Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116207352
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116207352.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: D. Q., nar. XX.

XX. XXXX, bytom S. J. XXXX/X, XXX XX K., štátny občan SR, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Igor Šafranko, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: Poštová banka a.s.,
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31340890, v konaní zastúpená AK Antol, s.r.o., so sídlom
Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, IČO: 47257024, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11. 4. 2016 domáhala určenia, že dohoda o

zrážkach zo mzdy, ktorej súčasťou zmluvy o úvere č. 8404238888 zo dňa 13. 4. 2011 je neplatná a
náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že zmluvu považuje za problematickú, neobsahujúcu
náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o úvere chýba
rozpissplátokpodľa§9ods.2písm.k)zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Poukázalanato,žeabsencia
týchto náležitostí spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov, podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm.

a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázala na to, že súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej
zneniebolovopredpripravenézostranyveriteľa,jeajzmluvnápodmienka,ktorápredstiera,žejeplatnou
dohodou o zrážkach zo mzdy, a to konkrétne čl. 3 bod 9 zmluvy. Až od svojho zamestnávateľa sa
dozvedela, že súčasťou zmluvy o úvere by mala byť aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek
spornosti veci požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že
neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, zamestnávateľ začal vykonávať
zrážky zo mzdy.

3. Veriteľ pritom výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.
Žalobkyňa poukázala na žiadosť veriteľa určenú jej zamestnávateľovi o vykonanie zrážok zo mzdy
zo dňa 13. 1. 2016. Poukázala ďalej na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z.
v znení účinnom od 1. 5. 2014. Uviedla, že dôvodová správa k zákonu č. 102/2014
Z.z., ktorým bol zákon o ochrane spotrebiteľa novelizovaný, konštatoval, že sa vylučujú a obmedzujú
niektoré formy zabezpečenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Vylúčené je zabezpečenie

prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa, ak nebola táto dohoda
uzatvorenávoformeosobitnejlistiny,spotrebiteľnebolpoučenýojejnásledkochanemalmožnosťtakúto
dohodu odmietnuť, ako aj zabezpečenie záväzku spotrebiteľa zmenkou alebo šekom.4. Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo
iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu táto
dohodajepredložená.VšeobecnáúpravavObčianskomzákonníkunevyžadujeschváleniesúdom,stačí

ibajednostrannýúkonzostranypredávajúceho.Vytvárasatýmvýraznánerovnováhamedzipostavením
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný
bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí z takejto dohody, (či už
ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne aj
odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať

riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, prípadne poskytne jeho výklad
tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie. Uviedla, že text č.l. 3 bod 5 zmluvy je formulovaný
takýmspôsobom,žejehoobsahjeneoddeliteľnouanezmeniteľnéhosúčasťoutextu(žiadneindividuálne
dojednanie, čo predpokladá § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nie je v nej označený platiteľ mzdy,
pričomanineurčujepresnúvýškuzabezpečenejpohľadávky.Teoretickypretomôže žalovanývykonávať
zrážky zomzdydonekonečna.Svedčíotomfakt,ževovýzvenavykonaniezrážokzomzdy adresovanej

zamestnávateľovi nie je uvedená výška pohľadávky žalovaného, ani výška mesačných zrážok zo mzdy.
Uviedla, že ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia
veriteľa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie
zrážok zo mzdy, a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky.

5. Žalobkyňa predložila okrem návrhu listinné dôkazy, a to zmluvu o úvere zo dňa 13. 4. 2011,
výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 13. 1. 2016.

6. Súd vo veci vydal predbežné opatrenie č.k. 12C/121/2016-18 zo dňa 28. 4. 2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 9. 9. 2016.

7. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
a súd ďalej procesne postupoval podľa tohto zákona, nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (§470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany(§ 470 ods. 2 CSP).

8.Súdvytýčilnaprejednanievecisamejpojednávaniena6.6.2017,naktorésadostavilprávnyzástupca
žalobkyne, ktorý uviedol, že pokiaľ ide o uzatvorenie zmieru, bola by nutná plná akceptácia žalobného
návrhu zo strany žalovaného. Právny zástupca žalovaného uviedol, že by pre žalobkyňu mal ponuku
tak, aby došlo k úplnej akceptácii toho, čo žalobkyňa mieni dosiahnuť žalobou, avšak trval na tom, aby
zobrala žalobu späť. Súd vo veci za účelom splnenia cieľov ust. § 148 ods. 1 CSP, ktorého použitie nie

je vyňaté ani pokiaľ ide o spory so spotrebiteľom, odročil pojednávanie a tak poskytol potrebný čas na
uzatvorenie dohody.

9. Na pojednávaní konanom dňa 14. 9. 2017 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu predložil
dodatok č. 1 k zmluve o úvere, v zmysle ktorého žalovaný ponúkol žalobkyni dohodu o tom, že bod 3.9

zmluvy o úvere č. 840423 8888 sa ruší a taktiež sa dohodli, že článok 7, bod 7.5 obchodných podmienok
sa ruší, uvedený dodatok bolo žalobkyni doručovaný so sprievodným listom dňa 8. 9. 2017, súčasne
bola súdu predložená kópia podacieho hárku, z ktorej vyplýva, že dodatok bol žalobkyni doručovaný.

10. Okrem § 148 CSP, podľa ktorého sa o uzavretie zmieru má súd vždy pokúsiť, obsahuje CSP v čl.

7 ods. 2 základných princípov ustanovenie, podľa ktorého základnou povinnosťou súdu je viesť strany
sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. Zákon žiadnym spôsobom nestanovuje štádium pojednávania,
formu a obsah toho, akým spôsobom sa má súd pokúsiť o vyriešenie sporu zmierom a prípustné je aj iné
vyrovnanie. V danej právnej veci žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu prijala ponuku zmieru,
ak dôjde k plnej akceptácií (viď zápisnica zo dňa 6. 6. 2017). Následne keď k plnej akceptácií zo strany

žalovaného došlo formou dodatku k zmluve o úvere, už právny zástupca žalobkyne bez udania dôvodu
sa nevedel vyjadriť, z akých dôvodov tento dodatok nie je žalovaná ochotná prijať a zotrval na podanej
žalobe v pôvodnom znení petitu.11. Súd preto vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, pričom
zistil nasledovný skutkový stav:

12.Dňa25.3.2011žalobkyňaakospoludlžníčkauzatvorilasožalovaným,akoveriteľom,zmluvuoúvere
- lepšia splátka, v zmysle ktorej v bode 3.9 bolo uvedené, že podpisom zmluvy dlžník a spoludlžník, a
to každý z nich osobitne, uzatvárajú s bankou aj dohodu o zrážkach zo mzdy podľa ustanovenia § 551
zákona č. 40/1964 Zb., ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade
s príslušným bodom obchodných podmienok.

13. Podľa obchodných podmienok v čl. 7 bodu 7.5 bolo dojednané, že: „dlžník a zároveň každý zo
spoludlžníkov a banka podpisom zmluvy o úvere zároveň uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa
§ 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, pričom dlžník, ako aj každý
spoludlžníkov udeľuje výslovný súhlas banke na predloženie tejto dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi
mzdy dlžníka s cieľom zabezpečiť peňažné záväzky dlžníka vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Táto dohoda

atentosúhlassavzťahujúajnabudúcehoplatiteľamzdydlžníka,akoajnainéprímydlžníka.Ukončením
platnosti zmluvy o úvere nezaniká zabezpečenie dlžníkovi záväzkov voči banke vyplývajúcich zo zmluvy
o úvere“.

14. Z výzvy o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 13. 1. 2016 vyplýva, že táto bola žalovanou

(respektíve sprostredkovateľom spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.) adresovaná
zamestnávateľovi žalobkyni. Žalovaná (respektíve spoločnosť ňou poverená) ňou požiadala o
vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne.

15. Podľa § 137 písm. a) až d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 488 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

(ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa § 489 OZ,
záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného

obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa § 497
zákonač.513/1991Zb.Obchodný
zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne

v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej v sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 52 ods. 1 až 3
OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.20. Podľa § 1 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky,
úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZOS“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), proti porušeniu práv
a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného

obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len
jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy
spotrebiteľov"). Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi.

22. Predovšetkým bolo potrebné v konaní vyriešiť otázku, či žaloba je v petite správnym prostriedkom
ochrany práv žalobkyne, resp. či je z procesného hľadiska prípustná. Žalobkyňa sa vo veci samej

domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

23. Výrok o určení neplatnosti právnych úkonov je určovací výrokom, avšak s prihliadnutím na novú
procesnú úpravu od 1. 7. 2016 v CSP je potrebné rozlišovať, že kým v prípade určenia neplatnosti zmlúv
ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP, či ide o určenie, či tu právo je alebo

nie je (§ 137 písm. c) CSP), nakoľko ide len o inými slovami vyjadrené určenie, že tu nie je právo veriteľa.

24.Spoukazomnacitovanéznenie§137písm.d)CSP,možnosťžalobkynedomáhaťsaurčeniaprávnej
skutočnosti je za účinnosti CSP od 1. 7. 2016 daná iba vtedy, ak by to vyplývalo z osobitného predpisu
(napr. určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,

určenie neplatnosti dražby, ...). Je tomu tak z dôvodu, že určenie existencie právnej skutočnosti odporuje
vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, avšak pri určení právnej skutočnosti
hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však o tom, čo je v prítomnosti. V prípade podanej
žaloby zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhania sa určenia neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy.

25. Žaloba bola síce podaná dňa 11. 4. 2016, t. j. ešte pred účinnosťou CSP, avšak žalobkyňa bola v
konaní právne zastúpená a nič nebránilo petit žaloby upraviť tak, aby spĺňal podmienky nového CSP, a
to bez ohľadu na to, kedy bola zmluva uzavretá. Pokiaľ teda ide o určenie neplatnosti dohody, v tejto
časti nemohla žaloba obstáť z dôvodu jej procesnej neprípustnosti, a preto súd žalobu v časti určenia

neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zamietol.

26. Navyše v čase, kedy súd vyhlasoval toto rozhodnutie, žalobkyňa v časti určenia neplatnosti dohody o
zrážkachzomzdymôžedocieliťsvojzámer(aajprávnuistotu),akpríjmenávrhdodatkukzmluveoúvere
ponúknutý zo strany žalovaného, čím bude učinené zadosť aj zámeru autora CSP, ktorý v základných

princípoch, a to konkrétne v čl. 7 ods. 2 jednoznačne postavil prioritu zmierlivého vyriešenia sporu (bez
výnimky, či ide o spotrebiteľa alebo nie).

27. Vzhľadom na procesnú neprípustnosť podanej žaloby, t. j. určovacieho výroku o neplatnosti dohody,
súd sa potom nezaoberal tým, či dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, ani inak meritom veci, nakoľko

žalobe by v tejto časti z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť.

28. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

31. Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 257 CSP. Súd pri rozhodnutí
vychádzal z toho, že základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok na náhradu trov
konania, je podľa § 251 CSP i účelnosť vynaložených výdavkov, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva. Účelnosť sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou vynaloženia

trov. Aj keď je vo veci naplnený stav, že žalovaný bol v konaní úspešný a patril by mu nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu, súd dospel k záveru, že trovy vynaložené, nie je možné považovať za
účelne vynaložené, nakoľko predmetnému sporu mohol predísť včasným rokovaním so žalobkyňou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.