Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713210295
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1713210295.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov

JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: Slovenská kancelária
poisťovateľov, Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. advokátom JUDr. Jánom Mišurom,
PhD.,Záhradníckaul.č.27,Bratislava,protižalovanému:MarekMaász-ModramTransport,Družstevná
ul. č. 6, Modra, IČO: 43 337 040, zast. advokátom JUDr. Milanom Cíbikom, Tomášikova ul. č. 4,
Bratislava, o 8.742,76 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z
11. septembra 2017, č. k. 10C/194/2015- 147, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch p o t v r d z u j e.

Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz z 22.04.2014, č. k. 5Ro/373/2013-
31, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 8.742,76 eur s 5,75 % úrokmi z omeškania od
13.03.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému napokon súd prvej

inštancie uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 19.05.2010 došlo na území Y. L.X. k
dopravnej nehode, ktorej účastníkom bol zamestnanec žalovaného Š. ako vodič motorového vozidla
zn. K. H., U.: J. XXX L., ktoré v čase nehody nebolo poistené tak, ako vyžaduje ust. § 3 ods. 1 zák.
č. 381/2001 Z.z. Dňa 30.09.2010 si R. J. u MIB (Motor Insurers Bureau) uplatnila nárok na náhradu
škody spôsobenej podľa jej tvrdenia touto dopravnou nehodou (Claim form - tlačivo uplatnenia nároku

zo dňa 30.09.2010). MIB jej nárok urovnala mimosúdne (vzájomná emailová a poštová korešpondencia
medzi žalobcom, žalovaným a MIB), vyplatila poškodenej sumu 8.222,25 libier (8.742,76 eur) a zároveň
si náhradu tejto sumy s poukazom na 5.1 a 5.2. Interných pravidiel uplatnila u žalobkyne, ktorá túto
uhradila (potvrdenie o úhrade zo dňa 31.01.2013, suma 9.724,72 eur i s poplatkami podľa Interných
pravidiel). Následne žalobkyňa v zmysle § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. listom z 12.02.2013 vyzvala
žalovaného na náhradu poistného plnenia vyplateného MIB so splatnosťou ku dňu 12.03.2013.

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Súd prvej inštancie
poukázal na prílohu rozhodnutia Komisie z 28.06.2003, 2003/564/ES o uplatňovaní smernice Rady
72/166/EHS (rozhodnutie je stále účinné aj napriek tomu, že smernica už bola nahradená smernicou
2009/103/ES), podľa ktorej sa národné kancelárie poisťovateľov členských štátov EHS a ostatnépridružené štáty dohodli (podpísané aj kancelárie v UK a Slovenskej republike), že v rámci svojich
vzájomných vzťahov sa zaväzujú dodržiavať záväzné ustanovenia, ako aj nezáväzné ustanovenia
oddielov II a III interných pravidiel prijatých Radou kancelárií 30. mája 2002, ak sa uplatňujú a

taktiež že poskytujú vo svojom mene a v mene svojich členov ostatným zmluvným kanceláriám
vzájomné oprávnenie priateľsky likvidovať akúkoľvek poistnú udalosť a akceptovať služby súdneho
alebo mimosúdneho konania, ktoré by mohli viesť k výplate náhrady škody vyplývajúcej z nehôd v
rámci týchto vnútorných predpisov a na účely týchto vnútorných predpisov. Ďalej súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku odcitoval čl. 3 ods. 1 prvý odsek Interných pravidiel, podľa

ktorého, keď je kancelária informovaná o dopravnej nehode, ku ktorej došlo na území krajiny, za
ktorú je zodpovedná, ktorej účastníkom je vozidlo z inej krajiny, bez toho, aby čakala na formálne
uplatnenie nároku, pristúpi k vyšetrovaniu okolností dopravnej nehody. Hneď, ako je možné, oznámi
akúkoľvek takúto nehodu poisťovateľovi, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu, prípadne
príslušnúkanceláriu.Akékoľvekzanedbanieuvedenéhosivšakniejemožnéuplatňovať.Podľačl.3ods.
3 Interných pravidiel kancelária je oprávnená priateľsky likvidovať akékoľvek nároky alebo akceptovať

službu mimosúdneho alebo súdneho konania, ktorý môže zahrňovať výplatu náhrady škody. Podľa čl.
3 ods. 4 Interných pravidiel všetky nároky spracúva kancelária sama za seba v súlade so zákonnými
a regulačnými ustanoveniami uplatňovanými v krajine dopravnej nehody týkajúcej sa zodpovednosti,
náhrady škody poškodeným osobám a povinného poistenia v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý
vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu, prípadne príslušnej kancelárie. Pre všetky záležitosti týkajúce

sa výkladu zákona platného v krajine dopravnej nehody (dokonca aj keď sa odvoláva na právne
ustanovenia platné v inej krajine) a likvidáciu nároku je príslušná výlučne kancelária. Na základe tohto
posledného ustanovenia kancelária po výslovnej žiadosti pred prijatím konečného rozhodnutia informuje
príslušného poisťovateľa alebo kanceláriu. Podľa čl. 6 ods. 1 prvý odsek Interných pravidiel, každá
kancelária zaručuje náhradu akejkoľvek čiastky zo strany svojich členov, ktorá je požadovaná v súlade s

ustanoveniami článku 5 kanceláriou krajiny, v ktorej došlo k dopravnej nehode, alebo zástupcom, ktorý
táto vymenovala na tento účel.

4. Súd prvej inštancie po tom, ako citoval ust. §§ 20 ods. 2 písm. d/, 24 ods. 2 písm. b/, 24 ods. 7 prvá veta
zák. č. 381/2001 Z.z. a bod 7 preambuly Smernice EP a Rady 2009/103/ES zo 16.09.2009 v odôvodnení

napadnutého rozsudku uviedol: „Súd sa s poukazom na citované právne predpisy stotožňuje s právnou
argumentáciou žalobcu a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Odhliadnuc od problematickej aplikácie
smerníc je nesporné, že UK i Slovenská republika pristúpili k dohode (príloha rozhodnutia Komisie z
28.06.2003, 2003/564/ES), podľa ktorej sa v rámci svojich vzájomných vzťahov zaviazali dodržiavať
záväzné ako aj nezáväzné ustanovenia oddielov II a III Interných pravidiel a taktiež poskytli vo svojom

mene a v mene svojich členov ostatným zmluvným kanceláriám vzájomné oprávnenie priateľsky
likvidovať akúkoľvek poistnú udalosť a akceptovať služby súdneho alebo mimosúdneho konania, ktoré
by mohli viesť k výplate náhrady škody vyplývajúcej z nehôd v rámci týchto vnútorných predpisov a
na účely týchto vnútorných predpisov. Podľa čl. 3 ods. 1 - 4 Interných pravidiel kancelária, na území
ktorej došlo k dopravnej nehode (v tomto prípade MIB), ktorej účastníkom je vozidlo z inej krajiny

(SR), je kompetentnou na vyšetrenie okolností dopravnej nehody a je oprávnená priateľsky likvidovať
akékoľvek nároky alebo akceptovať službu mimosúdneho alebo súdneho konania, ktorý môže zahŕňať
výplatu náhrady škody (poškodenej). Všetky nároky pritom kancelária spracúva v súlade s vlastným
vnútroštátnym právom s tým, že si následne uplatní regres voči kancelárii druhého členského štátu
(t.j. od žalobcu), pričom tento zaručuje náhradu akejkoľvek (vyplatenej) čiastky. Súd na záver len

konštatuje, že citované Interné pravidlá schválené Valným zhromaždením Rady kancelárii tvoria tzv.
„systém zelenej karty“ (t.j. súhrn vzťahov národných kancelárii poisťovateľov), ktorý sú členské štáty
povinné rešpektovať. Žalobca teda nemal oprávnenie prehodnocovať oprávnenosť či výšku nároku
na náhradu škody, ktorý bol spracovaný MIB, a požadovaný nárok bol povinný uhradiť, ako to aj
realizoval. Ako je zrejmé z predchádzajúceho výkladu, je plne v súlade s úniovým právom, ak poistnú

udalosť (konkrétne nárok poškodenej) likvidovala MIB mimosúdnou cestou, náhradu škody vyplatila
poškodenej a následne žiadala regres od žalobcu. Takisto je plne v súlade s vnútroštátnym právom (§
24 ods. 7 zákona o PZP), ak žalobca následne žiadal náhradu vyplatenej sumy od žalovaného z titulu
regresného nároku. Slovenský súd nie je oprávnený v súdnom konaní so žalobcom preskúmavať závery
vyšetrovania MIB, ktorá v zmysle úniového práva disponovala plnou kompetenciou poistnú udalosť

likvidovať a to v čo najlepšom záujme žalobcu (a teda i žalovaného). Je potrebné pripomenúť, že v
prejednávanej veci sa nejedná o nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla
(navyše v tejto veci ani nie je v zmysle nariadenia Rím II. daná právomoc slovenského súdu, pretože
škodová udalosť vznikla na území UK a teda príslušným je britský súd, ktorý by bol povinný aplikovaťvnútroštátne predpisy), ale o nárok žalobcu na regresnú náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP, teda
sa jedná o nárok voči tomu, za koho žalobca uhradil poistné plnenie z garančného fondu za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.“

5. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že nie je dôvodná ani
námietka žalovaného ohľadom nesprávneho postupu žalobcu pri komunikácii s MIB. Ako je totiž zrejmé
z listinných dôkazov predložených oboma stranami žalobkyňa celý čas komunikovala s MIB a priebežne
zisťovala postoj žalovaného k súdnemu či mimosúdnemu urovnaniu veci. Z predloženej poštovej i

elektronickej korešpondencie vyplýva, že k mimosúdnemu urovnaniu došlo práve z dôvodu, že žalovaný
(menovite vodič motorového vozidla Š.) sa odmietol dostaviť na súdne konanie v C. a to i napriek tomu,
že spolu so žalovaným odmietali zodpovednosť za vzniknutú škodu. Žalobkyňa opakovane MIB tlmočila
stanovisko žalovaného a MIB opakovane uviedla, že ak sa žalovaný (t.j. vodič motorového vozidla)
nedostaví na súd, bude v konaní neúspešný, pričom náklady súdneho konania budú omnoho vyššie ako
v prípade mimosúdneho vyrovnania (cca trojnásobok). Argumentáciu žalobcu v tomto smere súd prvej

inštancie vyhodnotil ako nekonzistentnú a zavádzajúcu. Ak totiž žalovaný nesúhlasil s mimosúdnym
vyrovnaním, mal sa možnosť zbaviť zodpovednosti za škodu v súdnom konaní na miestne príslušnom
súde, ktorým bol v tomto prípade súd v C. ako súd, na území ktorého vznikla škoda. Pretože sa však
odmietol na súd dostaviť, MIB logicky zvolil mimosúdne riešenie, ktoré bolo omnoho výhodnejšie. Ak by
totiž prebehol v C. súdny spor, žalovaný by bol následkom zmeškania neúspešný a poškodenej (resp.

žalobkyni) by musel uhradiť oveľa vyššiu sumu. Žalovaný sa v priebehu konania nevyjadril k tomu, z
akých dôvodov nehájil svoje záujmy na príslušnom súde, ak disponoval relevantnými dôkazmi, ktoré
však nepredložil ani MIB, ani súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dodal, že slovenský súd nie je v
konaní o zaplatenie pohľadávky uplatnenej žalobkyňou z titulu regresu oprávnený preskúmavať závery
MIB ohľadom vzniku a výšky škody a preto nevykonal ani dôkazy navrhnuté žalovaným výsluchom a to

výsluch Š. C. A. H.Á., ktorá vypĺňala Oznámenie žalovaného zo dňa 27.05.2010. V tejto súvislosti súd
prvej inštancie poukázal na to, že tieto osoby sú v zjavnom spojení so žalovaným a preto ich svedecké
výpovede (ktoré by s poukazom na vyššie uvedené nemali žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci) by ani
nebolo možné objektívne vyhodnotiť.

6. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni 8.742,76 eur z titulu regresu v zmysle § 24 ods. 7, v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zák.
č. 381/2001 Z.z. O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., v spojení s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. O trovách konania
súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal nárok na ich náhradu

v plnom rozsahu.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým mu bola uložená
povinnosť zaplatiť žalobkyni 8.742,76 eur s prísl. (výrok II.) a výrok o trovách konania (výrok III.).
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec v

tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že nespochybňuje, že v čase
predmetnej dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo K., U.: J. XXX L. uzavreté povinné zmluvné
poistenie, ale od počiatku vylučuje, že by dopravnú nehodu zavinil jeho zamestnanec. Žalovaný teda
odmieta akúkoľvek zodpovednosť za vznik nehody. Skutočnosť, že žalovaný, ako aj vodič vozidla R. Š.
odmietajú zodpovednosť za dopravnú nehodu, vyplýva aj z emailu zamestnankyne žalobkyne U. D. z

23.09.2011 adresovanom MBI. V tomto emaile sa uvádza, že šofér popiera svoju vinu. Ďalej žalovaný
v odvolaní namietol, že z vyčíslenia náhrady škody zo 14.01.2013 vyplýva, že škoda na zdraví (osobná
ujma) predstavuje len sumu 3.300,- libier. Z tohto vyčíslenia, ako aj z listu zo 07.06.2012 vyplýva,
že žalobkyňa pristúpila k uzavretiu mimosúdnej dohody aj napriek nesúhlasu žalovaného. V hlásení
škodovej udalosti pre poisťovňu z 27.05.2010 vypracovaného žalovaným sa uvádza, že dopravnú

nehodu zavinila poškodená, ktorá svojím motorovým vozidlom náhle odbočila zo stredného jazdného
pruhu do ľavého jazdného pruhu. K tomuto oznámeniu žalovaný navrhol vypočuť A. H. a vodiča R. Š., ale
súd prvej inštancie návrh na toto dokazovanie zamietol. Ďalej žalovaný v odvolaní poukázal na to, že na
území Y. L. nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktoré by uznalo, že predmetnú dopravnú nehodu zavinil
šofér žalovaného a ohľadom tejto nehody sa proti žalovanému, resp. jeho zamestnancovi neviedlo vo

Y. L. žiadne konanie.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch potvrdil.9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté výroku rozsudku súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a

dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav veci, vyvodil z neho správny právny záver a
svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

11. K odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že predmetom konania nie je náhrada
škody vzniknutej v dôsledku predmetnej dopravnej nehody, ale predmetom konania je regresný nárok
žalobkyne vyplývajúci z ust. § 24 ods. 2 písm. b/, v spojení s § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. Ide tu teda
o regresný nárok žalobkyne na náhradu toho, čo plnila z poistného garančného fondu za žalovaného
v dôsledku toho, že na predmetné motorové vozidlo žalovaného nebolo uzavreté povinné zmluvné

poistenie. Je len na ťarchu žalovaného, že povinné zmluvné poistenie neuzavrel.

12. Komisia EÚ dňa 28.06.2003 vydala rozhodnutie o uplatňovaní smernice Rady 72/166/EHS, pokiaľ
ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku EÚ dňa 31.07.2003 pod L 192/23.

Z ust. § 2 ods. 1 zák. č. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku Európskej únie vyplýva nevyvrátiteľná
právna domnienka znalosti právne záväzných aktov, ktoré boli v tomto vestníku uverejnené. Príloha
tohto rozhodnutia obsahuje dodatok, ktorým je Dohoda medzi národnými kanceláriami poisťovateľov
členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ostatými pridruženými štátmi. Účastníci tejto
dohody, medzi ktorých patrí aj Slovenská republika, sa v jej čl. 1 zaviazali dodržiavať záväzné

ustanovenia, ako aj nezáväzné ustanovenia oddielov II a III vnútorných predpisov prijatých Radou
kancelárií 30. mája 2002. Čl. 3 ods. 1, 3, 4 Všeobecných pravidiel (Záväzných ustanovení) znie
takto: „Keď je kancelária informovaná o dopravnej nehode, ku ktorej došlo na území krajiny, za
ktorú je zodpovedná, ktorej účastníkom je vozidlo z inej krajiny, bez toho, aby čakala na formálne
uplatnenie nároku, pristúpi k vyšetrovaniu okolností dopravnej nehody. Hneď, ako je to možné, oznámi

akúkoľvek takúto nehodu poisťovateľovi, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu prípadne,
príslušnú kanceláriu. Akékoľvek zanedbanie uvedeného si však nie je možné uplatňovať. Kancelária
je oprávnená priateľsky likvidovať akékoľvek nároky alebo akceptovať službu mimosúdneho alebo
súdneho konania, ktorý môže zahrňovať výplatu náhrady škody. Všetky nároky spracúva kancelária
sama za seba v súlade so zákonnými a regulačnými ustanoveniami uplatňovanými v krajine dopravnej

nehody týkajúcej sa zodpovednosti, náhrady škody poškodeným osobám a povinného poistenia v
najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu, prípadne príslušnej
kancelárie. Pre všetky záležitosti týkajúce sa výkladu zákona platného v krajine dopravnej nehody
(dokonca aj keď sa odvoláva na právne ustanovenia platné v inej krajine) a likvidáciu nároku je príslušná
výlučne kancelária. Na základe tohto posledného ustanovenia kancelária po výslovnej žiadosti pred

prijatím konečného rozhodnutia informuje príslušného poisťovateľa alebo kanceláriu.“

13. Vzhľadom na znenie Všeobecných pravidiel (Záväzných ustanovení) citovaných v ods. 12, ktoré
sú súčasťou rozhodnutia Komisie z 28.06.2003 uverejneného v Úradnom vestníku EÚ a ako také sú
súčasťou únijného práva, je odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že žalobkyňa

bola povinná rešpektovať zistenia britskej kancelárie poisťovateľov (MIB) a na základe vyúčtovania jej
uhradiť požadované náklady. Je preto správny záver súdu prvej inštancie, že MIB v zmysle únijného
práva disponovala plnou kompetenciou likvidovať predmetnú poistnú udalosť a slovenský súd nie je
oprávnený preskúmavať závery vyšetrovania MIB. Odvolací súd chápe výhrady žalovaného, ktorý je
presvedčený o tom, že jeho vodič predmetnú nehodu nezavinil. Ako to však uviedol súd prvej inštancie v

odôvodnení napadnutého rozsudku, žalovaný, resp. vodič Š. mal možnosť dostaviť sa na súdne konanie
vo Y. L., kde sa zodpovednosti za dopravnú nehodu mohol zbaviť. Keďže však žalovaný sa odmietol
dostaviť na súdne konanie vo Y.F. L., MIB zvolila mimosúdne riešenie s prihliadnutím na to, že žalovaný
bysúdnysporprebiehajúcivoY.F.L.vjehoneprítomnostiprehralanákladystýmspojenébyboliomnoho
vyššie ako v prípade mimosúdneho riešenia.

14. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v napadnutých výrokoch,
ktorými bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 8.742,76 eur s prísl. a žalovanému bolauložená povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

15. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zrušený platobný rozkaz z 22.04.2014, č. k.
5Ro/373/2013- 31 nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1

C.s.p. a priznal nárok na ich náhradu úspešnej žalobkyni. O výške trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).