Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 23, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716215421
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716215421.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne B. T., A..

XX.X.XXXX, S. W. P., A. XX proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35792752 zastúpený právnou zástupkyňou JUDr. Andreou Cvikovou, so sídlom v
Bratislave, Kubániho 16 takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že dohody o zrážkach zo mzdy číslo XXXXXXXXXX zo dňa 13.2.2013, dohoda o zrážkach
zo mzdy číslo XXXXXXXXXX zo dňa 7.8.2013 a dohoda o zrážkach zo mzdy číslo XXXXXXXXXX zo
dňa 25.11.2013, ktoré uzavrela žalobkyňa so žalovaným, sú neplatné.

II. Žalobkyňa má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboupodanounatunajšomsúdedňa05.12.2016sažalobkyňaprotižalovanémudomáhalaurčenia
neplatnosti troch dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré uzavrela so žalovaným a to dohôd, ktoré sú uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súčasne podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žiadala zaviazať žalovaného zdržať sa použitia týchto dohôd do právoplatného skončenia vo veci
samej. Súčasne žiadala, aby bol zaviazaný aj zamestnávateľ žalobcu Matica slovenská so sídlom
v Martine k zdržaniu sa vykonávania zrážok zo mzdy na základe týchto dohôd uzavretých medzi
žalobkyňou a žalovaným. Žalobkyňa odôvodnila svoju žalobu tou skutočnosť, že so žalovaným uzavrela

spotrebiteľské zmluvy a to úverové zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.02.2013, úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX zo dňa 07.08.2013 a úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2013. Samotné
zmluvy považovala za problematické, nakoľko v súčasne dobe podala aj žalobu proti žalovanému
o určenie neplatnosti týchto úverových zmlúv a vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj žalobu
na ochranu práv spotrebiteľa. Poukázala na skutočnosť, že v úverových zmluvách sú neprijateľné
zmluvné podmienky a sú uzavreté v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
inými kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Súčasťou typových formulárových zmlúv,

ktorých znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, boli aj dohody o zrážkach zo mzdy.
Žalovaný napriek spornosti veci požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Keďže
neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, zamestnávateľ jej vykonáva zrážky
zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu a veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez
akéhokoľvek odsúhlasenia súdu. Žiadosť žalovaného jej zamestnávateľovi o vykonávanie zrážok zo
mzdy preukázala listom zo dňa 6.5.2013 a 18.2.2014. Tvrdila, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy
považuje za rozporný s právom Európskej únie, a preto neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Poukázala na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka a uviedla, že mimosúdne zrážky zo mzdy,
ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka, dlžník nedokáže priamo voči zamestnávateľovi zastaviť,
a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad
majetkom dlžníka je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jejpríslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobkyne nepotrebuje súdne rozhodnutie.
Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku
spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s

kogentnými ustanoveniami zákona. V tejto súvislosti citovala zo smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.2013 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a poukázala na niekoľko rozsudkov Súdneho dvora
Európskej únie uvedených v žalobe. Pokiaľ šlo o návrh na rozhodnutie vo veci samej, uviedla, že má
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, a totiž uzavretých dohôd o zrážkach zo
mzdy, ktoré sú rovnakého čísla ako úverové zmluvy. Tvrdila, že samotné uzavretie dohody o zrážkach

zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka
a spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi právami veriteľa a právami dlžníka tým, že veriteľovi umožňuje
svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Žalovaný zjednal podmienku, že ak sa dlžný klient
oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho
mzdy mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v
úverovej zmluve. Klient podpisom zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto

nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy a k jeho uhradeniu na účet
veriteľa a súčasne veriteľa oprávňuje k prijatiu týchto zrážok. Fakt, že sa dohoda vzťahuje i na budúcich
platcov mzdy dlžníka ako i na iné príjmy dlžníka, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so
mzdou, je podľa nej v rozpore so zákonom a je neprijateľnou podmienkou.

2. Na dôkaz svojich tvrdení predložila žalobkyňa žiadosť žalovaného adresovanú zamestnávateľovi
žalobkyne Matici Slovenskej so sídlom v Martine zo dňa 6.5.2013 na vykonávanie zrážok zo
mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzavretá na zabezpečenie dlhov z
revolvingovej pôžičky číslo XXXXXXXXXX, dohodu o zrážkach zo mzdy XXXXXXXXXX, list žalovaného
adresovaný zamestnávateľovi žalobkyne zo dňa 14.11.2016 zaslaný v súvislosti s oznámením výšky

dlhu vyplývajúceho z úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXXX, ďalej list adresovaný zamestnávateľovi
žalovaným zo dňa 18.2.2014, ktorý sa týka vykonávania zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, ktorá zabezpečovala úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, dohodu o zrážkach zo mzdy číslo
XXXXXXXXXX a list žalovaného adresovaný zamestnávateľovi žalobkyne v súvislosti s výškou dlhu
vyplývajúcuzvyššieuvedenejúverovejzmluvyčísloXXXXXXXXXX.Ďalejpredložila dohoduozrážkach

zo mzdy číslo XXXXXXXXXX.

3. V súvislosti s návrhom žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia súd rozhodol uznesením sp.
zn. 10Csp/153/2016 zo dňa 27.12.2016, ktorým vyhovel návrhu žalobkyne a zaviazal žalovaného k
povinnosti zdržať sa použitia všetkých troch v žalobe uvedených dohôd o zrážkach zo mzdy uzavretých

medzi stranami sporu až do právoplatného skončenia vo veci samej. Vo zvyšku uplatneného nároku
na nariadenie neodkladného opatrenia súd návrh zamietol. Neodkladné opatrenie, voči ktorému sa
žalovaný neodvolal, nadobudlo právoplatnosť 27.1.2017.

4. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril svojím podaním z 26.1.2017. V tomto vyjadrení uviedol, že

ochrana spotrebiteľa v právnom poriadku Slovenskej republiky je založená na ochrane priemerného
spotrebiteľa. Priemerný spotrebiteľ je definovaný ako osoba, ktorá je v primeranom rozsahu rozhľadená,
informovaná a obozretná. Takéto chápanie priamo vymedzuje Súdny dvor Európskej únie vo svojich
rozhodnutiach, a preto pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho poriadku nie je možné, ani súdny
orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej priemernému spotrebiteľovi. O tom,

že žalovaný vyžaduje na poskytnutie úverov uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, žalobca vedel
vopred,nakoľkotentoúdajjepovinnýmobsahomformulárapreštandardnéinformácieospotrebiteľskom
úvere. Medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom boli uzatvorené tri úverové zmluvy,
resp. zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, ktorých čísla žalobca uviedol v žalobe. Pri ich uzavretí
boli žalobcovi predložené aj návrhy dohôd o zrážkach zo mzdy. Tieto dohody poučovali žalobkyňu

ako dlžníčku o význame a právnych následkoch uzatvorených dohôd. Dohoda o zrážkach zo mzdy
je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o
pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ
mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho súhlasu vyjadreného v dohode o zrážkach zo mzdy jeho
splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova

pohľadávka. Ide o tradičný prostriedok zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník a
ide o rovnocenný spôsob splácania dlhu, akými sú napr. uhrádzanie splátok vkladov banke, platenie
prostredníctvom pošty a pod. Na použitie tohto inštitútu sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu ani
žiadna súdna kontrola a tento zabezpečovací inštitút nebol podľa spotrebiteľského práva zákonodarcomvylúčený ako neprípustný, čo preukazuje aj novela zákona číslo 438/2015 Z.z., ktorou sa menil a
dopĺňal zákon o spotrebiteľských úverov, ktorý nadobudol účinnosť 23.12.2015 a ktorá tento spôsob
zabezpečenia záväzku z úverovej zmluvy explicitne pomenúva. Zákon pritom presne stanovuje, v

akej maximálnej výške sa môže výkon zrážok pohybovať, resp. aká je suma povinného zostatku
za účelom zabezpečenia základných životných potrieb dlžníka. Teda ani dohodou zmluvných strán
nie je možné zvýšiť zrážku nad maximálny zákonný rozsah. Výška zrážky bola navyše v dohode
určená v rovnakej sume, akú predstavuje výška mesačnej splátky zo zmluvy o revolvingovom úvere. V
obsahu žaloby navyše absentuje akékoľvek reálne zdôvodnenie resp. odkaz, že by zo strany veriteľa

došlo k výkonu zrážky vo výške vyššej ako je maximálna zákonná hranica. Ak žalobca uvádza,
že prostredníctvom dohody sa môžu vymôcť aj plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, je
obdobne potrebné poukázať na konkrétne skutkové okolnosti, ktoré tieto tvrdenia podporujú. Keďže
žalobca sa podanou žalobou nedomáha určenia výšky dlhu, je jeho námietka neopodstatnená a
zavádzajúca. Pokiaľ šlo o námietku, že dohoda bola spísaná na vopred predformulovanom formulári, tak
žalovanýkonštatoval,žepredformulovanézneniespotrebiteľskýchdokumentovjeprirodzenousúčasťou

úverových produktov, v opačnom prípade by za neprijateľné mohlo byť považované každé dojednanie,
ktoré vopred pripravil dodávateľ. Aj žalovaný poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie a
žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Ku svojmu podaniu pripojil dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa
13.2.2013 číslo XXXXXXXXXX, zo dňa 7.8.2013 číslo XXXXXXXXXX a dohodu o zrážkach zo mzdy
číslo XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2013.

5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním zo dňa 7.3.2017, ktoré toho istého dňa došlo
na súd a v tomto konštatovala, že 5.12.2016 podala na Okresný súd Martin žalobu o určenie neplatnosti
zmlúv o revolvingových úveroch, ktoré sú rovnakého čísla ako prejednávané veci - napadnuté dohody
o zrážkach zo mzdy. Samotné zmluvy o revolvingovom úvere v žalobe o určenie neplatnosti dohôd

zrážok zo mzdy nepripojila, nakoľko ich nemala k dispozícii. Žiadala preto, aby si súd predmetné
úverové zmluvy vyžiadal od žalovaného. Podľa jej názoru sú totiž úvery poskytnuté na základe vyššie
uvedených zmlúv o revolvingových úveroch bezúročné a bez poplatkov, a preto sú jej zrážky z jej mzdy
bezdôvodné, nakoľko istina vo všetkých zmluvách je už dávno uhradená. Poukázala tiež na ustanovenie
§ 131 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý presne určuje, ktoré zrážky zo mzdy môže zamestnávateľ

vykonať jednostranne bez súhlasu zamestnanca a zrážky vykonávané na základe dohôd o zrážkach
zo mzdy podpísaných pri uzatváraní zmlúv o revolvingových úveroch tam nefigurujú. Tieto dohody o
zrážkach zo mzdy boli podpísané pred poskytnutím finančných prostriedkov, čo je podľa jej názoru
v rozpore so zákonom. Skutočnosť, že Matica Slovenská od roku 2012 vykonáva zrážky z jej mzdy,
ohrozila jej finančnú situáciu, keďže je samoživiteľka, dostala sa do ďalšej platobnej neschopnosti

v iných záväzkoch a žalovaná obchodná spoločnosť žiada proti jej zamestnávateľovi úhradu stále
nových a nových dlhov, preto na žalobe zotrváva. K tomuto svojmu vyjadreniu pripojila vyjadrenie
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Odbor ochrany spotrebiteľa z 23.9.2016, z ktorého ale
nevyplýva, že bolo adresované jej osobe a z ktorého vyplýva, že komisia na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich sa zaoberala podmienkami

dohodnutými v úverových zmluvách obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Z vyjadrenia
nevyplynulo, či predmetom prieskumu boli práve zmluvy o revolvingových úveroch, ktoré boli poskytnuté
žalobkyni.

6. Na výzvu žalobkyne si súd vyžiadal od žalovaného všetky tri úverové zmluvy týkajúce sa poskytnutia

revolvingových úverov, čísla ktorých sú totožné s dohodami o zrážkach zo mzdy a pripojil do spisu
k žalobe, ktorú žalobkyňa podala na Okresný súd Martin dňa 5.12.2016 a ktorou sa v inom konaní
vedenom pod sp. zn. 21Csp/143/2016 domáhala určenia neplatnosti týchto revolvingových zmlúv a
žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia.

7. Dňa 23.8.2017 súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán, ktoré boli riadne predvolané, avšak
svoju neprítomnosť ospravedlnili. Žalovaná svoju neprítomnosť ospravedlnila zlým zdravotným stavom
a ponechala na zvážení súdu, či rozhodne v jej neprítomnosti alebo prihliadne na fakt, že vo veci určenia
neplatnosti zmlúv ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Rovnako svoju neprítomnosť na vytýčenom
pojednávaní ospravedlnila právna zástupkyňa žalovanej strany.

8. Na pojednávaní dňa 23.8.2017 súd v neprítomnosti strán preto vykonal dokazovanie čítaním listín
pripojených do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci.9. Žalobkyňa ako dlžníčka so žalovaným ako veriteľom uzavrela dňa 13.2.2013 úverovú zmluvu číslo
XXXXXXXXXX, ktorou jej bol poskytnutý úverový limit vo výške 1.500 € pri výške mesačnej splátky
85,15 €. Dňa 13.2.2013 zmluvné strany sporu uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch

dlžníka rovnakého čísla, z ktorej vyplýva, že sa viazala k vyššie uvedenej zmluve o revolvingovom
úvere. Okrem opisu zmluvných strán článok I. tejto dohody o zrážkach zo mzdy popisoval zabezpečenú
pohľadávku, a to tak, že žalovaná spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne
tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru číslo
XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.500 €. V zmysle zmluvy/dodatku k zmluve má dlžník právo, aby

mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingov (ďalej len
„revolving“). Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom
vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingov),
prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v
súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami
spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej

prípadných dodatkov (ďalej len pohľadávky). V článku II. bolo uvedené, že strany podľa § 551
Občianskeho zákonníka zabezpečujú pohľadávku uvedenú v článku I. dohodou o zrážkach zo mzdy, na
základe ktorej je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech veriteľa zrážky zo mzdy vo výške
85,15 € mesačne. Strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka
zo mzdy vykonávaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za

účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom
nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku
v zmysle všeobecne záväzných predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia,
a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní, s čím dlžník výslovne súhlasí.

10. Je pravdou, že žalovaný listom zo 6.5.2013 (čl. 10) predložil predmetnú dohodu zamestnávateľovi
žalobkyne Matici Slovenskej so sídlom v Martine a žiadal týmto listom o vykonávanie zrážok zo mzdy
žalobkyne.

11. Súdu bolo ďalej preukázané, že dňa 7.8.2013 zmluvné strany, a to žalovaný v postavení veriteľa

a žalobkyňa v postavení dlžníka uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, ktorou
bol poskytnutý žalobkyni úverový limit vo výške 1.500 €, ktorý mal byť splácaný mesačnými splátkami
vo výške 85,15 €. Rovnakého dňa bola podpísaná dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
dlžníka rovnakého čísla (viď čl. 40), ktorá bola uzavretá na rovnakom zmluvnom formulári ako vyššie
uvádzaná dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX s tým, že sa líšila len v dátume

uzavretia a čísle zmluvy o revolvingovom úvere. Rovnako bolo preukázané, že listom zo dňa 18.02.2014
žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne Maticu slovenskú so sídlom v Martine, aby na základe
tejto predloženej dohody o zrážkach zo mzdy vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne na úhradu tam
uvedeného dlhu. Ďalej mal súd preukázané, že dňa 26.11.2013 strany sporu podpísali poslednú v žalobe
zmienenú zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou bol žalobkyni poskytnutý úverový

limit vo výške 600 €, ktorý mala splácať mesačnou splátkou v sume 32,15 €. Dňa 26.11.2013 došlo aj
k podpisu dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov čísla rovnakého ako vyššie zmienená zmluva o
revolvingovom úvere, ktorá v čl. I. rovnakým spôsobom označovala pohľadávku, ktorá je zabezpečená
predmetnou dohodu a od textu citovanej dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX sa líšila len
uvedením iného čísla zmluvy o revolvingovom úvere a výškou poskytnutého úveru. Inak jej text bol

zhodný ako u predchádzajúcich dvoch dohôd o zrážkach zo mzdy. U tejto dohody nebol produkovaný
dôkaz, že by bola predložená zamestnávateľovi žalobkyne so žiadosťou veriteľa o vykonávanie zrážok
zo mzdy žalobkyne.

12. Majúc preukázaný tento skutkový stav súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobkyne je dôvodná,

aj keď súd dôvody neplatnosti všetkých troch napadnutých dohôd o zrážkach zo mzdy vzhliadol v
iných skutočnostiach než tvrdila žalobkyňa. Žalobkyňa podala žalobu za účinnosti Civilného sporového
poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ktorý vymedzuje v ustanovení § 137 písm. c obsah určovacej žaloby,
ktorou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného

predpisu. Skutočnosť, že žalobkyňa žiadala určiť neplatnosť troch dohôd o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov neznamená nič iné než to, že žiadala určiť, že z týchto dohôd pre veriteľa, teda pre žalovaného,
neplynú žiadne práva a pre ňu ako dlžníčku žiadne povinnosti. Pre úspech žalobkyne bolo potrebné
predovšetkým preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu. Tento naliehavý právny záujempodľa presvedčenia súdu na strane žalobkyne je vzhľadom na skutočnosť, že dve z označených dohôd
už boli predložené jej zamestnávateľovi a sú na základe nich uskutočňované zrážky zo mzdy a je teda
dôvodné predpokladať, že by si takto veriteľ, teda žalovaný, počínal aj u tretej z napadnutých dohôd,

resp. určenie jej platnosti, resp. určenie jej neplatnosti, je potrebné preto, aby sa na strane žalobkyne
odstránila neistota spočívajúca v tom, či pre žalovaného vo vzťahu k jej zamestnávateľovi vyplývajú
z tejto dohody, zatiaľ zamestnávateľovi nepredloženej, práva tam uvedené. Súd preto konštatoval, že
podmienkanaliehavéhoprávnehozáujmuužalobkynesplnenáje,pretožebezurčenianeplatnostitýchto
dohôd sú práva a povinnosti zmluvných strán a súčasne sporových strán neisté.

13. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

14. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že okrem označenia veriteľa a dlžníka

uzavretia dohody v písomnej podobe je podstatnou náležitosťou dohody uvedenie pohľadávky k
zabezpečeniu a k uspokojeniu ktorej dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži. Podľa
presvedčenia súdu však v článku I. všetkých troch napadnutých dohôd o zrážkach zo mzdy nedošlo k
dostatočne určitému označeniu pohľadávok, ktorých zabezpečeniu všetky tri napadnuté dohody slúžia.
Vovšetkýchtrochdohodáchjeuvedenálenistinaposkytnutýchrevolvingovýchúverovavýškamesačnej

splátky týchto úverov. Dohody neobsahujú s určitosťou dostatočne určité vymedzené príslušenstvo
týchto úverov dostatočne určite vymedzené zmluvné pokuty, na ktorých môže v budúcnosti veriteľovi
vzniknúť nárok a dokonca konštatujú, že všetky tri napadnuté dohody slúžia aj k zabezpečeniu
pohľadávok, ktoré vzniknú v bližšie nevymedzených revolvingov prípadne dodatkov k zmluvám, ktoré
strany v budúcnosti môžu, ale nemusia uzavrieť pre prípad, že by skutočne boli poskytnuté ďalšie

revolvingy žalobkyni. Potom nie je možné s istotou konštatovať, že tá ktorá dohoda slúži k zabezpečeniu
prípadných ďalších úverov, ktoré nie sú v dohodách o zrážkach zo mzdy bližšie špecifikované, tým
k budúcnosti môže dochádzať k sporom ohľadne pohľadávok, ktoré sú vlastne dohodami o zrážkach
zo mzdy zabezpečené. Preto dvojstranný právny úkon, ktorý zmluvné strany sporu uzavreli a totiž
napadnuté dohody o zrážkach zo mzdy, trpia vadou určitosti pokiaľ ide o vymedzenie zabezpečených

pohľadávok, teda vadou, ktorú ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Z.
z.) sankcionuje absolútnou neplatnosťou.

15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

16. Vzhľadom na zistenie tejto vady v dohodách o zrážkach zo mzdy a to všetkých troch, ktoré
boli označené v žalobe súd nevyčkal na výsledky konania vedeného pred Okresným súdom Martin
pod sp. zn. 21Csp/143/2016, v ktorom konaní je vznesená na návrh žalobkyne otázka neplatnosti
zmlúv o revolvingových úveroch a nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia z týchto

úverových zmlúv. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne k týmto dohodám a vytýkanie tej skutočnosti, že
už samotné uzavretie dohody je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, tak s takýmto názorom sa súd
nestotožnil. Súd sa stotožňuje so stranou žalovanou, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
zákonom povolený spôsob zabezpečenia pohľadávky a samotný zákon o spotrebiteľských úveroch
účinný v čase uzavretia dohôd takýto spôsob zabezpečenia nárokov dodávateľa so spotrebiteľskej

zmluvy pripúšťa. Samotné dohody neboli začlenené medzi tzv. všeobecné úverové podmienky, ktoré boli
neoddeliteľnousúčasťouzmlúvoposkytnutírevolvingovýchúverovnaopakboliuzavreténasamostatnej
listine a teda žalobkyňa ako priemerne znalý spotrebiteľ a súčasne priemerný obozretný spotrebiteľ mala
priestor, aby si ich prečítala, oboznámila sa, pochopila ich význam a právne následky, preto samotná
skutočnosť, že žalovaný ako veriteľ z úverových zmlúv žiadal zabezpečenie svojich nárokov z úverových

zmlúv podpisom dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré sú legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, nie
je podľa presvedčenia súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože nespôsobuje nerovnováhu
medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, čiže žalobkyne. Súd týmto dohodám vytýkal len
neurčitosť pri vymedzení jednej z podstatných náležitostí tejto dohody a to pri vymedzení pohľadávky,
ktorá sa dohodou zabezpečuje. Súd z týchto dôvodov žalobe vyhovel a určil, že všetky tri napadnuté

dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné.17. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobkyni, ktorá bola v
konaní proti žalovanému plne úspešná, priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov
konania.

18. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.