Uznesenie Judgement was issued on Friday, May 4, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 26C/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203411
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1218203411.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: O. D., nar. XX.X.XXXX, G. XXX/XX, D. E. T.,
proti odporcovi: PEXTON Development s.r.o., Zvolenská 3, Bratislava, IČO: 47 367 628, o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi všetky osobné veci žalobcu, ktoré mal žalobca dňa 7.12.2017
uložené v byte č. X na Y. X, K. I. a to:
1. Batoh hnedý Decathlon
2. Topánky členkové hnedé
3. Topánky vysoké hnedé
4. Botasky športové

5. Činky na posilňovanie dvojručky
6. Španielsko-Slovenský slovník
7. Kniha Gore Vida Creación
8. Kniha Artur C. Clarke Regreso a Titan
9. Kniha Roger Penrose Road to Reality

10. Pastiersky nôž z Mallorky
11. Červená neoprénová bunda Baskickej surffederácie
12. Zväzok bezpečnostných kľúčov od inej nehnuteľnosti
13. Maľovaný smaltový hrnček
14. Socialistický nákupný košík
15. Väčšie množstvo uterákov a posteľného povlečenia

16. Spodná bielizeň
17. Min. 10ks krátke tričká
18. 3ks staršie mobilné telefóny
19. Počítač laptop s nefunkčnou obrazovkou + externý monitor
20. Mini Laptop Dell
21. Súprava pracovného náradia

22. Kuchynské príbory, nože, náradie väčšie množstvo
23. Cestovný pas
24. Darčekový predmet gumená kačička Austrália + Koala
25. Kvetináč na bonsaj
26. Hrniec
27. Hrnček zelený s rúčkou

28. Taniere 2ks IKEA, 2ks eliptické
29. Nohavice Harlem Walker
30. Krabička s hotovosťou v zahraničných menách a staré bankovky, Československé bankovky, čínske
Yeny, iné ázijské meny
31. Cyklistické svetlá
32. Tenká bunda H&M

33. Ponožky väčšie množstvo34. Teplá zimná čiapka
35. Kožené rukavice
36. Textilné nohavice

37. Úpletové rukavice
38. Šál Barcelona
39. Väčšie množstvo drobných osobných predmetov, zápisníky, zošity, perá, darčekové predmety, šálky,
poháre, knihy a kartičky recepty na varenie,
40. Umelecké farby min 4ks

41. Trvanlivé potraviny
42. Parfumy a deodoranty
43. Strojček na strihanie vlasov
44. Lieky a osobná kozmetika
45. Doklady, zmluvy o prenájme predmetného bytu
46. Čistiace prostriedky, prášok na pranie

47. Cestovná taška čierna
48. Cestovná taška farebná
49. Pánsky klobúk
50. Skladací dáždnik
51. Košele pánske

52. Bunda zelená maskáčová
53. Rifľové nohavice 2ks
54. Tepláky
55. 2x Športové krátke nohavice Decathlon
56. Nožnice na nechty Selinger

57. Brašna National Geographic + Brašna na plece sivej farby
58. Vankúš Memory Foam
59. 2x okuliare Ray Ban.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhomnanariadenieneodkladnéhoopatreniadoručenýmsúdudňa09.04.2018sažalobcadomáha

vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi všetky jeho osobné
veci, ktoré mal dňa 07.12.2017 uložené v byte č. X na Y. X K. I..

2. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že navrhovateľ a
odporca sa prostredníctvom podnájomníka inej izby v byte J. Z. dohodli na podnájme jednej izby odo dňa

1.4.2017 do 31.8.2017, odporca mal pripraviť podnájomnú zmluvu na podpis. Dňa 31.03.2017 odporca
predložil p. J. Z. na podpis dokument označený ako „Dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 26.08.2015 k
bytu č. 3, podľa ktorého navrhovateľ nastupuje na miesto jedného z predchádzajúcich podnájomcov a
súhlasí so všetkými bodmi pôvodnej (pod)nájomnej zmluvy zo dňa 26.08.2015. Tento prvý dodatok bol
uzatvorený medzi odporcom a p. J. Z. a navrhovateľovi nikdy nebol predložený na podpis.

3. V zmysle dohody s odporcom navrhovateľ platil nájomné a zálohové platby za daný kalendárny
mesiac trvania nájmu k rukám p. J. Z., ktorý mal v podnájme druhú izbu v byte a bol uvedený ako
jeden z „nájomcov" v pôvodnej zmluve. Pán J. Z. potom uhrádzal platby za nájom izby navrhovateľa na
bankový účet odporcu. Tento stav trval od marca 2017 až do augusta 2017. Rovnakým spôsobom uhradil

navrhovateľ dňa 26.03.2017 žalovanému vratnú zálohu vo výške 270,- Eur (kauciu). Platba nájomného
za mesiac september 2017 prebehla rovnako, ako je opísané vyššie, t.j. z účtu p. J. Z..

4. V druhej polovici augusta 2017 sa odporca s dvomi podnájomcami časti bytu podľa pôvodnej
zmluvy, vrátane p. J. Z., dohodli na ukončení podnájmu. Pri tejto príležitosti mala byt' uzatvorená riadna

podnájomná zmluva medzi navrhovateľom a odporcom o podnájme časti bytu na obdobie 0l.9.2017 -
31.8.2018. Odporca však predložil navrhovateľovi na podpis len ďalší Dodatok k nájomnej zmluve zo
dňa26.08.2015kbytuč.6naY.X,I.,vzmyslektoréhopodnájomdvochpodnájomcovkudňu21.08.2017
končí a od 22.08.2017 podnájomcom ostáva navrhovateľ a novým podnájomcom sa stáva p. W. L..
Navrhovateľ súhlasil s ďalším dodatkom po ubezpečení zo strany odporcu, že mu bude predložená

pôvodná zmluva a pri príležitosti výmeny podnájomcov sa vykoná mimoriadne vyúčtovanie platieb zaenergie a služby. Platby nájomného za mesiace október až november 2017 navrhovateľ riadne a včas
uhradil prevodom z vlastného bankového účtu.

5. Dňa 8.11.2017 odporca doručil navrhovateľovi dokument Platobný príkaz č. 06/10/2017, na základe
ktorého žiadal úhradu vo výške 539,97 Eur, pričom jednotlivé položky nároku nikdy neboli riadne
vysvetlené. Navrhovateľ požadovanú sumu odporcovi uhradil. Navrhovateľ uhradil aj nájomné a
zálohovú platbu za podnájom jednej časti bytu za mesiac december 2017 vo výške 440,- Eur dňa
8.11.2017 a p. W. L. uhradil nájomné a zálohovú platbu za podnájom druhej časti bytu za mesiac

december dňa 30.11.2017 vo výške 270,- Eur.

6. Dňa 07.12.2017 doručil odporca navrhovateľovi dokument Skončenie podnájmu, ktorým odporca
jednostranne vypovedal podnájomnú zmluvu s okamžitou platnosťou a požadoval od navrhovateľa
úhradu ďalšej „dlžnej" sumy vo výške 1.052,- Eur. V uvedený deň počas neprítomnosti navrhovateľa
v byte odporca vymenil hlavný zámok a namontoval prídavné zámky na vstupných dverách do bytu.

Navrhovateľovi od tohto momentu nebol umožnený vstup do bytu. Odporca v byte uzamkol a odvtedy
protiprávne zadržiava všetky osobné veci žalobcu, vrátane cestovného pasu a osobného počítača.
Konateľ odporcu opakovane uviedol, že dôvodom výpovede podnájomnej zmluvy bolo omeškanie s
platbami a preto zadržal veci navrhovateľa a neumožnil mu užívať predmet podnájmu. Konateľ odporcu
opakovane zdôraznil, že od navrhovateľa požaduje úhradu, ktorá keď bude uhradená, veci budú z bytu v

pôvodnom stave vydané. Odporca opätovne požadoval úhradu nájomného za mesiac december 2017,
ktoré už ale bolo uhradené dňa 8.11.2017 a 30.11.2017 a ďalšie platby bez právneho dôvodu a nároku.

7. Dňa 9.12.2017 navrhovateľ žiadal od odporcu vysvetlenie údajného dlhu a vydanie svojich osobných
vecí. Odporcovi zaslal doklady o úhrade platieb za nájomné a zálohových platieb. Odporca však

odpovedal hrubým spôsobom. Navrhovateľ považoval skončenie nájmu za nezákonné a neplatné.
Písomne vyzval odporcu, aby mu sprístupnil byt za účelom prevzatia osobných vecí, vrátil uhradenú
vratnú zálohu (kauciu) a pomernú časť uhradeného nájomného za mesiac december 2017, keďže od
07.12.2017 nemohol predmet podnájmu užívať. Dňa 08.02.2018 navrhovateľ zistil, že jeho osobné veci
z bytu boli premiestnené na jemu neznáme miesto. Navrhovateľ sa niekoľkokrát dožadoval vysvetlenia

situácie a informácie o tom, kde sú jeho veci uložené; odporca však požadované informácie neposkytol.

8. Navrhovateľ má za to, že konaním odporcu, ktorým protiprávne zadržiava cestovný pas a osobné
veci, dochádza k takému významnému zásahu do práv navrhovateľa, že je nevyhnutné bezodkladne
upraviť pomery a preto s poukazom na ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 325 ods. 1 Civilného

sporového poriadku žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého je odporca povinný
vydať navrhovateľovi všetky jeho osobné veci, ktoré mal navrhovateľ dňa 07.12.2017 uložené v byte
č. 6 na Y. X K. I..

9. Súd sa oboznámil s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a s listinami založenými

v spise a dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný.

10. Podľa § 324 ods. 1 Civilného· sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúťochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu
musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa § 327 Civilného sporového poriadku, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne,
ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa
nepoužijú.

16. Podľa§ 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa§ 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. ], inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

17.Podľa§328ods.2vetaprváCivilnéhosporovéhoporiadku,onávrhunanariadenie--/'neodkladného
opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

18. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

19. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité, že je povinný
poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných
pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu
spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania.

20. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byt' nárok dokázaný, musí však byť aspoň
osvedčený.Osvedčenie,narozdieloddokazovania,znamená,žesúdpomocouponúknutýchdôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného

opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu
zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že
subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

21. Súd z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a z predložených listín zistil nasledovný

skutkový stav.

22. Zo Zmluvy o nájme bytu uzatvorenou dňa 26.8.2015 medzi prenajímateľom PEXTON Development
s.r.o. (žalovaný) a nájomcami J. Z. a J. S. súd zistil, že touto nájomnou zmluvou bol dohodnutý nájom
3-izbového bytu č. 6 o výmere 68 m2, nachádzajúci sa na druhom podlaží bytového domu na ulici Y.

K. I., vchod č. 3, pozostávajúca z troch obytných miestností a príslušenstva bytu - predsiene, kuchyne,
kúpeľne, WC, šatníka balkónu. Dodatkom k nájomnej zmluve zo dňa 26.8.2015 k bytu č. 6 na Y. X, I.,
podpísaným dňa 31.3.2017, bol predmet nájomnej zmluvy v časti „Nájomca" menený tak, že ku dňu
1.4.2017 nastupuje nájomca O. D. (žalobca).

23. Z Potvrdenia o oznámení podanom na obvodnom oddelení Policajného zboru Bratislava Ružinov
západ zo dňa 7.12.2017 súd zistil, že p. O. D. (žalobca) uvádza tieto skutočnosti: neznámy páchateľ,
ktorý pravdepodobne v mene spoločnosti Pexton Development vymenil známky na prenajatom byte č.
6 na ul. Y. X, I., v ktorom momentálne býval a nevie sa dostať do bytu. V byte má svoje osobné veci
oblečenie, stolový počítač a iné.

24. Z dokumentu s označením „Záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch" súd zistil, že sa na obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Ružinov západ
dňa 13.12.2017 dostavil pán Z. Z. a podal vysvetlenie. Pán Z. Z. uviedol, že je konateľom spoločnosti
Pexton Development a firma prenajíma byt č. 6 na ul. Y. X, I.. S osobami O. D. a W. L. mali dodatok

k pôvodnej nájomnej zmluve, pričom sa omeškali s platbami, vždy platili o mesiac pozadu ako mali
podľa nájomnej zmluvy. Dňa 7.12.2017 emailom poslal p. L. výpoveď nájomnej zmluvy k 15.12.2017, na
tom základe im bola v mene spoločnosti odoslané okamžité odstúpenie od nájomnej zmluvy, nakoľko
túto hrubo porušili tým, že platili vždy mesiac pozadu a vzniklo riziko, že nájomníci odídu a ostane tamjeden mesiac nezaplatený nájom. Preto bola na uvedenom byte vymenená zámka na pokyn konateľa
spoločnosti, pričom do bytu nikto fyzicky nevstúpil, veci v byte ostali v pôvodnom stave. Následne dňa
7.12.2017 bol konateľ spoločnosti vyrozumený od p. D. a následne aj od polície, že tento sa nevie dostať

do bytu, pričom v telefonickom rozhovore vysvetlil celú situáciu. Konateľ k tomu uviedol, že p. D. p.
L. majú voči ich spoločnosti v súčasnosti dlho 1.052,- Eur, ktorý keď bude celý uhradený, tak im bude
okamžite byt sprístupnený na prevzatie vecí, ktoré tam majú. V prípade, že toto uhradené nebude, tak
v januári 2017 za prítomnosti notára sa byt otvorí, spíšu sa veci a tieto budú následne uskladnené u
notára v zmysle platných zákonov.

25. V zmysle čl. 20 Ústavy, každý má právo vlastniť majetok. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v
rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.

26. Podľa§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

27. Podľa§ 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

28. Podľa§ 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

29. Podľa § 130 ods. l Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

30. Podľa § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ
rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

31. Podľa § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec
vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si
odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.

32. Podľa§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

33. Podľa § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať,

aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno
však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

34. Podľa § 151s ods. 2 Občianskeho zákonníka, zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri
odovzdaní veci uložila, aby s .ňou naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva.

35. Podľa § 151s ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak je však vyhlásený konkurz, alebo pri výkone
rozhodnutia zistená platobná neschopnosť dlžníka, má veriteľ zádržné právo aj k zabezpečeniu
pohľadávky dosiaľ nesplatnej a bez ohľadu na to, či sa veriteľovi uložilo naložiť s vecou spôsobom
nezlučiteľným a výkonom zádržného práva.

36. Podľa § 151 s ods. 4 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť
dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch.

37. Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ

nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo
osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.38. Podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr,
než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ
ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú

veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci
na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo
musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.

39. Podľa Zmluvy o nájme bytu zo dňa 26.8.2015, čl. IV - Úhrada za užívanie bytu, bod 1: Prenajímateľ

a nájomca sa dohodli na mesačnom nájomnom vo výške 600,- Eur. Platby budú uhrádzané vždy do 10.
dňa každého predchádzajúceho mesiaca nájmu na bankový účet prenajímateľa.

40. Podľa článku VIII. - Záverečné ustanovenia, bod 1 Zmluvy o nájme bytu z 26.8.2015, vzťahy medzi
prenajímateľom a nájomcom sa budú riadiť touto zmluvou. Vzťahy touto zmluvou neupravené sa budú
riadiť Občiansky zákonníkom a všeobecne platnými právnymi predpismi.

41. Podľa Článku III. - Podmienky nájmu, bod 1O Zmluvy o nájme bytu z 26.8.2015, prenajímateľ je
oprávnený vstupovať do bytu za účelom kontroly dodržiavania podmienok tejto zmluvy a nájomca je
povinný mu túto kontrolu umožniť. Vstupovať do bytu môže prenajímateľ len v prítomnosti nájomcu a to
po tom, ako zámer vstúpiť do bytu vopred oznámi nájomcovi.

42. Podľa Článku III. - Podmienky nájmu, bod 14 Zmluvy o nájme bytu z 26.8.2015, prenajímateľ je
oprávnený ponechať si od bytu náhradný kľúč, ktorý uloží v uzavretej obálke. Tento môže použiť v
neprítomnosti nájomcu len v mimoriadnom prípade (technická havária, iné nepredvídateľné okolnosti
ohrozujúce bytovú jednotku, alebo dom, v ktorom sa byt nachádza), alebo aj v prípade zámernej výmeny

zámku. O každom takomto vstupe do bytu je prenajímateľ povinný bezodkladne informovať nájomcu.
Nájomca môže vymeniť zámok len so súhlasom prenajímateľa.

43. Podmienkou prípustnosti a opodstatnenosti každého navrhovaného neodkladného opatrenia je
osvedčenie ohrozenia alebo porušenia práva navrhovateľa svedčiaceho mu z právnych vzťahov s

odporcom a druhou podmienkou, ktorú navrhovateľ musí v konaní preukázať, je osvedčenie potreby
bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ tak musí
osvedčiť, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je objektívne spôsobilá
ohroziť subjektívne právo navrhovateľa, pričom sledovaný účel neodkladného opatrenia nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

44. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo porušeným
právnym pomerom strán sporu dovtedy, kým tieto nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím
meritórnym rozhodnutím neposkytne stranám definitívnu ochranu. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však
vyžaduje naliehavosť potreby predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Uvedený inštitút teda plní

zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na riešenie situácie, ktorá nastala buď v
pomere medzi stranami sporu alebo vtedy, ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený.
Jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu v jeho priebehu,
odôvodnený spomenutou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou
z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, keď nie je vylúčená vzájomná kumulácia týchto dôvodov. Pri

rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných
formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia
si vyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie
je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán

sporu ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. V tomto prípade neodkladného opatrenia nejde o
konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie malo pre hmotnoprávny
vzťah strán sporu reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami neodkladného opatrenia, ktoré v

naliehavých prípadoch môže zamedziť vzniku škody alebo ujmy, a ak k nej došlo, jej zväčšovaniu.
Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie
neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženémuzásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie
neodkladného opatrenia predstavuje.

45. Neodkladné opatrenie je teda mimoriadny inštitút civilného sporového konania, ktorý je na mieste
použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a
bezprostredne hrozí ujma a nenahraditeľná škoda, alebo že by výkon v budúcnosti predpokladaného
súdneho rozhodnutia bol nemožný. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí po osvedčení svojho
hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosť, že mu reálne a

bezprostredne hrozí vznik škody. Reálnosť a bezprostrednosť znamená, že musí osvedčiť už také
konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým spôsobuje navrhovateľovi neodkladného opatrenia škodu,
a to nenahraditeľnú. Nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť osvedčený. Miera
osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.

46.Subjektdomáhajúcisanariadenianeodkladnéhoopatreniamusíosvedčiťdôvodynajehonariadenie,

t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu
rozhodnutia, dôvodnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Osvedčovanie znamená zisťovanie
najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup

predpokladá platná právna úprava (§ 326 ods. 1, 2 C.s.p.), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu
neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu
v prípade potreby. Neodkladné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách,
kedy nemožno čakať na skončenie veci samej, pretože je tu hrozba, že konečné rozhodnutie
nebude mať už pre hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu materiálny význam. Neodkladné

opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného
rozhodovania vo veci samej, avšak za predpokladu aspoň osvedčenia nároku.

47. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí súd skúmať naplnenie
vzájomnej kumulácie dvoch dôvodov potrebných na možnosť vyhovenia takémuto návrhu.

48. Prvý nastáva vtedy, ak existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi
procesnými stranami, pretože hrozí vznik ujmy, resp. jej zväčšovanie, v druhom prípade sa poväčšine
jedná o situácie, keď sa subjekt, ktorému svedčí povinnosť vyplývajúca z hmotného práva, správa tak,
že úmyselne zmenšuje svoj majetok s cieľom vyhnúť sa jej plneniu. Aj v prípade splnenia formálnych

a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia súd musí
ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu
alebo tretích osôb. O potrebe neodkladnej úpravy nesmú byť teda vážnejšie pochybnosti. Procesnú
zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ neodkladného
opatrenia.

49. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť
o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi procesnými stranami, ktorý
vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej
stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia osvedčeného nároku, keď jeho osvedčenie a ohrozenie musí

byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

50. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade sú dané. Z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako aj z jeho príloh jednoznačne vyplýva, že odporca zadržiava žalobcove osobné veci

bez akéhokoľvek právneho dôvodu a to dokonca vrátane jeho cestovného pasu. Za danej situácie
sa javí potreba predbežnej úpravy pomerov strán sporu viac ako nevyhnutná. Vzhľadom na osobný
charakter vecí, ktoré žalovaný protiprávne zadržal žalobcovi by neposkytnutie predbežnej ochrany
prostredníctvom neodkladného opatrenia mohlo na strane žalobcu znamenať nebezpečenstvo vzniku
značnej ujmy. Práve toto nebezpečenstvo odôvodňuje potrebu regulácie vzťahov medzi stranami sporu,

teda nariadenia neodkladného opatrenia a to aj z ohľadom na skutočnosť, že zo samotného návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, resp. samotnej žaloby, ktorá je súčasťou tohto návrhu je zrejmá
protiprávnosť konania žalovaného a neodôvodnené zadržiavanie vecí, ktorých vlastníkom je práve
navrhovateľ. Tak ako vyplýva zo skutočností uvedených navrhovateľom, dôvodom pre ktorý malo dôjsťk zadržaniu vecí zo strany odporcu malo byť zabezpečenie pohľadávky odporcu na úhradu nájomného.
Odporca však veci zadržal veci výmenou zámok na predmetnom byte. Týmto fyzicky navrhovateľovi
znemožnil prístup k jeho veciam a to bez splnenia podmienok vyplývajúcich z § 672 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, keďže navrhovateľ tieto veci z prenajatého bytu neodstraňoval. Odporca zároveň predmetné
veci do ôsmich dní od ich zadržania navrhovateľovi nevydal a ani nepožiadal o ich súpis osobou
poverenou súdom, navyše osobné veci navrhovateľa z bytu premiestnil, pričom navrhovateľovi miesto
ich uloženia vôbec neoznámil.

51. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a preto rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

52. Nakoľko súčasťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola aj žaloba vo veci samej, o
nárok na náhradu trov konania súd rozhodne v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v rozhodnutí, ktorým sa

konanie ukončí.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciumožnovykonaťnanávrhtoho,ktojeoprávnenýpožadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulu

preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995Z. z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z. z.).