Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/183/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115210272
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115210272.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja

bývania, Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava, IČO: 31 749 542, právne zastúpený: AENEA Legal s.r.o.
so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovanej: T. P., B.. XX.X.XXXX, trvale
bytom XXX XX L. XXX, v konaní o zaplatenie 2.922,39 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi:
- sumu 21.931,84 EUR,
- 2,6 %-tný zmluvný úrok zo sumy 19.087,65 EUR od 5.2.2015 do zaplatenia,
- 8,05 %- tný ročný úrok z omeškania zo sumy 19.087,65 EUR od 5.2.2015 do zaplatenia,

- zmluvnú pokutu vo výške 216,81 EUR,
všetko v splátkach po 120 EUR mesačne, splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc
kalendárnym mesiacom, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného vyrovnania
dlhu s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej zo splátok, má za následok splatnosť celého
plnenia,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 21.11.2014 navrhol žalobca uložiť
pôvodne žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť mu sumu 2.922,39 EUR spolu s 8,05 %-tným
ročným úrokom z omeškania od 6.11.2014 do zaplatenia.

2. Uznesením zo dňa 21.7.2015 súd konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil z dôvodu, že tento
zomrel ešte pred podaním žaloby dňa 11.6.2013.

3. Na základe podania žalobcu zo dňa 19.8.2016, doplneného podaním súdu doručeným dňa 24.8.2016,
súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 19.087,65
EUR, nesplatený zmluvný úrok ku dňu odstúpenia od zmluvy k 12.12.2014 vo výške 2.593,75 EUR,
nesplatený úrok z omeškania z nesplatených splátok splatných pred odstúpením vo výške 192,43 EUR,
zmluvný úrok vo výške 2,6 % zo sumy 19.087,65 EUR od 5.2.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.922,39 EUR (pôvodne uplatnená istina) od 6.11.2014 do 4.2.2015 v

sume 58,01 EUR, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 19.087,65 EUR od 5.2.2015 do
zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 592,94 EUR, zmluvnú pokutu vo výške
2.168,14 EUR.4. Žalovaná sa k žalobe napriek tomu, že jej bola spolu s prílohami riadne doručená dňa 29.7.2015
nevyjadrila. V rámci ospravedlnenia neúčasti na pojednávanie uviedla, aby súd rozhodol spravodlivo v
zmysle právneho poriadku SR.

5. Žalobca spolu so žalovanou a v súčasnosti s nebohým K. P. (manželom žalovanej) uzavreli dňa
15.10.2003 zmluvu o poskytnutí podpory na základe zákona č. 124/1996 Z. z o štátnom fonde rozvoja
bývania (ďalej len zmluva) na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným podporu vo výške úveru v
sume 700.000,- Sk pri základnej úrokovej sadzbe 2,6 % a dobe splatnosti 30 rokov. Výška splátky bola

dohodnutá na sumu 2.803,- Sk s tým, že počet splátok je 359.

6. Listom zo dňa 27.6.2014 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.288,85 EUR.
Listom zo dňa 22.12.2014 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy, nakoľko žalovaná sa dostala do
omeškania s 21 splátkami a celý zostatok dlhu zostal splatným naraz. Z odstúpenia od zmluvy zároveň
vyplýva, že nesplatená istina predstavuje sumu 19.087,65 EUR, nesplatený úrok 2.593,75 EUR a úrok

z omeškania 192,43 EUR.

7. V rámci písomného vyjadrenia zo dňa 3.8.2016 žalobca poukázal na to, že je správcom pohľadávky
štátu na základe § 3 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu, z ktorého zároveň vyplýva,
že ako správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávok, vrátane

uplatnenia pohľadávok na súde. Z tohto podania taktiež vyplýva, že vzťah medzi stranami sporu je
obchodnoprávnym vzťahom upraveným na základe § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom
v zmysle § 506 Obchodného zákonníka je žalobca oprávnený požadovať vrátenie dlžnej sumy
spolu s úrokmi, pričom povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere
a trvá, resp. pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. Žalobca zároveň zvýraznil

charakter predmetného zmluvného vzťahu, teda, že sa jedná o absolútny obchodný záväzkový vzťah.
Taktiež poukázal na základné kogentné ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva
obligatórne uplatnenie Obchodného zákonníka v tomto záväzkovom vzťahu. Žalobca citoval § 1 ods. 3
písm. p) zákona č. 129/2010 Z.z., na základe ktorého, „spotrebiteľským úverom nie je úver poskytovaný
na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové

sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných
podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za
úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu“, žalobca teda
konštatoval, že predmetný úver nie je spotrebiteľským úverom. Zároveň citoval ustanovenie § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka a uviedol, že dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom podnikaním
v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne
podnikateľom vo vlastnom meno, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na to, že správcom štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) je Ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a teda ŠFRB nekoná samostatne, ale na základe štatútu,

ktorý schvaľuje minister. ŠFRB je účelovým fondom, ktorý bol zriadený na plnenie osobitných úloh štátu,
t.j. financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou SR pri rozširovaní a zveľaďovaní
bytového fondu. Účelom ŠFRB teda nie je dosahovanie zisku.

8. Podľa článku VIII bodu 8. 4. zmluvy v prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky

dlhšie ako 6 mesiacov je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od
zmluvy odstúpiť jednostranne, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve. Veriteľ môže od zmluvy
odstúpiť jednostranne aj v tých prípadoch, ak dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu a to napríklad
opakovanýmnesplácanímúveru,porušenímstavebnýchpredpisov,zmenoustavbybezsúhlasuveriteľa,
zriadením záložného práva v prospech tretích osôb, zmenou vlastníctva bez súhlasu veriteľa a pod.

Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4. je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo
výške 10 % z celej dlžnej sumy, t.j. zo súčtu zostatku istiny a úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu, zostatok
úroku a ak bol poskytnutý nenávratný príspevok aj ten, v termíne do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi.

9. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia

zmluvy, sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytovaní úveru na účely nadobudnutia existujúcich
alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a
ich údržbu.10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom alebo na
základe zákona. Ak nie sú takto úroky stanovené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v dobe uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie, než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky vo
výške najvyššie prípustnej. Pri pochybnostiach sa má za to, že dojednaná výška úroku sa týka ročného
obdobia.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

12. Podľa § 545a OZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej

porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

13. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1.
februára 2013), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi

podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

14. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a

splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

15. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o

poskytnutí podpory na základe zákona o štátnom fonde rozvoja bývania, na základe ktorej bol žalovanej
poskytnutý úver vo výške 700.000,- Sk, pričom táto skutočnosť medzi stranami sporu ani nebola sporná.
Žalovaná taktiež nerozporovala jednotlivé sumy uplatnené žalobcom, tak ako to vyplýva zo zmeny
žaloby, ktorá jej bola doručená 12.9.2016. Z prednesu žalobcu zároveň vyplynulo, že zostatok istinypredstavuje 19.087,65 EUR, pričom žalovaná doposiaľ zaplatila celkovo sumu 13.042,58 EUR, z čoho
na istinu bola zarátaná suma 4.148,09 EUR a zostatok istiny predstavuje sumu 19.087,65 EUR.

16. Súd v predmetnej veci skúmal, či sa na predmetný úver vzťahujú ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia zmluvy, pričom má za to, že vzhľadom na účel
poskytnutých prostriedkov sa tento zákon nevzťahuje na prejednávanú vec. Navyše tak ako na to
poukázal žalobca súčasná úprava v rámci svojho negatívneho vymedzenia výslovne uvádza, že na
takýto typ úveru sa zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. Súd taktiež skúmal skutočnosť, či

žalobca je dodávateľom v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom má za to,
že žalobca nie je „klasickým“ dodávateľom, keďže nie je podnikateľským subjektom, ktorý by konal za
účelom dosiahnutia zisku, ale je to osobitný subjekt, ktorý nekoná samostatne, ale koná na základe
rozhodnutia štátu a štát jeho činnosť aj kontroluje aj riadi (Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR).

17. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti preto súd dospel k záveru, že zmluvu o úvere uzavretú
medzi stranami sporu je potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a preto
žalobcovi priznal zostatok nesplatenej istiny spolu so zmluvným úrokom, ako aj úrokom z omeškania
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, teda aj čiastočne kapitalizované úroky k 5.2.2015,
nakoľko aj keď došlo k odstúpeniu od zmluvy, žalovaná je povinná vrátiť úver spolu s úrokmi, pričom

žalobcovi zároveň priznal príslušný úrok z omeškania do zaplatenia, keďže žalovaná bola nepochybne
v omeškaní s plnením svojho dlhu.

18. Na základe článku VIII, bod 8.4. zmluvy si žalobca zároveň uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške
10 % zo zostatku dlhu, t.j. sumu 2.168,14 EUR, ktorú ale súd moderoval a žalobcovi priznal iba 1 %

zmluvnú pokutu s poukazom na ustanovenie § 545a Občianskeho zákonníka, keďže má za to, že s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, je takáto „symbolická“ zmluvná pokuta
dostatočnou sankciou, nakoľko súd žalovanej uložil povinnosť naďalej splácať istinu vrátane úrokov a
úrokov z omeškania, preto v tejto časti žalobu zamietol.

19. Súd žalobu zamietol aj v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 592,94 EUR,
keďže tak ako vyplýva z organizačnej štruktúry žalobcu (č.l.76), tento má právny odbor a v rámci neho
aj oddelenie sledovania a vymáhania pohľadávok, preto má súd za to, že takáto inštitúcia ako žalobca
má dostatočný aparát na to, aby samostatne vo vlastnej réžii vymáhala svoje pohľadávky.

20. Vzhľadom na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej (vdova s 5 deťmi, z ktorých sú 3 ešte maloleté)
ako aj výšku dlhu, jej súd umožnil splatenie dlhu v primeraných mesačných splátkach po 120 EUR
mesačne.

21. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

22. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom
dôvody hodné osobitného zreteľa videl jednak v sociálnej situácii samotnej žalovanej, ktorá sa stará
o 5 detí, v súčasnosti už bez manžela, ktorý jej zomrel, ako aj v tom, že v prejednávanej veci sa v

podstate jedná o formulárovú žalobu, ktorú by si žalobca, vzhľadom na už spomínanú štruktúru a aparát
samotného žalobcu, mal byť schopný zabezpečiť sám, preto súd pomerne úspešnejšiemu žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).