Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4CoE/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4403899480
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4403899480.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., IČO 35 807 598, so sídlom Ul. Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného zastúpený Fridrich Paľko, s.
r. o., advokátska kancelária so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: C.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E. Y., o vymoženie sumy 609,77 € s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13Er/502/2003-24 zo dňa 20.06.2014
a o návrhu oprávneného na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

1. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13Er/502/2003-24 zo dňa 20.06.2014 p
o t v r d z u j e.

2. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a
zároveň zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 6 ods. 9, 238 ods. 1, ods. 2, § 41 ods. 2, § 57
ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej

len Exekučný poriadok) a § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve
o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne
vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene
povinnej, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods.

2 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý by mal
povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere
oprávneným, čo malo za následok, že povinná si nemohla Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu
vybrať na základe svojej vôle. Keďže sa jedná o takú podmienku zmluvy, ktorá bola dopredu dohodnutá a
spotrebiteľ ju nemal právo a možnosť ovplyvniť, je táto absolútne neplatná, teda plnomocenstvo udelené
povinnou je absolútne neplatné. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa ust. § 39 Občianskeho

zákonníka je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná
notárska zápisnica tak nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola
spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Ďalej súd prvej inštancie poukázal i na tú
skutočnosť,ževčaseuzavretiaúverovejzmluvynemaloprávnenýžiadnyprávnydôvodtrvaťnatom,aby
povinná dala plnomocenstvo splnomocnencovi (zástupcovi) vybranému oprávneným na právny úkon,
ktorý v budúcnosti môže, ale aj nemusí byť potrebné urobiť a to ešte k tomu len so súhlasom povinnej

(dobrovoľne). Teda prinútil povinnú súhlasiť s niečím, čo žiadnym spôsobom ovplyvniť nemohla a s čím
musela súhlasiť, hoci na to oprávnený nemal v čase podpisu zmluvy žiadny nárok. Taktiež i v tejto častizmluvy o úvere možno vzhliadnuť neprijateľnú podmienku, a preto i z tohto dôvodu je táto časť zmluvy
neplatná (§ 52 a § 53 Občianskeho zákonníka). Povinná teda platne nesplnomocnila Mgr. Tomáša
Kušníra svojím zastupovaním a notárska zápisnica N 1859/2003, NZ 61276/2003 zo dňa 18.07.2003

nie je z daného dôvodu exekučným titulom.

4. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal otázkou, či Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený na úkony
v takom rozsahu, ako ich urobil v mene povinnej, a či zmluvné zastúpenie podľa § 31 Občianskeho
zákonníka medzi ním a povinnou nevykazuje znaky absolútnej neplatnosti. V tejto súvislosti sa

zdôrazňuje to, že tento dvojstranný právny úkon vznikol zároveň v deň uzatvorenia zmluvy o úvere,
teda v čase, keď žiaden dlh neexistoval a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol
vzniknúť, nebolo však určité, v akej výške. K danému je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že
inštitút uznania záväzku je jedným z ďalších právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Zákon
za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Ak porovnáme úpravu
obsiahnutú v Občianskom zákonníku, zistíme, že táto úprava vymedzuje inštitút „uznania dlhu" v § 558

Občianskeho zákonníka, pričom však predmet uznania vymedzuje podrobnejšie, než je to v prípade
úpravy „uznania záväzku" v Obchodnom zákonníku. Z dikcie § 323 Obchodného zákonníka vyplýva, že
ide o záväzok, ktorý je predmetom uznania a zvýrazňuje sa jeho „určitosť". Tento pojem treba chápať
tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú jednak dôvod a jednak výška záväzku. Pri takejto
interpretácii vlastne niet obsahového rozdielu medzi občianskoprávnym a obchodnoprávnym chápaním

záväzku, resp. predmetu uznania. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon
dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne
potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákon na účinnosť takého uznania predpisuje obligatórne
písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania je právna domnienka (vyvrátiteľná), že záväzok v čase
uznania existoval. Uznať možno len dlh, ktorý vznikol, a nie ktorý vznikne, inak by povinnému bolo

odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti
určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom
dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú
až v budúcnosti. Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa
niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 OZ.

Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a
nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa
ani jeho výška, v tomto čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani
nemohla splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo.

5. Záverom súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že je potrebné vziať zreteľ aj na
ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to rozpor záujmov povinnej a zástupcu, keďže pri uzatváraní zmluvy
nemala povinná možnosť výberu zástupcu. Zmluva o úvere totiž už v predtlači obsahovala meno
splnomocnenca. Z toho súd prvej inštancie vyvodil, že ak oprávnený takto postupoval, spochybnil
základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to že by splnomocnenec jednoznačne chránil záujmy

povinnej. V prípade Mgr. Tomáša Kušníra ako splnomocnenca sa jedná o osobu známu iba
oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou, pričom
povinná s touto osobou ani neprišla do kontaktu, je pre ňu absolútne neznáma, čo znamená, že takáto
osoba nemôže konať v jej záujme, ale v záujme oprávneného. Záujmom splnomocnenca je konať v
súlade s požiadavkami oprávneného a za toto konanie si vyúčtuje trovy právneho zastúpenia pri spísaní

notárskej zápisnice a preto je v záujme splnomocnenca, aby došlo v každom prípade k spísaniu
notárskej zápisnice, naopak záujmom povinnej nie je dospieť až k jej spísaniu. Záujmy splnomocnenca
a splnomocniteľa sú teda diametrálne odlišné, a preto Mgr. Kušnír nie je spôsobilý zastupovať dlžníka
pri spisovaní notárskej zápisnice a z toho dôvodu je tento právny úkon absolútne neplatný v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka a nemôže slúžiť ako exekučný titul. Povinnosťou súdu je prihliadať na túto

skutočnosť a i z nej vyvodiť záver neplatnosti plnomocenstva.

6. Proti uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote aj oprávnený. Namietal, že súd
svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že súd rozhodol nad rámec zverenej
právomoci, že súd postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že nedostatočne zistil

skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Oprávnený uviedol, že podáva odvolanie aj pre odňatie možnosti konať pred
súdom,nakoľkoexekučnýsúdneumožnilúčastníkomexekučnéhokonaniaviesťkontradiktórnekonanie.7. Uviedol ďalej, že ak sa súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 4 ods. 2 Exekučného
poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s

čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom
ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového

poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej
zastavenia ako aj v časti zamietnutia návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora ako vecne
správne potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa

20.10.2003 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na sumu 609,77 € (18 370,00 SK) s prísl.,
keď poukázal na notársku zápisnicu N 1859/2003, NZ 61276/2003 zo dňa 18.07.2003 napísanú na
notárskom úrade JUDr. Ondrej Ďuriač so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4. V zmysle
notárskej zápisnice povinná prostredníctvom Mgr. Bruno Žlnay, ktorý na základe substitučnej plnej moci
zastupoval splnomocneného zástupcu povinnej osoby, Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, AK Bratislava,

Pajštúnska 5 uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 733,95 € (22 111,00 SK), pozostávajúci z
úroku z omeškania, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Súčasťou notárskej
zápisnice bola i zmluva o úvere č. 4190484 uzavretá podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom dňa 21.2.2003. V zmysle zmluvy
o úvere veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 14 000,00 Sk, dlžník sa zaviazal túto sumu vrátiť zvýšenú

o príslušný poplatok vo výške 7 710,00 Sk, teda spolu čiastku vo výške 21 710,00 Sk a to formou 13
dvojtýždňových splátkach po 1 670,00 Sk počnúc od 7.3.2003. Súčasťou úverovej zmluvy je vo forme
predtlače i plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, AK Bratislava, Pajštúnska 5,
v zmysle ktorého bol splnomocnený dlžníkom na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j.
aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre

exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a to na celý majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a
jej príslušenstva. Poverením súdu prvej inštancie č. 13Er/502/2003-10 zo dňa 31.10.2003 bol vykonaním
exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár, Exekútorský úrad so sídlom Šaľa, P. Pázmaňa
51/19 (ďalej len exekútor).

10. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

11. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená

osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

14. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže

urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek,
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho
jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v

ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane.16. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že
napadnuté uznesenie v časti zastavenia a v časti výroku zamietnutia žiadosti oprávneného na zmenu
súdneho exekútora je vecne správne.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

19. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá
verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby,
pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje prezumpcia
správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych

podmienokvykonateľnostispĺňapodmienkymateriálnejvykonateľnosti.Jednouzpodmienokmateriálnej
vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti
zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú
označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas
povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorý je najdôležitejšou náležitosťou exekučnej

notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle povinnej, robí z notárskej zápisnice verejnú listinu
spôsobilúbyťexekučnýmtitulomnanútenývýkonpovinnostiuvedenejvjejobsahu.Uvedenýmprejavom
vôle povinnej sa teda završuje vznik exekučného titulu. Podľa rozhodnutia NS SR 58/1997 súdna
exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne

nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa
23.11.2011, v ktorom tento uviedol, súd je nielen oprávneným, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo

potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

21. Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie
je platné. Povinná podpisom zmluvy o úvere súčasne podpísala splnomocnenie Mgr. Tomáša Kušníra
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Samotné splnomocnenie je uvedené v predtlači

Zmluvy o úvere, splnomocnenie ako súčasť zmluvy o úvere vopred pripravil oprávnený a povinná ju
nijako nemohla ovplyvniť, mohla zmluvu, ak chcela, aby jej bol poskytnutý úver, iba podpísať, vrátane
pripravených zmluvných dojednaní. To potvrdzuje, že zástupcu si nezvolila povinná, ale určil jej ho
oprávnený, pričom povinná s touto osobou ani nemusela prísť do kontaktu. Zo splnomocnenia nie je
možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či

konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva
a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo, či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce
z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpeného. Ak
v čase uzavretia dohody o plnomocenstve neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase
nemohla povinná realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie, a ani nemohla splnomocniť inú osobu

na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu už musí právny záväzok
existovať. Notárska zápisnica nespĺňa požiadavky uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ EP. Aby bola notárska
zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti spôsobilým exekučným titulom, mala byť spísaná povinnou
osobou a oprávnenou a v žiadnom prípade nemohla byť spísaná Mgr. Tomášom Kušnírom, nakoľko
notársku zápisnicu ako exekučný titul možno spísať iba s povinnou osobou, prípadne s osobou, ktorej

povinná osoba udelila na tento prípad špeciálne plnomocenstvo, ktoré ju osobitne splnomocňuje na
podpísanienotárskejzápisnice.Podpisnatakomtoplnomocenstvemusíbyťnotáromosvedčený.Právny
záväzok a ďalšie zákonom požadované náležitosti musia byť v notárskej zápisnici špecifikované najmä
z hľadiska obsahu. Výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a exekúciou je podstatnounáležitosťou notárskej zápisnice. Ide o jednostranný a neodvolateľný úkon povinnej osoby. Keďže v
notárskej zápisnici absentuje podstatná náležitosť, nedá sa táto považovať za spôsobilý exekučný titul,
a preto je exekúcia neprípustná a musí byť zastavená. Súčasťou notárskej zápisnice bolo i vyhlásenie

zástupcu povinnej, že uznaný dlh splatí v lehote, ktorú si zjavne určil zástupca povinnej bez toho, aby
mu bola na to udelená plná moc povinnou. Povinná bola takto zaviazaná na splatenie svojho dlhu
v lehote, o ktorej nemusela mať ani vedomosť, že začala plynúť, pričom jej uplynutím sa notárska
zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Plnomocenstvo udelené povinnou je v rozpore s §
31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené, exekučný titul v predmetnej veci

je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie.
Notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnený domáha nároku voči povinnému osobe, nie je
spôsobilým exekučným titulom, keďže odporuje zákonu, konkrétne § 22 ods. 2, § 23 a § 39 OZ. Taktiež
z ustanovenia § 574 ods. 2 OZ jasne vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu
vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie povinnej o splnomocnení Mgr. Kušníra na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene povinnej uznal záväzok, považoval súd za

konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnenia Mgr.
Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná osoba
realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Kušníra na také právo. Z toho
vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule.

22. Na zdôraznenie správnosti súd dodáva, že podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať
iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v
rozpore so záujmami zastúpeného. V danom prípade podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou
je, či splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného
plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa § 22 ods. 2

Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami
zastúpeného. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, preto nestačí len potenciálna možnosť takéhoto
rozporu. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov a to bez ohľadu na
skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

23. Ďalej dodáva, že otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže posudzovať iba
exekučný súd. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže

urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Podľa názoru odvolacieho súdu preskúmavacia
činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s
celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane.

24. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú
a jej zastavenia ako aj v časti zamietnutia návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora ako vecne
správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

25. Súd ďalej konštatuje, že nepovažuje za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť ani

z dôvodu aby podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a taktiež ani z dôvodu, že
požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke tak, ako to požadoval odvolateľ.

26. Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú

nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

27.Odvolacísúdniejetohonázoru,žebypredmetnéustanovenie§44ods.2Exekučnéhoporiadkubolo
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, čo
by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 109 ods. 1 písm. b)
OSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súdu prvej inštancie v tomto prípade ani nerozhodoval.28. Na základe uvedených skutočností preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).