky na podrobný rozpis zaúčtovania
každej jednej splátky je absolútne nedôvodná, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, nezodpovedá

reálnemu fungovaniu revolvingových úverov a zároveň je v rozpore s existujúcou rozhodovacou praxou
a požiadavkami európskych predpisov a eurokonformného výkladu, údaj o RPMN je v zmluve o úvere
uvedený; tvrdenie žalobkyne o údajne nesprávnom výpočte je absolútne nepodložené a nepreukázané;
zároveň však platí, že sa beztak jedná len o reprezentatívny výpočet, ktorý pri akomkoľvek inom než„vzorovom“ čerpaní a splácaní úveru žalobkyňou stráca praktický význam, údaj o priemernej RPMN sa v
zmluveoúverenachádzazrozumiteľneajasneuvedený;tentobolnaopakžalobkynidostupnýajverejne,
z úradnej internetovej stránky Ministerstva financií SR. Rozsudok vo veci OS PO, sp. zn. 28C/238/2014 z

12.10.2015 nie je vo vzťahu k posudzovaniu otázok významných pre toto konanie relevantný a prakticky
použiteľný, žalobkyňou naznačované závery o „prezumpcii úmyslu“ na bezdôvodné obohatenie na
strane našej sú skutkovo a právne absolútne nepodložené, až absurdné, so zjavným zámerom umelo
docieliť „predĺženie“ premlčacej lehota na 10 rokov.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhoval, aby konajúci súd po prejednaní veci

žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

10. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
a súd ďalej procesne postupoval podľa tohto zákona, nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (§470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany(§ 470 ods. 2 CSP).

11.Žalobkyňavrámcisvojhoprocesnéhoútokupoužilaakoprostriedkyprocesnéhoútokupredovšetkým
písomne podanú žalobu, ako aj počas dokazovania predložené listinné dôkazy. V prejednávanej veci
neexistoval žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.

12. Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 12. 10. 2015, č.k. 28C/238/2014-106 mal súd zistené, že

v postavení žalobcu v tomto konaní žalovaný, žaloval v tomto konaní žalobkyňu ako žalovanú, na
zaplatenie sumy 2.851,62 eur, ktorú žalobu súd zamietol, s poukazom na to, že posúdil predmetnú
zmluvu ako bezúročnú a bezpoplatkovú. Svoj právny záver odôvodnil absenciou obligatórnych
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, a to podľa odseku 2 § 4 písm. b), j), k). Predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2. 12. 2015.

13. Súčasne mal súd preukázané, že žalovaná, v tomto konaní žalobkyňa, zaplatila spolu sumu 4.108,92
eur a celkovo jej bolo poskytnutých 3.511 eur.

14. Žalovaný v tomto konaní vzniesol námietku premlčania najneskôr pred dátumom 18. 3. 2013,
nakoľko žalobkyňa podala žalobu na tunajšom súde dňa 18. 3. 2016.

15. Podľa § 451 ods.1,2 Zákona č.40/1964 Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo, ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto v
zákone ustanovenej (§ 100 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

20. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.21. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinný
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by

aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

22. Súd mal vo veci preukázané, že žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 4.108,92 eur a vyčerpala
3.511 eur, taktiež mal preukázané, že v konaní vedenom pod sp.zn. 28C/238/2014 tunajší súd uzavrel,
že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy XXXXXXXX je potrebné považovať za bezúročný a

bezpoplatkový.

23. V tomto konaní sa následne žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
rozdielu sumy 4.108,92 eur a sumy 3.511 eur, t.j. 597,92 eur vzhľadom na vyššie citované právoplatné
rozhodnutie teda dôvodne.

24. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že predmetná úverová zmluva predsa len obsahovala všetky
náležitosti a v konaní 28C/238/2014 rozhodol teda súd nesprávne, v tejto právnej veci sa súd spravoval
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2012 sp.zn. 1Cdo/44/2010, v zmysle
ktorého právnej veci konštatoval, že pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená
určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku

posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.

25. Vychádzajúc teda zo skoršieho právneho posúdenia súd mal za to, že žaloba je dôvodná.

26. Súd však prihliadol na vznesenú námietku premlčania, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia

je právom majetkovým, ktoré v súlade s ustanovením § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka podlieha
premlčaniu. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia občiansky zákonník upravuje subjektívnu
ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému
právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z
uvedených lehôt.

27. Subjektívna premlčacia doba je upravená v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka -
začiatok jej plynutia sa odvíjala od okamihu, kedy sa oprávnený z bezdôvodného obohatenia dozvedel,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. Žalovaná sa dozvedela,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu minimálne vyhlásením rozhodnutia sp.zn. 28C/238/2014, t.j. 12.

10. 2015, žaloba bola podaná 18. 3. 2016, táto lehota teda neuplynula avšak najneskôr sa právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, súd mal teda za to, že plnenie zo strany
žalobkyne zaplatené pred 18. 3. 2013 je premlčané, a žalovaného preto zaviazal na zaplatenie sumy
322,76 eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pre dôvodne uplatnenú námietku premlčania.

28. Pokiaľ ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, uvedené súd nemal preukázané, a poukazuje
na vyjadrený právny záver Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp.zn. 13Co/90/2015 -
„Súd sa nestotožnil s tvrdením zástupcu navrhovateľky, že v danej veci išlo zo strany odporcu o
úmyselné bezdôvodné obohatenie a teda plynie desaťročná objektívna premlčacia doba. V konaní
nebolo preukázané ničím, že by sa žalovaný na úkor navrhovateľky úmyselne obohacoval. V prípade

odporcu dôvodom bezdôvodného obohatenia mala byť úverová zmluva, ktorá sa má považovať za
bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na to, že neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere v
zmysle právnej úpravy. Aj keď súd konštatoval, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom stanovené
náležitosti, nie je možné len z uvedeného dôvodu konštatovať, že odporca mal úmysel sa obohatiť
voči navrhovateľke. V zmysle zmluvy o úvere mala navrhovateľka začať splácať mesačné splátky

dňom 15. 4. 2008. Prvú splátku v lehote splatnosti navrhovateľka nezaplatila, zaplatila ju až dňa 23.
4. 2008, čo je zrejmé z predpisu splátok a pokút. Napriek takémuto porušeniu zmluvných podmienok
zo strany navrhovateľky odporca ju nijakým spôsobom nesankcionoval. Zmluva neobsahuje ani žiadne
ustanovenia o zabezpečení záväzku, napr. zriadenie záložného práva, preto nie je možné prisvedčiť
navrhovateľke, že by zo strany odporcu išlo o úmysel na jej úkor sa obohatiť. Tieto skutočnosti z jej strany

neboli ničím preukázané. Vzhľadom na to, že odporca vzniesol námietku premlčania, navrhovateľka
podala návrh po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, preto súd jej návrh zamietol.“29.Resp.rozhodnutietaktiežKrajskéhosúdu vBanskejBystricisp.zn.14Co/1128/2014-„Prvostupňový
súd mal za to, že v súdenej veci nie je možná aplikácia 10 ročnej objektívnej lehoty na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ako sa toho dožadovala v konaní žalobkyňa, s prihliadnutím na plnenia

vykonané zo strany žalobkyne mal za to, že objektívna 3 ročná premlčacia lehota na vydanie
bezdôvodného obohatenia s prihliadnutím na podanie žaloby na súd uplynula a žalobkyňa podala
žalobu rok po uplynutí 3 ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Súd mal nepochybne za preukázané, že u
žalovaného vzhľadom na nesplnenie zákonných podmienok vo vzťahu k náležitostiam zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi konania je potrebné konštatovať, že zmluva sa považuje za zmluvu bez poplatkov

a bez úrokov, pričom tým, že žalobkyňa uhradila žalovanému vyššiu sumu, ako bol poskytnutý úver,
došlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného. Odvolací súd k najzásadnejšej námietke uvedenej
žalobkyňou v odvolaní uvádza, že aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom prvostupňového
súdu, ktorý spočíva v tom, že nárok žalobkyne je premlčaný z dôvodu uplynutia objektívnej 3-ročnej
premlčacej lehoty, a preto ho súd žalobkyni nemohol priznať, v dôsledku čoho žalobu žalobkyne
zamietol. V 10-ročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy,

keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (priamy alebo nepriamy) musí smerovať k
bezdôvodnému obohateniu a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Podmienky
na 10-ročnú premlčaciu dobu nie sú splnené a platí 3-ročná objektívna premlčacia doba aj v prípade, keď
povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie
je zodpovednosťou objektívnou, pričom však žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by

žalovaný mal úmysel k bezdôvodnému obohateniu sa vo vzťahu k plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi konania a žeby tento úmysel existoval už v čase získania bezdôvodného
obohatenia. V konkrétnom prejednávanom prípade žalobkyňa už v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí
pôžičky bola oboznámená s výškou úveru a zaviazala sa tento zaplatiť veriteľovi o zvýšenú sumu v
12 mesačných splátkach. Dohodnuté splátky žalobkyňa (aj keď nepravidelne) plnila. Z obsahu podanej

žaloby vyplýva, že do 15. 5. 2009 zaplatila v mesačných splátkach čiastku 924,77 Eur a z dôvodu, že
od žalovaného mala žalobkyňa v danom období poskytnutých viac úverov, pričom žalovaný jej navrhol
možnosť, že všetky úvery budú zahrnuté do jedného úveru č. XXXXXXX zo dňa 20. 10. 2009, pričom
z uvedenej konsolidačnej pôžičky bola prevedená suma 702,40 Eur na doplatenie pôvodnej zmluvy o
úvere č. XXXXXXX. Odvolací súd uvádza, že k preukázaniu úmyslu na strane žalovaného nepostačuje

len tvrdenie, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy neuviedol do zmluvy RPMN. Žalobkyňa mala možnosť
oboznámiť sa s právnymi predpismi, teda mala možnosť nedovolené úroky, či poplatky nezaplatiť.
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru (nález Ústavného súdu SR z
26.04.2013 č. k. IV.ÚS 554/2012-35) a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného,
ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.

zn. 33Odo/882/2006 z 24. 6. 2008). Rozhodnutia iných všeobecných súdov, na ktoré poukazovala
žalobkyňa v konaní, nie sú pre okresný, ani odvolací súd záväzné, ak sa naviac okresný, ani odvolací
súd s právnymi závermi tam uvedenými nestotožňuje z vyššie uvedených dôvodov.“

30. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani

v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť;, ak ide o
deliteľnéplnenie,môženaodsaodstúpenieveriteľazatýchtopodmienoktýkaťajlenjednotlivýchplnení.

31. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

33. Podľa § 10c uvedeného nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

34. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že uhradil pohľadávku žalobkyne,
dostal do omeškania nasledujúcim dňom po doručení žaloby, t.j. dňa 11. 5. 2016. Súd preto zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania od 11. 5. 2016 vo výške 5 %, čo
zodpovedá sadzbe platnej podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päťpercentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V prevyšujúcej časti aj uplatneného úroku z omeškania
žalobu zamietol.

35. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. V danej právnej veci žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 597,92 eur, ale úspešná bola v časti
zaplatenia sumy 322,76 eur, čo predstavuje 54 % úspechu a 46 % neúspechu, súd vzhľadom na takmer

rovnaký pomer úspechu a neúspechu rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, tak, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobkyňa podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.