Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/283/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716207471
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7716207471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: X. C., H.. XX.X.XXXX, C. N. Z., K. XX,
zastúpeného Z. C., H.. X.X.XXXX, C. N. D. Č.. XX, o 255,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 20.03.2017 č.k. 19C/173/2016-42 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa

žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 255,18 eura. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 100 ods. 1, §
106 od. 1, 2 Občianskeho zákonníka uzavrel, že námietka premlčania vznesená zo strany žalovaného
je opodstatnená, preto z dôvodu premlčania nároku žalobcu, žalobu zamietol.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v tomto konaní uplatnil
voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 255,18 eur, ktorú mu mal žalovaný spôsobiť
spáchaním trestného činu.

4. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že strany sporu uzavreli dňa
24.06.2004 Zmluvu o úvere číslo XXXXXXX, ktorou žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako
dlžníkovi úver vo výške 331,94 eur a ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo

výške 265,55 eur, t. j. spolu vo výške 597,49 eur, za podmienok dohodnutých v zmluve, v mesačných
splátkach.

5. Okresný súd Michalovce trestným rozkazom zo dňa 21.04.2006 sp.zn. 2T/32/2006 uznal žalovaného
vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona účinného do
31.12.2005. Žalobca ako poškodený bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske

súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 29.6.2006. Ku dňu
podania návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobcovi žalovaný žiadnu platbu titulom úverovej
zmluvy neuhradil.6. Potom, ako žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, súd prvej inštancie zameral
dokazovanie na skúmanie otázky, či námietka premlčania je vznesená dôvodne.

7. Žalobca uplatnil voči žalovanému nárok titulom náhrady škody, preto pri skúmaní otázky dôvodnosti
vznesenej námietky premlčania súd aplikoval ust. § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a dospel
k záveru, že žalobca neuplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody v dvojročnej subjektívnej
premlčacej dobe.

8. Dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka začína
plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Z textu žaloby
vyplynulo, že žalobca zosplatnil predmetný úver z dôvodu, že žalovaný prestal uhrádzať dohodnuté
úverové splátky ku dňu 13.08.2004, teda ku tomuto dátumu žalobca nadobudol vedomosť o výške
škody,ktorúmužalovanýspôsobil.Najneskôrprávoplatnosťouavykonateľnosťoutrestnéhorozkazudňa

29.06.2006 žalobca získal vedomosť, že žalovaný zodpovedá za škodu z dôvodu spáchania trestného
činu. Podľa názoru súdu prvej inštancie preto najneskôr dňom 29.06.2006 začala plynúť žalobcovi
dvojročná subjektívna lehota pre uplatnenie práva na náhradu škody voči žalovanému, ktorá uplynula
dňom 29.06.2008. Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody súdnou cestou dňa 26.05.2016, urobil tak
preto po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Z týchto dôvodov žalobu zamietol.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol síce v konaní úspešný a voči
žalobcovi mu vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak trovy konania mu nevznikli a ani ich náhradu
neuplatnil, preto rozhodol súd tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), d), f) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. V dôvodoch
odolania vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne právne posúdil námietku premlčania podľa ust. §
106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade je na plynutie premlčacej doby podľa odvolateľa

nevyhnutné aplikovať ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tiež uviedol, že plynutie objektívnej
premlčacej doby nezávisí od žiadnej subjektívnej vedomosti. Premlčanie práva na náhradu škody aj
napriek špecifickému charakteru úpravy treba posudzovať v súvislosti so všeobecnými ustanoveniami
upravujúcimi právny režim premlčania, a to podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Niet pochýb o
tom, že konanie žalovaného malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj trestným rozkazom. Úmyslom

zákonodarcu v ust. § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo umožniť, aby sa poškodený mohol
domáhať náhrady škody v dlhšom časovom intervale, čo možno chápať ako sankciu za úmyselné
konanie škodcu. Úmyselné konanie žalovaného (naplnenie skutkovej podstaty úverového podvodu)
a jeho následné konanie, ignorovanie výziev žalobcu na uhradenie dlžnej sumy a narastanie úrokov
z omeškania malo za následok zvyšovanie škody spôsobenej žalobcovi. Nemožno preto súhlasiť s

názorom súdu prvej inštancie, že žalobca sa z trestného rozkazu dozvedel o výške spôsobenej škody.
Žalobca má zato, že návrh podal v objektívnej lehote na náhradu škody. V tej súvislosti poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.04.2008 sp.zn. 4Cdo/44/2008. Tiež vytkol
súdu prvej inštancie, že v otázke premlčania neaplikoval ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže
uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovaného je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Podľa

názoru žalobcu škodou v danom prípade nie je len suma rovnajúca sa výške poskytnutého úveru, ale aj
odplata za poskytnutie úveru a ďalšie pohľadávky v tej súvislosti vzniknuté.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Poukázal na
bezcharakterný postup žalobcu, ktorý využil jeho nepriaznivú finančnú situáciu, keď za úver vo výške

331,- eur doteraz uhradil vyše 1.000,- eur.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených v odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

13. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p.,
potvrdil.14.Vecnesprávneazákonuzodpovedajúcesúajdôvodyrozsudku,sktorýmisaodvolacísúdstotožňuje,
a na ktoré poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.04.2018 o 09.30 hodine v
pojednávacej miestnosti č. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 11.04.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 C.s.p.

16.Žalobcavodvolaníoznačilodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.b),d),f)ah)C.s.p.teda,žesúd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

17. Vychádzajúc z obsahu odvolania však žalobca namieta (len) nesprávne právne posúdenie veci, keď
dospel k nesprávnemu záveru o tom, že nárok žalobcu je premlčaný.

18. Niet pochýb o tom, že žalobca uplatnil nárok voči žalovanému v tomto konaní titulom náhrady
škody, ktorý oprel o výsledky trestného konania vedeného pred Okresným súdom Michalovce pod sp.zn.
2T/32/2006. V tomto konaní súd trestným rozkazom uznal žalovaného vinným zo spáchania trestného
činu podvodu v zmysle § 250 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, keď dňa 24.06.2004
v Michalovciach uzavrel so žalobcom Zmluvu o poskytnutí úveru v sume 10.000,- Sk, ktorý sa zaviazal

zaplatiť zvýšený poplatok 8.000,- Sk v 10 mesačných splátkach po 1.800,- Sk od 08.07.2004 na účet
veriteľa s vedomím, že úver zo svojich príjmov nebude schopný splácať. V nasledujúcom období uhradil
len 7.000,- Sk, ďalšie splátky neuhradil napriek výzvam na úhradu a uplynutiu termínu splátok ku škode
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (žalobcu). Na škodu cudzieho majetok tak obohatil seba tým, že
uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú.

19. Žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie vniesol na svoju obranu námietku premlčania
voči nároku žalobcu a z tohto dôvodu navrhol žalobu zamietnuť.

20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. V zmysle § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s
výnimkou vlastníckeho práva.

22. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

23. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri

roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

24. Z vyššie cit. zákonných ustanovení vyplýva, že pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená
kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto

dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že
ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie
druhá premlčacia doba.

25. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade v dôsledku uplynutia

subjektívnej premlčacej doby došlo k premlčaniu nároku žalobcu, preto správne rozhodol súd prvej
inštancie, pokiaľ z tohto dôvodu žalobu zamietol.26. Správne súd prvej inštancie posúdil otázku plynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorá začala
plynúť najneskôr dňom právoplatnosti trestného rozkazu, teda dňom 29.06.2006, kedy žalobca získal
vedomosť o škode a o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Trestný rozkaz, ktorým bol žalovaný

uznaný vinným zo spáchania podvodu v súvislosti s úverovou zmluvou uzavretou so žalobcom
nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2006, preto najneskôr týmto dňom začala plynúť žalobcovi
subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 29.06.2008. Pokiaľ teda žalobca podal žalobu na súd
dňa 26.05.20016, urobil tak po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

27. Odvolacie námietky žalobcu, smerujúce k tomu, že v danom prípade neuplynula objektívna
premlčacia doba pre uplatnenie nároku súdnou cestou, nemôžu ovplyvniť rozhodnutie v prospech
žalobcu. Ako už bolo vyššie uvedené, pre premlčanie práva postačuje, ak uplynie jedna z premlčacích
dôb ustanovená v § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade uplynula subjektívna
premlčacia doba, preto ani v prípade, pokiaľ by pre uplatnenie nároku neuplynula žalobcovi objektívna
premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bolo by potrebné konštatovať, že nárok

žalobcu je premlčaný.

28. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa aplikácie ust. § 110 Občianskeho zákonníka na
daný prípad, túto nemožno považovať za opodstatnenú.

29. V zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím
súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak
právo dlžník písomne uznal, čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

30. V danom prípade vyššie cit. ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno aplikovať, keďže
právo žalobcu nebolo doposiaľ priznané právoplatným rozhodnutím súdu. Za takéto rozhodnutie súdu
nemožno považovať trestný rozkaz, keďže ním súd nerozhodol o peňažnom nároku žalobcu. Žalobca
ohľadom nároku na náhradu škody bol odkázaný na občianske súdne konanie. Nemožno preto
konštatovať, že právo žalobcu bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu predtým, ako uplatnil

nárok v tomto konaní. Len tzv. judikované právo sa premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa
rozhodnutia plniť.

31. Z vyššie uvedeného vyplýva, že námietky žalobcu nemožno považovať za opodstatnené, preto
odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p., vrátane výroku o trovách konania ako vecne

správny.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, preto úspešnému žalovanému vznikol nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).