Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 8, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416010069
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5416010069.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudcov JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8. februára
2017 sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/19/2016 zo dňa
20.10.2016, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn.

9T/19/2016 zo dňa 20.10.2016 a okresnému súdu u k l a d á , aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením senát Okresného súdu Dolný Kubín postupom podľa § 244 ods. 1 písm.
h) Tr. por. za použitia § 243 ods. 3 druhá časť Tr. por. odmietol obžalobu a vrátil prokurátorovi trestnú
vec obvineného T. A., stíhaného pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 3 Tr. zák.
na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín,

sp.zn. Pv 66/2015 zo dňa 26.4.2016.

Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že senát okresného súdu na neverejnom zasadnutí po
preskúmaní obžaloby prokurátora konštatoval existenciu zákonných dôvodov na odmietnutie obžaloby
a vrátenie veci späť prokurátorovi. V odôvodnení rozhodnutia cituje ustanovenie § 235 písm. d)
Tr. por., ktoré upravuje náležitosti obžaloby. Prokurátorovi vytýka, že v danom prípade podaná

obžaloba obsahuje len strohé odôvodnenie, ktorého štruktúra vôbec nespĺňa zákonné náležitosti
citovaného právneho ustanovenia. Napriek preukázateľne obhajobnej aktivite obvineného, resp. jeho
obhajcu prokurátor sa v odôvodnení podanej obžaloby o existencii obhajobných argumentov ani
slovom nezmienil, a teda ani k nim nezaujal žiadne stanovisko. Rovnako absentujúci je aj opis
vlastných právnych úvah, ktorými sa prokurátor pred podaním obžaloby riadil. Nemožno prehliadnuť, že
obdobne prokurátor postupoval už pri rozhodovaní o podanej sťažnosti obvineného voči uzneseniu o

vznesení obvinenia. Aj v tomto prípade prokurátor na argumenty obvineného reagoval len zaužívanými
všeobecnými frázami bez toho, aby konkrétne reagoval čo i len na jeden bod obhajoby. Takýmto
postupom prokurátor ponechal obvineného počas prípravného konania v obhajobnej neistote a tak mu
účelovo sťažil efektívny postup v jeho obhajobe.

V ďalšom prvostupňový súd k rozsahu dokazovania argumentoval tým, že v priebehu prípravného

konania bolo porušené právo obvineného tým, že orgány činné v trestnom konaní neobjasňovali s
rovnakou starostlivosťou okolnosti svedčiace v jeho prospech oproti okolnostiam svedčiacim proti nemu
(§ 2 ods. 10 posledná veta Tr. por.). Uvedené odôvodňoval tým, že žiaden z návrhov na doplnenie
dokazovania nebol zo strany vyšetrovateľa akceptovaný, pričom išlo zväčša o návrhy na zabezpečenie
listinných dôkazov od iných subjektov a tieto návrhy sa nejavili ako zrejme bezvýznamné, či obštrukčné.
Druhý z konateľov firmy PMHL, s.r.o. (občan Rumunska), ktorý sa zatiaľ javí ako dôležitý (snáď i

rozhodujúci) svedok, vzhľadom na rovnaký rozsah konateľských oprávnení, nebol v prípravnom konaní
kontradiktórne vypočutý. Je pritom pravdepodobné, že v konaní pred súdom sa ho už nepodarí vypočuť.Ani tento návrh obvineného na doplnenie dokazovania ešte v prípravnom konaní nebol akceptovaný.
Naproti tomu sa vyšetrovateľ v celom rozsahu uspokojil s dôkazným materiálom, ktorý zhromaždil
daňový úrad, pričom išlo o materiály získané v daňovom konaní vedenom proti inému subjektu. Výsledky

následnej daňovej kontroly vo firme PMHL, s.r.o. už orgán činný v trestnom konaní len mechanicky
prevzal bez toho, aby v tomto smere vykonal vlastné dokazovanie, s vlastnými závermi. Navyše
prokurátor v obžalobe navrhol, aby na hlavnom pojednávaní bola prečítaná ako dôkaz, okrem iného,
aj časť zápisníc o ústnom pojednávaní pred daňovým úradom, kde bol obvinený vypočutý ako svedok.
Takýto dôkaz je v trestnom konaní nepoužiteľný. Napriek tomu, že zodpovednosť za dôkaznú kvalitu

obžaloby nesie prokurátor a súd by mu nemal byť v tomto smere nápomocný, postavenie obvineného
pred súd za takejto dôkaznej situácie potom možno vnímať ako šikanózny postup orgánov činných v
trestnom konaní.

V ďalšej časti senát okresného súdu konštatoval porušenie ustanovenia § 36 ods. 2 časť prvá Tr. por.,
podľa ktorého sa pri úkonoch trestného konania môže dať obhajca zastúpiť advokátskym koncipientom,

len ak s tým obvinený súhlasí. Podľa § 34 ods. 4 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní sú povinné
obvineného o jeho právach vždy poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. Obvinený má
teda právo vopred vedieť, že má možnosť nesúhlasiť s tým, aby sa na vyšetrovacích úkonoch zúčastnil
namiesto jeho obhajcu len obhajcom poverený koncipient, a to i napriek tomu, že obhajca obvineného
(najskôr ustanovený, neskôr zvolený) splnomocnil svoju advokátsku koncipientku, aby sa namiesto neho

zúčastňovala vyšetrovacích úkonov v predloženej trestnej veci. Podľa názoru konajúceho senátu platí
záver, že účinný (výslovný) súhlas pre účely trestného konania je možné udeliť až po predchádzajúcom
(riadnom) poučení obvineného zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Nie je teda postačujúce,
ak bol takýto súhlas vopred (paušálne) daný obhajcovi podľa § 16 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z.,
keďže poučovacia povinnosť aj následný súhlas musí existovať vo vzťahu medzi orgánmi činnými v

trestnom konaní (§ 10 ods. 1 Tr. por.) a obvineným. Bolo preukázané, že obvinenému nebola poskytnutá
možnosťnesúhlasiťsúčasťouadvokátskehokoncipientanavyšetrovacomúkone,keďžeobvinenýnebol
zo strany orgánov činných v trestnom konaní o takejto možnosti (a následkoch nesúhlasu) vopred riadne
poučený. Obvinenému pritom treba v každom okamihu trestného konania poskytnúť plnú možnosť na
riadne uplatnenie jeho práv, najmä práva na obhajobu. Takýto zásah do práv obvineného nemožno

odstrániť pred súdom a i z tohto dôvodu bolo potrebné vec vrátiť prokurátorovi späť do prípravného
konania.

V závere dotknutého rozhodnutia prvostupňový súd vytýka obžalobe, že súvisiaci vyšetrovací spis
nebol vedený v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 618/2005 Z.z. v platnom znení. Podrobne rozvádza

nedostatky týkajúce sa zaevidovania listinných dôkazov, ich označenia so záverom, že takýto postup
vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora pri vedení spisu je neakceptovateľný a spolu s ostatnými
uvedenými skutočnosťami dôvodom na rozhodnutie o odmietnutí obžaloby a o vrátení veci späť
prokurátorovi.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote prokurátor sťažnosť. V písomných dôvodoch
uviedol, že napriek obsiahlosti napadnutého uznesenia nebol zo strany súdu konštatovaný žiaden
zákonný dôvod na odmietnutie podanej obžaloby v zmysle ustanovenia § 244 ods. 1 písm. h) Tr.
por. Námietky súdu možno považovať za vyslovenie vlastných subjektívnych názorov na danú trestnú
veci obalenú do množstva prebytočných a opakujúcich sa vyjadrení a sčasti právnych termínov. Podľa

sťažovateľa obžaloba obsahuje všetky zákonom určené náležitosti. Posúdenie rozsahu a obsahu jej
odôvodňovacej časti je logicky možné hodnotiť zo strany súdu len subjektívne, avšak aj keby súd takúto
časť obžaloby považoval za neúplnú, či nedostatočnú, nie je to zákonný dôvod na jej odmietnutie,
keďže ide len o „dodržanie“ určitej základnej formy. Prokurátor ďalej dôvodil tým, že rozsah dokazovania
v prípravnom konaní je vo výlučnej kompetencii orgánov činných v trestnom konaní a je na úvahe

prokurátora, či po predložení vyšetrovacieho spisu s konečným návrhom policajta, vyhodnotí zistený
skutkový stav a dôkaznú situáciu za dostatočnú pre ukončenie prípravného konania podaním obžaloby
(prípadne iným rozhodnutím), alebo vec vráti policajtovi v zmysle § 230 ods. 2 písm. d) Tr. por.
na doplnenie dokazovania. Dôvod pre takýto postup však prokurátorom konštatovaný nebol, a teda aj
postup vyšetrovateľa PZ, ktorý nevyhovel návrhom obvineného na doplnenie dokazovania bol posúdený

ako správny. Pokiaľ ide o výsledky daňovej kontroly je potrebné uviesť, že daňový úrad je štátny orgán
konajúci na základe zákona a v medziach zákona, pričom ide o riešenie otázok odborných, nie právnych.
Iné dokazovanie v tomto smere preto zo strany orgánov činných v trestnom konaní nie je ani účelné
a v podstate ani možné. Sťažovateľ nesúhlasil s názorom súdu, že postavenie obvineného pred súdza takéhoto stavu možno chápať ako šikanu zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ale práve
naopak neustále dopĺňanie dokazovania bez reálneho predpokladu zmeny preukázaného skutkového
stavu na podnet súdu možno vyhodnotiť ako šikanu, keďže tým bude dochádzať k neúmerným časovým

prieťahom v trestnom konaní. Pokiaľ ide o právo obvineného na obhajobu, obzvlášť v prípade, kedy
nie je zákonný dôvod na povinnú obhajobu, je vyjadrením jeho vlastnej vôle, ktorá je premietnutá
do listiny o udelení plnej moci určenému (zvolenému) advokátovi, vrátane súhlasu s prípadným
ustanovením iného advokáta (substitúcia), alebo advokátskeho koncipienta. Názor súdu v tomto smere
je vyslovene vykonštruovaný a nie je možné zaujať k nemu z odborného hľadiska tomu zodpovedajúce

stanovisko. K otázke radenia spisu prokurátor uviedol, že nie je zodpovedný za vedenie spisu. Okrem
toho, s nedodržaním ustanovení právneho predpisu citovaného konajúcim senátom nie sú spojené
žiadne právne následky a zo strany prokurátora to preto ani nie je dôvod na prípadný postup podľa
§ 230 ods. 2 písm. d) Tr. por. Poznamenal, že v ustanoveniach Trestného poriadku nie je žiadne
oprávnenie súdu ukladať prokurátorovi povinnosti ohľadom dodatočného ukladania vyšetrovacieho
spisu po prijatí obžaloby. Tiež poznamenal, že názory súdu rozvedené v napadnutom uznesení sú

výrazom prejudikovanosti konečného právneho záveru súdu v predmetnej trestnej veci, čo určite
nemožno z hľadiska zásad trestného konania a procesných ustanovení považovať za správne a
prijateľné. Navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a uložil mu, aby vo veci znovu konal
a rozhodol.

K sťažnosti prokurátora sa vyjadril obvinený T. A.. Prostredníctvom obhajcu uviedol, že sťažnosť
prokurátora považuje za nedôvodnú a s napadnutým uznesením sa stotožňuje. I podľa jeho
názoru v trestnej veci sa vyskytli závažné procesné pochybenia, ktorými boli porušené ustanovenia
zabezpečujúce práva obhajoby. Bolo porušené ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por., nakoľko orgány činné v
trestnom konaní neobjasňovali s rovnakou starostlivosťou okolnosti svedčiace v jeho prospech. Navrhol,

aby krajský súd sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Nadriadený krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por.
správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a to z hľadiska
všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť jeho nesprávnosť. Následne zistil, že sťažnosť bola podaná v

zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisu je zistiteľné, že prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín dňa
27.4.2016 podal na Okresný súd Dolný Kubín obžalobu na obvineného T. A. pre zločin skrátenia dane
a poistného podľa § 276 ods. 1, 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe

prokurátora, sp.zn. Pv 66/2015 zo dňa 26.4.2016. Následne obvinený prostredníctvom obhajcu podaním
zo dňa 2.6.2016, po doručení obžaloby, podal návrh na jej predbežné prejednanie. Tento návrh doplnil
podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 30.9.2016.

Z obsahu toho istého súdneho spisu je zistiteľné, že na č.l. 570 sa nachádza zápisnica o neverejnom

zasadnutí. Z jej obsahu vyplýva, že bola spísaná na Okresnom súde Dolný Kubín dňa 20.10.2016
o 7.45 hod. s tým, že predmetom neverejného zasadnutia bolo preskúmanie obžaloby. Následne je
zaznamenaná prítomnosť predsedu senátu, prísediacich a asistentky. Tiež je zaznamenané, že po
porade a hlasovaní predseda senátu vyhlásil uznesenie, ktorým podľa § 244 ods. 1 písm. h) Tr. por. za
použitia § 243 ods. 3 druhá časť Tr. por. odmieta obžalobu a vec vracia prokurátorovi.

Primárne treba uviesť, že neverejné zasadnutie ako jednu z možností rozhodovania súdu upravuje
ustanovenie § 301 a nasl. Tr. por.. Podľa § 301 Tr. por. na neverejnom zasadnutí rozhoduje senát tam,
kde nie je zákonom predpísané, že sa rozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí.
Neverejné zasadnutie je predovšetkým predpokladané v tých prípadoch, kde nie je potrebné vykonávať

dokazovanie výsluchom obvineného, svedkov a znalcov, a kde nie je potrebné vec prerokovať za účasti
procesných strán. Uvedené však neznižuje jeho význam, ani vážnosť otázok, o ktorých sa na ňom
rozhoduje. Na neverejnom zasadnutí možno rozhodovať aj v rámci predbežného prejednania obžaloby.
Na neverejnom zasadnutí sú obmedzené niektoré zásady trestného konania, predovšetkým zásada
verejnosti, ústnosti a čiastočne i bezprostrednosti. Dôkazy sa na neverejnom zasadnutí vykonávajú

najmä čítaním zápisníc o úkonoch, alebo čítaním iných písomností, ale tiež oboznámením vecných
dôkazov.Tedaajkeďsúdnaneverejnomzasadnutínevykonávadôkazyvýsluchomosôb,toneznamená,
že v záujme spravodlivého a zákonného rozhodnutia nemôže vykonať žiadny dôkaz, najmä ak dôkaz
vykonaťtreba.Uvedenévyplývazustanovenia§304ods.1Tr.por.,podľaktoréhopozačatíneverejnéhozasadnutia predseda senátu (alebo ním poverený člen senátu) oznámi podstatný obsah podnetu na
neverejné zasadnutie a relevantný obsah spisu. Následne, ak je to potrebné vykoná dokazovanie tak,
ako je uvedené v odseku 1 citovaného právneho ustanovenia.

Nadriadený krajský súd po preskúmaní predloženej veci konštatuje, že konajúci senát okresného
súdu dňa 20.10.2016 podľa citovaných právnych ustanovení nepostupoval. Zo zápisnice o neverejnom
zasadnutí na č.l. 570 sa nedá vôbec zistiť, akú obžalobu senát okresného súdu preskúmaval, a na
základe akých prečítaných zápisníc o úkonoch, resp. iných prečítaných písomností konal a rozhodol.
Zápisnica o neverejnom zasadnutí zo dňa 20.10.2016 v takej forme ako sa nachádza v spisovom

materiáli vôbec neosvedčuje, čo bolo predmetom neverejného zasadnutia. Z tohto dôvodu vyhlásené
rozhodnutie senátu okresného súdu je v podstate nepreskúmateľné.

I napriek uvedenému senát nadriadeného krajského súdu považuje za potrebné vysloviť svoj právny
názor k dôvodom písomne vyhotoveného uznesenia.

Podľa § 244 ods. 1 písm. h) Tr. por. pri predbežnom prejednaní obžaloby súd obžalobu odmietne a vráti
vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce
práva obhajoby.

V tejto súvislosti nadriadený krajský súd poznamenáva, že argumenty uvedené v odôvodnení

napadnutého uznesenia, pre ktoré senát okresného súdu odmietol obžalobu a vec vrátil prokurátorovi
sú síce závažné, avšak ani jednotlivo, ani v súhrne ich nemožno kvalifikovať ako závažné procesné
chyby, ako chyby majúce za následok porušenie ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby. Výhrady
konajúceho senátu týkajúce sa rozsahu dokazovania v predloženej veci a následné porušenie zásady
náležitého zistenia skutkového stavu veci podľa § 2 ods. 10 Tr. por. nie je procesnou chybou v zmysle §

244 ods. 1 písm. h) Tr. por., a nemožno toto porušenie sankcionovať rozhodnutím o odmietnutí obžaloby
a vrátení veci prokurátorovi. Sankciu v tomto prípade predstavuje neunesenie dôkazného bremena
prokurátorom v súdnom konaní, a to vo vzťahu ku všetkým skutkovým zisteniam relevantným ako
kvalifikačný moment z hľadiska uznania viny, čomu zodpovedá výrok súdu podľa § 285 písm. a) alebo
písmena c) Tr. por. alebo skutková a kvalifikačná úprava žalovaného činu v prospech obžalovaného

(R 118/2014). Na tomto mieste nadriadený krajský súd poznamenáva, že ak boli v prípravnom konaní
objasnené zákonným spôsobom len základné otázky a okolnosti prípadu, ktoré odôvodňujú postavenie
obvineného pred súd a pritom neboli objasnené ostatné - doplňujúce okolnosti, v tomto prípade tie, na
ktoré poukázal senát okresného súdu v uznesení o odmietnutí obžaloby, vystavuje sa prokurátor riziku
neudržania obžaloby a následnému oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby.

Zásadarovnostistránvkonanípredsúdom(§2ods.14Tr.por.)ikontradiktórnyspôsobvedeniasúdneho
pojednávania nedovoľuje súdu usmerňovať prokurátora v tom, čo má ešte urobiť, a tak mu zasahovať do
jeho výlučnej právomoci vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania
a v prípravnom konaní. Takéto usmerňovanie prokurátora, resp. iniciatíva súdu, by mohli byť chápané

aj ako pomoc prokurátorovi, čo by bolo v úplnom rozpore so zásadou spravodlivého procesu (článok 6
Európskeho dohovoru), so zásadou rovnosti strán v konaní pred súdom a princípom nestrannosti súdu
pri rozhodovaní sporu medzi prokurátorom (štátom) a obžalovaným. Správne i konajúci senát okresného
súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že zodpovednosť za „dôkaznú kvalitu“ obžaloby nesie
prokurátor, a súd by mu nemal byť v tomto smere nápomocný.

S právnym názorom prvostupňového súdu, ktorý sa týka účasti advokátskeho koncipienta pri
jednotlivých úkonoch a právnymi úvahami rozvedenými na č.l. 3 dotknutého uznesenia, sa nadriadený
krajský súd nestotožňuje. Správne sťažovateľ argumentuje, že v predloženej veci nie je zákonný dôvod
na povinnú obhajobu. Pokiaľ obvinený T. A. dňa 2.3.2016 udelil plnú moc advokátovi JUDr. Pavlovi

Novotnému (č.l. 61 spisového materiálu) z obsahu tohto plnomocenstva vyplýva, že súhlasí s tým, aby si
splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu. Takýmto prejavom vôle obvinený dal súhlas s tým,
aby ním zvoleného obhajcu JUDr. Pavla Novotného pri jednotlivých úkonoch zastupoval iný advokát
(substitúcia), alebo advokátsky koncipient. Navyše treba pripomenúť, že takýmto postupom obvinený
nebol ukrátený na svojich právach a tiež treba pripomenúť, že žiadna zo strán uvedené nenamietala

ako porušenie práva na obhajobu, a v neposlednom rade treba rešpektovať obsah plnomocenstva,
ktorýmsiobhajcaaobvinenýdohodlipodmienkyzastupovania,čopotvrdilisvojimpodpisom.Pokiaľideo
náležitosti obžaloby a tiež vedenie vyšetrovacieho spisu, nedostatky, na ktoré poukázal senát okresného
súdu nie sú tak závažné, aby boli dôvodom pre odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi.S poukazom na uvedené nadriadený krajský súd považuje výrok napadnutého uznesenia za nezákonný,
pretože dôvody, pre ktoré okresný súd odmietol obžalobu a vec vrátil prokurátorovi nie sú dôvodmi, pre
ktoré by malo takéto rozhodnutie oporu v zákone.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.