Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/169/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413204942
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4413204942.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: C. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom
V. XXX, zastúpený JUDr. Ján Slovinský, advokát so sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie
13, IČO: 50 523 158, proti žalovanej: W. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, zastúpená Mgr. Monika
Dunčáková, advokátka, so sídlom Košice, Štúrova 20, IČO: 35 537 116, o zaplatenie 6.116,40 eura s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 6. februára
2017 č. k. 9C/294/2014-264 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal od žalovanej sumy 6.116,40
eura s príslušenstvom ako nárok zo zmluvy o pôžičke, ktorú si mal podľa žalobcu so žalovanou dohodnúť
ústne po tom, ako ju zavolal do Írska, aby spoločne žili a bývali s tým, že žalovaná bude platiť polovicu
nákladov spojených s bývaním, nájomné, spotrebu elektriny a internetu. Z predložených dôkazov mal
súd za preukázané, že žalobca býval v prvom byte aj s inými nájomcami, k tomuto bytu nevedel

preukázať platnú zmluvu, iba výpismi zo svojho bankového účtu preukázal, že za tento byt mesačne
platil nájom vo výške 450 eur. K druhému bytu mal uzatvorenú nájomnú zmluvu, kde bol zaviazaný
mesačne platiť nájom vo výške 625 eur. Žalobca nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom, že so
žalovanou uzatvoril zmluvu o pôžičke či už ústnu alebo písomnú, podľa ktorej sa žalovaná mala zaviazať
žalobcovi, že mu zaplatí polovicu nákladov spojených s bývaním, resp. že mu to bude splácať splátkami,
a že tieto náklady jej žalobca poskytuje titulom pôžičky. Poukázal na ust. § 657 OZ a dospel k záveru,
že tvrdenie žalobcu v tom smere, že keď niekto s niekým býva v spoločnej domácnosti a má za to platiť

polovicu nájomného ako pôžičku, nemá žiadnu oporu v zákone. Tiež nebolo preukázané, že by žalobca
so žalovanou uzatvoril podnájomnú zmluvu, podľa ktorej by mala byť žalovaná zaviazaná zaplatiť mu
polovicu nájomného za bývanie. Žalobca sa snažil preukázať svoj nárok čestnými prehláseniami pána T.
a pána T., avšak z týchto prehlásení nebolo preukázané, že by medzi stranami sporu došlo k uzavretiu
zmluvy o pôžičke, tieto čestné prehlásenia súd vyhodnotil ako nedôveryhodné, pretože nie sú úradne
ani notársky overené a takéto mohol spísať hocikto. Čo sa týka dôkazov, ktoré predložil žalobca a
tok kópie výpisov z jeho účtu v Írskej republike, tým bolo len preukázané, že platil nájom, avšak tieto

výpisy nepotvrdzujú podmienky pre poskytnutie zmluvy o pôžičke. Čo sa týka finančných čiastok, ktoré
poskytol žalobca matke žalovanej vo výške 973 eur, bolo preukázané, že zo svojho účtu poskytol tieto
finančné prostriedky matke žalovanej, avšak nepreukázal žiadny iný dôkaz, ktorý by svedčil tomu, že
tieto peniaze žiada vrátiť od žalovanej titulom poskytnutej pôžičky. Strany sporu preukázali, že v Írskužili v druhovskom pomere, a že žalovaná mala len príležitostné práce s nízkym zárobkom, pričom
žalovaná mala záujem opustiť Írsku republiku, ale žalobca jej v tomto zabránil pre nezhody a konflikty,
pričom na určitú dobu prerušili spolužitie a potom ho opätovne obnovili. Po obnovení spolužitia došlo

ku konfliktom, ktoré vyústili do fyzického útoku zo strany žalobcu a žalobca jej iba na príkaz súdu vydal
doklady ako občiansky preukaz, bez ktorých nemohla opustiť Írsku republiku. Žalobca teda v tomto
smere dôkazné bremeno nezvládol, pretože bez pochyby nepreukázal základnú vec podľa ust. § 657
OZ, že by prenechal žalovanej peniaze do užívania, a že by sa žalovaná zaviazala poskytnutú pôžičku
vrátiť a splatiť. Nepreukázal, že by medzi ním a žalovanou niekedy vznikol nájomný vzťah, ale ani že by

medzi nimi bola uzatvorená zmluva o pôžičke. Jednoznačne bolo preukázané, že v rozhodnom období
strany sporu žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka, pričom žalovaná preukázala z výpisov zo
svojho účtu, že sa podieľala na chode domácnosti, keď kupovala veci potrebné, ktoré spolu spotrebovali
a použili na spoločné žitie. Žalobca sa domáhal, aby súd vykonal dokazovanie na detektore lži, tento
dôkaz súd nevykonal, pretože ho nepovažoval za dôveryhodný a zo žiadneho ustanovenie Civilného
sporového poriadku nevyplýva, aby súd nariadil žalovanej vykonať takýto dôkaz. Žalobca predložil ešte

originál poznámkového bloku, ktorý preukazuje len to, že žalovaná si tam písala určité sumy za mesiace,
avšak toto nesvedčí o tom, že tieto mala zaplatiť žalobcovi titulom poskytnutej pôžičky. Čo sa týka
vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej, túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože nárok
z titulu pôžičky sa premlčí vo všeobecnej 3-ročnej dobe v zmysle ust. § 101 OZ, ktorá plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, to znamená, že žalobca podal žalobu dňa 01. 03. 2013, táto

bola doručená provinštančnému súdu 12. 03. 2013 a žalovaná odcestovala z Írskej republiky na prelome
rokov 2011 - 2012, čiže najskôr nárok žalobcu by mohol vzniknúť 01. 01. 2012, teda žaloba bola podaná
v zákonom stanovenej lehote. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že žalobcovi nevznikol nárok
voči žalovanej domáhať sa zaplatenia pôžičky vo výške žalovanej sumy, pretože nepreukázal, že by
žalovanej prenechal veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a keďže žalobca neprenechal žalovanej

do užívania žiadne peňažné čiastky, zo strany žalobcu tak nemohla byť žalovanej poskytnutá žiadna
pôžička. Z uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust.
§ 255 CSP a priznal žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa jeho

zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené, prípadne aby bol rozsudok súdu prvej inštancie
zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil ust § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/
CSP. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že žalobca si uplatnil sumu 3.110,50 eura (bývanie, náklady
spojené s bývaním, pôžička jej matke) za obdobie trvajúce od začiatku ich vzťahu do 14. 03. 2011, kedy
sažalovanáodsťahovalazospoločnejdomácnosti.Následnesastranysporuudobriliažalovanásaopäť

nasťahovala do spoločnej domácnosti a počas tohto spolužitia jej vznikol dlh v súvislosti s ubytovaním a
nákladmi spojenými s bývaním vo výške 3.005,90 eura, keďže spolu žili až do decembra 2011. Uviedol,
že si nárokuje len tieto výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti s nájmom a peniaze, ktoré požičal jej matke,
ktorá nemala za čo financovať náklady v súvislosti s údržbou domu. Nenárokuje si výdavky, ktoré mal
so žalovanou v súvislosti so stravou, ani s finančnými prostriedkami, vynaloženými na dovolenky a dary

žalovanej. To, že uhrádzal nájomné a v akej výške bolo jednoznačne preukázané, pretože v nájomnom
byte v ktorom žil aj so spolubývajúcim mali rozdelené náklady na polovicu, pričom on od žalovanej žiadal
len jednu polovicu zo svojej jednej polovice nájmu, ktorú uhrádzal on. Žalobca vedel, v akej finančnej
situácii je žalovaná, preto jej prisľúbil, že jej nájde prácu a zaplatil jej aj kurz anglického jazyka. Čo sa
týka tej časti rozsudku, kde posúdil čestné vyhlásenie svedkov za nedôveryhodné uviedol, že tvrdenie

žalovanej je účelové, pretože títo svedkovia mohli preukázať existenciu pôžičky a vyhlásenie žalovanej,
ktorýmuznávasvojdlh.Čosatýkafinančnýchprostriedkov,ktoréposlalmatkežalovanej,boliposlanéza
účelom,abymohlipokryťnákladynadomvT.,vktoromžalobkyňapredodchodomdoÍrskabývala.Ústna
dohoda založila medzi žalobcom a žalovanou platný záväzkový vzťah, na ktorého základe žalovanej
vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi požičanú sumu. Má za to, že súd dospel k záverom len na základe

tvrdení žalovanej, pričom absolútne nezohľadnil fakty predkladané počas celého konania z jeho strany.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.

2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nováprávna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou stranou (§ 359 CSP) a
že podané odvolanie spĺňa zákonné náležitosti § 365 CSP preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
daným rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) viazaný skutkovým stavom tak,

akohozistilsúdprvejinštanciebezpotrebyzopakovaťalebodoplniťdokazovanie(§383CSP)postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
je vo výroku vecne správny, a preto ho v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania a jemu predchádzajúceho ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

7. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a preto že odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odkazuje na správne
a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi,

ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové, či právne argumenty, než tie, ktoré
už uviedol pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal. Keďže súd prvej inštancie
napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto
odôvodnením v plnej stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné.

8. Podľa ust. § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného
zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma,
keďže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou

obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky;
z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto
zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny
vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/325/2009 z 30. 06. 2010).

9. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol v zásade žiadne relevantné skutočnosti,
okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania súdu prvej inštancie a s ktorými by sa
súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo veci
samej odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal všetko dokazovanie,

ktoré bolo možné z návrhov strán, najmä žalobcu v danej veci vôbec vyvodiť a na jeho základe
zisťoval rozhodujúce skutočnosti dôležité pre posúdenie dôvodnosti žaloby. Zhodnotením výsledkov
vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom a na ich
základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku. Na vec správne
aplikoval zodpovedajúce ust. § 657 OZ, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu

žaloby riadne v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie, ako aj so všetkými relevantnými
argumentmi a dôkazmi, návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne skutkovo
relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania.

10. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania.
Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať(§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom
konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,

nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú toho účastníka, ktorý síce
navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom

vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že
súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

11. Súd prvej inštancie správne posudzoval povinnosť dôkazného bremena žalobcu v sporovom konaní.
V konaní o nároku žalobcu vyplývajúci podľa neho z ústnej zmluvy o pôžičke, prípadne viacerých zmlúv

o pôžičkách je konaním sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada. So zreteľom na kontradiktórnosť
tohto konania možno súdu vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci (§ 188 ods. 2, 3 CSP)
má jednoznačne reštriktívne limity, táto možnosť predstavuje výnimku v prípade vykonania dôkazu,
ktoré vyplýva z verejných registrov a zoznamov a to len v prípade, ak nasvedčujú tomu, že skutkové
tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou. Súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol po vykonaní

viacerých pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie navrhnuté stranami, ktoré po poučení nemali
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (právny zástupca žalobcu výslovne na pojednávaní konanom
dňa 06- 02. 2017 č. l. 288 spisu uviedol, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá). Súd
prvej inštancie zamietnutie žaloby založil na konštatovaní, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie skutočností, že uzavrel so žalovanou zmluvu o pôžičke, t. j. neuniesol dôkazné bremeno

o vzniku právneho úkonu - zmluvy o pôžičke. Aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu, žalobca v
konaní nepreukázal uzatvorenie zmluvy o pôžičke, i vzhľadom na tú skutočnosť, že samotná žalovaná
uzatvorenie zmluvy o pôžičke poprela. V konaní nebolo pochýb o tom, že žalobca neposkytol finančné
prostriedkyžalovanejčiužhotovostnýmalebobezhotovostnýmprevodomnajejúčet.Namieta,žesumu,
ktorú poslal na účet matky by nebol posielal, keby nevedel jej identifikačné údaje. V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje len na tú skutočnosť, že ak žalobca zaslal finančné prostriedky na účet matky
žalovanej, nešlo v danom prípade o poskytnutie finančných prostriedkov priamo žalovanej, a v tomto
prípade vo výške, ktorá bola poukázaná na účet matky žalovanej, by v danom prípade nebola žalovaná
ani vecne pasívne legitimovaná.

12. Odvolací súd konštatuje, že ak žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, de facto namietal nesprávne hodnotenie
vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odvolací
súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem
prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom konaní

skúma okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania, či súd prvej inštancie vykonal
náležité dokazovanie, či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel majú v prevedenom
dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie alebo aj zistí, že súdom prvej
inštancie konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených
dôkazov)prípadneakmázato,žesúddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým

zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP). V tomto prípade
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, pričom vychádzal z
vyjadrení žalobcu a ním predložených dôkazov, z vyjadrenia žalovanej a z tohto dokazovania získané
dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií § 191 ods. 1 CSP a na základe toho ustálil skutkový stav,
z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany súdu prvej inštancie

nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a zo zákonnými procesnými pravidlami, a preto
nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať alebo doplniť. Napokon, žalobca ani
nenamieta v podstate zistenie skutkového stavu, keď bolo nesporne preukázané, že so žalovanou žili v
spornom období v Írsku ako druh a družka, žalobca len namieta, že finančné prostriedky, ktoré on platil
ako nájom a poplatky spojené s ubytovaním boli poskytnuté na základe ústnej zmluvy ako pôžička pre

žalovanú,ktorásavrozsahujednejpolovicitýchtofinančnýchprostriedkovzaviazalamuichvrátiť.Avšak
ako bolo vyššie konštatované, nebolo preukázané, že k poskytnutiu finančných prostriedkov priamo do
rúk žalovanej, prípadne na jej účet nebolo preukázané, a preto v žiadnom prípade nemožno konštatovať,
že by medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o pôžičke.13. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1
CSP a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to,
že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).