Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/644/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109223528
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7109223528.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne Q.. A. O., K.. XX.X.XXXX, S.,
O. XX, zast. JUDr. Jánom Fečkom, advokátom, Advokátska kancelária, Mäsiarska 61, Košice, proti
žalovaným l) Q. Q., K.. X.X.XXXX, Č. , J. X, zast. Mgr. Viktorom Krempom, advokátom, Advokátska
kancelária, Košice, Skladná 38, X.) Z. V., K.. XX.X.XXXX, S., O. XX, a v 3 )H.. V. Š., K.. X.X.XXXX, S., O.
XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 38C/431/2009-370 z 12.6.2015
Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej v 1. rade p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalobkyni a žalovaným v 2. a 3. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť
žalovanej v 1. rade trovy právneho zast. vo výške 853,93 eur na účet jej právneho zást. Mgr. Viktora
Krempu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou mu 29.8.2009 domáhala určenia, že
časti meštianskeho domu č.s. XXX U. Č..W.. XXX G. K. J. Č..XXXX S..Ú..: W. Q. U. I.: V. B. P. W., V.-
Q. W. B., S. V. W., S. B.U. W. K. V. - Q. K. C. patria do jej vlastníctva, na tom skutkovom a právnom
základe, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu č. X na prízemí bytového domu č.súp. XXX U.
XXX K. O. XX B. S. s prísl. a tiež podielovou spoluvlastníčkou spoločných častí a spoločných zariadení
bytového domu O. XX B. B. XXXX/XXXXX a podielovou spoluvlastníčkou pozemkov parc. č. XXX U. V..
Č.. XXX/X- G.É. V. U. K. vo veľkosti 2674/10000 z celku. Toto vlastníctvo nadobudla dedením (D-40/84)

po svojom nebohom otcovi Q. V., ktorý ho zdedil po svojej sestre X. Y., Y.. V.. Žalovaná je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č.XXXXX Q. P. Č.. W.. XXX V. K. V. Č.. XXX/X G. V. U.
K. R. B. XXmX U. V. W. K. B. S..Ú..: W. Q. G. K. J. Č..XXXXX U. V.. Č.. XXX G. V. U. K. R. B. XXX
Q.X B. V. X/X G. D. na základe Darovacej zmluvy z 29.4.2008 (V-3936/08) po svojej nebohej matke
O. Y., Y.. T. zomrelej XX.X.XXXX (XXD XXX/XX), pričom na žalovanú previedla aj nehnuteľnosti, ktoré
neboli v jej vlastníctve a to: pivnica vľavo od schodov, pivnica - miestnosť s vodomerom, kumbál pod
schodmi, kumbál vedľa schodov na poschodí, miestnosť nepoužívaného WC, ktoré priestory nepatria k

bytu žalovanej a rodinnému domu č.súp.XXX K. O.S. XX B. S., pretože matka žalovanej nikdy v minulosti
nebola vlastníčkou týchto nehnuteľností. Matka žalovanej nadobudla svoje nehnuteľnosti spolu s jej
matkou V. T., Y.. S. od X. V., brata starého otca žalobkyne (Q. V.) na základe kúpnej zmluvy z X.X.XXXX,
predmetné priestory boli vždy súčasťou bytu č. X v dome č. XXX K. O.S. XX a patrili do vlastníctvajej právnych predchodcov, preto patria do jej vlastníctva. Matka žalovanej tieto priestory užívala so
súhlasomžalobkyneažalobkyňalistomzo16.2.2009vyzvalažalovanúnauvoľneniečastinehnuteľnosti,
čo žalovaná 30.3.2009 písomne odmietla. Z Kúpno-predajnej zmluvy z X.X.XXXX mu vyplynulo, že

predávajúci X. V. predal O. T.Í. U. V. T., Y.. S. 1/3-inu z nehnuteľnosti vedenú v pozemnoknižnej vložke
č.XXXX S..Ú..:S., U. I. V..Č..XXXX/X, P. Č..W.. XXX,XXX W. P. B. H. I. T.. Č.. P. XX, pozostávajúceho 2
x z 2- izbového bytu pôjdu, pivnice a domovníckeho bytu za kúpnu cenu 165.000,- Kčs. Podľa bodu 8
Kúpno-predajnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nakoľko v dome iba jeden vchod, jedna brána,
jedna práčovňa (pradelňa) a jedna terasa, tieto sa budú spoločne používať a všetky náklady spojené s

ich udržiavaním v dobrom stave budú spoločne znášať v rovnakom pomere. Ako vyplýva zo Zápisnice
spísanej na Ľudovom súde v Košiciach 8.7.1953 o rozdelení nehnuteľností sa vlastníci medzi sebou
podelili tak, že nehnuteľnosť zapísaná v pozemnoknižnej vložke č.XXXX S..Ú.. S. P. Č.. XXX B. B.
XXmX pripadla do výlučného vlastníctva O. T. na polovicu a V. T. rod. S. na polovicu nehnuteľnosť
zapísaná v pozemnoknižnej vložke č.XXXX k.ú.: S., V. Č. XXXX/X P. Č..XXX B. B. X U. XXmX pripadla
do výlučného vlastníctva X. V. v celosti, ďalej dvor zapísaný v pozemnoknižnej vložke č.XXXX S..Ú..:S.,

V..Č.W. XXXX/X vo výmere 1 a 06m2 pripadol do spoločného vlastníctva X.J. V. na 2/3, O. T. U. V. T. Y..
S. na 1/3. Ďalej sa uvádza, že pozemnoknižný vlastník X. V. povoľuje služobnosť vchodu do pivnice a
po schodoch cez parc.čís.XXXX/X pre každého držiteľa parcely č.XXXX/X tejto pozemnej knihy ako po
majetku panujúcom. Dňa X.X.XXXX O. Y. Y.. T. darovala žalovanej, ako obdarovanej nehnuteľnosť v k. ú.
S.-W.É.Q.,R.S.-W.Q.,R.S.H.,A.K.J.Č..XXXXXU.V..Č..S.XXX/XR.B.XXmX,P.V.G.V.U.K.W.Y.

P. W.. Č.. XXX R. Č.. XX, K. T. O. B. S. B. D. (I..X.. X-H. O. K. V.Í., X-H. O. K. V., X Q. V. B. W. P., X B. V. B.
W. P., X S. B. W. P., X S. K. P. V. W. P., V., O. V.U. K. V., R. D. B. V. V. P. XXmX), Ď. K.Ľ. B. S..Ú.: S.-W. Q.,
R. S.- W. Q., R. S. H., A. K. J. Č.. XXXXX U. - U. V..Č..S. XXX, B. XXXmX, P. V.: G. V. U. K. (P. V. S. Y.Q.
P.) W. B. V. X/X - H. W. V.. Listom zo 16.2.2009 vyzvala žalobkyňa žalovanú, aby vyprázdnila miestnosti,
ktoré sú súčasťou jej nehnuteľného majetku uvedeného v LV č.XXXX, V. Č.. XXX U. I. :pivnica vľavo do

schodov, pivnica - miestnosť s vodomerom, kumbal pod schodmi na poschodie, kumbal vedľa schodov
na poschodie, miestnosť nepoužívaného WC, schodisko - odpočívadlo pred vstupom na terasu, v lehote
do 30 dní od obdŕžania tejto výzvy. Dňa 30.3.2009 žalovaná písomne odpovedala, že výzvu neakceptuje,
nakoľko je pre ňu bezpredmetná, neopodstatnená a ničím nepodložená s výnimkou priestoru, ktorý sa
uvádza v závere, teda odpočívadlo pred vstupom na terasu a to z tohto dôvodu, že sa nachádza na

spoločnom priestore schodiska, avšak ostatné priestory patria do jej výlučného vlastníctva na základe
Darovacej zmluvy zo X.X.XXXX, nakoľko žiadna dohoda, o ktorej hovorí žalobkyňa medzi žalobkyňou a
matkou p. O. Y.Á. nebola nikdy uzavretá. Zo spisu vedenom na Okresnom súde Košice I. 25C/297/2008
mu vyplynulo, že Z. V. (žalobkyňa) podala žalobu voči Q. Q., Y.. Y. o určenie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu práva prechodu peši cez cestu a bývalú práčovňu po schodoch v dome č.súp.XXX K.

V. Č..XXX/X zapísané na Správe katastra S. na LV č. XXXXX S..Ú..:W.-Q. na povalu žalobkyne v dome
č.súp.XXX U. Č..W.V..XXX K. V. Č..XXX/X U. č.XXX/X K. T.. O. XX B. S. zapísanej na Správe katastra S.
na LV č.XXXX, ktoré mala nadobudnúť vydržaním. Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Ďalej
uviedol, čo mu vyplynulo zo znaleckého posudku č.13/2012 znalca Ing. Tomáša Vargu, PhD. z odboru
Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby. Uznesením 38C/431/2009-325 zo 22.7.2013 pripustil, aby do

konanianastranežalovanýchvstúpiližalovaní2)a3).Ďalejkonštatoval,ženapojednávaní12.6.2015sa
nezúčastnila žalobkyňa, u ktorej doručenie predvolania bolo riadne vykázané 4.5.2015, ktorú z neúčasti
ospravedlnilapožiadaloodročeniepojednávaniajejprávnyzást.e-mailovýmpodaním,doručenýmsúdu
30.5.2015 z dôvodu jeho pretrvávajúcej práceneschopnosti, pričom uviedol, že jeho práceneschopnosť
bolapredĺženáa„podľaprílohy“trvánaďalej.Citujúcznenie§119ods.1,2,3O.s.p.uviedol,ževzhľadom

na skutočnosť, že žalobkyňa, resp. jej právny zást. len tvrdili, ale nepreukázali súdu (aj napriek tomu,
že v texte e-mailovej správy sa uvádza „príloha“, ktorá však priložená nebola) existenciu dôvodov podľa
§ 119 ods.3 O.s.p. na odročenie pojednávania, t.j. pretrvávajúcu práceneschopnosť právneho zást.
žalobkyne, nezistil dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto pojednávanie neodročil a vo veci
pojednával v zmysle §101 ods.2 O.s.p. Urobil záver, že žalobkyňa sa dožaduje prisúdenia vlastníctva

k priestorom nehnuteľnosti, ku ktorým je ako vlastníčka podľa právneho stavu evidovaná žalovaná,
že u žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na tomto určení. Vychádzajúc z § 43b ods. 4, 6,
§76 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, § 2 ods. 1 zák. č. 182/1993
Z.z., § 118 ods. 2 , § 120 a § 121 ods. 2, Obč. zák., urobil záver, že na byty a príslušenstvo k
nim patriace, ktoré sú vo vlastníctve účastníčok tohto konania sa vzťahuje zákon č.182/1993 Z.z. o

vlastníctve bytov a nebytových, o čom svedčí aj zápis bytov na LV č.XXXX k.ú.: Stredné-Mesto a záznam
o zriadení záložného práva k bytu v prospech vlastníkov bytov podľa § 15 cit. zák. Predmetom tohto
konania je určenie vlastníckeho práva v prospech žalobkyne k priestorom: pivnica vľavo do schodov,
pivnica - miestnosť s vodomerom, kumbal pod schodmi, kumbal vedľa schodov na poschodie-miestnosťnepoužívaného WC ako súčasti meštianskeho domu č.s. XXX U. Č..W.. XXX G. K. J. Č..XXXX S..Ú..:
Stredné mesto. Nakoľko predmetom tohto konania je príslušenstvo bytov účastníkov konania, pretože
neslúžia na bývanie, nie sú obytné, sú určené na to, aby boli užívané spolu s bytmi (t.j. záchody,

špajze, pivnica, vodomer) a príslušenstvo bytu, na rozdiel od príslušenstva veci, (byt nie je vecou) nie je
spôsobilé byť samostatným predmetom občiansko-právnych vzťahov a nemožno o nich samostatne bez
hlavnej veci (bytu) rozhodovať (príslušenstvo bytu sa riadi režimom právneho vzťahu k bytu, t.j. zdieľa
jeho právny režim), žalobu ako neopodstatnenú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p.. Trovy právneho zast. priznal procesne úspešnej žalovanej v 1.rade podľa vyhl. č.655/2004 Z.z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhl.) s tým, že ich
výška za r. 2010 - 2015 by bola 876,99 EUR a nakoľko ich právny zást. žalovanej v 1. rade vyčíslil sumou
853,93 EUR, v súlade so zásadou, že nemožno priznať viac, ako je žalované, priznal náhradu v tejto
sume. Žalovaní v 2. a v 3. rade si náhradu trov konania neuplatnili, preto o nich nerozhodoval.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) - f) O.s.p.

4. Vytýkala súdu, že pri rozhodovaní pochybil, keď pojednával 12.6.2015 bez jej účasti a
účasti jej právneho zást. Tvrdila, že konanie pred súdom je postihnuté vadou, pretože napriek
riadnemu písomnému ospravedlneniu sa jej právneho zást. 30.5.2015, v ktorom uviedol, že jeho
práceneschopnosť naďalej trvá a že sa nemôže zúčastniť daného pojednávania, žiadal vytýčiť náhradný

termín pojednávania a žalobkyňa trvá na jeho účasti na tomto pojednávaní, súd nemal vo veci
konať a mal vytýčiť náhradné pojednávanie, čím došlo k porušeniu zákonného práva na spravodlivý
proces a možnosť účastníka pred súdom konať. Nesúhlasila s právnym záverom súdu pokiaľ žalobu
zamietol z toho dôvodu, že žiadala určiť do svojho vlastníctva veci, ktoré nie sú spôsobilé byť
samostatným predmetom občiansko-právnych vzťahov a, že nemožno o nich samostatne, bez hlavnej

veci rozhodovať. Poukázala na to, že má vo svojom výlučnom vlastníctve byt č. l nachádzajúci sa
v Meštianskom, dnes Bytovom dome č. p. XXX, Č.. V..XXX, O.Í. XX, B. S., zapísaného na LV č.
XXXX S.. Ú.. W. Q., že k príslušenstvu tohto bytu jednoznačne patria priestory, ktoré sú obsahom a
predmetom podanej žaloby a teda jednoznačne, ak tieto priestory v súčasnosti majú byť ako vlastníctvo
žalovanej v 1. rade, potom jednoznačne tieto priestory sú spôsobilé byť predmetom občiansko-právnych

vzťahov, pretože podľa § 121 ods. 2, príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené
na to, aby sa s bytom užívali. Uviedla, že súd nesprávne vyhodnotil právnu históriu stavu delenia
vlastníctva meštianskeho domu nachádzajúceho sa dnes v pamiatkovej rezervácii mesta Košice, že
nevzal do pozornosti, každý meštiacky dom v zastavanom území stavebno- technicky bol riešený
tak, že mal jednotné priečelie, do ktorého bol osadený vchod k tomuto domu prislúchajúceho dvora,

čo bolo možné zistiť pri miestnej obhliadke vykonanej súdom 9.9.2010. Poukázala na to, že právny
predchodca žalovanej v 1. rade nadobudol Kúpnopredajnou zmluvou z X.X.XXXX a to O. a V. T., 1/3
nehnuteľnosti v pznk.vl.č. XXXX, kat.úz. S., P. Č.. XXX, XXX, s dvorom na parc.č. XXXX/X, citujúc bod
8 tejto zmluvy. Citovala aj z obsahu Zápisnice o deľbe nehnuteľnosti spísanej pred Ľudovým súdom
v Košiciach 8. 6. 1953. Uviedla, že vzhľadom na stavebno-technické riešenie meštianskeho domu a

prístupovým možnostiam k im prislúchajúcim vlastníctvam si zmluvné strany na ťarchu k ostatným
nehnuteľnostiam iba zriadili služobnosti vchodu ( v súčasnosti vecné bremeno - právo prechodu chôdze)
a to v prospech všetkých podielových spoluvlastníkov a budúcich držiteľov v súlade so skutkovým
stavom. Vstup do 1. PP Domu čp. XXX je možný len z parc.č. XXX - P., cez vchod a schody do
Bytového domu čp. XXX, stojacom na parc.č. XXX, t.j. cez priestory tohto domu. Vytýkala súdu, že

nevzal do úvahy transformáciu meštianskeho domu v podielovom vlastníctve na „Bytový dom“ odvodenú
z Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového vlastníctva k nehnuteľnosti z XX.X.XXXX, v znení
Dodatku č. 1 tejto dohody z XX.X.XXXX. Poukázala aj na spornosť registrácie tohto úkonu lebo zák.
č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v § 30, ods. 4 kogentne stanovuje povinnosť orgánu
štátnej správy registrovať úkon, až po doručení právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska

krajského pamiatkového úradu, že nie je možné bezozbytku takúto transformáciu subsumovať pod
zák. č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a z dikcie § 2 ods. 1, vyplývajúce
vymedzenie pojmu „Bytu“ lebo tento byt nevznikol rozhodnutím stavebného úradu, ale cit. dohodou
o vyporiadaní podielového vlastníctva. Táto dohoda obsahuje aj rozdelenie spoločných priestorov
bytového domu čp. XXX, Č.V.. XXX na príslušenstva bytov. Ani pod Stavebný zák. § 43b ods. 4. Tvrdila,

že chybným je i právny záver súdu vyslovený na str. 12 rozsudku lebo nenadobudla byt zmluvou o
prevode vlastníckeho práva k bytu ale rozdelením existujúceho historicky vymedzeného podielového
vlastníctva k bytovému domu čp. XXX, Č.. XXX. dohodou. Dodala, že ak by tieto priestory neboli určené
na spoločné užívanie s hlavnou vecou bytovým domom čp. XXX. Č.. XXX, potom by ich ani žalovanáv 1. rade nemohla považovať ako príslušenstvo k svojmu „bytu“ (čo je nesprávny právny záver, lebo
žalovaná v 1.rade darovacou zmluvou nadobudla Dom čp. XXX, K. V.. Č.. XXX/X zastavaná plocha
o výmere 80 m2, čo je duplicitne v čl. III tejto zmluvy, k daru nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXXX

zdôraznené, že celková podlahová plocha domu, bytov a ďalších priestorov v ňom je 80 m2. Z toho
vyplýva, že žalovaná v 1. rade má vo vlastníctve Dom čp. XXX a nie Bytový dom čp. XXX a čp. XXX
a sporné priestory sa nenachádzajú v Dome čp. XXX a tým nemôžu tvoriť ani jeho príslušenstvo, ani
jeho súčasť a tým sú spôsobilé byť predmetom konania o určenie ich vlastníctva, muselo by sa jednať
o spoločné priestory bytového domu čp. XXX, čp. XXX, a Domu čp. XXX. K akémukoľvek priestoru

presahujúcemu zastavanú plochu 80 m2 žalovaná v 1. rade nemôže mať právo užívania ani vlastníctva
titulompríslušenstvadomu,čisúčastialebovedľajšíchpriestorovdomu.Podľavykonanéhodokazovania
história vlastníctva meštianskeho domu svedčí o spôsobe, ako došlo k zmene meštianskeho domu
na bytový dom tak, že došlo k vytvoreniu 4 samostatných bytových jednotiek a k nim aj určených
príslušenstiev a súčastí k jednotlivým bytom. Zároveň bolo aj dohodnuté medzi spoluvlastníkmi tohto
bytového domu, čo predstavuje spoločný priestor a ktorý aj v súčasnosti je evidovaný ako spoločný

priestor a aj takto sa má nimi užívať. Opakovala, že žalobou označené priestory sú jednoznačne
príslušenstvom jej bytu a sú spôsobilé byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, keďže hlavná vec,
t. j., byt v dome čp. 324 patrí jej a bez takejto žaloby nie je možné zmeniť zápis v Katastri nehnuteľností
tak, aby aj tieto priestory ako príslušenstvo bytu boli zapísané na jej mene. Ďalej poukázala na to,
že znalec v záveroch znaleckého posudku porušil bezprecedentne ustálené metodické zásady delenia

stavieb, ktorými sa mal spravovať, že predmetom konania sú priestory tvoriace príslušenstvo hlavnej
veci - pôvodného „meštianskeho domu“ dnes „bytového domu“ č.p. XXX U. Č..V.. XXX, a predmetom
Kúpnej zmluvy právnej predchodkyne žalovanej v I. rade bol Dom čp. XXX, o zastavanej ploche 80 m2,
v celosti a nie byty, ktorým by malo patriť príslušenstvo bytu ani spoločné priestory Bytového domu čp.
XXX, Č.. XXX, okrem tých, ku ktorým sa viaže právo služobnosti - vecné bremeno - právo prechodu,

nič viac., t.j. žiadne priestory pod schodiskom na 1. NP Domu Č.. XXX, ktoré sú v Bytovom dome čp.
XXX, ani pivnica vľavo, ani pivnica s vodomerom o výmere 24,29 m2 v 1. PP Bytového domu čp. XXX.
Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť na konanie a rozhodnutie súdu.

5. Žalovaná v 1.rade vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že aj napriek skutočnosti, že právny
zást. žalobkyne bol práce neschopný od 31.3.2015, ako sa doposiaľ javí, do doby neurčitej, napriek
tejto skutočnosti sa zúčastnil na pojednávaní konanom 17.4.2015 v danej právnej veci ( potvrdenie
práceneschopnosti doložil a zaslal mailom ). Takéto konanie nekoreluje s § 119 ods. 3 O. s. p.

99/1963 Zb. Podľa ich vedomostí právny zást. žalobkyne takéto vyjadrenie nepredložil, navyše,
opätovne, zúčastnil sa na pojednávaní konanom dňa 17.4.2015, preto ospravedlnenia považuje za
pokus o prieťahy v konaní. K bodu 2. uviedla, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že k príslušenstvu bytu patria
jednoznačne aj priestory, ktoré sú obsahom žaloby, tak tieto tvrdenia jednoznačne vyvrátil znalecký
posudok a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, čo jasne vyplýva zo záveru znaleckého posudku č.

13/2012 vypracovaného súdom stanoveným znalcom, strana 8. posudku, bod III." Záver".Tento záver
znaleckého posudku jednoznačne dokazuje to, že tieto priestory nepatria do výlučného vlastníctva
žalobkyne, a s poukazom aj na tieto závery mala byť žaloba, vzhľadom na to, ako je naformulovaný
žalobný petit, jednoznačne zamietnutá. K ostatným bodom odvolania sa nevyjadruje, nakoľko sa
stotožňujeme so závermi znaleckého dokazovania ako takého, ako aj so zisteniami súdu. Pokiaľ sa

v odvolaní uvádza, že mali byť vykonané ďalšie dôkazy, žalobkyňa , ako aj ostatní účastníci mali
dostatok času ich navrhnúť, keďže od ustanovenia znalca do pojednávania konaného 17.4.2015 ubehla
dostatočne dlhá doba, dokazovanie bolo riadne ukončené, termín pojednávania na 28.4.2015 bol určený
za účelom vyhlásenia rozsudku. Navrhla odvolanie zamietnuť a rozsudok v celom rozsahu ako vecne
správny potvrdiť a priznať jej právnemu zást. náhradu trov právneho zast. v odvolacom konaní, spolu

72,92 €.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávania vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 C.s.p. a rozsudok

ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne
ju právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie, ktoré nie je spôsobilé spochybniť
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.7. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

8. Žalobkyňa v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie vadu konania, t.j., že konal v jej neprítomnosti a
v neprítomnosti jej právneho zást. na pojednávaní 12.6.2015 a nerešpektoval ospravedlnenie jej zást.
z neúčasti na ňom.

9.Podľa§365ods.1písm.b)C.s.p.odvolaniemožnoodôvodniťlentým,žesúdnesprávnymprocesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. V čase pojednávania súdu prvej inštancie bol účinný predpis Občiansky súdny poriadok. Počnúc od
1.7.2017 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok.

11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13.Podľa§101ods.2O.s.p.súdpokračujevkonaní,ajkeďsúúčastnícinečinní.Aksariadnepredvolaní
účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

14. Podľa § 119 ods. 1,2 a 3 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

15. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie
pojednávania bez zbytočného odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel, alebo odkedy sa o ňom mohol
dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie

pojednávania obsahuje najmä:
a/ dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávanie,
b/ deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c/ ak je to možné uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámil alebo návrh posúdil. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka

alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto
vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že do emailovej schránky asistentky senátu 38C bola 30.5.2015 doručená
žiadosť o ospravedlnenie na pojednávaní konané 12.6.2015, v ktorej bolo uvedené, že sa pojednávania
v tomto termíne zástupca žalobkyne nemôže zúčastniť, že jeho PN mu bola predĺžená o cca až 6 týždňov
a podľa prílohy trvá ďalej, že originál trvania PN k 30.6.2015 doručí alebo predloží na novourčenom
termíne pojednávania, že zároveň ospravedlňuje žalobkyňu, ktorá trvá na jeho účasti.

17. Zo zápisnice o pojednávaní z 12.6.2015 (čl. 366) vyplýva, že žalobkyňa u ktorej bolo predvolanie na
pojednávanie riadne a včas vykázané 4.5.2015 sa pojednávania nezúčastnila, rovnako ako jej právny
zástupcu a že súd prvej inštancie vzhľadom na nepreukázanie dôvodov podľa § 119 O.s.p. na odročenie
pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobkyne, zástupcu žalobkyne

a žalovaného v 2. a 3.rade.

18. Odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie konštatuje, že nebol zistený dôležitý dôvod na
odročenie pojednávania 12.6.2015, z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti zástupcu žalobkyne,
lebo k emailovej správe žiadosti nebola priložená príloha, správa ošetrujúceho lekára o pretrvávajúcej

práceneschopnosti zástupcu žalobkyne.

19. Okrem iného, vychádzajúc aj zo znenia § 119 ods. 3 O.s.p., keďže dôvodom na odročenie
pojednávania mal byť zdravotný stav zástupcu žalobkyne, z predloženého potvrdenia - fotokópievšeobecného lekára pre dospelých MUDr. X. O. z 30.7.2015 (vystaveného až po pojednávaní súdu prvej
inštancie, po 12.6.2015) nevyplýva, že zdravotný stav zástupcu žalobkyne mu znemožňuje účasť na
pojednávaní, že nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu

sa zúčastniť pojednávania. Z uvedenej správy vyplýva iba to, že JUDr. X. E. absolvoval 29.6.2015,
už predtým 14.5.2015 plánované kontrolné vyšetrenie v Ž.K. K. W. V., Q. X, S., R. U. - Q.. X. B.,
ktorý 29.6.2015 pacientovi vydal o tom správu, so záverom kontroly o 2 mesiace. Z uvedeného
dôvodu možno vyvodiť záver, že neúčasť zástupcu žalobkyne a rovnako žalobkyne, nebola vážnym
dôvodom na odročenie pojednávania, podľa § 119 ods. 3 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu

prvej inštancie a v čase pojednávania 12.6.2015). Z uvedeného dôvodu nebola zistená vada konania
uvádzaná žalobkyňou v odvolaní.

20. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

21. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach sporových strán, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne.

22. K odvolacím námietkam žalobkyne je potrebné uviesť, že súd žalobu zamietol z dôvodu, že

príslušenstvo bytu, na rozdiel od príslušenstva veci, nie je spôsobilé byť samostatným predmetom
občiansko-právnych vzťahov a že nemožno o nich samostatne bez hlavnej veci (bytu) rozhodovať.
Príslušenstvo sa riadi režimom právneho vzťahu k bytu, t.j. zdieľa jeho právny režim. Predmetom tohto
konania je určenie vlastníckeho práva v prospech žalobkyne v priestoroch pivnice vľavo do schodov,
pivnica -miestnosťsvodomerom,kumbalpodschodmi,kumbalvedľaschodovnaposchodie-miestnosť

nepoužívaného WC ako súčasti meštianskeho domu č.súp. XXX U. Č..W.. XXX, G. K. J. Č.. XXX S..
Ú.. W. Q..

23. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nezaoberal námietkami týkajúcimi sa samej histórie, stavu
delenia vlastníctva meštianskeho domu, ale iba posúdenia, či predmet tohto sporu je spôsobilý byť

samostatným predmetom občiansko-právnych vzťahov.

24. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu so záverom súdu prvej inštancie, že predmet tohto
sporu nie je spôsobilý byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov a že nie je možné o
ňom samostatne rozhodovať tak, ako to v petite žaloby žiadala určiť žalobkyňa.

25. K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné dodať, že súdna prax sa
zjednotila na tom, že pivnica má povahu príslušenstva bytu podľa § 121 ods.2 Občianskeho zákonníka,
pretože ide o priestor určený na užívanie s bytom, že právne vzťahy k nej sa samostatne v katastri
nehnuteľnosti neevidujú. Výmera pivnice sa započítava do podlahovej plochy bytu v zmysle § 2 ods.7

zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a od podlahovej plochy bytu závisí
výška podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a pozemku v
zmysle § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 182/1993 Z.z.. Samostatný prevod vlastníctva k pivnici, (vzťahuje
sa to aj na určenie vlastníckeho práva a konania právneho vzťahu k nej) v prospech osoby nevlastniacej
byt v danom bytovom dome nie je možný. V opačnom prípade by totiž podiel na spoločných častiach

prevodcu bol znížený o plochu zodpovedajúcu pivnici, avšak o túto plochu by sa súčasne nikomu z
vlastníkov bytov nezvýšil jeho podiel na spoločných častiach, čím by sa súčet všetkých podielov stal
menším ako 1/1, teda rozporným so zákonom predpokladaným stavom. Samostatný prevod vlastníctva
k pivnici je možný, ak nadobúdateľ je vlastník iného bytu v rovnakom dome. V takomto prípade sa
pôvodnémuvlastníkovioplochupivnicezmenšíjehopodielnaspoločnýchčastiachanovémuvlastníkovi

sa totožným spôsobom jeho podiel na spoločných častiach zväčší. V nadväznosti na to sa treba
vysporiadať s otázkou, ako takúto zmenu podielu na spoločných častiach treba zapísať do katastra, t.j.
či vkladom alebo záznamom. Pivnica ako taká nie je predmetom evidovania v katastri nehnuteľností
a preto na ňu nedopadá znenie § 133 ods. 2 Obč.zákonníka. Vlastníctvo k pivnici sa teda nadobúdaaž momentom uzavretia zmluvy. Nakoľko však právnym následkom takejto zmluvy je aj zmena výšky
podielov na spoločných častiach u oboch zmluvných strán, a k takejto zmene dochádza zo zákona,
zapíše sa táto zmena do katastra nehnuteľnosti záznamom v zmysle § 34 ods. 1 zák.č. 162/1995 Z.z..

26. V predmetnom spore súd urobil správny záver, že nebolo možné vyhovieť takejto určovacej
žalobe, určiť vlastnícke právo k pivnici a ďalšiemu príslušenstvu bytu, ako je kumbál pod schodmi,
kumbál vedľa schodov, na poschodie, miestnosť nepoužívaného WC z dôvodu, že príslušenstvo veci
bytu a jeho vlastnícke právo a právne úkony, ktoré sa ho týkajú sú závislé od hlavnej veci bytu.

Pivnica ako príslušenstvo bytu a rovnako kumbál pod schodmi, kumbál vedľa schodov na poschodie,
miestnosť nepoužívaného WC, nie sú samostatným predmetom evidovania v katastri nehnuteľnosti. V
katastri nehnuteľnosti sa eviduje pri bytoch podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, pričom zmena spoluvlastníckeho podielu, ktorá vznikne prevodom pivnice a ďalšieho prísl.
bytu sa zapisuje do katastra nehnuteľnosti záznamom, na návrh podľa § 33 ods. 2 katastrálneho
zákona. Navrhovaný výrok rozsudku a to tak, ako ho žiada určiť žalobkyňa by nemohlo byť podkladom

pre vykonanie záznamu v katastri nehnuteľnosti, na základe ktorého by sa zmenila výška podielu
spoluvlastníkov - strán sporu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Z obsahu spisu
okrem toho vyplýva, že predmet sporu sa netýkal príslušenstva k bytom v rovnakom dome, že išlo o
vlastnícke vzťahy k príslušenstvám k bytom v dome s rozličným súp. čís., t.j. so súp. čís. XXX, XXX U.
Č.. XXX, že žalobkyňa a žalovaná vlastnia byty v iných nie rovnakých domoch.

27. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.

29. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech a žalovaným v 2.a 3.rade žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli, preto im náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

32. Žalovanej v 1.rade vznikli trovy odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu, ktorá mala v
odvolacom konaní úspech, preto jej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).