Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/270/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409211578
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1409211578.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo, Bratislava IV, Polianky č. 9,
Bratislava, zast. JUDr. Jozefom Drvárom, advokátom, Belinského ul. č. 16, Bratislava proti žalovaným:
1/ W. T., 2/ P. T., obe bytom Z. K.. Č.. XXX, T., o zaplatenie úrokov z omeškania 21,24 eur, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV 12. februára 2015, č. k. 7C/293/2011-168,
pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku trov konania z r u š u j e a
vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca po zastavení konania v
časti istiny 364,55 eur uznesením súdu prvého stupňa z 21.02.2013, č. k. 7C/293/2011-101 a ustálení
výšky úrokov z omeškania, domáhal zaplatenia úrokov z omeškania v sume 21,24 eur. Súd prvého

stupňa mal za to, že v čase jeho rozhodovania predmet sporu neexistoval, keďže žalované sumu 21,24
eur žalobcovi uhradili dňa 09.09.2014. Žalobca však napriek opakovaným výzvam nepostupoval podľa
§ 96 ods. 1 O.s.p. a žalobu nevzal späť, preto ju súd prvého stupňa zamietol. Žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej
veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. odôvodňujúce nepriznanie náhrady
trov konania procesne úspešnému žalobcovi. Uviedol, že podstata dôvodov hodných osobitného zreteľa

spočíva v majetkových pomeroch spoločnosti žalobcu a majetkových, osobných a sociálnych pomeroch
právnych predchodcov žalovaných ako aj súčasných žalovaných a tiež v charaktere prejednávanej veci
a skutočnosti, že žalované sú v postavení právnych nástupcov po pôvodných žalovaných. Ďalej súd
prvého stupňa poukázal na to, že žalobca správne vyčíslil požadovanú sumu až po upozornení právnou
zástupkyňou žalovaných, a preto až potom ju žalované uhradili. Mal za to, že účastníci svojim správaním
prispeli k vzniku sporu, pričom žalobca sa nesprávnym výpočtom sám dostal do stavu právnej neistoty.

Prirozhodovaníotrováchkonaniasúdprvéhostupňaprihliadalnaokolnostitohtokonkrétnehoprípadu,a
tovtom,žezvážilvprospechkohomábyťustanoveniepoužité,aleajdôvodynastranežalobcu,ktorému
inak patriaci nárok nebol priznaný, či možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal
bez nároku na ich náhradu, hoci mal v konaní úspech (tým, že žalované uhradili žalovanú sumu), ako
aj na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku na súde a postoj účastníkov v konaní (najmä
na nesprávny výpočet a na neho sa viažuce správanie žalovaných smerujúce k usporiadaniu sporu

mimosúdne, pričom napriek zaplateniu sumy žalovanými a výzve súdu prvého stupňa nadväzujúcej na
túto skutočnosť, žalobca nevzal žalobu späť). Z týchto dôvodov súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal
náhradu trov konania. Takéto rozhodnutie sa podľa jeho názoru nejaví ako neprimeraná tvrdosť voči
žalobcovi (neodporuje dobrým mravom).

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok o trovách konania. Navrhol,

aby odvolací súd uložil žalovaným povinnosť nahradiť mu trovy konania. Poukázal na skutočnosť,
že predmetom konania v danej veci bola istina 364,55 eur, ktorá predstavovala aktuálny nedoplatokžalovaných ku dňu podania žaloby, ako to dokladuje sumárna analýza platieb za obdobie od 01.12.2008
do 31.08.2009 vyhotovená dňa 21.09.2009 a ďalšie sumárne analýzy platieb z časovo nadväzného
obdobia. Pri podaní žaloby žalobca prihliadol na úhradu žalovaných vo výške 430,- eur z 19.06.2009.

Vytýkal súdu prvého stupňa, že nezohľadnil uvedené skutočnosti, hoci na ne upozorňoval aj v podaní z
18.10.2011 pri čiastočnom späťvzatí žaloby, kde výslovne uviedol, že k úhrade dlhu dlžníkov došlo po
iniciovaní súdneho konania. Bolo to teda správanie sa žalovaných (resp. ich právnych predchodcov),
pre ktoré inicioval súdne konanie, a to existencia nedoplatku v rozsahu istiny. Žalovaní sa neuhrádzaním
zálohových platieb riadne a včas dostali do omeškania s peňažným plnením na účet vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. Poznamenal tiež, že žalovaní na písomnú výzvu z
19.07.2012 s návrhom na mimosúdne vybavenie veci nereagovali, zostali nečinní. Nesúhlasil s tvrdením
súdu prvého stupňa, že žalovaní sa nedostali do omeškania s peňažným plnením. Podľa zmluvy o
výkone správy z 27.07.1998 boli totiž žalované, resp. ich právni predchodcovia, ako aj ostatní vlastníci
v bytovom dome povinní mesačne vopred najneskôr do konca predchádzajúceho mesiaca poukazovať
na účet žalobcu ako správcu súhrn predpísaných platieb, čo ku dňu podania žaloby nerešpektovali

a tým zavinili vznik záväzku v rozsahu žalovanej istiny ako rozdielu medzi predpísanými a reálne
uhradenými platbami. Súd prvého stupňa to však nezohľadnil a podľa žalobcu tak pochybil a poškodil
ho na úkor zvýhodnenia žalovaných. Z hľadiska náhrady trov konania žalobca zastával názor, že v
konaní bol úspešný, pretože žalovaní preukázateľne uhradili žalovanú istinu po začatí konania. Uviedol,
že žalovaní si riadne a včas nesplnili všetky povinnosti vyplývajúce im zo zákona o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov, zmluvy o výkone správy zo dňa 27.07.1998, resp. zmluvy o výkone správy
zo dňa 30.11.2008, čím sa dostali do omeškania s peňažným plnením na účet vlastníkov spravovaný
žalobcom ako správcom s dôsledkami podľa § 517 Obč. zák. Keďže žalované (aj keď nepravidelne)
plnili na účet vlastníkov spravovaný žalobcom, je zrejmé, že vedeli kde, koľko a komu (za čo) majú plniť
a neuhradením všetkých peňažných plnení po dobe ich splatnosti sa ku dňu podania žaloby dostali do

omeškaniasúhradouistiny,ktorátakbolažalovanádôvodne.Žalobcanesúhlasilstvrdenímsúduprvého
stupňa, že sumárna analýza platieb z 21.09.2009 dokladuje fakt, že žaloba bola podaná nedôvodne, po
tom, čo pôvodní žalovaní 1/ a 2/ nedoplatok dňa 16.06.2009 zaplatili. Žalované totiž podľa žalobcu aj
po úhrade sumy 430,- eur dňa 16.06.2009 dlhovali žalovanú istinu a túto uhradili až po podaní žaloby, v
dôsledku čoho bol žalobca v konaní úspešný. Žalobca zároveň namietal, že nebol povinný kvantifikovať

konkrétnu výšku úroku z omeškania, ale postačuje uvedenie požadovanej výšky úroku a obdobia, za
ktoré ho požaduje.

Žalované vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku trov konania, prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutom výroku nie je vecne správny.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa pôvodnou žalobou podanou na súde prvého stupňa dňa
03.11.2009 domáhal proti pôvodným žalovaným 1/ D. T. a 2/ I. T. zaplatenia sumy 364,55 eur s prísl. V
priebehu konania žalobca podaním z 19.06.2011 (a opakovane podaním z 15.12.2011 a na pojednávaní
konanom na súde prvého stupňa dňa 04.06.2012) vzal žalobu v časti istiny späť s odôvodnením, že

žalovanípopodanížalobyžalovanúistinuzaplatili.Uznesenímzo16.09.2013,č.k.7C/293/2011-101súd
prvého stupňa konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny 364,55 eur. O trovách konania v zastavujúcej
časti nerozhodol. Následne súd prvého stupňa konal o zostávajúcej časti nároku žalobcu, a to o úrokoch
z omeškania, ktorý v priebehu prvostupňového konania žalobca napokon vyčíslil sumou 21,24 eur.
Žalované aj zostávajúcu sumu uplatnenú žalobcom v priebehu konania uhradili, žalobca však žalobu

v tejto časti nevzal späť. Súd prvého stupňa preto napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu v časti o
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 21,24 eur zamietol, keďže v čase jeho rozhodovania uvedená
pohľadávka žalobcu už neexistovala.

Pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania sa uplatňuje zásada zodpovednosti za výsledok

(zásada úspechu) vyplývajúca z ust. § 142 O.s.p.. Kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov
konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného, pričom miera
úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy
urobený vo veci samej (ak medzi pôvodným žalobným petitom a žalobným petitom naposledy urobenýmvo veci samej došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p.). V čím väčšom rozsahu súd vyhovie žalobnému petitu, tým je väčšia
miera úspechu u žalobcu a naopak, čím je väčší rozsah, v ktorom súd návrh zamietol, tým je väčšia

miera úspechu u žalovaného.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z tejto všeobecnej zásady však existujú dve výnimky. Prvou
výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť

jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.). Druhou výnimkou je prípad, ak sa pre správanie žalovaného
vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Vtedy je povinný uhradiť trovy konania žalovaný (§ 146
ods. 2 druhá veta O.s.p.). Ust. § 146 ods. 2 O.s.p. teda vyjadruje zásadu zodpovednosti za zavinenie
účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Súd sa preto pri rozhodovaní
o trovách konania v prípade zastavenia konania, hoci aj sčasti, z akéhokoľvek dôvodu (napr. z dôvodu
úplného alebo čiastočného späťvzatia žaloby, pre nedostatok podmienky konania a pod.), musí najprv

zaoberať tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie môže
spočívaťnapríkladvtom,žeúčastníkpodalžalobuvoveci,oktorejužboloprávoplatnerozhodnutéalebo
o ktorej už prebieha iné konanie, že žalobu podal proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom
konania, že vzal žalobu späť a pod. Zavinenie je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska
(podľa procesného výsledku) a nie podľa hmotného práva. Ak zastavenie konania bolo účastníkom

zavinené, súd podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. prizná ostatným účastníkom (protistrane) náhradu
trov konania, ktoré účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva.

Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, žalobca nezavinil zastavenie konania, ak vzal
späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie sa žalovaného (§ 146 ods. 2 druhá veta

O.s.p.). Ide najmä o prípady, keď žalovaný po začatí konania nárok žalobcu uspokojil (zaplatil vymáhanú
pohľadávku, uzavrel so žalobcom navrhovanú dohodu a pod.). Dôvodnosť podania žaloby treba
posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania sa žalovaného
k požiadavkám žalobcu. V takomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré
účelne vynaložil na uplatnenie svojho práva. V zásade tiež platí, že ak žalobca vezme žalobu späť a

nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. (t. j. že nevzal späť žalobu v dôsledku správania
žalovaného, ktorý sa úplne či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žaloby), zastavenie konania z
procesného hľadiska zavinil žalobca a je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.

V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania

nepostupoval správne, keď nezohľadnil skutočnosť, že konanie bolo v časti istiny zastavené pre
späťvzatie žaloby žalobcom a v konečnom dôsledku dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca mal v
konaní úspech, hoci jeho žaloba v zostávajúcej časti (t. j. v časti, v ktorej konanie nebolo zastavené)
bola zamietnutá. V zmysle vyššie uvedených zásad mal súd prvého stupňa správne rozhodnúť o trovách
konania osobitne v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, podľa § 146 ods. 2 O.s.p. na základe

zásady zodpovednosti za zavinenie a osobitne v časti, v ktorej rozhodol o merite veci a žalobe žalobcu
nevyhovel, a to podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na základe zásady úspechu (resp. zásady zodpovednosti za
výsledok).

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku náhrady trov konania

zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia mu vec v rozsahu zrušenia
vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o
náhrade trov konania. V časti, v ktorej bolo konanie o zaplatenie istiny 364,55 eur zastavené, pritom
bude musieť postupovať podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a povinnosť nahradiť trovy konania uložiť tomu
účastníkovi, ktorý zavinil zastavenie konania, prípadne, ak zistí, že sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa umožňujúce použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., náhradu trov konania druhému účastníkovi celkom
alebo sčasti nepriznať. V časti, v ktorej bola žaloba žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania 21,24 eur
zamietnutá, bude súd prvého stupňa musieť o náhrade trov konania rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 1
O.s.p. a ich náhradu priznať úspešným žalovaným, resp. ak tu budú dôvody hodné osobitného zreteľa
dôvody, aj v tomto prípade bude súd prvého stupňa môcť aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a náhradu

trov konania žalovaným nepriznať. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že skutočnosť, že
žalované v priebehu konania zaplatili žalobcovi požadované úroky z omeškania 21,24 eur, ktorá zostala
predmetom konania po čiastočnom zastavení konania čo do istiny, nemožno považovať za úspech
žalobcu v konaní, pretože jeho žaloba bola v tejto časti zamietnutá. Žalobca totiž napriek uhradeniuuvedenej sumy žalovanými nevyužil svoju procesnú možnosť a žalobu v tejto časti nevzal späť a súd
prvého stupňa preto nemal inú možnosť, ako žalobu zamietnuť. Preto súd prvého stupňa pri ďalšom
rozhodovaní bude musieť vychádzať z toho, že žalobca v časti o zaplatenie 21,24 eur nebol úspešný.

Výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, nebol napadnutý
odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3

O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.