Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/548/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114208233
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114208233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: A.. K. K., X.. XX. XX. XXXX, L.
Y. F., R.P. XX, X. H. G., K.. K., X.. XX. XX. XXXX, L. Y. F., P. XX, obaja právne zastúpení JUDr.
Imrichom Lucskaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Komenského 7/11, proti žalovanej: Súkromná
základná škola a detské montessori centrum, so sídlom v Košiciach, Masarykova 19/A, IČO: 35 568
003, zastúpeného JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta č.
21/A, o zaplatenie 8.575,42 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I
zo dňa 03. 05. 2016 č.k. 38C/123/2014-135 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovia majú právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcom 8.575,42 eur s úrokom z omeškania ročne vo výške 5,5 % 6.897,82 eur od 06. 10. 2013 do
zaplatenia, 5,5 % zo sumy 240 eur od 11. 10. 2013 do zaplatenia, 5,25 % zo sumy 240 eur od 13.
11. 2013 do zaplatenia, 5,25 % zo sumy 640,628 eur od 27. 12. 2013 do zaplatenia, to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania vo výške

514,50 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.049,32 eur na účet ich
právneho zástupcu JUDr. Imricha Lucskaia, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 3 ods. 1, 3, § 7 zákona č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 451 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 324
ods. 1, § 365, § 369 ods. 1, § 502 ods. 1, § 768f a § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1
nar. vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka vzal za

preukázané, že žalobcovia a žalovaná dňa 12. 09. 2013 uzavreli nájomnú zmluvu v zmysle zákona č.
116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorou žalobcovia ako prenajímatelia prenajali
žalovanej ako nájomkyni nebytové priestory, ktorých sú žalobcovia spoluvlastníkmi, a to pozemok parc.
č. XXXX B. J. a X. S. Y. X.XXX H.X C. G. R. R. Č. XXXX, J. X. J.. Č.. XXXX C. J.. Č.. XXXX B. S. Y.
XXX H.X, za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti žalovanou v tomto objekte po dobu 20 rokov
za dohodnutú sumu nájmu s tým, že odber médií, t.j. teplo, elektrickú energiu, vodu, odvoz a odpad si
žalovaná zmluvne dohodne priamo s dodávateľmi médií.

3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná nebytové priestory od žalobcov
riadne prevzala dňa 30. 09. 2013, avšak dohodnutú sumu nájmu žalobcom nezaplatila a aninezabezpečila dohody s dodávateľmi médií. Na základe toho dodávatelia médií fakturovali žalobcom
preddavkové sumy, ktoré títo riadne a v celom rozsahu za žalovanú uhradili.

4. V konaní sa podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázalo tvrdenie žalovanej, že nájomná zmluva
je neplatným právnym úkonom, resp. simulovaným právnym úkonom z dôvodu, že žalovaná nemala
pri uzavretí daného právneho úkonu skutočnú vôľu tento právny úkon uzavrieť, a to od októbra 2013
na rok 2013/2014. Žalovaná tvrdila, že túto zmluvu hodlala uzavrieť až od nasledujúceho roka, t.j.
2014/2015. V konaní sa však ako nespornou preukázala tá skutočnosť, že žalovaná prostredníctvom

svojej zástupkyne Mgr. Salátekovej v čase od 02. 04. 2013 do 30. 09. 2013, t.j. v priebehu 6 mesiacov
opakovane komunikovala so žalobcami o obsahu pripravovanej nájomnej zmluvy, t.j. nepochybne o
všetkých jej náležitostiach, z čoho vyplýva, že vedela a musela vedieť o všetkých jej náležitostiach,
vrátane termínu začiatku nájmu. Táto skutočnosť vyplýva nielen z písomnej zmluvy, ale aj z e-mailovej
komunikácie prevažne so žalobkyňou v 2. rade, ale aj z ústnych dohôd so žalobcom v 1. rade.

5. Žalovaná opakovane v konaní tvrdila, že zmluvu riadne podpísala aj s uvedeným začiatkom nájmu
na zmluve z dôvodu obáv, aby žalobcovia nenašli iného nájomcu. Takéto konanie žalovanej však
nemožno považovať za nedostatok vôle na jej strane podpísať nájomnú zmluvu s dohodnutým termínom
jej začiatku, resp. za disimulovaný právny úkon, ktorý napokon žalovaná ani nepomenovala.

6. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že nájomná zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, túto skutočnosť
žiadnymi okolnosťami neodôvodnila a súd prvej inštancie v konaní nezistil také konanie žalobcov, ktoré
by bolo v rozpore s dobrými mravmi, tak ako má na mysli § 3 Občianskeho zákonníka.

7. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie dospel k záveru, že napadnutá nájomná zmluva je platná.

8. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná sumy účtované žalobcami neuhradila, pričom
žalobcoviavypovedalinájomžalovanej kudňu02.12.2013.Dňa03.12.2013navyšežalovanápísomne
uznala dlh voči žalobcom čo do dôvodu (Nájomná zmluva z 12. 09. 2013) a čo do výšky (7.934,80 eur,
ktorá suma pozostáva z nájomného vo výške 6.897,82 eur a zo sumy za fakturované médiá vo výške

1.036,98 eur) a že dlh uhradí do 31. 12. 2013.

9. Súd prvej inštancie skutkovo a právne vyhodnotil, že nárok žalobcov na zaplatenie sumy 6.897,82
eur titulom dohodnutej sumy nájmu (jej alikvotnej časti) je v zmysle §7 zákona č. 116/1990 Zb. dôvodný,
rovnako ako nárok žalobcov na zaplatenie 1.677,60 eur, ktorú sumu uhradili za žalovanú na základe

faktúr účtovaných dodávateľmi médií, a to titulom bezdôvodného v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

10. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie zaviazal žalovanú uhradiť žalobcom sumu 8.575,42 eur
spolu so zákonným úrokom z omeškania, tak ako vyplýva z výroku rozsudku, vychádzajúc z § 1 ods. 1

nar. vlády č. 21/2013 Z.z., keď tieto priznal po tom, ako sa žalovaná preukázateľne dostala do omeškania
v dňoch nasledujúcich po márnom uplynutí lehoty splatnosti jednotlivých položiek, t.j. u nájmu vo výške
6.897,82 eur od 06. 10. 2013, zo sumy 240 eur od 11. 10. 2013, zo sumy 240 eur od 13. 11. 2013 a
zo sumy 640,628 eur od 27. 12. 2013 do zaplatenia.

11. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalobcom priznal náhradu
trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia voči neúspešnej žalovanej. Trovy právneho
zastúpenia priznal v zmysle § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 4 úkony právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia, účasť na pojednávaniach dňa 18. 09. 2015, 15. 01.2016 a 03. 05. 2016 (4 x 253,94 eur),

režijný paušál (2 x 8,39 eur a 2 x 8,58 eur), čo spolu činí 1.049,70 eur.

12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že návrh žalobcov zamietne
a prizná jej náhradu trov konania. V odvolaní uviedla, že hľadala nové nájomné priestory, nakoľko

v novom školskom roku 2014/2015 mala mať o jednu triedu menej. Preto mala záujem o prenájom
priestorov až od ďalšieho školského roka 2014. Ako už uviedla v podanom odpore a aj v priebehu
konania je logické, že školu nie je možné sťahovať za plnej prevádzky, len počas prázdnin, pričom
takéto sťahovanie je potrebné aj logicky zabezpečiť a vyžaduje si to časový priestor. V tom čase malažalovaná navyše platnú nájomnú zmluvu v iných priestoroch, kde sídlila a nové priestory si chcela
prispôsobiť svojím požiadavkám súkromnej základnej školy a detského montessori centra, čo je tiež
spojené so zvýšenou časovou náročnosťou. Tvrdenie žalovanej, že pri podpise nájomnej zmluvy bol

na ňu vyvíjaný nátlak podporuje aj tvrdenie samotného žalobcu v 1. rade uvedené v odôvodnení
napadnutého rozsudku, keď tento uviedol, že spolu so žalobkyňou v 2. rade mali záujem priestory čo
najskôr prenajať a mať uzavretú nájomnú zmluvu. Z toho je evidentné, že žalobcovia vyvíjali na žalovanú
nátlak, preto tento právny úkon nemohol byť a ani nebol prejavom jej slobodnej a vážnej vôle zmluvu
uzatvoriť so začiatkom plynutia nájmu už od septembra 2013. Z tohto dôvodu ide o absolútne neplatný

právny úkon, simulovaný právny úkon, pretože skutočným prejavom vôle žalovanej bolo uzatvoriť so
žalobcami nájomnú zmluvu so začiatkom plynutia nájmu najskôr od januára 2014. Z rovnakých dôvodov
nebolo slobodným a vážnym prejavom vôle žalovanej ani následné uznanie dlhu zo dňa 03. 12. 2013.
Navyše žalovaná predmetné priestory neužívala a žalované čiastky ohľadom médií sú totožné zrejme
so zálohovými predpismi, ale nemôžu zodpovedať reálnej spotrebe, ktorej zodpovedá až konečné
vyúčtovanie spotreby energií. Toto tvrdenie žalovanej podporuje aj preberací protokol, kde pri skončení

nájmu je uvedená nulová spotreba vody. Preberací protokol podpísala žalovaná v stave silného citového
rozrušenia spôsobeného nepriaznivým zdravotným stavom svojej sestry, s ktorou skutočnosťou sa tiež
súd prvej inštancie nevyporiadal. Žalobcovia neustále vyvíjali na žalovanú nátlak, o čom svedčí aj to,
že zo zdrojov neznámych žalovanej preukázateľne zisťovali informácie o žalovanej a jej zástupkyni
nesúvisiace s predmetom konania, o čom svedčí aj návrh na vydanie predbežného opatrenia.

13. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnili náhradu
trov odvolacieho konania. Stotožnili sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a
rozhodnutie považujú za vecne správne. Náklady za spotrebu elektriny za obdobie október a november
2013 a za rovnaké obdobie za teplo neboli zo strany žalovanej uhradené, pričom táto v uznaní dlhu

aj potvrdila, že je si týchto pozdĺžností vedomá a dlžnú sumu uhradí. Žalobcovia považujú námietky
žalovanej za špekulatívne a účelové, pretože prezentujú zrejmú snahu vyhnúť sa plneniu povinností,
ktoré nepochybne žalovanej vznikli a ktoré boli vykonaným dokazovaní aj jednoznačne preukázané.

14. Žalovaná v písomnom vyjadrení ako reakcii na vyjadrenie žalobcov zotrvala na svojej odvolacej

argumentácii so zdôraznením, že skutočným prejavom vôle žalovanej bolo uzatvoriť so žalobcami
nájomnú zmluvu so začiatkom plynutia nájmu najskôr od januára 2014 a nie tak, ako tvrdia žalobcovia,
preto nejde o platný právny úkon.

15. Žalobcovia v písomnom vyjadrení zotrvali na argumentoch uvedených vo vyjadrení k odvolaniu.

16.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalovanejbeznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

17.Rozsudokjevovýrokuvecnesprávny,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1C.s.p.potvrdil.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16. 11. 2017 o 09.55 hod. v poj.
miestnosti č. dv. 206/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa

09. 11. 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

19. Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., ide pritom o odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p., účinného od 1. 7. 2016, teda že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho
rozsudok ako vecne správny potvrdil.22. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p).

23. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalovanou v odvolaní. Táto pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie
a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

24. Výsledky dokazovania vykonané pred súdom prvej inštancie sú podkladom pre jednoznačný záver,
že napadnutý právny úkon - nájomná zmluva týkajúca sa prenájmu nehnuteľností na B. N. Č.. XX Y.
F., uzavretá medzi stranami sporu dňa XX. XX. XXXX je platným právnym úkonom. Z obsahu samotnej
nájomnej zmluvy, vyhotovenej v písomnej forme, ale aj z ostatných dôkazov vykonaných pred súdom
prvej inštancie vyplýva, že predmetná nájomná zmluva, uzavretá dňa XX. XX. XXXX bola dojednaná

so začiatkom nájmu od októbra 2013 a žalovanej vznikla povinnosť uhrádzať nájomné od 01. 10. 2013
do dňa odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, teda do dňa 02. 12. 2013. Súčasne žalovanej vznikla
povinnosť uhradiť za toto obdobie aj platby za médiá, ako správne ustálil súd prvej inštancie.

25. Pokiaľ sa žalovaná v konaní bránila tým, že daný právny úkon - nájomná zmluva je neplatným

právnym úkonom, keďže zo strany žalovanej nebola daná slobodná a vážna vôľa uzavrieť predmetný
právny úkon so začiatkom nájmu od 01. 10. 2013, ale až od 01. 01. 2014, správne súd prvej inštancie
uzavrel, že z okolností týkajúcich sa uzavretia predmetnej dohody, ktorá vyústila v písomné uzavretie
nájomnej zmluvy, nie je možné vyvodiť, že by išlo o neplatný právny úkon z dôvodu nedostatku vôle
žalovanej právny úkon s obsahom vyplývajúcim z písomnej nájomnej zmluvy, uzavrieť.

26. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

27. Právny úkon je v zmysle vyššie cit. ust. § 37 Občianskeho zákonníka platný, pokiaľ vôľa účastníka,

ktorý ju prejavil navonok bola vážna a slobodná. Slobodu vôle pritom vylučuje priame fyzické donútenie,
či bezprávna vyhrážka (psychické donútenie).

28. O bezprávnu vyhrážku, ktorou je vôľa konajúceho subjektu deformovaná, ide len vtedy, pokiaľ osoba
vykonávajúca psychický nátlak hrozí niečím, čo nie je oprávnená vykonať (napr. hrozba ublíženia na

zdraví, hrozba značnej škody na majetku a pod.) alebo hrozí tým, čo by síce bola oprávnená vykonať,
avšak prostredníctvom vyhrážky si vynucuje niečo, k čomu nesmie byť použitá (napr. konajúcemu sa
vyhráža, že musí uzavrieť určitú zmluvu, inak že bude príslušným orgánom oznámený ako páchateľ
trestného činu, ktorý skutočne spáchal).

29. Vôľa konajúceho je vadná aj vtedy, pokiaľ jej slobodnú tvorbu vylúčila tieseň. Tiesňou sa v zmysle
ustálenej judikatúry rozumie objektívny hospodársky alebo sociálny stav, niekedy i psychický stav (napr.
rozrušenie, obavy o osobu blízku a pod.), ktorý takým spôsobom a s takou závažnosťou dopadá na
osobu uzatvárajúcu zmluvu, že táto osoba bez slobodného uváženia svojej vôle učiní právny úkon, ktorý
jej zrejme spôsobí ujmu a ktorý by za normálnych okolností ako neprospešný vôbec neučinila (učiní

právny úkon za nápadne nevýhodných podmienok).

30. Okolností vylučujúce slobodu vôle konajúceho (fyzický a psychický nátlak, tieseň) musia mať pritom
základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave nestačí, pokiaľ si ich existenciu konajúci len
predstaví, alebo nie je preto objektívny dôvod a súčasne sa musí stať pohnútkou pre prejav vôle

konajúcej dotknutej osoby tak, že koná ku svojmu neprospechu.

31. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že predmetná
nájomná zmluva ohľadom prenájmu nebytových priestorov bola medzi stranami sporu uzavretá
písomnou formou na základe súhlasného prejavu vôle oboch strán, po dohode so začiatkom nájmu

od 01. 10. 2013. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie nevyplynula žiadna taká
skutočnosť, ktorá by svedčila o tom, že vôľa uzavrieť daný právny úkon s obsahom vyplývajúcim z
písomnej nájomnej zmluvy zo strany žalovanej nebola daná alebo nebola vážna a slobodná. Tvrdenia
žalovanej o tom, že predmetnú nájomnú zmluvu so začiatkom nájmu od 01. 10. 2013 uzavrela podnátlakom zo strany žalobcov a že mala v úmysle uzavrieť túto nájomnú zmluvu (až) od 01. 01. 2014
nebola v konaní preukázaná.

32. K týmto tvrdeniam žalovanej odvolací súd udáva, že neplatnosť predmetnej dohody z hľadiska
ust. § 37 Občianskeho zákonníka nemôže byť založená zistením, že žalobcovia mali záujem uzavrieť
nájomnú zmluvu s čo najskorším začiatkom nájmu, ktorú skutočnosť aj oznámili žalovanej, nakoľko v
samotnejtejtoskutočnostinemožnovidieťneprípustnýnátlak, čibezprávnuvyhrážku,ktorábyspôsobila
neplatnosť predmetnej dohody. Bolo totiž na žalovanej, aby zvážila tento návrh zo strany žalobcov na

uzavretie nájomnej zmluvy, pričom nič jej nebránilo za takýchto okolností neprijať návrh na uzavretie
zmluvy, resp. vyjednať so žalobcami iný dátum začiatku nájmu. O tom, že žalovaná akceptovala návrh
zo strany žalobcov na uzavretie nájomnej zmluvy s podmienkami uvedenými v jej písomnom vyhotovení
svedčí skutočnosť, že žalovaná nájomnú zmluvu s podmienkami navrhnutými zo strany žalobcov
podpísala, a tým prejavila svoj súhlas s obsahom nájomnej zmluvy. Pohnútky, ktoré viedli žalovanú k
uzavretiu nájomnej zmluvy nemajú vplyv na jej platnosť. Preto dôvody uvedené žalovanou v odvolaní

voči napadnutému rozsudku nemôžu ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom ide o
dôvody, ktoré žalovaná uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa tento správne
vyporiadal pri rozhodovaní vo veci.

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách

konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

34.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.
1 C.s.p. tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní,
preto im patrí právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).