Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/135/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816010489
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816010489.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 28. septembra 2017, vo Vranove nad Topľou, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

Š. Č., nar. XX.XX.XXXX vo J. P. X., trvale bytom J.,
O. č. XXX/XX, okr. Vranov nad Topľou, nezamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 25.03.2016, v čase o 00:30 hod., a potom v čase o 08:00 hod., na Ul. O. č. XXX/XX vo J., okr.
Vranov nad Topľou, vulgárne nadával I. D., nar. XX.XX.XXXX a vyhrážal sa jej podpálením domu, že
ju prejde autom, vyženie ju z J., aby stiahla trestné oznámenie na obžalovaného a zmenila výpoveď v
jeho prospech vo veci, v ktorej I. D. vystupuje ako svedok - poškodená, ktorá je vedená na Obvodnom

oddelení PZ vo Vranove nad Topľou, pod sp. zn. ORP-85/VT-VT-2016, kde je Š. Č. stíhaný pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona,

t e d a

v trestnom konaní použil hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy, aby pôsobil na svedka,

t ý m s p á c h a l

zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 344 ods. 1 Trestného zákona, v spojení § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení rovnováhy
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka a 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému Š. Č. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1
Tr. poriadku.

Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na to, že
obžalovaný Č.T. vo vzťahu k tomuto skutku odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods.
3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, položené mu v súlade s ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku, kladne, po
zistení stanoviska prokurátora, súd vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku, keďže
boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania

skutku obžalovaným sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na tomto podklade súd rozhodol, že obžalovaný tým, že dňa 25.03.2016 najprv v čase tesne po polnoci
a neskôr aj v ranných hodinách po predchádzajúcich vulgárnych nadávkach na adresu poškodenej I.
D., sa tejto vyhrážal podpálením jej obydlia; ďalej tým, že ju prejde osobným motorovým vozidlom ako

aj tým, že ju vyženie z obce J., a to so zámerom docieliť zmenu jej výpovede v inom trestnom konaní
vedenom voči jeho osobe pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c ) Tr. zákona, ktoré prebiehalo
na Obvodnom oddelení PZ Vranov nad Topľou pod sp. zn. ORP-85/VT-VT-2016, po objektívnej stránke
naplnil skutkovú podstatu zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d ) Trestného zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného bola daná vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm.
a) Tr. zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť
záujem štátu na ochrane nerušeného a zákonného trestného procesu.

Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane nerušeného a zákonného trestného procesu aj v

jeho kontradiktórnej podobe.
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie len k výroku o treste a to výsluchom obžalovaného
Š. Č., poškodenej I. D.Z., prečítaním listinných dôkazov, na základe čoho súd zistil nasledovné.

Obžalovaný Š. Č. na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k svojim predchádzajúcim odsúdeniam uviedol, že

v minulosti bol asi 4-krát odsúdený a to niekedy ešte v roku 1995 za podvod, pričom súdne potrestaný
bol ešte aj ako 14-ročný za to, že jeho kamaráti rozbili školu na H. X. D.. Vyjadril sa, že má vedomosť
o tom, že aj čase konania pred súdom mu plynie skúšobná doba podmienečného odsúdenia uložená
mu za neplnenie si riadnej povinnej školskej dochádzky jeho synom O. s tým, že uvedené mal. dieťa
už ukončilo povinnú školskú dochádzku. Vypovedal ďalej, že poškodenej I. D. sa ospravedlnil a aj

ona sa mu takisto ospravedlnila. Uviedol, že trestné stíhanie vedené pre prečin krádeže spočívajúce v
odcudzení finančnej hotovosti poškodenej D. v sume 190,00 eur už bolo ukončené jeho podmienečným
odsúdeným na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov. Potvrdil, že si uvedomuje, že už bol 4-
krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť a že žalovaný skutok mal spáchať počas plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia uloženej mu trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn.

12T/25/2016 zo dňa 22.02.2016. Vypovedal ďalej, že do času konania tohto hlavného pojednávania
pracoval v S. L. v spoločnosti L., konkrétne v Y., s čistým mesačným príjmom od 360,00 eur do 400,00
eur, avšak kvôli jeho účasti na predmetnom hlavnom pojednávaní, bol s ním rozviazaný pracovný pomer.
Ihneď nasledujúceho dňa po uskutočnenom hlavnom pojednávaní, t. j. od 29.09.2017 mal nastúpiť do
zamestnania v L., v ktorom mal vyrábať gumy do práčok, a to s čistým mesačným príjmom okolo 450,00

eur. Jeho manželka sa takisto od 29.09.2017 zamestnala v tej istej spoločnosti, pričom doteraz bola na
materskej dovolenke. Okrem neho ako aj jeho manželky je zamestnaný aj jeho najstarší syn Š. Č. a to
v spoločnosti R. D., s čistým mesačným príjmom od 360,00 eur do 400,00 eur, ktorý spolu so svojou
manželkou a jedným dieťaťom vo veku jedného roka obýva s nimi spoločnú domácnosť. Je vlastníkom
rodinného domu, ktorý získal po svojich rodičoch. Má 9 detí s tým, že najstarší syn Š. Č. v blízkej

budúcnosti dovŕši vek 19 rokov, O. Č. má 18 rokov, X. Č. je vo veku 16 rokov, G. Č. má 14 rokov, D. Č.
má 13 rokov, Z. Č. má 10 rokov, H. Č. má 8 rokov, E. Č. má 6 rokov a G. Č. má 4 roky. Jeho rodina je
pritom poberateľom rodinných prídavkov ako aj dávok v hmotnej núdzi v celkovej výške 410,00 eur. Jeho
rodinní príslušníci pritom netrpia žiadnymi závažnými zdravotnými problémami. Vyjadril sa, že v prípade
uloženia mu nepodmienečného trestu odňatia slobody, by sa o ich spoločné deti mohla postarať jeho

manželka ako aj jeho najstarší syn Š..Poškodená I. D. si v prípravnom konaní a ani v konaní pred súdom žiaden nárok na náhradu
škody neuplatnila. Na hlavnom pojednávaní poprela tvrdenie obžalovaného, že by sa jej obžalovaný

za výhražné správanie v predmetnej trestnej veci ospravedlnil s tým, že trestná vec, pre ktorú sa
jej obžalovaný v danom prípade vyhrážal, bola ukončená podmienečným odsúdením obžalovaného.
Podotkla, že obžalovaný mal fyzicky napadnúť jej manžela ako aj ich spoločné mal. dieťa.

Vo veci bol pritom v prípravnom konaní zabezpečený trestný spis Obvodného oddelenia PZ Vranov nad

Topľou sp. zn. ČVS : ORP -85/VT-VT-2016, v ktorom sa viedlo trestné stíhanie voči obžalovanému pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zákona. Súčasťou vyšetrovacieho spisu sú aj správa
Sociálnej poisťovne, správa Obce J. ako aj trestný rozkaz tunajšieho súdu sp. zn. 12 T 35/2012 zo dňa
20.02.2012.

V konaní pred súdom boli oboznámené aj pripojené spisy Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.

12 T 25/2016 ako aj sp. zn. 13 T 128/2016.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy(§ 34 ods. 4 Tr. zákona).

Z miesta trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne s tým, že býva spolu s manželkou a
deviatimi deťmi v rodinnom dome pozostávajúcim z dvoch izieb bez sociálneho zariadenia. Podľa tejto
správy sa obžalovaný správa slušne a jeho vzťah k spoluobčanom je dobrý, pričom alkoholické nápoje
požíva v minimálnej miere a jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.

Obžalovaný bol podľa evidencie priestupkov do času spáchania žalovaného skutku doposiaľ už 13 krát
priestupkovo postihnutý, prevažne za priestupky na úseku cestnej premávky a raz za priestupok proti
verejnému poriadku.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ už 5 krát súdne trestaný a to za rôznorodú
trestnúčinnosť.Vpredmetnejtrestnejvecibolopotrebnéprihliadaťnaodsúdenieobžalovanéhotrestným
rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 12 T 25/2016 zo dňa 22.02.2016 za prečin ohrozovania mravnej
výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, pričom v predmetnom trestnom konaní bol
obžalovaný stíhaný spolu so svojou manželkou D. Č., pričom samotnému obžalovanému bol uložený

trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu v trvaní 2 rokov. Uvedený trestný rozkaz bol tomuto obžalovanému doručený dňa 02.03.2016
a nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2016. Posledným odsúdením obžalovaného bolo jeho súdne
potrestanie trestným rozkazom toho istého súdu sp. zn. 13 T 128/2016 zo dňa 07.09.2016 za prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov,

výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 26 mesiacov, pričom zároveň
bol zrušený výrok o treste v predchádzajúcom rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
12 T 25/2016-79 zo dňa 22.02.2016. Na ďalšie tri odsúdenia obžalovaného, predchádzajúce vyššie
spomenutým dvom jeho súdnym postihnutiam, a to za majetkovú trestnú činnosť ako aj za podvodné
konanie z roku 1996, z roku 1997 a z roku 2012 sa už vzťahuje fikcia neodsúdenia.

Súd pri posudzovaní, aký druh a predovšetkým akú konkrétnu výmeru trestu toho - ktorého druhu
má tomuto obžalovanému uložiť musel zohľadniť tú skutočnosť, že obžalovaný bol trestným rozkazom
tunajšieho súdu sp. zn. 12 T 25/2016 zo dňa 22.02.2016 odsúdený za neplnenie si povinnej školskej
dochádzky jeho synom O. Č. v školskom roku 2014/2015, teda za prečin ohrozovania mravnej výchovy

mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, pričom uvedený trestný rozkaz bol vydaný dňa
22.02.2016, tomuto obžalovanému bol doručený dňa 02.03.2016 a nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k
tomuto obžalovanému dňa 11.03.2016. Ďalším nasledujúcim trestným rozhodnutím, opätovne trestným
rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 13 T 128/2016 - 102 zo dňa 07.09.2016, ktorý bol
obžalovanému doručený dňa 19.09.2016 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.09.2016, bol zas

obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c ) Tr. zákona. V rámci výroku
o súhrnnom treste odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu v trvaní 26 mesiacov, bol zároveň zrušený výrok o treste v trestnom rozkaze toho istého
súdu sp. zn. 12 T 25/2016 zo dňa 22.02.2016. Podľa ustálenej súdnej praxe je viac trestných činovv súbehu len pokiaľ medzi spáchaním časovo prvého z nich a časovo posledného z nich nedošlo k
vyhláseniu iného, hoci neprávoplatného, odsudzujúceho rozhodnutia súdom prvého stupňa za nejaký
trestný čin. Ak bol páchateľovi uložený súhrnný trest podľa § 42 Tr. zákona ( v prejednávanej veci

trestným rozkazom tohto súdu sp. zn. 13 T 128/2016 zo dňa 07.09.2016 ) a neskôr sa rozhoduje o vine a
treste páchateľa za trestný čin spáchaný po vyhlásený prvého trestného rozhodnutia ( v danom prípade
trestný rozkaz tunajšieho súdu sp. zn. 12 T 25/2016 zo dňa 22.02.2016 ) a pred vyhlásením rozhodnutia
( doručením trestného rozkazu ), ktorým bol uložený tomuto páchateľovi súhrnný trest ( v danom prípade
trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13 T 128/2016 zo dňa 07.09.2016 ),

nejde v prípade posledného odsúdenia o súbeh trestných činov, ktorý je nutným predpokladom uloženia
súhrnného trestu, ale ide o recidívu, za ktorú je potrebné ukladať samostatný trest.

Z vyššie uvedeného tak nepochybne vyplýva, že vyhlásením trestného rozkazu tunajšieho súdu sp.
zn. 13 T 128/2016 zo dňa 07.09.2016, ktorého účinky nastali doručením tohto súdneho rozhodnutia
obžalovanému dňa 19.09.2016, došlo k prerušeniu súbehu. Takisto je potrebné poznamenať, že viac

trestných činov je v súbehu len v tom prípade, ak by už prvým odsudzujúcim rozhodnutím bolo možné
páchateľovi uložiť trest i za trestný čin, ktorý vyšiel najavo najneskôr. Keďže prvým odsudzujúcim
rozhodnutím v posudzovanej trestnej veci bol trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
12 T 25/2016 zo dňa 22.02.2016, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 02.03.2016 a ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 11.03.2016, pričom žalovaného skutku sa obžalovaný dopustil dňa 25.03.2016, je tak

nepochybné, že neboli splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo vzťahu k
predchádzajúcemu odsúdeniu tohto súdu sp. zn. 12 T 25/2016 zo dňa 22.02.2016 a ani k odsúdeniu
tohto súdu sp. zn. 13 T 128/2016 zo dňa 07.09.2016. Protiprávne konanie obžalovaného v predmetnej
trestnejvecitakbolopotrebnéposúdiťakotzv.recidívu,zaktorúmubolonevyhnutnéukladaťsamostatný
trest.

Na strane obžalovaného súd pritom vzhliadol poľahčujúcu okolnosť v podobe priznania sa a úprimného
oľutovania spáchania tohto skutku, aj keď obžalovaný takýto prejavil neučinil ešte v prípravnom
konaní. Súd však zohľadnil celkový postoj obžalovaného na hlavnom pojednávaní k spáchaniu svojej
protiprávnej činnosti, keďže v konaní pred súdom podľa presvedčenia súdu prejavil naozaj ľútosť nad

spáchaním skutku a mal záujem, aj keď neskôr túto skutočnosť poprela samotná poškodená, sa tejto
dodatočne ospravedlniť na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na tieto okolnosti tak súd dospel k názoru,
že napriek tomu, že obžalovaný takýto prejav vôle neurobil už počas prípravného konania, že jeho
priznanie a oľutovanie v konaní pred súdom možno vyhodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust.
§ 36 písm. l/ Tr. zákona. Obžalovanému zas priťažovalo, že v minulosti, keďže tomuto obžalovanému

ukladal v predmetnej trestnej veci samostatný trest, bol už viackrát súdne trestaný a to za rôznorodú
trestnú činnosť ( § 37 písm. m/ Tr. zákona ). Z uvedeného tak vyplýva, že na strane obžalovaného nastala
rovnováha poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené tak obžalovanému bolo potrebné ukladať trest v rámci základnej trestnej

sadzby pri zločine marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Tr. zákona a teda trest odňatia
slobody od 1 roka do 6 rokov.

Súd pri určovaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody prihliadol aj na tú závažnú skutočnosť, že
obžalovaný skutok spáchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia uloženej mu

trestný rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 12 T 25/2016 zo dňa 22.02.2016, ktorá sa neskôr započíta
do skúšobnej doby uloženej tomuto obžalovanému ďalším súdnym rozhodnutím toho istého súdu
sp.zn. 13 T 128/2016 zo dňa 07.09.2016, z čoho vyplynula potreba ukladať mu nepodmienečný trest
odňatia slobody, avšak na druhej strane zohľadnil aj tú okolnosť, že vyššie uvedené podmienečné
odsúdenie bude pravdepodobne neskôr obžalovanému premenené na nepodmienečný trest odňatia

slobody. Vzhľadom na určenú výmeru trestu odňatia slobody pri tomto zločine marenia spravodlivosti
podľa § 344 ods. 1 Tr. zákona, ktorá je pomerne prísna, s ohľadom na rodinné pomery obžalovaného,
ktorý je otcom deviatich detí, z ktorých je ešte pritom väčšina v maloletom veku ako aj tú okolnosť, že
tento obžalovaný spolu so svojou manželkou sú zamestnaní a pracovne činný je aj ich najstarší syn,
pričom podľa správy z miesta trvalého bydliska obžalovaného možno hodnotiť pozitívne; dospel tak súd

k názoru, že na nápravu tohto obžalovaného bude postačujúce uloženie mu nepodmienečného trestu
odňatia slobody v trvaní 1 roka a 6 mesiacov. Súd pri rozhodovaní o výmere tohto trestu totiž nemohol
prehliadnuť tú skutočnosť, že obžalovaný bol už doposiaľ 5 krát súdne trestaný a to za rôznorodú trestnú
činnosť,pričomjezrejmé,žedoterajšiepodmienečnéodsúdenia;ajkeďniektorésúužzahladené,čímsavšak samo - osebe nezahladzuje aj samotná okolnosť spáchania protiprávnej činnosti; zrejme neboli pre
tohto obžalovaného dostatočným impulzom na vedenie riadneho života a v predmetnej trestnej veci sa
mal dopustiť už výhražného konania vo vzťahu k poškodenej za účelom dosiahnuť zmenu jej výpovede

v inej jeho trestnej veci, ktorá v čase tohto hlavného pojednávania už bola právoplatne ukončená
vyššie uvedeným trestným rozkazom tohto súdu sp. zn. 13 T 128/2016 zo dňa 07.09.2016. Nemožno
zároveň opomenúť ani početné priestupkové postihnutia obžalovaného, aj keď prevažne na úseku
cestnej premávky, z čoho však vyplýva, že pre tohto obžalovaného, napriek navonok riadnemu vedeniu
rodinného života, je typické nedodržiavanie zákonných noriem. Zároveň ako bolo vyššie uvedené však

bolo potrebné trest odňatia slobody ukladať v rámci základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody,
ktorá bola nepochybne široká a teda mu bolo potrebné ukladať trest odňatia slobody už v trvaní nad
jeden rok. Vyššie určenú výmeru trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov tak súd považoval za
adekvátnu a primeranú ako z hľadiska individuálnej tak aj z hľadiska generálnej prevencie.

Keďže obžalovaný nebol ešte pred spáchaním prejednávaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody

za úmyselný trestný čin, súd ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia ( § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ).

Poškodená I. D. si v prípravnom konaní a ani neskôr v konaní pred súdom nárok na náhradu škody
neuplatnila. Z tohto dôvodu preto súd o nároku na náhradu škody nerozhodoval.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníod jehooznámeniaprostredníctvomOkresného
súdu vo Vranove nad Topľou na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť

ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobejeneodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolanímanidovolanímokremdovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku

rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o
konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.