Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 13P/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514200623
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2514200623.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci starostlivosti
o maloleté dieťa: S. Á., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matky: F. Q., trvalý pobyt: B., O. XX, zastúpená: JUDr.
Alojz Markech, advokát, sídlo: Piešťany, Staničná 2329/41, P.O.Box E 54, a otca: R.. B. Á., trvalý pobyt:
B., G. XX/XXX, o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom takto

r o z h o d o l :

Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou S. dvakrát do mesiaca tak, že styk otca s maloletou
bude prebiehať bez prítomnosti matky v trvaní jednej hodiny v Privátnej psychologickej poradni pre deti
a dospelých PhDr. Daniely Ilenčíkovej Piešťany.

Presný termín návštevy j e otec vždy povinný si dohodnúť s PhDr. Danielou Ilenčíkovou s tým, že prvý
termín návštevy sa uskutoční 12.03.2018 o 16:00 hod.

Matka je p o v i n n á maloletú S. na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ju odovzdať v mieste svojho
bydliska, kde je otec povinný maloletú matke po skončení stretnutia vrátiť.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Piešťany, č. k. 6C/66/2008-158 z
08.12.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 10Co/86/2010-194 z
28.09.2010 v spojení s uznesením Okresného súdu Piešťany, č. k. 6C/66/2008-198 z

09.11.2010, v časti úpravy styku otca s maloletou S..

O náhrade trov konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec návrhom doručeným súdu 10.06.2013 navrhol, aby súd rozšíril jeho styk s mal. S. tak, že bude
oprávnený sa s ňou stýkať každý kalendárny týždeň raz v týždni v stredu v popoludňajších
hodinách od 15.00 hod. do 19.00 hod., tiež v párnom kalendárnom týždni celý víkend počnúc sobotou od
09.00 hod. končiac nedeľou 18.00 hod., s rozšírením na 2 týždne počas hlavných prázdnin, konkrétne

posledný týždeň v júli a 1. týždeň v auguste, počas vianočných sviatkov od 23.12. do 26.12.
každý nepárny kalendárny rok a počas veľkonočných sviatkov od Veľkého piatka končiac Veľkonočným
pondelkom každý kalendárny rok. Návrh odôvodnil tým, že postupne bola maloletá vychovávaná tak,
že nechcela u neho správať, takisto má rôzne prejavy negatívnej výchovy voči nemu, resp. jeho rodine,
ktoré sa stupňovali. Toto vyústilo začiatkom septembra 2011 do situácie, keď je maloletá vychovaná
tak, že pri stretnutí s ním povie, že ho nechce vidieť, nezdvihne mu ani telefón, jediná jeho

komunikácia sa obmedzuje na SMS správy.2. Otec pred súdom zotrval na písomne podanom návrhu na úpravu styku s maloletou S.. Vzhľadom
na doterajší priebeh stretnutí s dcérou navrhol, aby bol styk s ňou upravený tak, že bude
oprávnený sa s ňou stýkať dvakrát do mesiaca bez prítomnosti matky v trvaní jednej hodiny v Privátnej

psychologickej poradni pre deti a dospelých PhDr. Daniely Ilenčíkovej, pričom presný termín
návštevy sú rodičia vždy povinní si dohodnúť s PhDr. Danielou Ilenčíkovou, matka je povinná maloletú
S. na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ju odovzdať v mieste svojho bydliska, kde je otec povinný
maloletú matke po skončení stretnutia vrátiť.

3. Matka pred súdom s návrhom otca na zmenu úpravy styku s maloletou S. súhlasila.

4. Kolízny opatrovník pred súdom návrhu otca na zmenu úpravy styku odporučil vyhovieť, nakoľko návrh
korešponduje s doterajším priebehom stretnutí otca s maloletou a je v jej prospech.

5. Rodičia a kolízny opatrovník sa právom záverečnej reči nevyjadrili.

6. Z výsluchu otca súd zistil, že od poslednej správy z 29.11.2017 podanej PhDr. Ilenčíkovou, nedošlo k
žiadnej zmene čo sa týka priebehu stretnutí s dcérou. Doposiaľ sa odvtedy stretli štyrikrát, raz v decembri
2017, dvakrát v januári 2018 a raz vo februári 2018. Styk už viac ako rok prebieha bez prítomnosti matky.
Dcéra naďalej odmieta chodiť na tieto stretnutia, nejde tam dobrovoľne. Domov ju však po skončení

stretnutia vozí sám. Ďalší termín majú dohodnutý na 12.03.2018 o 16:00 hod.

7. Z výsluchu matky súd zistil, že dcéra jej niekoľkokrát volá, keď ju má zo sedení odviezť otec, vždy sa
vypytuje, či s týchto sedení naozaj musí ísť s otcom.

8. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany, sp. zn. č. k. 6C/66/2008-158 z 08.12.2009 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 10Co/86/2010-194 z 28.09.2010 v spojení s uznesením
Okresného súdu Piešťany, č. k. 6C/66/2008-198 z 09.11.2010, súd zistil, že bolo rozvedené manželstvo
rodičov maloletej S., ktorá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola k
maloletej určená vyživovacia povinnosť, pričom styk otca s maloletou bol upravený tak, že sa ponecháva

neobmedzený. Z odôvodnenia predmetného rozsudku súd o.i. zistil, že je v záujme maloletej, aby bola
naďalejumatky,uktorejžijeneustáleodrozchodurodičov,aktorájejzabezpečujestarostlivosťaopateru
na požadovanej úrovni, pričom táto skutočnosť však neznamená, že maloletá nebude naďalej rozvíjať
svoj vzťah k otcovi, ktorý je pozitívny, keď otec sa o maloletú zaujíma, pravidelne sa s ňou stretáva a
prispieva na ňu finančne a vecne. Vychádzajúc preto z vyjadrení účastníkov mal súd za to, že styk otca s

maloletou nie je potrebné upravovať a ponechal v zmysle zhodných návrhov rodičov neobmedzený. Súd
tiež zistil, že v čase vyhlásenia predmetného rozsudku bola maloletá S. vo veku 5,5 roka, navštevovala
materskú školu.

9. Zo znaleckého posudku č. 32/2014 podaného znalcom PhDr. Igorom Obuchom, znalcom z odboru

psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, vypracovaného 10.10.2014, súd zistil,
že psychická zrelosť maloletej S. je podľa zistení znalca vyššia ako jej dosiahnutý vek. Tiež možno
u nej predpokladať dobrý intelekt. Maloletá zjavne preferuje matku, ktorá je pre ňu najdôležitejšou
vzťahovou osobou. V jej prítomnosti sa cíti dobre a bezpečne. Vo vzťahu k otcovi predpokladá znalec
skôr nerozhodný a váhavý postoj, rozhodne sa nedomnieva, že by bol vzťah otca k maloletej negatívny,

že by sa ho bála. Na základe získaných údajov z osobností rodičov sa znalec nedomnieva, že by pobyt
u niektorého z rodičov mohol maloletú ohroziť v jej osobnostnom vývine, že matka cielene a úmyselne
negatívne ovplyvňovala maloletú v jej vzťahu k otcovi. Je pritom ale samozrejmé, že maloletá trávi s
matkou väčšinu času, takže je prirodzené, že matkine reakcie či postoje na ňu pôsobia. Otec sa s
maloletou už 3 roky nestretáva, takže takúto možnosť ani nemá. Vo vzťahu posúdenia, v akom rozsahu

by bolo možné s prihliadnutím na vek, potreby a záujmy mal. S. upraviť styk otca s ňou, znalec uviedol,
že nevidí inú možnosť než tú, že za danej situácie je primárne dôležité, aby sa obnovil priamy kontakt
maloletej s otcom. Za týmto účelom navrhol znalec spočiatku spoločné stretnutia v trojici, keď by išla
maloletá na stretnutie s otcom aj za prítomnosti matky. Stretnutia by mohli byť spočiatku kratšie (2 - 3
hodiny) a postupne by sa mohli predlžovať až na pol dňa, či ešte viac. Znalec tiež uviedol, že dcéra sa

s otcom osobne stretávať nechce a nestretáva sa s ním už 3 roky. Nie je za danej situácie
možné dieťa prinútiť, aby s otcom šlo, keď to nechce samé. Je samozrejmé možné použiť nejaké silové
prostriedky, no tieto by celú situáciu len zhoršili. Vysoko pravdepodobne by neplatila, resp. situáciu by
len zhoršila aj hrozba trestom. Rozumné vysvetlenie za danej situácie tiež podľa názoru znalca nie jeúčinné. Maloletá je už dlhšiu dobu „zablokovaná vo svojej pozícii“ a bolo by pre ňu veľmi ťažké túto
pozíciu pod vplyvom rozumného vysvetľovania zmeniť. Znalec sa domnieva, že ani ona sama sa v tejto
situácii necíti dobre. Úvodné spoločné stretnutia maloletej s otcom za prítomnosti matky by vychádzali

z prirodzenej situácie, ktorú mal možnosť znalec pozorovať, t.j. že maloletá s otcom v prítomnosti matky
komunikovala, nie je teda nutné prekonávať odpor maloletej.

10. Z Oznámenia o priebehu stretnutí mal. S. Á. so svojim otcom vypracovaného PhDr. Danielou
Ilenčíkovou, Piešťany, zo 16.11.2017 súd zistil, že na základe dohody s rodičmi mal. S.

sa od 17.02.2016 v psychologickej poradni začali realizovať spoločné stretnutia mal. S. s otcom. S.
sa so svojím otcom stretáva za účasti psychológa pravidelne 2-krát mesačne. Stretnutia prebiehajú v
príjemnej, veselej a uvoľnenej atmosfére. S. nemá problém komunikovať so svojím otcom,
dokáže sa s ním rozprávať o škole, o svojich záujmoch a o dovolenkách, aktivitách, ktoré absolvovala
alebo na ktoré sa chystá. Udržiava s otcom očný kontakt, usmieva sa na neho, občas ho osloví „tato.“
Zo stretnutí väčšinou odchádza spolu s otcom, otec ju odvezie domov k matke. Počas letných prázdnin

2017 stretnutia neprebiehali z dôvodu, že S. trávila prázdniny v tábore a uvádzala mnohé aktivity, kvôli
ktorým nemala na stretnutia čas. Otec jej požiadavku rešpektoval. V septembri 2017 sa rodičia maloletej
dohodli na pokračovaní v stretnutiach v poradni, nakoľko S. kontakt s otcom začala znovu odmietať. Od
októbra 2017 sa stretnutia znovu realizujú 2-krát mesačne. S. stretnutia s otcom mimo poradňu odmieta
napriek tomu, že v kontakte s otcom už nie sú pozorované žiadne problémy.

11. Zo Zápisnice vyhotovenej 19.09.2017 kolíznym opatrovníkom súd zistil, že bol 19.09.2017 vykonaný
pohovor s mal. S. bez prítomnosti matky. Maloletá uviedla, že so svojím otcom sa stretávať už nechce.
Písal teraz mamine SMS, že kedy by mohli ísť k psychologičke Ilenčíkovej, ale ona ani tam už proste
nechce ísť, nemá to vôbec zmysel tam chodiť. Keď sa povie otec, cíti hnev, ale nechce hovoriť prečo.

Je to aj povaha, aj čo sa stalo. Aj vtedy, keď bol ten" incident", to už bolo viac vecí predtým, toto si
len povedala, že už stačilo. O dôvodoch nechce hovoriť, nechce ich povedať, ani sudkyni, ale existujú.
Teraz bola napríklad nahnevaná na to, že otec má heslo do jej účtu v škole, kde vidí aj známky, potom
sa jej hneď opýtal na písomku, čo mala horšiu známku. Keby jej napísal, že aké mala známky, sama mu
odpovie, toto ani netušila, že on si prezerá. Aj teraz ponúkal termín na stredu k psychologičke, podľa

neho má v stredu ľahší deň. Je pravdou, že tam má etiku a občiansku, ale že tam má chémiu
a dejepis, ktorý neznáša, to ho nezaujíma, pritom to vie. Otec tvrdí, že mamina a všetci ju huckajú, aby
k nemu nechcela chodiť, čo ju poriadne vynervuje, to vôbec nie je pravdou, práveže jej všetci hovoria,
aby tam išla, že je to jej ocino. Vytočí ju aj, keď v tomto duchu mama príde zo súdu a povie, že
to zas hovoril. Nie je to tak. Nechápe vôbec, keď mu raz povie (napr. že sa nechce s ním ísť bicyklovať),

prečo sa jej to potom ešte 100 x pýta, či sa nepôjde s ním bicyklovať. Navyše to boli prázdniny, chcela
byť s kamarátkami, aj jej písal, keď mala u seba kamarátku. Keby bolo podľa nej, kontakt
s otcom si predstavuje v správach cez facebook, osobne sa s ním stretať nechce.

12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

14. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s

maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 2) Ak sa rodičia nedohodnú
o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v
rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

15. Požiadavka na ponechanie styku bez obmedzenia nie je v súlade so zmyslom zákonnej požiadavky
na rozhodnutie o styku (ak tu dohody niet), pretože rozhodnutím o styku je len úprava konkrétnych
podmienok výkonu práva, resp. i obmedzenie styku (aj toto s konkrétnou úpravou podmienok, za
ktorých má styk prebiehať), či jeho úplný zákaz (oboje na základe úpravy z ust. § 25 ods. 3 Zák. o rodine),úprava styku ako neobmedzeného by činila problémy s vykonateľnosťou príslušnej časti rozhodnutia
a v neposlednom rade by priniesla tiež riziko, že pri dôslednom trvaní na realizácii takejto úpravy by si
oprávnený rodič po dieťa mohol prísť prakticky kedykoľvek (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave,

č.k. 13P/136/2014 - 212 z 09.09.2015, IČS: 2514204684 ECLI:SK:KSTT:2015:2514204684.1).

16.Nástupdieťaťadoškolymôženaopakvyžadovať,abysanavýchovemaloletéhovýraznejšiepodieľal
aj vzdelaný otec, teda mužský prvok, ktorý je schopný pomáhať dieťaťu vhodnou formou aj so školskou
prácou a nezastupiteľným spôsobom sa podieľať na jeho postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii

[rozhodnutie II. ÚS 363/03 (ÚS ČR) z 20. januára 2005].

17. Zásah do práva na rodinný život predstavuje veľmi závažný zásah do základných ľudských práv, a
preto sa musí opierať o dostatočne pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa (pozri rozhodnutie
Veľká komora ESĽP vo veci Scozzari a Giunta vs. Taliansko z 13. 7. 2000). Orgány verejnej moci majú aj
pozitívne záväzky, ktoré sú úzko spojené s účinným rešpektovaním rodinného života. Akonáhle je teda

preukázaná existencia rodinného vzťahu, musia orgány verejnej moci v zásade konať tak, aby sa tento
vzťah mohol rozvíjať, a prijať vhodné opatrenia na zlúčenie rodiča s dieťaťom (Kutzner proti Nemecku
či nález sp. Zn. II. ÚS 838/07 - pozri vyššie), pričom k týmto pozitívnym povinnostiam sa radí vedľa
aktívnej pomoci s osobnými, sociálnymi, zdravotnými či majetkovými ťažkosťami aj povinnosť rodičov
informovať a riadne poučiť o možných následkoch jeho rokovaní (pozri rozsudok ESĽP vo veci W. verzus

Spojené kráľovstvo).

18. Vykonaným dokazovaním vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Piešťany, ktorým bolo
naposledy rozhodnuté o úprave styku otca s mal. S., mal súd za preukázané, že bol upravený styk otca s
maloletou tak, že bol ponechaný ako neobmedzený, čím súd prihliadol na zhodné návrhy oboch rodičov

ako aj kolízneho opatrovníka, keďže otec sa o maloletú zaujímal, pravidelne sa s ňou stretával. Mal. S.
mala vtedy 5,5 roka, navštevovala materskú školu.

19. Od tejto úpravy styku otca s maloletou S. došlo k zmene vo vzťahu medzi nimi, ktorá skutočnosť bola
preukázaná znaleckýmposudkom č. 32/2014 podaného znalcom PhDr. Igorom Obuchom, pričom v čase

jeho podania v októbri 2014 sa maloletá s otcom už tri roky nestretávala, styk s otcom odmietala. Súd
mal predmetným znaleckým posudkom tiež za preukázané, že vzťah otca k maloletej nie je negatívny,
že sa ho nebojí, matka pritom cielene negatívne neovplyvňuje maloletú v jej vzťahu k otcovi, pričom s
prihliadnutím na vek, potreby a záujmy mal. S. je nutné upraviť styk otca s ňou za účelom obnovy ich
priameho kontaktu.

20. Preto s prihliadnutím na zhodný návrh oboch rodičov, ako aj súhlasné stanovisko kolízneho
opatrovníka súd považoval upravený návrh otca na úpravu styku s maloletou S. za dôvodný a vhodný,
nakoľko takáto úprava styku poskytuje otcovi s prihliadnutím na naďalej odmietavé stanovisko maloletej
S. aspoň čiastočnú možnosť realizovať styk s ňou. Súd zároveň dopĺňa, že takto upravený rozsah styku

zároveň zodpovedá doterajšiemu priebehu stretnutí otca s maloletou. Na základe uvedeného preto súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

21. Podľa § 121 z .č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení

alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno
zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

22. Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zmenil citovaný rozsudok Okresného súdu
Piešťany, ktorým bolo naposledy rozhodnuté o úprave styku otca s maloletou, v predmetnej časti tak,

ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

23. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

24. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.25. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

26. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 57, 58 CMP v spojení s § 218 ods. 1 CSP tak,
že o náhrade a výške trov súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany, v písomnom vyhotovení 3 x.

Vzhľadom k tomu, že matka a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení
o opravnom prostriedku tohto práva výslovne pred súdom vzdali, bolo by právne neúčinné.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom
znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku -
Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.