Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 20, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717204407
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5717204407.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne M. G., G..

XX.X.XXXX, K. K. XXXX/X, M. proti žalovanej O. K., Q..A.., A. A. Z. K., V. G. X, T.U.: XX XXX XXX právne
zastúpenej advokátskou kanceláriou RELEVANS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/
a, v konaní o určenie neplatnosti úverovej zmluvy č. 8873442388 zo dňa 28.6.2011, uzavretej medzi
stranami sporu, o určenie, že úver poskytnutý na základe tejto úverovej zmluvy je bezúročný a bez
poplatkov, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3.352,41 € s príslušenstvom a v konaní
o nároku na primerané finančné zadosťučinenie žalobkyne vo výške 500 €, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o určenie, že úver zo zmluvy č. 8873442388 zo dňa 28.6.2011 uzavretej medzi žalobkyňou

a žalovanou, je bezúročný a bez poplatkov a o určenie táto úverová zmluva je neplatná, sa zastavuje.

II. Žalovaný je žalobkyni povinný zaplatiť sumu 2.576,41 € s 5%-tným úrokom z omeškania ročne od
26.3.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.3.2017 žalobkyňa žiadala určiť bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru poskytnutého z vyššie uvedenej úverovej zmluvy, žiadala určiť, že táto úverová
zmluva je neplatná, žiadala vydať bezdôvodné obohatenie poskytnuté žalovanej plnením z tejto úverovej
zmluvy vo výške 3.352,41 € spolu s 5,05 % -ným ročným úrokom z omeškania od 21.4.2015 do
zaplatenia a žiadala poskytnúť zo strany žalovaného finančné zadosťučinenie vo výške 500 €. Na prvom
pojednávaní vo veci samej žalobu zobrala späť v časti, kde sa domáhala určenia bezúročnosti úveru
a neplatnosti úverovej zmluvy. Preto súd podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. konanie o týchto nárokoch

žalobkyne zastavil.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tou skutočnosťou, že v kritický deň uvedený v žalobe a vo výrokovej
časti tohto rozsudku uzavrela so žalovanou napadnutú úverovú zmluvu, kde žalovaný využil finančnú
tieseň žalobkyne a poskytol jej úver vo výške 5.600 €. Zmluva bola vopred naformulovaná a žalovaný
nepostupoval s odbornou starostlivosťou vyžadovanou Zákonom o ochrane spotrebiteľa a Zákonom o
spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa na poskytnutý spotrebiteľský úver do 20.4.2015 zaplatila sumu

8.728,41€.Podľapresvedčeniažalobkynezmluvaobsahujeznačnémnožstvoneprijateľnýchzmluvných
podmienok a ich existencia nie je pre spotrebiteľa možná a účelná. Podľa žalobkyne šlo o neprijateľné
zmluvné podmienky spočívajúce v použití nečitateľného písma, čo spôsobuje, že žalobkyňa musela
použiť optickú pomôcku, aby sa vôbec oboznámila s obsahom zmluvy a tento postup prekračujemieru únosnosti, mieru slušnosti a ohľaduplnosti. Cieľom použitia takého drobného písma je odradiť
spotrebiteľa, aby sa vôbec riadne oboznámil s obsahom zmluvy. V zmluve podľa žalobkyne chýbali
náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.

a totiž zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípade
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami. Táto skutočnosť spôsobuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Na preukázanie týchto skutočností žalobkyňa príkladmo uviedla niekoľko rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky, ktoré vyslovili obdobný právny názor. Zmluva podľa žalobkyne neobsahuje

ročnú percentuálnu mieru nákladov a priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov. Obsahuje dohodu
o zrážkach zo mzdy, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a bola obsiahnutá vo formulárovej
spotrebiteľskej zmluve a nebola individuálne vyjednaná. Text zmluvy bol pripravený tak, že žalobkyni
vnútil uzavretie poistnej zmluvy a tým žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle vnútil
uzavrieť aj ďalšiu zmluvu, o ktorú žalobkyňa nemala záujem a to zmluvu poistnú. Uvedené zmluvné
ustanovenie neumožňovalo žalobkyni ako spotrebiteľke uzavrieť zmluvu o úvere bez toho, aby súčasne

nebola uzavretá zmluva o poistení vzhľadom na strojom vyplnené okienko v rubrike č. 58. Žalobkyni
nebolo dané ani na výber, či si zmluvu o poistení želá uzavrieť alebo naopak, či si ju uzavrieť neželá.
Pokiaľ šlo o bezdôvodné obohatenie žalobkyňa uviedla, že celkovo ku dňu spísania žaloby na úver
zaplatila sumu 8.728,41 €, úver jej bol poskytnutý vo výške 5.600 €, pri poskytnutí úveru zaplatila
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 224 € a vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru

vzniklo takto žalovanej na jej úkor bezdôvodné obohatenie vo výške 3.352,41 €.

3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobkyňa do spisu pripojila kópiu úverovej zmluvy a všeobecných úverových
podmienok, tiež kópiu všeobecných poistných podmienok pre poistenie schopnosti splácať úver a
základné informácie o poistení schopnosti splácať úver, ďalej predložila výkaz o úhrade za poskytnuté

prostriedky z 5.8.2016, z ktorého vyplývalo, v ktorých dňoch, aké úhrady na úver uskutočnila.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.4.2017, na súd došlým 13.4.2017 a ktorým žiadal
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení konštatoval, že podľa jeho názoru
zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktoré boli vyžadované

zákonom o spotrebiteľských úveroch účinným v čase uzavretia zmluvy. Konštatoval, že zmluva obsahuje
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako aj údaj o priemernej RPMN na trhu. Pokiaľ žalobkyňa
namietala, že úver je nutné považovať za bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu, že zmluva neobsahuje
údaj o výške, počte a termínu splátky istiny úrokov a iných poplatkov tak konštatovala, že slovenská
právna úprava nie je v súlade s európskym právom. Prístup slovenských súdov a súdnej praxe, že

v prípade chýbajúcich údajov o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov sa úver
považujezabezúročnýabezpoplatkov,jeformalistickýaodporujeeurópskejprávnejúpravetýkajúcejsa
požiadaviek na obsahové náležitosti spotrebiteľských zmlúv o poskytnutí úveru. Predovšetkým poukázal
na nesprávnu transpozíciu smernice č. 2008/48/ES a v tejto súvislosti aj na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie č. C-42/15 Home Credit Slovakia C/a C. K.. Tvrdenia žalobkyne, že zmluva o úvere

je napísaná drobným písmom, takže táto skutočnosť predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
žalovaný považoval za nepravdivé a poprel ich. Poukázal na skutočnosť, že zákonná úprava, ktorá
bola účinná v Občianskom zákonníku od 1.6.2010 upravila len požiadavky na veľkosť písma, ktorým
je upravený predmet a cena zmluvy a tieto časti nesmeli byť uvedené menším písmom ako iná časť
zmluvy. Až ďalšia úprava účinná od 1.6.2014 určila veľkosť písma v spotrebiteľskej zmluve s tým,

že veľkosť písma nesmie byť menšia ako ustanoví vykonávací predpis. Právna úprava, podľa ktorej
veľkosť písma spotrebiteľskej zmluve musí byť najmenej 1,9 mm sa nevzťahuje na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré boli uzatvorené do 31.5.2014. Teda v čase uzavretia úverovej zmluvy neexistovala právna
úprava, ktorá by určovala kritériá na veľkosť písma, napriek tomu zmluva je vytvorená v čitateľnej
podobne, rovnako aj jej prílohy a preto žalovaný popiera tvrdenia žalobkyne o nečitateľnosti zmluvy.

Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, tak k tomuto tvrdeniu sa žalovaný
nevyjadruje, pretože žalobkyňa neuviedla, ktoré zmluvné dojednania sú, podľa jej názoru, neprijateľné.
Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že uzatvorenie poistnej zmluvy o poistení schopnosti splácať úver jej bolo
vnútené a že nemala možnosť uzatvoriť zmluvu o úvere bez súčasného uzatvorenia poistnej zmluvy,
tak tieto tvrdenia žalovaný poprel. Žalovaný ako poistník uzatvoril s Poštovou poisťovňou a. s. ako

poisťovateľom poistnú zmluvu č. RZ200801 v prospech tretích osôb. Žalovaný zároveň pri uzatvorení
zmluvy o úvere sprostredkoval žalobkyni len uzatvorenie poistnej zmluvy, poistenia schopnosti splácať
úver. Žalovaná predložila žalobcovi návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy z nasledovných dôvodov.
Žalovaný ako banka je povinný správať sa pri poskytovaní úverov obozretne a to spôsobom, ktorýzohľadňuje a zmierňuje riziká, znamená to, že žalovaný ako banka nie je oprávnený poskytnúť úver
bez primeraného zabezpečenia jeho návratnosti. Práve preto pri uzatváraní zmlúv o poskytnutí úveru
banka predkladá dlžníkom aj návrh zabezpečenia návratnosti úveru a poistenie schopnosti splácať

úver je obvyklou formou zabezpečenia poskytnutého úveru. Poistením schopnosti splácať úver sa
zabezpečuje jeho návratnosť pre prípad straty zamestnania, invalidity, práceneschopnosti alebo smrť
dlžníka. V prípade, ak dlžník nie je poistený ohľadom schopnosti splácať úver, zabezpečenie návratnosti
úveru sa uskutoční inými formami napr. záložným právom, ručením a podobne. Žalovaný navrhol
žalobcovi uzatvorenie poistnej zmluvy poistenia schopnosti splácať úver ako spôsob zabezpečenia

úveru. Žalobca návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy riadne prijal. Dojednanie poistnej zmluvy preto
nie je poistnou nekalou praktikou. Zabezpečením úveru nevzniká nerovnováha v právach dlžníka oproti
právam veriteľa. Žalobkyňa bola oprávnená odmietnuť uzatvoriť poistnú zmluvu a skutkové tvrdenia
žalobkyne, že nemala možnosť bez uzatvorenia poistnej zmluvy uzatvoriť zmluvu o úvere je výslovne
nepravdivé a žalovaný ho popiera. Ak by žalobkyňa ako dlžníčka odmietla uzatvoriť poistenie schopnosti
splácať úver, žalovaný by toto poistenie nedojednal a nevykonal by bez prejavu vôle a súhlasu dlžníka

ani voľbu typu poistenia. Žalovaný tvrdil, že zo zmluvy o úvere totiž vyplýva právo dlžníka odmietnuť
uzatvorenie poistenia a to vyznačením tejto možnosti priamo v texte zmluvy v rubrike s textom „žiadam
o poistenie schopnosti splácať úver“, ku ktorému je pripojený voľný priestor, v ktorej má dlžník právo
vyznačiť svoju voľbu. Žalovaný tvrdil, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená riadne, v písomnej
forme a dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch. Pokiaľ si žalobkyňa uplatňuje nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia tvoreného úrokmi a poplatkami, keďže zmluva o úvere mala neobsahovať
zákonné náležitosti a bezdôvodné obohatenie vyčíslila ako rozdiel medzi čerpanou výškou istiny a
súčtom všetkých uhradených splátok, tak žalovaný tento nárok popiera, nakoľko zmluvný úver nebol
bezúročný a bez poplatkov, pretože mal všetky náležitosti, úverová zmluva, podľa jeho presvedčenia,
bola uzavretá platne. Z dôvodu právnej istoty predsa len žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na trojročnú objektívnu premlčaciu dobu a dátum
podania žaloby. Nárok žalobcu na vydanie primeraného zadosťučinenia poprel, nakoľko žalobkyňa ho
ničím nezdôvodnila.

5. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný do spisu pripojil úverové zmluvy, ktoré mal k dispozícii on vrátane

obchodných podmienok pre poskytnutý úver.

6. Žalobkyňa reagovala podaním zo 17.5.2017, ktoré na súd došlo 25.5.2017 a v tomto podaní znova
poukázala na skutočnosti už raz tvrdené, tvrdiac, že je neprijateľné ustanovenie podľa úverovej zmluvy,
podľa ktorej sa úverová zmluva riadi aj ustanoveniami Obchodného zákonníka s poukazom, že právne

vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom by sa mali spravovať Občianskym zákonníkom. Poprela
vyjadrenie žalovaného a uviedla, že okrem ručenia úveru spoludlžníkom nebolo možné odmietnuť
poistenie a zmluvu uzavrieť bez poistenia. Za neprijateľnú podmienku považovala dohodu o zrážkach zo
mzdy a rozhodcovskú zmluvu. Uviedla, že RPMN banky uvedená vo výške 16,47 % je zavádzajúca pre
spotrebiteľa, pretože podľa prepočtu jej bola RPMN úveru 20,13 % ročne. Znova rekapitulovala svoje

nároky a žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 3.352,41 €.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril len podaním, ktoré zaslal súdu tesne pred nariadením
pojednávania. Zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a uviedol, že úverové vzťahy z hľadiska
právnej úpravy patria do skupiny tzv. absolútnych obchodov v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm.

d/ Obch. zák.. Právna úprava nevylučuje poskytnutie úveru spotrebiteľovi a pri spotrebiteľskom úvere je
potrebné aplikovať i niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, napr. ustanovenia o náležitostiach
spotrebiteľských zmlúv. Ďalej tvrdil, že žalobkyňa sama vyplnila zvolený súbor poistenia vo formulári
zmluvy. Argumentoval a polemizoval aj s tvrdeniami žalobkyne ohľadne rozhodcovskej zmluvy a k
tvrdeniam žalobkyne, že splátka nebola rozdelená na istinu, úroky a poplatky uviedol, že podľa § 9

ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa uvedené ustanovenie aplikuje len v prípade, že obsahom
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj amortizácia istiny, pričom v takom prípade sa zákazníkovi podľa
§ 9 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytuje amortizačná tabuľka. V danom prípade nebola
dohodnutá amortizácia istiny úveru a z toho dôvodu sa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ dá vyhovieť
jedine nasledovným spôsobom, ktorý žalobca považuje za postačujúci. Zmluva o úvere obsahovala

požadované náležitosti, ak sa v nej uvádzala výška úveru, úrok vyjadrený úrokovou sadzbou, výška
mesačnejsplátky,RPMNvpercentách,priemernáRPMNtrhu,celkovávýškaúveruadátumprvejsplátky
ako aj dátum nasledujúcich splátok a počet mesačných splátok a dátum konečnej splatnosti úveru. V
tejto súvislosti poukázal na tam uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, na smernicuEurópskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove tam uvedené.
Pokiaľ išlo o tvrdenie žalobkyne, že zmluva o úvere je neplatná, poukazoval na absenciu naliehavého
právneho záujmu v tomto smere.

8. Žalobkyňa ešte do spisu pripojila ďalšie listiny a to prehľad úhrad za poskytnuté prostriedky O. K.,
výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver, ktorý uskutočnila, oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR jej
adresované v súvislosti s napadnutou zmluvou.

9. Žalovaný ešte k tomuto podaniu z 28.8.2017 uviedol, že z predloženej tabuľky, ktorú žalobkyňa
predložila je zreteľné, že použila online výpočet z portálu sme.sk, ktorý nezohľadňuje zmeny v právnej
úprave a súčasne stránka upozorňuje, že výpočty sú len orientačné. Nie je zrejmé, odkiaľ žalobkyňa
vzala výšku úveru, ktorá je v zmluve o úvere uvedená v inej sume ako v žalobcom predloženej tabuľke.
Žalobca za splátku úveru považuje aj úhradu nákladov na za vedenie účtu vo výške 1,66 €, pretože
uvádza mesačnú splátku vo výške 139,93 € a nie vo výške 136,27 € ako upravuje zmluva o úvere.

Tabuľka neobsahuje údaj o dátume uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorý je vzhľadom na novelizáciu
účinnú od 1.1.2016 týkajúcu sa počítania celkových nákladov spojených s poskytnutím úveru markantný.
Žalobkyňa pri výpočte RPMN nepoužila vzorec, ale nezáväznú online tabuľku, do ktorej okrem iného
vsadilanesprávneúdaje.Zpredmetnéhojetakevidentné,žejejnemohlavyjsťsprávnahodnotaRPMNa
tak nepreukázala, že RPMN v zmluve o úvere je upravená v neprospech spotrebiteľa alebo v nesprávnej

výške. V podaní zo dňa 11.9.2017 ešte žalovaný potom upresnil, že žalobkyni na základe úverovej
zmluvybolposkytnutýúvervovýške 5.600€apodľapoistnejzmluvy,ktorúžalovanýpripojilRZ200801,
výška poistného vyplývala z článku X, kde pre úvery v rozpätí od 150.001 Sk do 250.000 Sk bolo poistné
249 Sk, čo predstavuje 8,265 €. Výška poistného je potom uvedená aj v sadzobníku poplatkov banky,
ktorý žalovaná pripojila do súdneho spisu a z ktorého vyplývalo, že pri pôžičke nad 5.000 € do 8.500 €

vrátane bolo poistenie schopnosti splácať úver v základnom súbore poistenia vo výške 8,27 € mesačne.
Súčasne žalovaný pripojil prehľad o čerpaní a splácaní úveru a spomínanú poistnú zmluvu.

10. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a ňou navrhnutej svedkyne N. C.
a prečítal listiny pripojené do súdneho spisu.

11. Žalobkyňa, ako súd uviedol vyššie, zobrala žalobu späť, pokiaľ žiadala určiť skutočnosti
neplatnosti zmluvy a bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Zotrvala na predchádzajúcej
argumentácii a vo svojej výpovedi ďalej uviedla pri zdôvodňovaní nároku na poskytnutie primeraného
finančného zadosťučinenia, že v roku 2012 už mala z úveru splatenú približne sumu 2.000 €, napriek

tomu však Poštová banka voči nej viedla sústavné ataky a vyhrážky. Jej sestre, spoludlžníčke, dokonca
O. K. chcela zobrať dom. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v dôsledku vyhrážok zo strany banky mala
psychické problémy a v tejto súvislosti navrhla vypočuť svoju sestru, spoludlžníčku N. C.. Zotrvala na
tvrdení, že jej nebolo dané na výber, či chce poistenie, alebo nechce poistenie. Jednoducho pracovníčka
banky, keď s ňou vypĺňala prvú stranu úverovej zmluvy, teda žiadosť o poskytnutie úveru, zaškrtla

príslušné políčko vo formulári a ona túto žiadosť podpísala. V žiadosti, ktorú podpísala žalobkyňa v
kritický deň, ktorý sa viaže k jej podpisu, nebola vyplnená časť 3, ktorá už obsahuje konkrétne údaje
o podmienkach poskytnutia úveru. Potom, čo žalobkyňa podpísala žiadosť o poskytnutie úveru, jej
následne prišla podpísaná celá úverová zmluva a to už v podobe, v akej ju pripojila do súdneho spisu
a táto úverová zmluva mala už vyplnenú aj spomínanú časť 3. K tomu jej boli zaslané aj všeobecné

úverové podmienky a podmienky poistenia, takže ona získala od žalovanej strany všetky listiny, ktoré
pripojila k žalobe neskôr, avšak v čase, keď rokovala o uzavretí úverovej zmluvy s pracovníčkou O. K.,
časť 3 úverovej zmluvy bola vypísaná. Na dôkaz tejto skutočnosti žalobkyňa pripojila fotokópiu žiadosti
ňou podpísanú a z ktorej bolo zrejmé, že časť 3 zmluvy nebola vyplnená. Teda pripojila žiadosť o
poskytnutie úveru, ktorá jej zostala po prvých rokovaniach v banke. Listina sa nachádza na č.l. 107 -

108 súdneho spisu.

12. Svedkyňa N. C., sestra žalobkyne, ktorá bola na úverovej zmluve uvedená ako spoludlžníčka,
popísala spôsob uzavretia úverovej zmluvy a uviedla, že tlačivo úverovej zmluvy obidve podpísali na
pracovisku O. K. na pošte v Martine. Údaj v časti 3 úverovej zmluvy v tom čase vyplnený nebol.

Pracovníčka banky žalobkyni len orientačne hovorila, aké približne budú vysoké splátky úveru a že
kompletne vyplnenú zmluvu dostane písomne poštou. V tom období sa O. K. len rozbiehala, takže
zrejme preto takto provizórne postupovala. Žalobkyňa najskôr splácala úver riadne, ale potom, čo sa
dostala do finančných ťažkostí, snažila sa jej vypomôcť finančne celá rodina. Keď meškala s dvomisplátkami, už dochádzalo k nejakému navyšovaniu platieb. Vždy, keď meškala so splátkou, dostala
upomienku. Práve to viedlo svedkyňu, že išla jednať do O. K. s riaditeľom, avšak bola odbitá s tým,
že nie je dlžníčkou. Banka odmietla poskytnúť žalobkyni nový splátkový kalendár a to jej spôsobovalo

stresy. Aj ona ako spoludlžník dostávala telefonáty ako upomienky s tým, že jej tvrdili, že je ručiteľ
tejto zmluvy a žiadali ju, aby zaplatila dlžné splátky s tým, že môže byť voči nej vedená exekúcia. Toto
stresovalo aj ju, pretože si v tom období kúpila rod. dom a bála sa, že o neho príde. Telefonáty a písomné
upomienky dostávala aj sestra, čiže žalobkyňa. Ju, teda svedkyňu prekvapovalo, že O. K. sa nesnažila
so žalobkyňou dohodnúť na nejakom kompromise.

13. Žalovaný po prvom pojednávaní vo veci samej v ďalšom podaní z 5.10.2017 pripojil do spisu
kalkulačku pre výpočet RPMN (č.l. 126) a konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala, že ona skutočne
nezaškrtla v zmluve o úvere políčko vyjadrujúce jej záujem o uzatvorenie poistenia, alebo že nepovedala
zamestnankyni žalovaného, aby tak urobila za ňu. Na preukázanie vyššie uvedených tvrdení,
podľa ktorých uzavretie poistenia nebolo podmienkou poskytnutia úveru, priložil žalovaný formulár

pre štandardné informácie o spotrebiteľských úveroch. Naviac poukázal na bod 10.1 obchodných
podmienok, ktorý preukazuje, že žalobkyňa mohla a nemusela prejaviť záujem o uzatvorenie poistenia.
Žalovaná strana ďalej udávala, že nie je dostatočne preukázané ani výpoveďou žalobkyne, ani jej sestry,
že pri podpise zmluvy, resp. žiadosti o poskytnutie úveru tlačivo formulár nemal vyplnené všetky údaje,
ktoré sa týkali všetkých obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

14. Žalobkyňa oponovala tvrdeniu žalovaného vo svojom tvrdením na poslednom meritórnom
pojednávaní vo veci samej, že žalovaný jej nedal k dispozícii formulár štandardných informácií o
spotrebiteľskom úvere a žiadny takýto formulár nepodpísala a formulár, ktorý pripojil žalovaný na dôkaz
tvrdení, že poistenie nebolo vyžadované k uzavretiu zmluvy, je len vzorom a nejedná sa o formulár, ktorý

sa týkal jej prípadu. Pokiaľ žalovaný pripojil kalkulačku RPMN, z nej vôbec nie je zrejmé a zrozumiteľné,
akým spôsobom žalovaná strana vypočítala RPMN pre jej úverovú zmluvu, nakoľko vychádza z úplne
inej výšky splátok, než bola dohodnutá v zmluve (pre výpočet RPMN vychádzala žalovaná strana zo
splátkyvovýške129,66€).Naviacpotvrdila,žezmluvasanespisovalavjedendeň.Najprvonapodpísala
žiadosť a následne jej prišla vyplnená zmluva celá aj s časťou 3 a to v liste, ktorý dostala v júli 2011 a

ktorý pripojila do súdneho spisu. Z tohto listu vyplýva, že O. K. jej zasiela podpísanú zmluvu o úvere a
to originál i fotokópie, ktoré má dať k dispozícii spoludlžníkovi.

15. Právna zástupkyňa žalovanej strany na pojednávaní potvrdila, že do výpočtu RPMN poplatok za
poistenie zahrnutý nebol.

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj čítaním ďalších listín pripojených do súdneho spisu a takto
vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci.

17. Dňa 21.6.2011 žalobkyňa ako dlžníčka a jej setra N. C. ako spoludlžníčka, spísali na pracovisku O.

K. v Martine žiadosť o poskytnutie úveru „Lepšia splátka“. Z tejto žiadosti vyplynulo, že žalobkyňa žiada
o poskytnutie úveru vo výške 5.600 €, ktorý jej má byť poskytnutý na päť rokov a žiada o základný súbor
poistenia,naktorýspĺňapodmienky.Podľapresvedčeniasúdučasť3,ktoráobsahovalasamotnúzmluvu
o úvere, podmienky úveru, nebola vyplnená. Teda žiadosť o poskytnutie úveru je nutné považovať
za návrh úverovej zmluvy, z ktorej vyplývala výška úveru a doba jeho splácania (5.600 € a 5 rokov).

Zo žiadosti nevyplývali ďalšie konkrétne náležitosti úverovej zmluvy, akými sú splatnosť splátky, výška
splátky, RPMN, priemerná hodnota RPMN a pod.. Aj keď žalovaná strana konštatovala, že žalobkyňa
nepreukázala tieto tvrdenia, že nebola v čase podpisu žiadosti dňa 21.5.2011 vyplnená časť 3, súd
považuje túto skutočnosť za nespornú. Žalobkyňa predložila fotokópiu žiadosti, z ktorej vlastne vyplýva,
že sa jedná o tlačivo, ktoré zrejme po podpise O. K. jej zostalo k dispozícii a originál bol zasielaný

na akceptáciu do ústredia O. K.. Skutočnosť, že časť 3 vyplnená nebola, vyplynula nielen z výpovede
žalobkyne, ale aj zo výpovede spoludlžníčky. A naopak žalovaná strana dostatočne nevysvetlila, prečo
v tlačive žiadosti, ktoré zostalo žalobkyni pri podpise a po rokovaniach s pracovníčkou O. K., bola časť
3 nevyplnená. Súd je presvedčený a to nielen z výsluchu žalobkyne, ale aj vzhľadom na formuláciu
tlačiva žiadosti o poskytnutie úveru, že uzavretie poistenia schopnosti splácať úver, bolo podmienkou

poskytnutia úveru za tých podmienok, aké nakoniec boli uvedené v časti 3. Z lícnej strany formuláru
nevyplýva pre klienta, čiže dlžníka banky, žiadna možnosť pre odmietnutie poistenia, alebo nevyužitie
ponuky poistenia. Z textu, ktorý sa nachádza pod políčkami, v ktorých dlžník môže vyznačiť len zvolený
typ poistenia, vyplýva, že si zvolené poistenie vybrala slobodne, bez nátlaku a vyhovuje jej potrebám.Nebolo preukázané tvrdenie žalovanej strany, že lícna časť úverovej zmluvy mala priestor, v ktorej
mohol dlžník poistenie odmietnuť. Dlžník má len možnosť vybrať si buď základný súbor poistenia, alebo
komplexný súbor poistenia. Žalovaná strana nepreukázala, že by žalobkyňa pred podpisom žiadosti o

poskytnutie úveru dňa 21.5.2011 bola reálne oboznámená s obchodnými podmienkami banky a s čl. 10,
na ktorý žalovaná strana v súvislosti s poistením odkazovala a z ktorých malo vyplávať, že dlžník môže a
nemusíprejaviťsvojzáujemouzavretiepoistenia.Kakceptáciižiadostižalobkyneoposkytnutieúveruvo
výške 5.600 € na päť rokov došlo potom až 28.6.2011, keď úverovú zmluvu podpísali oprávnené osoby
za banku, ako o tom svedčí podpis na vyhotovení úverovej zmluvy, ktorú predložila tak žalovaná, ako aj

žalujúca strana. Na vyhotovení úverovej zmluvy už bola vyplnená časť 3, ktorá podľa presvedčenia súdu
v čase podpisu žalobkyňou vyplnená nebola a z ktorej vyplývalo, že žalobkyni je poskytovaný úver vo
výške 5.600 € pri výške mesačnej splátky 136,27 € a pri poplatku za vedenie a správu úverového účtu
vo výške 1,66 €, výška úrokovej sadzby bola dohodnutá na 12,9 % ročne, výška splátky s poplatkom
za správu úveru bola 137,93 €, RPMN banky 16,47 %, priemerná RPMN 20,56 % a celková výška
nákladov 2.324,03 €. Dohodnutý bol základný súbor poistenia pre poistenie schopnosti splácať úver.

Prvá splátka bola zročná 25.7.2011 a dátum konečnej splatnosti bol stanovený na 25.6.2016. Každá
splátka bola zročná k 25-temu dňu v mesiaci a počet mesačných splátok bol dohodnutý na 60. V zmluve
bolouvedenéčísloúverovejzmluvy,čísloúverovéhoúčtu,čísloúčtu,naktorýmábyťúverčerpaný.Takto
doplnená úverová zmluva obsahujúca už akceptačný prejav žalovanej bola potom žalobkyni zasielaná
sprievodným listom z 29.6.2011, z ktorého vyplynulo, že žalobkyni posiela O. K. podpísanú zmluvu

o úvere a zároveň jej oznamuje, že časťou finančných prostriedkov znovu poskytnutého úveru, boli
splatené je predchádzajúce úverové záväzky, o ktorých splatenie požiadala. Potvrdenie o vyrovnaní
pohľadávky jej bude doručené zo strany príslušnej banky. Zvyšná časť úveru vo výške 5.376 € bola
poukázaná na jej osobný účet a bola už znížená o poplatok za poskytnutie úveru v zmysle aktuálneho
cenníka. Súčasne bola zaslaná aj fotokópia zmluvy o úvere, ktorú mala žalobkyňa podľa sprievodného

doručiťspoludlžníkovi,tedasestre.Tentosprievodnýlistžalobkyňapripojiladosúdnehospisunač.l.134.

18. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k hlbokému vnútornému presvedčeniu, že spôsobom, ktorý
súd opísal vyššie a vyplýval z vykonaného dokazovania, strany sporu uzavreli platnú úverovú zmluvu v
písomnej forme, ktorá však nemala písomne dohodnuté náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 Zákona o

spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.. Z pohľadu ust. § 497 Obch. zák. (zákon č. 513/1991 Zb.) však
došlo k platnému uzavretiu úverovej zmluvy, pretože žiadosť o poskytnutie úveru spísaná žalobkyňou a
akceptácia tejto žiadosti spísaná žalovaným, ktorá už obsahovala vyplnenú časť 3, preukazovali zhodu
vôle zmluvných strán, pokaľ ide o úverový limit, teda 5.600 € a záväzok veriteľa, teda banky poskytnúť
tento úver žalobkyni a obsahovali aj zhodu, pokiaľ ide o záväzok žalobkyne poskytnutý úver zaplatiť

a zaplatiť z neho úroky. Skutočnosť, že výška úrokov nebola presne vymedzená, nie je vadou vzniku
úverovej zmluvy z pohľadu ust. § 497 Obch. zák. vzhľadom na ust. § 502 Obch. zák..

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom,
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške.

21. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška

úrokov sa týka ročného obdobia.

22. Zmluva o úvere však nemala písomne dohodnuté náležitosti, akými bola výška splátky, výška
úrokovej sadzby, RPMN úveru, priemerná RPMN, jednoducho všetky náležitosti, ktoré boli potom
uvedené vo veriteľom vyplnenej časti 3 úverového formulára. K tomuto však chýba písomná akceptácia

zo strany žalovanej, teda jej písomný prejav, z ktorého by vyplývalo, že s podmienkami úverovej zmluvy
tak ako boli vyplnené v čl. 3 úverovej zmluvy, súhlasí. Súd bol totiž toho presvedčenia, že žalovaná
podpísala dňa 21.6.2011 len neúplne vypísaný formulár. Skutočnosť, že došlo k vzniku úverovej zmluvy
týmto spôsobom podľa presvedčenia súdu vzhľadom na vtedajšie znenie zákona o spotrebiteľskýchúveroch, nezakladá bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a to vzhľadom na skutočnosť, že zákon č.
129/2010 Z.z. v ust. § 11, ktorý sa zaoberal dôsledkom poručenia povinnosti uzatvárať úverovú zmluvu
s obsahovými náležitosťami podľa § 9, vyžadoval kumulatívne splnenie niekoľkých podmienok pre

bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

23. Podľa ust. § 11 ods. 1 vtedy platného zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje na bezúročný a bez poplatkov, ak

a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, y/ a § 10 ods. 1

24. Z toho vyplývalo, že zákon mimo absencie náležitostí, ktorý nedostatok žalobkyňa aj vyčítala v
žalobe, vyžadoval aj nedostatok písomnej formy a to súčasne. Súd ale konštatuje, že zmluvné strany sa,
pokiaľ ide o ich písomný prejav, zhodli v písomnej forme na podstatných náležitostiach úverovej zmluvy,

tak ako vyplývajú z ust. § 497 Obch. zák..

25. Súd ale zistil, že úverová zmluva má ďalšiu vadu, ktorá spôsobuje, že predmetný úver je
bezúročný a bez poplatkov. Totiž podľa presvedčenia súdu v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola
uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa, čiže žalobkyne (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona o

spotrebiteľských úveroch).

26. Žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že RPMN úveru, ktorá bola uvádzaná v časti 3 tlačiva
úverovej zmluvy vo výške 16,47 %, nie je správne vypočítaná a predložila výpočet RPMN, ktorý bol
vytvorený pomocou online kalkulačky a podľa ktorého RPMN by predstavovala 22,54 €.

27. Žalovaný pripojil kalkulačku pre výpočet RPMN, z ktorej vyplynulo (na č.l. 126), že pri výpočte RPMN
vychádzal z výšky splátky 129,66 € a z poplatkov vo výške 1,66 €, čo bol v zmluve uvedený poplatok
za vedenie a správu úverového účtu. Do výpočtu RPMN napriek v zmluve uvedenej výške splátky, ktorá
už zahrňovala aj poistné, nezahrnul práve poplatky za poistné, ktoré bolo v zmluve dohodnuté. Takéto

počínanie banky pri počte RPMN je podľa presvedčenia súdu v rozpore s príslušnými ustanoveniami
zákona o spotrebiteľských úveroch.

28. Podľa § 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom, sú všetky náklady vrátane

úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver, alebo ho získal za ponúkaných podmienok.

29. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch ročná percentuálna miera nákladov
spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

30. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery

nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou
poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere a iných poplatkov kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu
tovaru, alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti, alebo na úver.
Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania nákladov za

používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania ostatné náklady na platobné
transakcie, sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je
dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

31. Z citovaných ustanovení je teda zrejmé, že žalovaná strana mala do výpočtu RPMN medzi
celkové náklady spotrebiteľa, teda žalobkyne, zahrnúť aj poplatky za poistné, nakoľko z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa musela uzavrieť zmluvu o poskytnutí tejto doplnkovej služby,
aby získala spotrebiteľský úver za ponúkaných podmienok. Vo formulári, ktorý žalovaný použil, nebolpriestor na odmietnutie poistenia a formulácia textu od slova „žiadam“ po „ poistenie“, ani grafické
usporiadanie zmluvy neumožňovalo spotrebiteľovi uskutočniť voľbu, či poistenie uzatvára, alebo
neuzatvára. Umožňovali mu len rozhodnúť sa medzi dvomi typmi poistenia, naviac pracovníčka banky

rokujúca so žalobkyňou automaticky zaškrtla políčko pri texte, že žalobkyňa žiadosť základný súbor
poistenia a spĺňa k nemu podmienky. Žalovaný sám vo svojom prvom vyjadrení k žalobe uviedol,
že uzavretie poistnej zmluvy bolo formou zabezpečenia záväzku žalobkyne ako dlžníčky z úverovej
zmluvy. Formulár, ktorý ale použila banka, nemal varianty, ktoré by dávali dlžníkovi na výber formu iného
zabezpečeniaúveru.Pretovzhľadomnaformuláciutextuopoisteníschopnostisplácaťúvervoformulári,

ktorý banka použila a vzhľadom na výpoveď žalobkyne, súd dospel k presvedčeniu, že žalobkyňa ako
spotrebiteľka musela uzavrieť zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby vo forme poistenia, aby získala
spotrebiteľský úver za daných podmienok a preto poistné malo byť zahrnuté do celkových nákladov
spotrebiteľa a tým do výpočtu RPMN, čím by samozrejme došlo k vyššej hodnote RPMN, než je uvedená
v úverovej zmluve.

32. Podľa výpočtu súdu na online kalkulačke pri poskytnutí úveru vo výške 5.600 € a pravidelnej splátke
137,93 € a počte 60 splátok, súd aj bez zohľadnenia poplatku za poskytnutie úveru zistil RPMN tohto
úveru vo výške 17,91 %.

33. Táto skutočnosť a totiž, že O. K. nezohľadnila poplatky za poistné pri výpočte RPMN a tým vypočítala

RPMN v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, z
čoho vyplýva, že žalobkyňa musí vrátiť len finančné prostriedky, ktoré reálne od banky dostala bez
úrokov a poplatkov.

34. Žalovaná strana sa však v konaní bránila námietkou premlčania, súd preto zisťoval, či nároky

žalobkyne na vrátenie sumy 3.352,41 € nie sú premlčané.

35. Ak žalobkyňa plnila nad rámec toho, čo podľa zákona plniť mala, teda plnila žalovanému sumy
aj titulom úrokov a poplatkov nad sumu reálne poskytnutej istiny, vnikalo žalovanému bezdôvodné
obohatenie a to je povinný vydať v súlade s ust. § 451 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

36. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úrok obohatil.

37. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

38. Súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba bola
podaná 17.3.2017, dospel k presvedčeniu, že nároky žalobkyne na zaplatenie súm , ktoré by mohla
žiadať titulom bezdôvodného obohatenia a ktoré plnila nad rámec poskytnutej istiny pred 17.3.2015,
teda v období dlhšom, než dva roky pred podaním žaloby na súd, sú premlčané v subjektívnej
premlčacej dobe. Žalobkyňa totiž pri každom plnení vedela, komu plní a vedela, v akej výške plnenie

poskytuje, teda mala o týchto skutočnostiach svoju subjektívnu vedomosť. Je právne irelevantné, že
žalobkyňa v tom čase ešte titul plnenia vyhodnotiť nevedela a nepovažovala ho za bezdôvodného
obohatenie na strane žalovaného a domnievala sa, že plní na splatenie záväzku z úverovej zmluvy. Z
plnenia, ktoré žalobkyňa poskytla, súd za nepremlčané považoval len nároky, ktoré vznikli zaplatením
platby 1.000 € dňa 13.4.2015, 1.000 € dňa 15.4.2015 a sumy 700 € dňa 20.4.2015 ako vyplynulo z

prehľadu transakcií na úverovom účte (č.l. 96 rub). Celkovo sú teda nepremlčané platby žalobkyne vo
výške 2.700 €. V tejto súvislosti sa žalobkyňa zmienila o tom, že tieto platby za ňu zaplatila neter, s
ktorou má zmluvu a ktorej poskytnuté prostriedky spláca. Žalovaná strana preto namietala, či vzniklo
bezdôvodné obohatenie žalovanému na úkor žalobkyne. Súd je toho presvedčenia, že pokiaľ má
žalovaná záväzok voči svojej neteri titulom poskytnutých finančných prostriedkov na splácanie úveru,

šlo o pôžičku a preto prijaté finančné prostriedky na splatenie úveru od netere nie je možné považovať
za cudzie finančné prostriedky, ale prostriedky, ktoré odovzdaním sa stali prostriedkami žalobkyne s tým,
že žalobkyni vznikol záväzok a neteri žalobkyne pohľadávka na vrátenie týchto financií titulom pôžičky.
Preto je súd toho presvedčenia, že žalovaný sa na úkor žalobkyne obohatil, avšak nie v rozsahu, ktorýžalobkyňa konštatovala, ale len v sume 2.700 €, ktorú sumu možno žalobkyni vydať ako nepremlčanú.
Žalobkyňa však sama uviedla, že banka jej dňa 20.4.2015 vrátila sumu 123,59 €. Šlo zrejme o preplatok,
ktorý vznikol poslednou platbou zo strany žalobkyne vo výške 700 €. Táto skutočnosť zo strany banky

nebola rozporovaná a preto ju súd považoval za nespornú. Vzhľadom na vrátenie tejto sumy 123,59 € a
nárokžalobkynenavrátenienepremlčanejčastibezdôvodnéhoobohateniabankouvovýške2.700€súd
dospel k presvedčeniu, že celkový nárok žalobkyne, ktorý možno žalobkyni priznať, predstavuje rozdiel
medzi sumou 2.700 € a sumou 123,59 €, čiže sumu 2.576,41 €. Len túto sumu súd žalobkyni titulom
bezdôvodného obohatenia, na ktorého vydanie nárok nebol premlčaný, priznal. Žalovaná je žalobkyni

povinná zaplatiť sumu 2.576,41 €.

39. Žalobkyňa žiadala k istine prisúdiť aj 5,05 % úrok z omeškania od 21.4.2015 do zaplatenia, teda
žiadala ho od nasledujúceho dňa potom, ako vykonala poslednú platbu v prospech úverového účtu.
Dlh vzniknutý bezdôvodným obohatením je však dlhom, ktorého zročnosť nie je určená a preto je
dlžník povinný platiť na výzvu veriteľa prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 Obč.

zák.). Žalobkyňa neprodukovala dôkaz, že by žalovaného pred podaním žaloby na súd vyzvala, aby
jej zaplatil žalobou uplatnenú sumu, čiže vydal bezdôvodné obohatenie v určenej lehote. Preto za prvú
kvalifikovanú výzvu pre žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni je nutné považovať
žalobu, ktorá bola žalovanému doručená 24.3.2017. Len zo žaloby sa žalovaný dozvedel, že žalobkyňa
proti nemu žiada vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré mu na jej úkor vzniklo. Žalovaný mohol plniť

nasledujúci deň a dňom 26.3.2017 sa dostáva do omeškania s úhradou dlhu. Súd preto žalobkyni
proti žalovanému priznal úrok z omeškania až od 26.3.2017 v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč.
zák. v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška úroku z omeškania je o 5%-uálynch bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu, teda výška úrokov z omeškania je 5 %.

40. Žalobkyňa popri vydaní bezdôvodného obohatenia požadovala priznať aj finančné zadosťučinenie
vo výške 500 € ako nárok práva vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007
Z.z.. Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s

cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania, aby odstránil protiprávny stav a to a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom

(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva, alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

41. Citované zákonné ustanovenie podľa presvedčenia súdu však nemožno vykladať tak, že právo na
primerané finančné zadosťučinenie má každý spotrebiteľ, ktorý vytkne a to úspešne, napr. nejakú vadu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa presvedčenia súdu je ho nutné vykladať tak, že poskytnutím
finančného zadosťučinenia má byť kompenzovaná istá ujma, ktorá spotrebiteľovi v dôsledku porušenia
práv priznaných mu právnymi predpismi dodávateľom vznikla. Žalobkyňa pri zdôvodňovaní nároku

na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 € argumentovala tým, že sa
jej banka vyhrážala exekúciou, neprestajne jej posielala upomienky, keď sa dostala do omeškania
s úhradou splátok a pod.. Obdobne vypovedala aj jej sestra. Obe konštatovali, že je v dôsledku
takéhoto postoja banky boli vystresované. Súd konštatuje, že zasielanie upomienok pri omeškaní
dlžníka s úhradou splátok, prípadne upozornenie na možné súdne vymáhanie pohľadávky a

následnú exekúciu, je štandardný a obvyklý postup veriteľov, ktorí sú bankovými, ale aj nebankovými
subjektmi. Je samozrejmé, že dlžník je v takomto období vystresovaný, nakoľko si uvedomuje vlastnú
insolventnosť a jej možné následky, čo je opäť pocit, ktorý je u dlžníkov bežný a prirodzený. Naviac
z úverového účtu vyplynulo, že žalobkyňa v roku 2012 začala úver splácať nepravidelne, resp.
nižšími splátkami, než boli predpísané a po 26.9.2012 do 1.2.2013 nezaplatila žiadnu splátku teda

bola v niekoľkomesačnom omeškaní. Teda sama zavdala banke podnet pre upomínacie konanie,
ktoré podľa vykonaného dokazovania malo byť uskutočnené formou písomných upomienok, ale aj
SMS správ a telefonátov. Žalobkyňa však neprodukovala dôkaz preukazujúci, že by toto upomínanie
bolo skutočne vykonávané neprimeraným a neštandardným spôsobom. Naviac však bolo priamymnásledkom neplnenia povinnosti žalobkyne z úverovej zmluvy a podľa presvedčenia súdu nemôže byť
dôvodom pre vznik tvrdených a nepreukázaných následkov na zdraví žalobkyne a tým aj dôvodom pre
priznanie finančného zadosťučinenia. Preto aj v tej časti, kde žalobkyňa žiadala priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C. s. p. tak, že žiadne zo strán
nemá právo na náhradu trov konania. Každá zo strán bola čiastočne úspešná a čiastočne neúspešná a
preto súd rozhodol tak, že ani jedna zo strán nemá proti tej druhej právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.