Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/401/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314220742
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4314220742.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: G. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., O.
XXXX/X, o zaplatenie 4.571,99 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Levice zo dňa 14. 09. 2016 č. k. 14C/21/2015-71 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia
úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 116,26 eura od 14. 04. 2013 do zaplatenia p o t v
r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.571,99 eura
spolu s úrokmi vo výške 116,26 eura, poplatkom vo výške 30 eur a úrokmi z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 4.571,99 eura od 14. 04. 2013 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po
150 eur, ktoré je žalovaný povinný platiť žalobcovi do 25. dňa toho-ktorého mesiaca s účinnosťou od
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do zaplatenia pod
hrozbou straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal plnú náhradu trov

konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 17. 12. 2010 žalobca so žalovaným uzatvoril úverovú
zmluvu, v zmysle ktorej banka poskytla klientovi peňažné prostriedky vo výške 8.000 eur a úroková
sadzba pri poskytnutí úveru bola až do splatnosti úveru v zmysle bodu 5.3. fixná a to 9,37 %. Ročná
percentuálna miera nákladov predstavovala 11,3 % a celková čiastka, ktorú klient zaplatí bola vo výške
10.330 eur. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov platná ku dňu podpisu zmluvy bola
12,87 eura. Zmluvné strany sa tiež dohodli na poplatkoch a to za poskytnutie úveru vo výške 160 eur,
za správu úverového účtu vo výške 1,99 eura a tiež sa klient zaviazal zaplatiť banke poplatky súvisiace

s úverovou zmluvou uvedené v Sadzobníku poplatkov. Splácanie úveru bolo dohodnuté v celkom 60.
pravidelných mesačných splátkach vo výške 167,51 eura, pre prípad porušenia zmluvných povinností
bankastanovilasankcievčlánku7.2.1.,vzmyslektorýchbolaoprávnenážiadaťsplateniezostatkuúveru
s príslušenstvom v prípade, ak klient neplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci zo zmluvy. V prípade, ak
klient neuhradí zostatok úveru v lehote stanovenej bankou, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru
popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov v zmysle bodu 1.1. aj úrok z omeškania vo výške
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálne banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 8 %

a to až do jej zaplatenia. Podaním zo dňa 22. 03. 2013 žalobca zaslal žalovanému výzvu na predčasné
splatenie úveru, keď zostávajúcu cenu úveru vo výške 5.467,69 eura mal najneskôr zaplatiť do 13. 04.
2013. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497, § 499 a § 502 Obchodného zákonníka a § 52,
§ 53, § 54 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.Po preskúmaní úverovej zmluvy dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť istinu spotrebiteľského
úveru vo výške 4.571,99 eura, nakoľko bolo preukázané, že žalovaný sa dostal so splácaním úveru do
omeškania a ku dňu zosplatnenia nezaplatil na istine sumu 5.148,05 eura, avšak do podania žaloby

uhradil na istine sumu 576,06 eura, preto dlžná istina predstavovala sumu 4.571,99 eura. Čo sa týka
úroku a úroku z omeškania bol toho názoru, že rozhodujúcou skutočnosťou je dátum zosplatnenia
úveru, t. j. 13. 04. 2013. Aj keď ide v danom prípade o obchodno-právny záväzok, ide zároveň aj o
spotrebiteľský právny vzťah, a preto dospel k názoru, že žalobcovi patrí úrok do zosplatnenia úveru a po
zosplatnení úveru mu patrí úrok z omeškania. V prípade, ak je dohodnuté niečo iné v zmluve o úvere,

uvedené ustanovenie je neplatné v zmysle § 53 ods. 5 OZ, nakoľko ide o zmluvnú podmienku, ktorá
nebola individuálne dojednaná a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi stranami
sporu. Vychádzal i z uznesenia Ústavného súdu IV. 476/2012 z 18. 09. 2012, v zmysle ktorého Ústavný
súd odobril názor odvolacieho a prvoinštančného súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do
splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R
59/1998, 4Obo/143/1998). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému

zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi stranami. Bolo preto potrebné ustáliť, že z kapitalizovaného úroku patrí žalobcovi
suma 116,26 eura (do 13. 04. 2013 a od 14. 04. 2013 patrí žalobcovi úrok z omeškania). Keďže žalobca
žiadal 8 % ročne a mal nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne ustálil, že mu patrí úrok z
omeškania vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie vo výške 8 % ročne zo sumy 4.571,99 eura od

14. 04. 2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti, t. j. v kapitalizovanom úroku nad rozsah sumy 116,26
eura v znekapitalizovanom úroku vo výške 9,37 % ročne z nezaplatenej istiny od 03. 10. 2014 do
zaplatenia, v kapitalizovaných sankčných poplatkoch z nezaplatenej istiny za obdobie do 13. 04. 2013,
v kapitalizovaných sankčných poplatkoch z nezaplatených úrokov ako aj úroku z omeškania vo výške 8
% ročne, z nezaplatených úrokov od 03. 10. 2014 do zaplatenia žalobu zamietol vzhľadom na vyššie

uvedené. Poslednou položkou v žalobe boli ešte poplatky vo výške 60 eur. V tejto časti považoval žalobu
za dôvodu len vo výške 30 eur, vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom a ustálil, že z
obsahu spisu vyplýva vyúčtovanie poplatku za výzvu na predčasné splatenie úveru len vo výške 30 eur.
V rozsahu 30 eur žalobu zamietol, nakoľko nemal zo strany žalobcu preukázané, či išlo o oprávnený
poplatok žiadaný v súlade s obchodnými podmienkami a skutočne vykonaný. Žalovanú istinu zaviazal

zaplatiť žalovaného v splátkach po 150 eur mesačne, keď mal za to, že povolenie splátok nezaťaží
ani žalovaného, ako ani nevznikne škoda žalobcovi, nakoľko úhrada v takto stanovených splátkach je
primeraná aj s poukazom na vzniknuté úroky z omeškania a dĺžku splácania. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, keď žalobca mal
úspech v celom rozsahu, spočívajúci v istine a práve jej výška je rozhodujúca pre výpočet trov konania.

Neúspech žalobcu spočíva v časti týkajúcej sa príslušenstva, predstavujúcom sčasti úroky, poplatky a
úroky z omeškania, ktoré s poukazom na priznanú výšku dlžnej sumy predstavujú zanedbateľnú časť,
a preto súd ustálil, že žalobcovi patrí plná náhrada trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej

časti, v časti v ktorej bol jeho návrh zamietnutý v úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
116,26 eura od 14. 04. 2013 do zaplatenia a domáhal sa jeho zmeny tak, že v tejto časti bude žalobe
vyhovené. V dôvodoch svojho odvolania uvádzal, že rozhodnutie považuje za nesprávne z dôvodu, že
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 497 a § 502, § 503 ako aj §
505. Obchodného zákonníka. Z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno

vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje trvanie
povinnosť platiť úrok aj § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia,
strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t. j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky v zmluve
o úvere dojednať odchýlne. Pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak
na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka). Úprava úroku z

omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná, a preto je rozhodujúce ako sa strany dohodli v zmluve.
Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať uplatnenie oboch inštitútov. Úroky z omeškania treba vnímať
ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny aj zmluvných úrokov,
nakoľko do omeškania sa dlžník dostane, ak neplní riadne a včas. V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného
zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej

splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Uvedené znamená, že v deň splatnosti každej splátky má dlžník
uhradiť jednu splátku, a jednak aj úroky z tejto splátky. V prípade, že by dlžník uhradil iba splátku
a neuhradil by úroky, ocitne sa vo vzťahu k týmto úrokom v omeškaní. Sankciu za omeškanie s ich
plnením by potom logicky boli úroky z omeškania. Na základe uvedeného má za to, že rozhodnutiesúdu prvej inštancie v napadnutom výroku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko
prvoinštančný súd na daný právny vzťah neaplikoval príslušné právne normy.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem a teda sa
použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho napadnutej časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol avšak len v časti týkajúcej sa
zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 116,26 eura od 14. 04. 2013 do zaplatenia,
keďže výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, žalobca v odvolaní nenapadol, ani v ostatnej

zamietajúcej časti, nebol preto v odvolacom konaní predmetnom preskúmavania a ako taký nadobudol
právoplatnosť.

7. Pokiaľ ide o vec samú je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k zamietajúcej časti výroku rozsudku súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový

stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie
zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového
stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a s
osvojením náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v

plnom rozsahu súd odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu a na zvýraznenie správnosti
napadnutého rozsudku dodáva nasledovné.

8. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP)
i keď odvolanie už podával za účinnosti Civilného sporového poriadku, teda zrejme § 389 ods. 1 písm.

b/ CSP.

9. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 17. 12. 2010 k uzatvoreniu
úverovej zmluvy č. 23/342/10, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský
úver vo výške 8.000 eur.

11. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je
štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z

uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
a spotrebiteľských zmluvách.12. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie
NS SR sp. zn. 4Obo/143/1998) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť

úroky z omeškania.

13. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa
dochádzalokdvojnásobnémuzaťaženiuatojednakvpodobeúrokovzúveruakoajúrokovzomeškania,
čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca), pristúpi k tomu,
že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z
omeškania a nie už úrokov z úveru.

15. Správne túto situáciu vyhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a v závislosti

od toho upravil sumu, ktorú je možné priznať žalobcovi a správne uzavrel, že nie je možné priznať úroky
z úveru za čas po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania tak,
ako to vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998.

16. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný

stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj
spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je
zrejmé,žedošlokzmenezáväzku,ktorábolaprivodenáomeškanímspotrebiteľaasúčasnepredčasným
zosplatnením úveru zo strany veriteľa. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné objasniť
inštitút predčasného zosplatnenia úveru a jeho právny režim.

17. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej
istiny, kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento
zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného

záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru
v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda
zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných
peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozícii s

istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné
prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba tieto
užívať, niet dôvodu už na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by si spotrebiteľ
mal právo držby finančných prostriedkov, inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre
spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal

nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo.
Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolané
zmenouzáväzku.Navyšebydošlokhrubejnadvládeveriteľa,akbyboltentonečinnýprivymáhanísvojej
pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie

dodávateľa nemôže byť podporované a požívať právnu ochranu.

18. Odvolací súd záverom dodáva, že i akákoľvek dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškania, prípadne ďalších sankciách, platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do
splatenia úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavujú značné zhoršenie

postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred
nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu
individuálnedojednalsdodávateľom,ktorýzaobchádzasospotrebiteľomčestnearovnocenne.Odvolací
súd sa preto stotožňuje s názorom o neplatnosti takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania)
pre rozpor so zákonom (§ 39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2 OZ).

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti. V súvislosti s uvedeným odvolací
súd považuje za vecne správny aj výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 386 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v

súvislosti s odvolacím konaním mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).