Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 14, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314220742
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4314220742.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: G. V., B.. XX. XX.
XXXX, X. I., O. XXXX/X, o zaplatenie 4.571,99 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 4.571,99 eura spolu s úrokmi vo výške 116,26 eura,
poplatkom vo výške 30 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 4.571,99 eura od 14.
04. 2013 do zaplatenia a to v opakujúcich sa a v budúcnosti splatných splátkach po 150 eur mesačne,
ktoré je žalovaný povinný platiť žalobcovi do 25. dňa toho ktorého mesiaca s účinnosťou od mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného zaplatenia, pod

hrozbou straty výhody splátok.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 09. 10.2014 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
4.571,99 eura s príslušenstvom. Dôvodil tým, že dňa 17. 12. 2010 uzatvoril žalobca so žalovaným
úverovú zmluvu č. DPBZ23/342/10, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky

vo výške 8.000 eur na žalovaným určený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Poskytnutý úver a úroky sa
žalovanýzaviazalsplácaťvpravidelnýchmesačnýchanuitnýchsplátkachacelýúverajspríslušenstvom
bol žalovaný povinný splatiť do 21. 12. 2015. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje
zmluvnépovinnosti,a pretobollistomzodňa22.03.2013vyzvanýnapredčasnésplatenieposkytnutého
úveru v lehote do 13. 04. 2013. Na základe výzvy bola pohľadávka žalobcu voči žalovanému do podania
žaloby uhradená vo výške 576,06 eura a dlžná suma pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške
4.571,99 eura, úrokov 799,87 eura, sankčných poplatkov 604,67 eura, poplatkov 60 eur, pričom istina a

nezaplatené úroky sú od 14. 04. 2013 sankcionované sankčnou províziou vo výške 8% ročne.

2. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 07. 11. 2014 č.k. 6Ro/104/2014-25,
proti ktorému podal v zákonnej lehote odôvodnený odpor žalovaný a namietal, že nesúhlasí sčasti
s podanou žalobou čo do dôvodu i výšky uplatnenej pohľadávky, nakoľko spochybnil dôvodnosť
uplatneného príslušenstva pohľadávky, pokiaľ išlo o sankčné poplatky. Bolo pravdou, že dňa 17. 12.
2010 uzatvoril úverovú zmluvu, na základe ktorej mu žalobca poskytol finančné prostriedky vo výške

8.000 eur. Táto zmluva však bola spracovaná ako tzv. typová zmluva, v ktorej sa uviedlo, že ako klient
zmluvným podmienkam porozumel. Namietal, že pri podpise úverovej zmluvy mu nebol poskytnutý
priestor na oboznámenie sa s obchodnými podmienkami. Žalobca vo formulárovej zmluve a obchodných
podmienkach používal drobné písmo, ktoré bolo ťažko čitateľné, resp. jeho čítanie si vyžadovalo použitietechnických pomôcok. Pri podpise úverovej zmluvy sa tak ocitol v situácii, ktorá mu neumožnila riadne
oboznámenie sa s obsahom obchodných podmienok a tým aj ustanovení o výške úrokov, úrokov z
omeškania, zmluvnej pokuty, atď. Z týchto dôvodov bol toho názoru, že takéto obchodné praktiky ho

ako zmluvnú stranu nezaväzujú, nakoľko spôsobujú hrubý nepomer medzi účastníkmi konania v jeho
neprospech.Navyše,priuzatvoreníúverovejzmluvyžalobcunijakýmspôsobomnezaujímalajehobonita
a stav núdze, či bude schopný plniť si záväzky z úverového vzťahu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok, ktorým ho zaviaže na zaplatenie istiny
4.571,99 eura v mesačných splátkach po 150 eur, vždy do 25- dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že sankčný poplatok si žalobca uplatnil v
zmysle zmluvy bod 7.1-7.2.1, teda nebolo pravdou, že by žalobca neoboznámil žalovaného s rizikami
spojenými s nesplácaním úveru. Typ písma bol rovnaký ako všetky ostatné časti zmluvy. Rovnako tak
zdôraznil, že banka si sleduje bonitu klientov a bonita žalovaného sa nijakým spôsobom nevymykala
štandardným ukazovateľom.

4.Súdvecprejednalnanariadenompojednávaní,ktoréhosavšaknezúčastnilžalobca,akoanižalovaný,
a preto súd vec prejednal v ich neprítomnosti podľa § 180 CSP. Žalobca svoju neúčasť na nariadenom
pojednávaníospravedlnilasúhlasilsprejedanímvecivjehoneprítomnosti.Žalovanýsanapojednávanie
nedostavil, predvolanie na pojednávanie mal doručené podľa § 111 ods. 3 CSP.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav:

6. Dňa 17. 12. 2010 žalobca so žalovaným uzavreli Úverovú zmluvu č. 23/342/10, v zmysle ktorej banka
poskytla klientovi peňažné prostriedky formou bezúčelového úveru vo výške 8.000 eur a úroková sadzba

pri poskytnutí úveru bola až do splatnosti úveru v zmysle bodu 5.3 tejto zmluvy fixná, a to 9,37% p.a.
Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 11,3% a celková čiastka, ktorú klient zaplatí, bola vo
výške 10.330 eur. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov platná ku dňu podpisu zmluvy
bola 12,87%. Zmluvné strany sa tiež dohodli na poplatkoch a to za poskytnutie úveru vo výške 160 eur,
za správu úverového účtu vo výške 1,99 eura a tiež sa klient zaviazal platiť banke poplatky súvisiace s

úverovou zmluvou uvedené v Sadzobníku poplatkov, časť Úvery pre obyvateľstvo. Splácanie úveru bolo
dohodnuté v celkom 60 pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 167,51 eura a to v 20.
deň kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka úveru bude vykonaná v kalendárny mesiac nasledujúci
po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý. Pre prípad porušenia zmluvných povinností
banka stanovila sankcie a to v čl. 7.2.1 v prípade, ak klient neplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z tejto

zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania, banka je oprávnená žiadať splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom. V prípade, ak klient neuhradí zostatok úveru v lehote stanovenej bankou, je povinný
uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov v zmysle bodu 1.1
aj úrok z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému
dňu omeškania zvýšenej o 8%, a to až do jej zaplatenia.

7. Súčasťou úverovej zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky Dexia banky Slovensko, a.s., s
platnosťou od 15. 12. 2010 a tiež Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s., s
účinnosťou od 20. 05. 2014, ako aj Všeobecné obchodné podmienky pre úvery občanom - Prima banka
Slovensko, a.s., s účinnosťou od 30. 05. 2014.

8. V zmysle úverovej zmluvy boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky a to vo výške 8.000 eur
dňa 17. 12. 2010, o čom svedčí výpis z účtu XXXXXXXXXX - V. G. v mene EUR za obdobie: 01. 01.
2010 - 17. 12. 2010.

9. Podaním zo dňa 22. 03. 2013 žalobca zaslal žalovanému výzvu na predčasné splatenie úveru, v ktorej
uviedol, že žalobca žalovaného opakovane upozornil na to, že neplní podmienky Úverovej zmluvy číslo
23/342/10 podpísanej dňa 17. 12. 2010 a napriek opakovanej snahe o vyriešenie tejto situácie žalovaný
neobnovil plnenie povinností v zmysle zmluvy. Na základe uvedeného žalobca rozhodol o predčasnej
splatnosti celého úveru a žalovanému vznikla povinnosť jednorázovo uhradiť banke celú zostávajúcu

sumu úveru vo výške 5.467,69 eura najneskôr do 13. 04. 2013. Okrem toho žalobca vo výzve uviedol,
že táto výzva bola spoplatnená sumou 30 eur.10.Zvýpisuzhlavnejknihyk15.04.2013vyplynulo,ženezaplatenáistinapredstavovalasumu5.148,05
eura, nezaplatené úroky 116,26 eura, nezaplatené sankčné poplatky 7,17 eura a ďalej odo dňa 15. 04.
2013 úroky vo výške 9,37% p.a. z nezaplatenej istiny, 8% p.a. sankčný poplatok z nezaplatenej istiny a

8% p.a. sankčný poplatok z nezaplatených úrokov. Ku dňu 15. 04. 2013 výška anuitných splátok (istina
+ úrok) predstavovala sumu 343,38 eura a výška anuitnej splátky 167,51 eura.

11. Ku dňu podania žaloby žalovaný na istine uhradil sumu 576,06 eura.

12. Podľa ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

14. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

15. Napriek tomu, že zmluva o úvere je považovaná za tzv. „absolútny obchod“, uvedené nevylučuje, aby
nebola posudzovaná aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa,
nakoľko tieto ustanovenia sú vo vzťahu k Obchodnému zákonníku lex specialis.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
- teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.24. Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom
úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom.

25. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

26. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (v stave účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

29. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvo pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

30. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žaloba podaná zo strany
žalobcu voči žalovanému je čiastočne dôvodná. V prvom rade bol toho názoru, že aj keď úverová
zmluva je uzatváraná v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, uvedené nevylučuje aplikáciu

spotrebiteľských právnych predpisov. Uvedené dokonca vyplýva aj z označenia úveru ako bezúčelového
úveru, a preto na daný právny vzťah bolo potrebné aplikovať zákon o ochrane spotrebiteľa, ako aj o
spotrebiteľských úveroch.

31. Následne po preskúmaní úverovej zmluvy súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť istinu

spotrebiteľského úveru vo výške 4.571,99 eura, nakoľko mal za preukázané, že žalovaný sa dostal zo
splácaním úveru do omeškania a ku dňu zosplatnenia nezaplatil na istine sumu 5.148,05 eura, avšak
do podania žaloby uhradil na istine sumu 576,06 eura, preto dlžná istina predstavovala sumu 4.571,99
eura (5.148,05 - 576,06). Okrem toho žalovaný bol preukázateľne vyzvaný na jej zaplatenie, ako ani
zaplatenie istiny v odpore nenapádal a tiež žiadnym spôsobom nerozporoval, preto súd istinu považoval

za nepopretú. Čo sa však týka úroku a úroku z omeškania (nazvaného v kapitalizovanej forme ako
sankčné poplatky), či už v kapitalizovanej forme, alebo nekapitalizovanej forme, súd bol toho názoru, že
rozhodujúcou skutočnosťou je dátum zosplatnenia úveru, t.j. 13. 04. 2013. Okrem toho mal za to, že ako
vyššieuviedol,vdanomprípadesíceideoobchodno-právnyzáväzok,absolútnyobchod,avšakuvedené
nevylučuje, že ide zároveň aj o spotrebiteľský právny vzťah. Preskúmavajúc zmluvný vzťah medzi

stranami sporu, s poukazom na to, že na strane dodávateľa bola banka a na strane odberateľa je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, súd bol toho názoru, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, a preto dospel k
názoru, že žalobcovi patrí úrok do zosplatenia úveru a po zosplatnení úveru mu patrí úrok z omeškania.
V prípade, ak je dohodnuté niečo iné v zmluve o úvere, uvedené ustanovenie je neplatné v zmysle §

53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvnú podmienku, ku ktorej sa žalovaný nemohol
vyjadriť, teda nebola individuálne dojednaná a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
stranami sporu. Súd pri zastaní tohto názoru vychádzal z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18. 09. 2012,
v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého
veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný

platiť iba úroky z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných
úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru
nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnúnerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd SR v citovanom ustanovení nekonštatuje,
že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp.
že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. S poukazom na uvedené bolo potrebné ustáliť,

že z kapitalizovaného úroku patrí žalobcovi suma 116,26 eura (do 13. 04. 2013) a od 14. 04. 2013
patrí žalobcovi úrok z omeškania. Keďže zákonný úrok z omeškania predstavoval 8,75% ročne a
žalobca žiadal 8% ročne, súd ustálil, že žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy
4.571,99 eura od 14. 04. 2013 do zaplatenia, nakoľko neprevyšuje zákonnom stanovený rozsah úroku
z omeškania. Vychádzal pritom z toho, že v danom prípade ide o návrhové konanie, v ktorom je súd

viazaný požadovaným rozsahom a nemôže priznať viacej, ako žalobcovi patrí. Rovnako tak súd mal za
to, že úroky predstavujú príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a
pretoznichnemožnopožadovaťúrokyzomeškania,čiužvkapitalizovanejpodobepodnázvomsankčné
poplatky, ako ani v nekapitalizovanej forme. Uvedené je v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo
dňa 29. 03. 1995, sp. zn. 6ObdO 4/1994, podľa ktorého nie je možné požadovať úroky z omeškania z
príslušenstva, nakoľko toto nie je súčasťou pohľadávky. Ak sa strany sporu v zmluve inak dojednali a

ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah, tak v tomto rozsahu, je potrebné zmluvné ustanovenie považovať
za v rozpore so zákonom, a teda absolútne neplatné zmluvné ustanovenie podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. S poukazom na uvedené súd vo zvyšnej časti, t.j. v kapitalizovanom úroku nad rozsah sumy
116,26 eura, v nekapitalizovanom úroku vo výške 9,37% ročne z nezaplatenej istiny od 03. 10. 2014
do zaplatenia, v kapitalizovaných sankčných poplatkoch z nezaplatenej istiny za obdobie do 13. 04.

2013, v kapitalizovaných sankčných poplatkoch z nezaplatených úrokov, ako aj v úroku z omeškania vo
výške 8% ročne z nezaplatených úrokov od 03. 10. 2014 do zaplatenia, žalobu žalobcu zamietol a to
z dôvodov uvedených vyššie, nakoľko išlo o duplicitné sankcionovanie. Čo sa týkalo stanovenia výšky
úrokov z omeškania, mal za to, že zákonný úrok z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyšší
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného záväzku. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 01. 02. 2013 do
07. 05. 2013 predstavovala 0,75%, teda žalobca mohol na základe aplikácie spotrebiteľských právnych
predpisov požadovať úrok z omeškania maximálne v rozsahu 8,75%, čo splnil, a preto súd zaviazal
žalovaného na jeho úhradu tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

32. Poslednou položkou v žalobe, s ktorou sa súd v odôvodnení ešte nevysporiadal, zostali poplatky
vo výške 60 eur. Uvedenú položku žalobca žiadnym spôsobom aj napriek podanému odporu, v rámci
ktorého žalovaný súhlasil s úhradou len istiny, nezdôvodnil, a preto súd vychádzal z listinných dôkazov
predloženýchžalobcomaustálil,žezobsahuspisuvyplývavyúčtovaniepoplatkuzavýzvunapredčasné
splatenie úveru vo výške 30 eur, a preto v tomto rozsahu žalobu považoval za dôvodnú a preukázanú.

V rozsahu 30 eur žalobu zamietol, nakoľko nemal zo strany žalobcu preukázané, či išlo o oprávnený
poplatok, žiadaný v súlade s obchodnými podmienkami a skutočne vykonaný.

33. Záverom súd dodáva, že zo šetrenia vykonaného lustráciou v Sociálnej poisťovni, nebolo
preukázané, že by žalovaný uzatváral zmluvu o úvere za nápadne nevýhodných podmienok, pod

tlakom majetkových pomerov, ako ani jeho bonita sa nevymykala štandardu, a preto neuniesol dôkazné
bremeno preukázania, že by sa žalobca nezaoberal skúmaním jeho majetkových pomerov. Z uvedeného
súd hodnotil námietku žalovaného za nedôvodnú.

34. Súd zhrnúc vyššie uvedené dospel k záveru, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu

4.571,99 eura spolu s úrokmi vo výške 116,26 eura, poplatkom vo výške 30 eur a úrokmi z omeškania
vo výške 8% ročne zo sumy 4.571,99 eura od 14. 04. 2013 do zaplatenia a to v opakujúcich sa
a v budúcnosti splatných splátkach po 150 eur mesačne, ktoré je žalovaný povinný platiť žalobcovi
do 25. dňa toho ktorého mesiaca s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok. Vo

zvyšnej časti, t.j. v kapitalizovanom úroku nad rozsah sumy 116,26 eura, v kapitalizovaných sankčných
poplatkoch z nezaplatenej istiny za obdobie do 13. 04. 2013, v kapitalizovaných sankčných poplatkoch
z nezaplatených úrokov, poplatkoch vo výške 30 eur, v nekapitalizovanom úroku vo výške 9,37% ročne
z nezaplatenej istiny od 03. 10. 2014 do zaplatenia, ako aj v úroku z omeškania vo výške 8% ročne z
nezaplatených úrokov od 03. 10. 2014 do zaplatenia, súd žalobu žalobcu zamietol.

35. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodneinak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

36. Vychádzajúc z výšky dlžnej sumy s príslušenstvom, ako aj prihliadnuc na skutočnosť, že žalovaný
v odpore navrhol splátky vo výške 150 eur a žalobca vo svojom vyjadrení uvedenú skutočnosť žiadnym
spôsobom nenamietal, súd uložil žalobcovi dlžnú sumu s príslušenstvom splácať v mesačných splátkach
po 150 eur mesačne, ktoré je žalovaný povinný platiť žalobcovi do 25. dňa toho ktorého mesiaca s
účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, až

do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok. Mal za to, že povolenie splátok nezaťaží
ani žalovaného, ako ani nevznikne škoda žalobcovi, nakoľko úhrada v takto stanovených splátkach je
primeraná aj s poukazom na vzniknuté úroky z omeškania a dĺžku splácania.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania, nakoľko mal za to, že žalobca mal úspech v celom rozsahu, spočívajúcom v istine a

práve jej výška je rozhodujúca pre výpočet trov konania. Neúspech žalobcu spočíval v časti, týkajúcej
sa príslušenstva, predstavujúcom z časti úroky, poplatky a úroky z omeškania, ktoré s poukazom na
priznanú výšku dlžnej sumy predstavujú zanedbateľnú časť, a preto súd ustálil, že žalobcovi patrí plná
náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.