Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/311/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610213185
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7610213185.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v exekučnej veci oprávneného: Platiť
sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpený advokátskou
kanceláriou Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47
255 706 proti povinnému: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX M. nad S., o vymoženie 248,22

eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Bulka, Exekútorský úrad Poprad,
Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, pod sp. zn. EX 400/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.3.2017, č.k. 4Er/592/2010 - 51 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že na žiadosť súdneho exekútora a na návrh oprávneného vydal
dňa17.9.2010poverenienavýkonexekúciepresúdnehoexekútoraJUDr.MichalaBulka,prevymoženie
istiny 248,22 eur s 6% úrokom od 23.11.2007 do zaplatenia, úrokov z omeškania k 22.11.2007

vo výške 54,48 eur a trov exekúcie. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Spišská Nová
Ves č.k. 5C/734/1993 zo dňa 26.1.1994, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 19.2.1994.
Ďalej súd uviedol, že povinný vzniesol námietku premlčania, nakoľko bol názoru, že pohľadávka ako
aj jej príslušenstvo sú už premlčané. Preto navrhol, aby exekúcia bola zastavená. Súd citoval § 50
ods.1 zákona č. 233/1995 Z .z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do
31.3.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

(ďalej len „Občiansky zákonník“) a uviedol, že v danom prípade sú splnené dôvody uvedené v § 110
Občianskeho zákonníka. Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.1.1994, sp. zn.
5C/734/1993 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.2.1994, pričom návrh bol u súdneho
exekútora podaný až dňa 7.4.2008, teda po uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty. Keďže povinný
vzniesol v priebehu konania námietku premlčania, súd bol povinný ju zohľadniť. Zároveň súd poukázal
na skutočnosť, že premlčaný je celý nárok, nakoľko úroky sú príslušenstvom pohľadávky a znášajú jej

osud.Vychádzajúczvyššieuvedenýchskutočnostímalsúdzato,žepovinnýúspešnevzniesolnámietku
premlčania, čím preukázal skutočnosti, majúce za dôsledok zánik vymáhaného nároku alebo brániace
jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, preto súd námietkam
povinného proti exekúcii vyhovel.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu zastaví len v časti istiny a úroku z omeškania vo výške6 % zo sumy 248,22 eur ročne do 6.4.2005, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V úvode odvolania oprávnený vyjadril názor, že súd
prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci; že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom;
že došlo k znevýhodneniu navrhovateľa a k porušeniu ústavných práv navrhovateľa. Citoval § 100 ods.
1, § 110 ods. 1 a 3, § 112 Občianskeho zákonníka a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej

republiky zo dňa 26.4.2006, sp. zn. 32ODO 466/2004, z ktorého vyplýva, že pokiaľ právo na zaplatenie
úrokov vzniklo pred premlčaním istiny, je potrebné premlčanie práva na zaplatenie úrokov posudzovať
samostatne. Taktiež upriamil pozornosť na rozhodnutia viacerých súdov Slovenskej republiky, z ktorých
aj citoval a v nadväznosti na závery v nich uvedené mal za to, že predmetná pohľadávka nie je
premlčaná v celom rozsahu. Má za to, že nárok oprávneného z exekučného titulu zanikol uplynutím 10-
ročnej premlčacej lehoty čiastočne, a to dňa 19.2.2004. Pokiaľ ide o úroky, zročnosť ktorých nastala

po právoplatnosti exekučného titulu, teda odo dňa 19.2.1994, tieto sa premlčujú v 3-ročnej premlčacej
dobe a právo oprávneného na vymoženie 6 % úroku zo sumy 248,22 eur od 7.4.2005 nemôže byť
premlčaný. Totiž oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 7.4.2008, kedy došlo k uplatneniu
práva oprávneného a k spočívaniu premlčacej doby. Na základe vyššie uvedeného mal oprávnený za
to, že nárok oprávneného v časti exekúcie o vymoženie úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 248,22

eur od 7.4.2005 do zaplatenia premlčaný nie je a exekúcia v časti vymoženia vyššie uvedeného
úroku je dôvodná. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
v ktorých našiel uvedený záver. Oprávnený taktiež namietal, že uznesenie súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľné, a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia postupu súdu, pričom citoval § 157 ods.
2, § 167 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a rôzne rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

4. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.)

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti vyhovenia námietok povinného z dôvodu
premlčania práva oprávneného.

7. Odvolací súd z predloženého spisu súdu prvej inštancie zistil, že exekučným titulom v danej veci
je rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5C/734/1993 zo dňa 26.1.1994, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.2.1994. Exekučné konanie sa začalo dňa 7.4.2008, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie (§
36 ods. 2 Exekučného poriadku). Podaním zo dňa 19.1.2017 podal povinný námietky proti exekúcii, v

ktorých vzniesol námietku premlčania a žiadal exekúciu zastaviť, na základe čoho súd prvej inštancie
napadnutým uznesením námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.

8.Podľa§100ods.1Občianskehozákonníka,právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákone

ustanovenej (§ 101 až 110 Občianskeho zákonníka). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.10. Ustanovenie § 110 Občianskeho zákonníka obsahuje odchýlku od všeobecnej úpravy premlčacej
doby, na základe ktorej sa v ňom uvádzajú prípady práv, ktoré sa premlčujú v desaťročnej premlčacej

dobe. Ide o práva zistené na to povolaným orgánom alebo potvrdené iným spoľahlivým spôsobom,
o existencii ktorých by preto nemali byť žiadne pochybnosti. Hovoríme o tzv. judikovanom práve
(pohľadávke).

11.Vdanomprípade,keďžeexekučnýtitulnadobudolvykonateľnosťdňa19.2.1994,uplynutím10-ročnej
premlčacej lehoty, t.j. dňom 19.2.2004 sa premlčala istina priznaná týmto exekučným titulom vo výške
248,22 eur (16 320,00 Sk) ako aj trovy konania vo výške 752,00 Sk. Oprávnený uvedený záver súdu
prvej inštancie o premlčaní istiny priznanej exekučným titulom ani nenamietal a odvolací súd sa s ním
stotožňuje.

12. Oprávnený však nesúhlasil s premlčaním úrokov z omeškania v celom rozsahu, nakoľko mal za to,
že právo oprávneného na vymoženie 6 % úroku ročne zo sumy 248,22 eur od 7.4.2005 do zaplatenia

nemôže byť premlčané.

13. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch
rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba,

len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia
alebo po uznaní.

14. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v 3-ročnej lehote sa nepremlčujú tie práva na

úroky, ktoré boli priznané právoplatným rozhodnutím za dobu minulú, t.j. zročnosť ktorých nastala do
právoplatnosti rozhodnutia súdu, nakoľko tieto sa premlčujú v 10-ročnej lehote. Naproti tomu úroky,
ktorých splatnosť nastala až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, sa premlčujú v lehote 3 rokoch.

15. Zároveň ale platí, že ak dôjde k premlčaniu pohľadávky, ku ktorej sa úroky z omeškania viažu,
nie je možné priznať toto príslušenstvo pohľadávky za dobu od okamihu, kedy došlo k premlčaniu
pohľadávky (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.4.2006, sp. zn. 32 Odo
466/2004). Najneskôr sa teda všetky úroky z omeškania premlčia spolu s pohľadávkou. Iný výklad by
mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku prostredníctvom úroku

z omeškania, ktorý je vedľajším záväzkovým vzťahom (môže vyplývať zo zmluvy alebo zo zákona),
by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli
negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a zároveň by nebol rešpektovaný jeden zo
základných princípov súkromného práva, a to princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo.)
Aksadlžníkmôžebrániťnámietkoupremlčaniaprotisplneniuhlavnéhozáväzku,týmviacsamôžebrániť

námietkou premlčania proti uplatneniu úrokov z omeškania ako vedľajšiemu záväzku za čas od uplynutia
premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 27.3.2008, sp. zn. 4 Cdo 222/2005). Podobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo
dňa 29.06.2010, sp. zn. 1 Cdo 157/2009 uviedol, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením
dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň,

v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť
premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Opačný výklad by viedol k záveru, že za
každý deň omeškania malo vzniknúť veriteľovi nové právo na úrok z omeškania, čím by bolo vo svojich
dôsledkoch v rozpore so zákonom popreté, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok
omeškania dlžníka so splnením dlhu bola príslušenstvom pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu a že

by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší záväzkový právny vzťah.16. V danom prípade, odvolací súd zastáva názor, že nakoľko došlo k premlčaniu istiny priznanej
exekučným titulom, rovnako sa premlčali aj úroky z omeškania priznané týmto exekučným titulom,
ktorých splatnosť nastala či už ku dňu právoplatnosti exekučného titulu alebo po jeho právoplatnosti.

Preto vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany povinného nie je možné priznať ani právo
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 248,22 eur od 7.4.2005 do zaplatenia
tak, ako sa toho domáhal oprávnený. Pri inom výklade by oprávnený mal nárok na úroky z omeškania
na dobu neurčitú, keďže k plneniu hlavného záväzku v dôsledku jeho premlčania už nedôjde a takýto
výklad je neprípustný.

17. Súd prvej inštancie teda nepochybil, pokiaľ v dôsledku vznesenej námietky premlčania povinným
považoval za premlčané aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Účinným vznesením námietky
premlčania dochádza k zániku nároku, t. j. subjektívne právo veriteľa prestáva byť súdne vynútiteľné
a tento účinok sa prejaví nielen vo vzťahu k pohľadávke, ale aj k jej príslušenstvu, ktoré predstavuje

zmluvný úrok alebo úrok z omeškania.

18. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože oprávnený

nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
stranám sporu preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

21.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).