Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 12, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/158/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716215610
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5716215610.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia,

s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému W. O., A..
XX.X.XXXX, W. X. XX, XXX XX, P., v konaní o zaplatenie 1.036,55 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 103,53 € spolu s 8% úrokom z omeškania ročne od 16.11.2016
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 209,14 € spolu s 8% úrokom z omeškania ročne od

16.11.2016 do zaplatenia, sa zastavuje.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

IV. Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.12.2016 pôvodný žalobca Q. Ú. W., Y..X.., X. X. Q. W.,
G.: XX XXX XXX, sa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 1.036,55 € spolu s 8 % úrokom z
omeškania ročne od 16.11.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že ako veriteľ 18.11.2008 uzavrel so žalovaným zmluvu
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Q., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úverový
limit s dohodnutým úrokom vo výške 18 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný
schválený úverový rámec vo výške 497,91 € a bol žalobcovi povinný platiť štandardnú mesačnú splátku
vo výške 16,60 €. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok banka po skončení príslušného mesiaca

vystavovala a odosielala žalovanému informáciu z informačného systému banky, inak výpis z bankovej
knihy, pričomžalovanýakoklientbankyautomatickypotvrdzovalinformáciuoobratoch,akdo15dníodo
dňa vystavenia nedoručil banke písomnú reklamáciu. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy a neplatil štandardné mesačné splátky. Pred odstúpením svojej pohľadávky na vymáhanie
preto banka vystavila ku 16.11.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.10.2016,
ktorý obsahoval súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku
s prihliadnutím na vykonané úhrady, pričom celková pohľadávka žalovaného z tohto titulu predstavovala

sumu 1.036,55 €. Keďže žalovaný nesplnil svoju povinnosť uhradiť svoj záväzok v lehote
splatnosti, ktorú mu banka určila vo výpise z bankovej knihy, ktorý bol vyhotovený ku dňu 31.10.2016,
čiže dlh nezaplatil do 15.11.2016, vznikol dňom 16.11.2016 žalobcovi nárok na úroky z omeškania.3. K svojej žalobe žalobca pripojil žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro - zmluvu o vydaní kreditnej
karty z 18.11.2008, obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet a výpis
z účtu kreditnej karty za obdobie od 4.1.2011 do 31.10.2016.

4.Vpriebehukonaniapôvodnýžalobcazmenilprávnehozástupcuatentonovozvolenýprávnyzástupca,
ktorý sa stal súčasne právnym zástupcom obchodnej spoločnosti uvedenej v záhlaví tohto rozsudku
podaním z 23.3.2017 navrhol súdu pripustiť zmenu v osobách strán na strane žalobcu podľa ust. § 80
ods. 1 C.s.p.. V tomto podaní totiž uviedol, že pohľadávka banky uplatnená žalobou bola na základe

zmluvy uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou uvedenou v záhlaví tohto rozsudku, teda obchodnou
spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 831 154, postúpená bankou na túto
obchodnú spoločnosť a žalovanému bola táto skutočnosť oznámená pôvodným veriteľom a žalobcom
listom zo dňa 23.1.2017. K tomuto podaniu bola pripojená rámcová zmluva o postúpení pohľadávok
a jej prílohy a oznámenie pôvodného postupcu, teda banky, žalovanému, čiže dlžníkovi, o postúpení
pohľadávky. Rovnako bol pripojený poštový podací hárok svedčiaci o odoslaní tohto listu žalovanému.

5. Súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu uznesením sp. zn. 10Csp/158/2016 zo dňa 15.1.2018.

6. Nový žalobca prostredníctvom svojho novozvoleného právneho zástupcu podaním zo dňa 27.11.2017
pohľadávkubližšiešpecifikoval.Vtomtopodanípoukázalnaskutočnosť,žemedzipôvodnýmveriteľoma

žalovaným vznikla zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorý žalovaný čerpal na základe vybranej
kreditnej karty. Akým spôsobom žalovaný úver čerpal a plnil, vyplýva potom z výpisu z kartového účtu.
Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec v sume 497,71 € so
zmluvným úrokom vo výške 16,20 % ročne pri štandardnej splátke vo výške 16,60 € mesačne. Právny
zástupca žalujúcej strany uviedol, že podľa čl. V. bod 31 písm. b/ obchodných podmienok pôvodného

veriteľa pôvodný veriteľ listom z 2.1.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu
porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúce v opakovanom neplnení povinných splátok v
stanovenejvýške.VzhľadomnauvedenéniejemožnénazačiatkuzmluvnéhovzťahuurčiťvýškuRPMN,
keďže ide o revolvingový úver, ktorý sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa
meniaúdajerelevantnéprevýpočetRPMN.Suvedenouskutočnosťoupočítaajzákonospotrebiteľských

úveroch v ust. § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., znenie ktorého bolo účinné ku dňu uzavretia úverovej
zmluvy. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet, ktoré
vydalaQ.Ú.Q.W.avtýchtosanachádzaajindikatívnyvýpočetRPMNpodľazákonnéhovzorca.Ovýške
úrokovej sadzby v schválenom úverovom rámci a výške štandardnej mesačnej splátky bol žalovaný
počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený vo forme mesačne zasielaných výpisov

z kreditnej karty, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Následne žalobca uviedol chronologický rozpis
čerpania úveru žalovaným v čase od 19.1.2011 do 5.2.2013 a rovnako uviedol platby, ktoré žalovaný
uskutočnil na splnenie svojho záväzku v čase od 15.2.2011 do 19.8.2013. Žalobca týmto podaním zobral
súčasne žalobu späť v časti istiny 209,14 €, ktorá istina predstavovala súčet uplatňovaných poplatkov
a sankčného úroku a to aj s prislúchajúcim úrokom z omeškania a žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný

zaplatiť žalobcovi sumu 827,41 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 16.11.2016
do zaplatenia. Uviedol, že žalovaná istina predstavuje istinu samotného úveru vo výške 473,61 € a
štandardný úrok v sume 353,80 € tam, kde pôvodne požadoval sumu poplatkov 103,47 € a sumu
sankčného úroku 105,67 €, ako súd vyššie uviedol, žalobu zobral späť. K tomuto podaniu žalobca pripojil
obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, oznámenie o vyhlásení

okamžitej splatnosti úveru, kópiu doručenky preukazujúcej prevzatie tohto oznámenia žalovaným dňa
21.1.2014acenníkQ..Žaloba,aleajjejčiastočnéspäťvzatiespolus prílohamiapríslušnýmipoučeniami
boli žalovanému potom opätovne doručené dňa 10.2.2018, avšak žalovaný sa k žalobe písomne
nevyjadril a zásadným spôsobom skutočnosti v žalobe uvedené nenamietal.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, súd v zmysle § 297 písm. b/ C.
s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 12.4.2018 súd verejne vyhlásil vo veci samej rozsudok
bez nariadenia pojednávania.

8. V časti, kde žalobca žalobu zobral späť, súd konanie zastavil podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p..

9. Pri svojej ďalšej rozhodovacej činnosti v merite veci súd prihliadal na listiny, ktoré žalobca pripojil
do súdneho spisu a dospel k presvedčeniu, že žalobe nemožno vyhovieť v celom rozsahu z dôvodu,že úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý, je z pohľadu zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001
Z.z. považovaný za úver, ktorý je bezúročný a bez poplatkov.

10. Zo žiadosti o aktiváciu bankomatky Quatro súd zistil, že túto spísal žalovaný s pracovníkom
pôvodného veriteľa Q.W. Y..X.., X. X. Q. W. dňa 18.11.2008 a z formulárového tlačiva žiadosti vyplynulo,
že čl. I. tohto tlačiva obsahoval osobné údaje o žalovanom, čl. II. obsahoval schválený hotovostný
limit, alebo úverový rámec a štandardnú mesačnú splátku (úverový rámec bol 15.000 Sk a štandardná
mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 500 Sk), čl. III. obsahoval údaje k používaniu karty, teda heslo

karty a heslo overenia totožnosti pri telefonickom styku, čl. IV. nebol vyplnený a obsahoval žiadosť o
prípadnýinýhotovostnýlimit,čl.V.obsahovalustanoveniaoúverovompoistení,tedapoisteníschopnosti
splácať úver a ďalšie časti obsahovali vyhlásenie klienta, ktoré sa týkali skutočnosti ohľadne ochrany
osobných údajov, ale aj pristúpenia k obchodným podmienkam pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet. Záverečná časť formulárového tlačiva obsahovala poplatky za jednotlivé úkony, ale aj
indikatívny výpočet RPMN, ktorý ale nekorešpondoval schválenému úverovému rámcu a výške splátky,

teda pre potreby samotného žalovaného a jeho úverový rámec bol tento indikatívny výpočet RPMN
nepoužiteľný. Naviac žalobca pôvodne neprodukoval dôkaz, že by súčasťou zmluvy a informácií, ktoré
boli žalovanému poskytnuté ku dňu, keď podpísal žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro (12.11.2008),
boli poskytnuté také údaje, ako bol údaj o zročnosti jednotlivej splátky úveru a o výške úrokovej sadzby.
Takýto údaj vo formulári zmluvy absentoval.

11. Z listinných dôkazov nepochybne vyplynulo, že žalovaný nedodržiaval pravidelné splátky úveru
a po roku 2013 už úver nesplácal. Pôvodný veriteľ Q. Ú. W. preto listom zo dňa 2.1.2014 oznámila
žalovanému, že vzhľadom na nezaplatenie dlžných splátok napriek zasielaným upomienkam vypovedá
zmluvu o kreditnej karte a vyhlasuje okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku, ktorý v tom čase

predstavoval sumu 579,96 €. Súčasne banka žiadala tento zostatok zaplatiť na účet tam uvedený.
Výpoveď zmluvy a vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru bolo doručené žalovanému 21.1.2014, o čom
svedčí podpísaná doručenka.

12. V čase, keď medzi Q. Ú. W., Y..X.., X. X. Q. W. a žalovaným vznikla úverová zmluva o

poskytnutí revolvingového úveru, platil zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Medzi
základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrilo podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ uvedenie
ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom ak uvedená nebola, spotrebiteľský úver sa považoval
za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok, alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

13. Ak sa aj žalobca bránil tvrdením, že pri poskytnutí revolvingového úveru, ktorý sa čerpá podľa vôle
dlžníka a je neprestajne dopĺňaný veriteľom, nie je možné stanoviť RPMN, súd sa s takýmto názorom
žalobcu nestotožnil. Ako vyplynulo z vyššie uvedeného, už samotný zmluvný formulár všeobecných
obchodných podmienok banky obsahoval indikatívny výpočet RPMN v prípade úverov čerpaných

na základe kreditných kariet, avšak pri úverovom rámci 30.000 Sk. Je zrejmé, že keď žalovaný
prvýkrát požiadal o aktiváciu karty, bol mu poskytnutý úverový rámec v sume 15.000 Sk. Žalobca
neprodukoval dôkaz, že pri spísaní žiadosti o aktiváciu karty dňa 12.11.2008 žalovanému zo strany
veriteľa boli poskytnuté ďalšie údaje, z ktorých by bolo zrejmé, s akými nákladmi peniaze veriteľa
žalovaný „nakupuje“. Podľa presvedčenia súdu banke nič nebránilo v prípade stanoveného úverového

rámca vo výške 15.000 Sk a schválenej štandardnej mesačnej splátky vo výške 500 Sk urobiť výpočet
RPMN pri úrokoch, ktoré zrejme v tom čase boli požadované (avšak dokumenty predložené žalobcom
neobsahujú výšku úrokovej sadzby), teda vypočítať RPMN pri pravidelnom splatení poskytnutého
úverového rámca tam uvedeným splátkami pri dohodnutej úrokovej sadzbe. Naviac ako súd konštatoval,
žalobca neprodukoval dôkaz, že dohodol so žalovaným v novembri 2008, resp. neskôr, úrokovú sadzbe

v tej výške, v akej bola uvedená, na výpisoch z pôžičkovej karty. Naviac cenník, ktorý žalobca do spisu v
priebehu konania pripojil, bol platný až od 1.5.2009. Teda žalobca nepreukázal, že so žalovaným platne
dohodol úroky v novembri 2008, keď vznikla medzi jeho predchodcom a žalovaným zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru. Súd preto konštatoval, že zmluva o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského
úveru, ktorá vznikla na základe žiadosti o aktiváciu karty spísanú žalovaným a akceptáciou tejto žiadosti

bankou dňa 18.11.2008, neobsahovala úroky a neobsahovala ani RPMN poskytnutého spotrebiteľského
úveru, hoci podľa presvedčenia súdu tak veriteľ urobiť mohol. V dôsledku tejto skutočnosti žalobca
nemôže od žalovaného požadovať úroky a poplatky, nakoľko podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ pre absenciu
RPMN je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Naviac však úroky v roku 2008 medzi bankoua žalovaným platne dohodnuté neboli. Žalobcovi preto patrí len poskytnutá úverová istina, teda rozdiel
medzi sumou 660 €, čo je suma, ktorú žalovaný čerpal a sumou 556,47 €, čo je suma, ktorú žalovaný
zaplatil.

14. Súd preto žalobcovi priznal len sumu 103,53 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 16.11.2016
do zaplatenia tak, ako to žalobca, pokiaľ ide o omeškanie v žalobe, žiadal. Keďže došlo k vyhláseniu
okamžitej splatnosti úveru pre porušenie platobnej disciplíny žalovaným, je zrejmé, že k 16.11.2016 bol
už žalovaný v omeškaní s úhradou dlhu bol a to celého zvyšku dlhu, keďže k vyhláseniu okamžitej

splatnosti úveru došlo ešte v roku 2014.

15. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru nachádza právnu oporu v ust. § 497 Obch. zákonníka.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v
spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obč. zákonníka.

18. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú vzhľadom na vyššie uvádzanú
argumentáciu súdu.

19. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalovaný bol vzhľadom na rozsah voči

nemu uplatneného nároku v pomere k tomu, čo nakoniec bolo žalobcovi priznané, v konaní úspešnejší.
Preto by žalovaný mal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré by boli pomerne
krátenévzávislostiodjehoúspechuaneúspechuvkonaní.Keďževšakžalovanýprotižalobcovináhradu
trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že úspešnejšiemu žalovanému sa proti menej úspešnému
žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.