Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616201758
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8616201758.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť
výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov, Bratislava, Jakubovo
námestie č. 14, 813 48 Bratislava, IČO: 173 105 98, zastúpený LEGAL CARTER s.r.o., Ľubinská 18,
811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: B., IČO: 17 216 974, zastúpený advokátom JUDr.
Marekom Bujdošom, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov o zaplatenie 300,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 12.10.2016 č. k. 2Cb/6/2016-48 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Prisudzuje žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník rozsudkom č. k. 2Cb/6/2016-48 žalobu zamietol. Žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca
sa domáhal zaplatenia sumy 300,- eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 13.10.2015 do
zaplatenia. Žalobca je nezávislou spoločnosťou založenou na ochranu práv výkonných umelcov,
výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Žalovaný je podnikateľ, ktorý prevádzkuje
reštauráciu Družba vo Svidníku, kde kontrolnou činnosťou žalobcu bolo zistené, že žalovaný

disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu
zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo - obrazových
záznamov). Na tomto základe je žalovaný povinný uhradiť primeranú odmenu autorom, výkonným
umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Žalovaný bol vyzvaný na
vydaniebezvodnéhoobohateniaavyporiadanianárokov vrozsahu 300,-eurztoho100,-eurzaobdobie
od roku 2013, a po 100,- eur za obdobie roku 2014 a 2015. Jedná sa o ročný paušál za stravovacie
a pohostinské služby vo výške 80,- eur a za letnú terasu vo výške 20,- eur, ktorý bol určený v zmysle

sadzobníka SLOVGRAMU. Sadzobník SLOVGRAMU je založený na systéme ročných paušálnych taríf,
modifikovaných na základe systému zliav. Keď vo veci bol vydaný platobný rozkaz, dal žalovaný odpor
proti nemu. Nedisponuje žiadnymi technickými prostriedkami, ktorými by vykonal verejný prenos. Žiadal
žalobu zamietnuť. Žalobca ale trval na žalobe, pretože externý zamestnanec vykonal kontrolu tohto
subjektu, ako v roku 2012, tak aj v roku 2014, pričom sa jedná o prevádzku v centre mesta. Ide o
dvojdielne priestory a letnú terasu. V priestoroch sa nachádzal TV prijímač a ozvučená bola aj terasa,
ergo v oboch prípadoch dochádza v prevádzke k verejnému prenosu. Podľa žalovaného nemá žiadnu

vedomosť, aby v roku 2012 alebo v roku 2014 bol nejaký externý zamestnanec žalobcu u neho, aby
vykonal kontrolu zariadenia, ktoré prevádzkuje. Nebol spísaný žiaden záznam. V roku 2016 namontoval
zariadenie na prenos chránených výkonov a zistených záznamov, ale keď zistil, že sa má za to platiť,zariadenie neprevádzkoval a nebolo ani sfunkčnené. Čo sa týka reproduktoru, tento je na terase vyše
20 rokov a nie je funkčný. Nie je napojený na rádio, TV alebo magnetofón.
2. Súd návrh žalobcu posudzoval podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona č. 618/2003 Zb. o autorských právach

(autorskýzákon),žeakvýkonnýumelecnemávýhradnéprávoudeľovaťsúhlasnaverejnýprenossvojho
umeleckého diela podľa § 63 ods. 2, má za takéto použitie právo na primeranú odmenu. Ak výrobca
zvukového záznamu nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho zvukového
záznamu podľa § 64 ods. 2, má za takéto použitie právo na primeranú odmenu. V danom prípade nebolo
preukázané, aby žalovaný v období rokov 2013 až 2015 disponoval technickými prostriedkami, ktorými

byvykonávalverejnýprenos.Tútoskutočnosťžalobcaaninepreukázal.Tvrdeniaokontrolevpriestoroch
žalovaného, že disponuje technickým zariadením k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných
výkonov a záznamov prostredníctvom technických zariadení, tak žiadny dôkaz nebol predložený. Nie
je zrejmé, kto kontrolnú činnosť vykonával a čo konkrétne bolo zistené. Pre neunesenie dôkazného
bremena súd žalobu zamietol. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu v súdnom konaní. Žalovaný ako úspešný účastník má právo

na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.
3. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
za nesprávne, najmä keď sa tvrdí, že žalovaný v období rokov 2013 až 2015 nedisponoval
technickými prostriedkami, ktoré by vykonávali verejný prenos, ale sám žalovaný pripúšťa, že v
roku 2016 mal namontované zariadenie na prenos zvukovo-obrazových záznamov. S takým zistením

sa žalobca nemôže stotožniť. Žalobca pôsobí na území Slovenskej republiky a vykonáva ochranu
práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleným Ministerstvom kultúry
Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle ust.
zákona č. 618/2003 Z.z. a zákona č. 185/2015 Z.z.. SLOVGRAM zastupuje výkonných umelcov,
výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, najmä vyberá, spravuje a udeľuje odmeny

pre výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, ktoré im
prináleží podľa autorskoprávnych predpisov. Prevádzkovateľ je povinný vždy pred samotným otvorením
svojej prevádzky sa informovať o všetkých povinnostiach, ktoré mu ako prevádzkovateľovi vyplývajú
z príslušných právnych predpisov. Žalovaný potvrdil prítomnosť technických prostriedkov vo svojej
prevádzke. Skutočnosť, že ich nainštaloval až v roku 2016 nijakým spôsobom nepreukázal. Rovnako

tiež nepreukázal, že reproduktor umiestnený na letnej terase, podobne ako technické zariadenie
nachádzajúce sa v interiéri neprevádzkoval a nie sú funkčné. Povinnosť prevádzkovateľa zaplatiť
vyplýva priamo zo zákona, a to z § 65 a 67. Preto sa nestotožňuje s vyjadrením žalovaného, ani s
konštatovaním súdu. Súčasne si uplatňuje nárok na náhradu trov konania.
4. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého

rozhodnutia(§380ods.1CSP,žeodvolacísúdjeodvolacímidôvodmiviazaný),pričomodvolacísúdsav
celomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia(§387ods.2CSP).Nazdôraznenie
správnosti ďalej uvádza:
5. Žalobca požaduje zaplatiť poplatky za využitie zaznamenaných výkonov a záznamov za verejný
prenos prostredníctvom technických zariadení, pričom tento nárok vyplýva z § 65 ods. 1 a ods. 2 Zákona

č. 618/2003 Zb. autorský zákon. Žalobca svoj názor opiera o tvrdenú, ale nepreukázanú okolnosť, že
jeho externý zamestnanec vykonal kontrolu u žalobcu, ako v roku 2012, tak aj v roku 2014, pričom sa
jednalo o prevádzku v centre s dvoma oddelenými priestormi, kde sa využíva TV prijímač a je ozvučená
aj terasa. Žalobca nedoložil žiaden listinný dôkaz preukazujúci kontrolu externým zamestnancom v
uvedených rokoch. Nebolo preukázané, aby žalobca v rozhodnom období mal technické zariadenie

schopné reproduktovať záznamy verejných prenosov prostredníctvom technických zariadení. Podľa
názoru okresného súdu, tak aj odvolacieho súdu, nestačí neurčitosť tvrdenia, že externý zamestnanec
vykonal kontrolu v rozhodnom období, ale je potrebné doložiť taký dôkaz, ktorý bude postačovať na
to, aby súd mohol konštatovať povinnosť žalovaného platiť poplatky - primeranú odmenu výrobcom
audiovizuálnych záznamov a z akého dôvodu. Aké zariadenia žalovaný využíval v rozhodnom období.

Každé konanie zaťažuje účastníkov dôkazným bremeno, pričom žalobca nepreukázal žiaden listinný
alebo iný dôkaz, ktorý by preukazoval povinnosť žalovaného platiť. Nárok žalobcu sa nemôže opierať
len o jeho tvrdenie z vyjadrenia k odporu, nepodložené žiadnym hodnoverným dôkazom, preukazujúcim
tvrdenie obsiahnuté vo vyjadrení k odporu (č. l. 24 spisu). Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ je žalobca zamietnutá. Preto aj dovolací súd

potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. Vecne správne je rozhodnutie súdu
prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP, kde súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci (ods. 1).6. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 255 CSP, kde úspešnému
žalovanému je prisúdený nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).