Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 10, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/185/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713217793
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5713217793.7

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia
s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava 821 08, pr. zast.: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: Ľ. C., P.. XX.XX.XXXX, N. X. E.: M.. Č.
Y. X/XXXX, XXX XX, v konaní o zaplatenie 2.907,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. V návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.11.2013 sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný
rozkaz, v ktorom by žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.907,50 eur s príslušenstvom
a nahradiť mu trovy konania. V dôvodoch návrhu uviedol, že

právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytol žalovanej na základe úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.09.2009 úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 17,3 % ročne,
ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou mesačných splátok s dátumom splatnosti poslednej splátky
20.12.2017.Vrozporesozmluvnýmidojednaniamižalovanásvojzáväzokuhrádzaťpravidelnémesačné
splátky úveru neplnila, čím sa dostala do omeškania. Vzhľadom na trvajúce omeškania žalovanej s
platením dohodnutých splátok úveru, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.02.2013 vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa pohľadávka z úverovej zmluvy v celkovej výške 3.048,61 eur,
pozostávajúca z istiny nesplatenej časti úveru v sume 2.328,21 eur, nesplatených úrokov a poplatkov
za správu úveru v sume 720,40 eur, stala splatnou v celom rozsahu. Žalovaná dlžnú sumu napriek
výzve neuhradila. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 28.03.2013 bola pohľadávka voči
žalovanej postúpená na žalobcu, o čom bola upovedomená žalovaná písomným oznámením o

postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

2. Súd na základe predložených listinných dôkazov rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k.
15C/185/2014-29 zo dňa 11.08.2014. Platobný rozkaz sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných
rúk, preto ho súd uznesením č. k. 15C/185/2014-50 zo dňa 27.09.2014 zrušil. Nakoľko sa následným
šetrením súdu nepodarilo zistiť, kde sa žalovaná zdržiava, súd jej uznesením č. k. 15C/185/2014-51

zo dňa 27.10.2014 ustanovil opatrovníka. Podaním doručením súdu dňa 18.11.2014 vstúpil do konania
vedľajší účastník na strane žalovanej.

3. Podaním doručeným súdu 5.2.2015 (č. l. 62) zaslal do konania vyjadrenie vedľajší účastník, ktorý
uviedol, že žalovaná ak dlžník a SLSP, a.s. ako veriteľ, ktorá je bankou podnikajúcou na základe
bankového povolenia podpísali listinu označenú ako zmluva o splátkovom úvere, v ktorej sa v čl. I

veriteľ zaviazal jednorázovo, bezhotovostne poskytnúť žalovanej úver. V čl. II ods. 2 tejto zmluvy sa
strany dohodli, že súčasťou zmluvy sa stanú všeobecné obchodné podmienky VOP, úverové podmienky,sadzobník a podmienky určené zverejnením, pričom za všeobecné obchodné podmienky sa považujú
všeobecné obchodné podmienky vydané s účinnosťou od 1.8.2002. Žalobca preukázal len existenciu
všeobecných obchodných podmienok. Ostatné citované dokumenty nepreukázal. Nebolo dokázané,

či a ako žalovaná úver vyčerpala, nebolo dokázané kedy a ktorou splátkou sa žalovaná dostala do
omeškania, či a ako bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžných súm a kedy a ako SLSP, a.s. uplatnila
svoje právo žiadať pre nezaplatenie splátky splatenie celej istiny. SLSP, a.s. oznámila žalovanej, že
pohľadávku z uvedenej úverovej zmluvy postúpila na žalobcu. Žalobca svoje nároky voči žalovanej
odvodzujezozmluvy,ktorúuzavrelažalovanásoSLSP,a.s.Tietonárokymalžalobcazískaťpostúpením.

V prvom rade je potrebné zaoberať sa otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že
postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi) platné a účinné. Zároveň vedľajší účastník poukázal na ust. § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky), podľa ktorého
toto ustanovenie dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok.
Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky
klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady

nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni citované ust. § 525 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom jej postúpenie
je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39
OZ, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi. Postupca, ktorému
bola pohľadávka postúpená bankou je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka

klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením
svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej
legitimácie postupníka. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že pre absenciu výpisu z úverového
účtu alebo iného dôkazu o bezhotovostnej operácii v prospech účtu dlžníka nemožno považovať
za dokázanú existenciu pohľadávky žalobcu zo zmluvy o úvere. Taktiež nemožno už pre absenciu

úverového účtu považovať za dokázanú požiadavku 90 dňového omeškania žalovaného s niektorou
splátkou, ako ani to, že by bol aj písomne vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy. Žalobca
teda nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka SLSP, a.s. voči žalovanej postúpená na
neho, boli tieto podmienky postupne splnené. Za dôkaz ich splnenia nemožno považovať jednostranné
vyhlásenie SLSP, a.s. o ich splnení obsiahnuté v ods. 4.2 písm. d) zmluvy o postúpení pohľadávky.

Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanej v čase jej postúpenia na žalobcu existovala, teda že
finančné prostriedky boli skutočne žalovanej poskytnuté, a že bola spôsobilá na postúpenie v zmysle §
92ods.8zákonač.483/2001Z.z.Vdôsledkutohonemožnopovažovaťzadokázané,žetotopostúpenie
je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanej uplatňovať pred súdom. Zároveň si v
tomto vyjadrení uplatnil aj trovy konania. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Na predmetné vyjadrenie reagoval právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu 13.3.2015
(č. l. 65), kde doložil súdu položkovitý výpis z úverového účtu na úverovej zmluve č. 0353289997 s
popisom všetkých transakcií na úverovom účte. Z predloženého výpisu obratov na úverovej zmluve
a špecifikácie postúpenej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu podľa jeho názoru je preukázaná

výška neuhradenej dlžnej sumy vo výške 2.907,50 eur s príslušenstvom, riadnymi úrokmi a poplatkami.
Zo žalobcom predloženého položkovitého výpisu obratov na úverovej zmluve je preukázaný kompletný
historický vývoj žalovanej pohľadávky. Žalovaná sa zaviazala úver, ktorý jej bol poskytnutý dňa
29.09.2009 vo výške 1.700,- eur splatiť formou 99 pravidelných mesačných splátok. Splatnosť prvej
splátky vo výške 3,62 eur bola stanovená k 30.09.2009. Splatnosť ostatných splátok zmluvné strany

dohodli k 20 dňu príslušného kalendárneho mesiaca, dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky
úveru k 20.12.2017. Počas trvania úverového vzťahu žalovaná zaplatila sumu vo výške 241,36 eur. V
dôsledku omeškania žalovanej s riadnym a včasným plnením platobných povinností právny predchodca
žalobcu zúčtoval konečný stav zostatku úveru k 31.10.2011. Konečný stav zostatku úveru k danému dňu
predstavoval neuhradenú sumu 2.328,21 eur. Od tohto dátumu žalovaná na úhradu úveru právnemu

predchodcovi žalobcu, ani žalobcovi nezaplatila žiadnu platbu. Konečný stav zostatku úveru tak zostala
nemenný do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa 18.02.2013 a predstavuje tak neuhradenú
časť úveru. Zároveň v predmetnom podaní špecifikoval žalobca neuhradenú časť úveru, nesplatené
riadne úroky a nesplatené poplatky, ktoré si uplatnil. Ďalej uviedol, že právny predchodca si splnil
všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovanej písomne oznámil

výšku omeškaných splátok ku dňu 31.01.2010 a zároveň ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške
107,39 eur. Žalovaná však od tohto dátumu až do dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
dňa 18.02.2013 nezaplatila žiadnu platbu. Právny predchodca žalobcu - banka, tak žalovanú predpostúpením pohľadávky písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a žalovaná napriek písomnej
výzve zostala v omeškaní s jeho
zaplatením po dobu viac ako 90 dní. Z tohto dôvodu má zato žalobca, že je jednoznačne preukázaná

jeho aktívna legitimácia v tomto konaní.

5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 15C/185/2014-147 zo dňa 20.5.2015 a žalobu zamietol,
žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi
konania. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Žiline uznesením č. k.

10Co/530/2015-177zodňa31.3.2016rozsudokOkresnéhosúduzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.
V odôvodnení tohto uznesenia odvolací súd uviedol, že sa stotožňuje s úvahou prvostupňového súdu
o právnom následku nenáležitého postúpenia pohľadávky v podobe jeho neplatnosti. Argumentácia
odvolateľa, že ide len o výnimku z bankového tajomstva bez následku na platnosť postúpenia, je účelová
a nesprávna. Takýto výklad by skutočne viedol k možnosti postupovania akýchkoľvek pohľadávok, a
to v rozpore s účelom predmetného ustanovenia, ako aj v rozpore so špecifickým postavením veriteľa,

na ktorý poukázal súd prvého stupňa. Nadväzne je rozhodujúcou/určujúcou okolnosťou preukázanie
písomnej výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V tejto spojitosti je nepochybné, že v prípade
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bankou ( 27.2.2013 ) nemohlo dôjsť- vzhľadom na časové súvislosti -
k naplneniu zákonnej podmienky, t.j. uplynutiu 90 dní ( do postúpenia pohľadávky - 28.3.2013). Pokiaľ
ide o žalobcom prezentovanú výzvu zo dňa 16.2.2010 možno považovať záver prvostupňového súdu

o jej neuznaní pre nepreukázania doručenia za predčasný. V danej spojitosti odvolací súd poukazuje
na obsah Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu, konkrétne bod 10.3 ( č. l. 83 ),
v zmysle ktorého pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v
tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň, a to ak sa aj adresát o tejto skutočnosti
nedozvie a zásielka sa vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, banka zasiela písomnosti

v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky v neprospech žalobcu. V neprospech žalobcu
preto nie je možné bez ďalšieho vyhodnotiť okolnosť, že postupoval pri doručovaní v súlade s uvedeným
ustanovením. Ide pritom o záver zásadný, nakoľko od predmetnej výzvy sa odvodzuje ne/splnenie
rozhodujúcej podmienky platnosti postúpenia, a to ne/uplynutie zákonom stanovenej lehoty. Z opísaných
dôvodov preto krajský súd odvolanie považoval za čiastočné dôvodné. V ďalšom postupe okresný súd

opätovne vyhodnotí relevanciu spornej výzvy a v nadväznosti na to posúdi uplatnený nárok.

6. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenie tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli
v neprospech strany.

8. S účinnosťou od 1.7.2016 bola zavedená nová procesná úprava - Civilný sporový poriadok, a
ustanovením § 470 ods. 1 CSP bol upravený princíp okamžitej aplikability novej procesnej úpravy.

9. Súd vo veci vytýčil nový termín pojednávania na deň 10.8.2016, na ktorý predvolal právneho zástupcu
žalobcu, ako aj žalovanú. Nový Civilný sporový poriadok, ktorý sa použije na všetky konania, teda
aj na tie, ktoré začali pred jeho účinnosťou, nepozná pojem opatrovník ustanovený strane sporu z
dôvodu neznámeho pobytu, preto od 1.7.2016 opatrovník, ktorý bol ustanovený žalovanej v tomto
konaní, zo zákona zaniká. Písomnosti sa doručujú len strane sporu - žalovanej. Rovnako nová právna

úprava Civilného sporového poriadku neumožňuje prítomnosť spotrebiteľských združení ako vedľajších
účastníkov v konaní ( § 81 a nasl. CSP), vedľajší účastník teda od 1.7.2016 zanikol. Z tohto dôvodu súd
nedoručoval predvolanie na pojednávanie Všeobecnej ochrane práv spotrebiteľa ( predtým vedľajšiemu
účastníkovi konania ). Žalovanej bol doručované predvolanie na pojednávanie spolu s poučeniami pre
spotrebiteľa v súlade s ust. 106 ods. 1 písm. a) CSP na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR.

Zásielka pre žalovanú, obsahujúca predvolanie na pojednávanie a poučenia sa v súlade s ust. 111
ods. 1 až 3 CSP považovala dňom jej vrátenia súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvedel, teda žalovaná. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť podaním doručeným
súdu 3.8.2016 ( č. l. 194), kde súhlasil s rozhodnutím bez účasti žalobcu, ako aj jeho právneho zástupcua zároveň doplnil žalobu. V doplnení žaloby uviedol, že predkladá súdu výzvu právneho predchodcu
zo dňa 18.2.2011, ktorou právny predchodca upozornil žalovanú na možnosť vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru v prípade nezaplatenia dlžnej sumy v poskytnutej lehote. Predloženou výzvou, ktorá

bola žalovanej zaslaná formou obyčajnej listovej zásielky, preukazoval žalobca splnenie postupu podľa
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre predčasné zosplatnenie úveru. Zároveň poukázal na to,
že má za to, že nárok nie je premlčaný. Preto súd vo veci pojednávanie nariadené na deň 10.8.2016
vykonal v neprítomnosti strán sporu.

10. Súd posúdil skutkové tvrdenia žalobcu, ako aj vedľajšieho účastníka konania v tom čase, ktoré
prezentovali v písomných podaniach a prednesoch na pojednávaní, a tieto úkony zostali zachované aj
po novej procesnej úprave.
Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 2 907,50 eur s príslušenstvom, v rámci skutkových
tvrdení uvádzal, že bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu, teda SLSP, a.s., ako veriteľom
a žalovanou ako dlžníkom Zmluva o splátkovom úvere č. 0353289997. K týmto skutkovým tvrdeniam

predložil listinný dôkaz - Zmluvu o splátkovom úvere č. 0353289997 (č. l. 6 spisu), z ktorej súd zistil, že
bola dňa 29.09.2009 uzavretá medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a žalovanou
ako dlžníkom, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanej úver vo výške 1.700,-
eur. Splátka bola stanovená od prvého čerpania úveru do 30.09.2009 vo výške 3,62 eur mesačne a
od 20.10.2009 vo výške 34,41 eur, ročná percentuálna miera nákladov bola 22,85 % a počet splátok

99 od 20.10.2009. Čo sa týka predmetnej zmluvy o splátkovom úvere bolo uvedené, že úver bol
poskytnutý okamžite a v plnej výške s tým že dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v
lehotách uvedených v úverovej zmluve. Výška úrokovej sadzby platí až do konečnej splatnosti úveru
s tým, že typ a výška úrokovej sadby bola fixná do splatnosti, 17,30 % ročne v deň uzatvorenia
úverovej zmluvy. V časti I. čl. 2, bod 2 zmluvy o splátkovom úvere bolo uvedené, že dlžník vyhlasuje,

že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú: BOP, úverové podmienky, sadzobník a
podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje,
súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely úverovej zmluvy sa za VOP rozumejú Všeobecné
obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 01.08.2002 a Úverovými podmienkami obchodné
podmienky banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mimo

podnikateľom účinné od 01.07.2007. Ďalej sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi spojenými s uzavretou
zmluvou o úvere, ktoré do konania doložil žalobca. Išlo o výpis obratov na úverovej zmluve (č. l. 67),
rozpis platieb - výpis z úverového účtu, vyčíslenie riadnych úrokov, vyčíslenie poplatkov (č .l. 70),
Sadzobník poplatkov a náhrad SLSP, a.s. (č. l. 71) a Všeobecnými obchodnými podmienkami (č. l. 76).
Ďalej žalobca uviedol, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho

predchodcu žalobcu SLSP, a.s. Poukázal na to, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
bolo žalovanej doručené dňa 2.3.2013 v súlade s ust. čl. 10, bod 10.3 Všeobecných obchodných
podmienok úverovej zmluvy a žalovaná však záväzok v poskytnutej lehote splatnosti do 12.3.2013
nezaplatila. Žalobca doložil na preukázanie tohto skutkového tvrdenia listinný dôkaz - Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.2.2013 (č. l. 10 spisu). Z jeho obsahu je zrejmé, že

z dôvodu neuhradenia splátok žalovanou bola vyhlásená Slovenskou sporiteľňou, a. s. v zmysle bodu
7.6.1. VOP mimoriadna splatnosť úveru ku dňu 18.02.2013, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere sa
stala splatnou v celom rozsahu. Úverová pohľadávka ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
predstavovala sumu 3.048,61 eur.

11. Ďalej žalobca v žalobe tvrdil, že bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok medzi SLSP, a.s.
ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom dňa 28.3.2013 na základe ktorej bola pohľadávka voči
žalovanej z titulu nesplateného úveru vo výške dlžnej sumy 2 441,86 eur postúpená na žalobcu, o
čom mala byť žalovaná upovedomená písomným oznámením. K týmto skutočnostiam žalobca doložil
do konania listinné dôkazy preukazujúce tieto jeho skutkové tvrdenia. Súd po nahliadnutí do listinných

dôkazov,naktorésaodvolávalžalobca konštatuje,ževskutkovýchtvrdeniachžalobcuvpodanejžalobe
sú nejasnosti, nakoľko žalobca uvádza, že v zmluve o postúpení pohľadávok mala byť pohľadávka voči
žalovanej vo výške 2 241,86 eur postúpená na žalobcu. Avšak v oznámení o postúpení pohľadávky
( č. l. 13) oznamuje právny predchodca žalobcu žalovanej, že postúpil pohľadávku na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky vo výške 3 112,38 eur s príslušenstvom.

12. Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii platného a účinného včase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere, t.j. ku dňu 29.09.2009 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od

formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa odseku 2 cit.
zákonného ustanovenia, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho

príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení
pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu
o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka
zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch

medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

15. V spore z vykonaného dokazovania a to z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd
za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol záväzkový vzťah,

nakoľko došlo medzi nimi k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej
poskytnutý úver, ktorý sa zaviazala pravidelne prostredníctvom mesačných splátok splatiť. Súd mal
ďalej preukázané, že medzi žalobcom a SLSP, a.s. bola dňa 28.3.2013 uzatvorená zmluva o postúpení
pohľadávok, ktorou bola na žalobcu postúpená pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške
3112,38 eur, ktorej časť ( 2907,50 eur s prísl. ) bola žalobcom uplatnená v tomto konaní.

16. Po právnej stránke však súd uvádza, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v
predmetnom konaní, ku ktorému malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení uzavretej dňa 28.03.2013
medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom. Súd sa stotožnil s právnym posúdením, ktoré vyjadril
vedľajší účastník ( v tom čase ) v písomnom podaní zo dňa 28.1.2015, doplneným ústnym prednesom

na pojednávaní dňa 20.05.2015. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky v zmysle ust. § 93 ods. 8
zákona o bankách je, aby bol klient s jej plnením v omeškaní aspoň 90 dní, a aby banka na jej splnenie
klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná,
a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, v priamom rozpore so zákonom. Ako také je teda
postúpenie neplatné, a to nielen medzi stranami, ale aj navonok, voči dlžníkovi - žalovanej.

17. Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa
ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania.
Pokiaľ ide o dvojstranné právne vzťahy, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe,
môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej
(na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne

oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto
oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
18. Žalobca svoje nároky voči žalovanej odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaná uzavrela so Slovenskou
sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosťvšeobecne známa. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade
zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi)
platné a účinné.

19. Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže
byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Toto ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom
treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž

neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a
nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a
povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky
z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah
právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom -
postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods.

1 OZ bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona
zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.
Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, dovoľuje banke
postúpiťjejpohľadávkyvočiklientovizasplnenieurčitýchvyššieuvedenýchpodmienok,ktorýchsplnenie
však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v

priamom rozpore s ustanovením § 525 ods. 1 OZ. Účelom uvedeného ustanovenia je totiž okrem iného
aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení prešiel na inú osobu
než toho veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o
postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len
medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 OZ účinné,

ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 OZ, ani prípadné oznámenie postupcu v
zmysle § 526 OZ, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez
toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.
20. Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní, v
ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho poriadku

tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok
platnéhopostúpenia.Postupca,ktorémubolapohľadávkapostúpenábankou,jetakvzmysleuvedeného
povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na
splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať, že klient si výzvu aj prevzal, a zároveň že klient napriek
tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností

má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

21. Počas trvania úveru bankou predchodcom žalobcu SLSP, a.s. je držiteľom bankového povolenia,
a teda vzťahuje sa, tak ako už bolo vyššie uvedené na ňu zákon o bankách, ktorý je lex specialis vo
vzťahu k OZ. Ako už bolo vyššie uvedené pre platné postúpenie pohľadávky zo strany banky, ako

postupcu musia byť splnené okrem všeobecných podmienok ust. § 524 OZ aj podmienka uvedená
práve v citovanom ust. § 92 ods. 8 zákon o bankách. Zo znenia citovaného ust. vyplýva, že predmetom
postúpenia z banky na „nebankovku“ môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90
dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho
klienta na úhradu peňažného záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k

výkladu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd
dospieť k záveru, že banka môže postúpiť úverové vzťahy bežne uzatvárané na akýkoľvek subjekt, teda
aj na nebankovku, čo je v rozpore s účelom zákon o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia
spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal
by sa dlžníkom nebanky. Právny predchodca žalobcu SLSP, a.s. mala vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

predmetného úveru dňa 27.2.2013, čím sa mala celá pohľadávka stať splatnou a následne mesiac
po predmetnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti malo dôjsť k postúpeniu predmetnej pohľadávky na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.3.2013 na žalobcu ako postupcu, čo podľa názoru
súdu je opätovne v príkrom rozpore s citovanými ust. zákon o bankách, ako aj ust. upravujúci postúpenie
pohľadávky a rovnako uvedené je aj v rozpore s ust. § 53 ods. 8 OZ, ktorý jasne formuluje pravidlá

v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré zo strany právneho predchodcu žalobcu
splnené neboli. určujúcou okolnosťou je preukázanie písomnej výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona
o bankách s tým, že je nepochybné, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť bankou listom zo dňa
27.2.2013, a teda nemohlo dôjsť vzhľadom na časové súvislosti k naplneniu zákonnej podmienky, t.j.uplynutiu 90 dní do postúpenia pohľadávky, nakoľko k postúpeniu pohľadávky došlo 28.3.2013. Je
zrejmé z doložených listinných dôkazov, že vyhlásením mimoriadnej splatnosti právny predchodca
žalobcu zosplatnil celú pohľadávku z poskytnutého úveru, a až takáto celá pohľadávka bola následne

postúpená na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.3.2013. Žalobca predložil
do konania výzvu zo dňa 16.2.2010, ktorou mal preukazovať splnenie podmienky podľa § 92 ods. 8
zákon o bankách. Podľa čl. 10 bod 10.3 Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu
žalobcu, pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku
tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto

skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, banka
zásielka písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky. Čo sa týka predmetnej výzvy,
na ktorú sa odvolávala žalobca a mala preukazovať splnenie podmienky podľa § 92 ods. 8 Zákona o
bankách súd konštatuje, že čo sa týka jej doručenia žalovanej, súd vychádza l citovaných ustanovení
Všeobecných obchodných podmienok, predmetná výzva bola zasielaná žalovanej ako obyčajná listová
zásielka a považuje sa za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní, t.j., že ak bola odoslaná

16.2.2010, tak sa považuje za doručenú 19.2.2010. Avšak predmetná výzva podľa názoru súdu
nepreukazuje splnenie podmienok, ktoré vychádzajú zo zákona o bankách, nakoľko hovorí o výške
pohľadávky, ktorá nie je totožná s pohľadávkou, ktorá mala byť celá postúpená na základe vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti. Súd má za to, že neboli splnené podmienky, ktoré vyžaduje zákon o bankách v
ust. § 92 ods. 8. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie

žalobcu v konaní.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaná bola v konaní plne úspešná, súd jej priznal právo na náhradu

trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.